Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Co-91-2018.pdf
PDF · 101.02 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko O. XXX/ X, XXX XX G., zastúpenej: JUDr. Adriana Kerestešová, advokátka so sídlom Štefánikova tr. 30, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Q. XXXX/XA, XXX XX Z. J., 2. DOLCAN, s.r.o., IČO: 36 548 812, Chmeľova dolina 12, 949 01 Nitra, obaja zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská č. 25, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 2.500 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa zo 17. októbra 2017 pod č.k. 17. októbra 2017 pod č.k. 9C/263/2016-73 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania týkajúce sa žalovaného v1. rade p o t v r d z u j e .
Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol. Žalovanému v 1.rade priznal plnú náhradu trov konania voči žalobkyni. Žalovaného v 2.rade zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1250 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 13.4.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 2.rade. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal každého zo žalovaných zaplatiť jej sumu 1250 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z titulu nevrátenej zálohy vo výške 2500 eur, ktorú zložila na základe dohody o zložení zálohy uzavretej so žalovanými. Žalovaný v 1.rade vystupoval ako predávajúci a žalovaný v 2.rade ako sprostredkovateľ, prevádzkovateľ realitnej kancelárie. Z vykonaného dokazovania zistil, že 24.8.2015 bola uzavretá dohoda o zložení zálohy, ktorú podpísala na strane kupujúceho žalobkyňa, na strane predávajúceho žalovaný v 1.rade a na strane sprostredkovateľa žalovaný v 2.rade. Podľa čl. I bola predmetom dohody úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán súvisiacich so zložením zálohy podľa ods. 1.2 ako prejavu vôle kupujúceho smerujúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, medzi predávajúcim a kupujúcim, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v ods. 1.3. V čl. I, bod 1.3 bola uvedené nehnuteľnosť ako stavba postavená na parcele č. 1405/226, na LV č. XXXX, kat. územie Z. J.. V čl. II, bod 2.1 sa zaviazala kupujúca (žalobkyňa) najneskôr v deň nasledujúci po dni uzavretia dohody zaplatiť zálohu v hotovosti do pokladne sprostredkovateľa, alebo na jeho bankový účet. V čl. II, bod 2.4 sa zmluvné strany dohodli, že ak poruší kupujúci záväzok podľa ods. 2.2 a) sprostredkovateľovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa polovice zálohy, b) predávajúcemu vzniká nárok voči kupujúcemu na zaplatenie zmluvnej pokuty rovnajúcej sa zálohe.
Kupujúci oprávňuje predávajúceho, aby vybral od sprostredkovateľa sumu peňažných prostriedkov zodpovedajúcich nároku 2 a kupujúci splnomocňuje sprostredkovateľa, aby v jeho mene a na jeho účet zaplatil predávajúcemu nárok. Uhradením sumy zodpovedajúcej nároku predávajúcemu, zaniká nárok sprostredkovateľa voči kupujúcemu na vrátenie polovice zálohy. Žalovaný v 2.rade prijal od žalobkyne zálohu za rodinný dom Z. J., parc.č. 1405/266 vo výške 2500 eur. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 37 ods. 1 51 OZ, § 451 ods. 1 ,2OZ a uviedol, že rezervačná zmluva nie je v zákone výslovne upravená a jedná sa o tzv. inominátnu, teda nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Záujemcovi o kúpu nevzniká povinnosť, ale právo (možnosť) výhradne počas stanovenej doby a za stanovených podmienok, kúpiť konkrétnu nehnuteľnosť. Uviedol, že predmetná dohoda nie je dostatočne určitá z hľadiska určenia predmetu, čo je podstatná náležitosť zmluvy, nie je špecifikovaná riadne nehnuteľnosť, ktorú časť nie je možné oddeliť od danej zmluvy a to spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy. Špecifikácia nehnuteľnosti nie je ani v súlade so zápisom v katastri nehnuteľnosti, nakoľko predmetná domová nehnuteľnosť nebola v tom čase ani zapísaná na liste vlastníctva a nesprávne je uvedená aj parcela, na ktorej stála, výmera, nie je označenie súpisným číslom. Z titulu neplatnej zmluvy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane príjemcu - žalovaného v 2. rade, ktorý nepochybne prevzal zálohu podľa pokladničného dokladu vo výške 2500 eur. Táto skutočnosť ani sporná nebola. Žalovaní netvoria procesné spoločenstvo nerozlučné, ale majú samostatné postavenie. .Nakoľko dospel k závere, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný v spore, pretože zálohu neprevzal, žalobu vo vzťahu k nemu zamietol. Zároveň mu priznal plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. U žalovaného v 2.rade mal za to, že zálohu prevzal. Nakoľko žalobkyňa sa voči nemu domáhala iba zaplatenia sumy 1250 eur s príslušenstvom a nemohol prekročiť nárok žalobkyne, vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobe vyhovel a priznal iba požadovanú sumu. O náhrade trov konania žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že bola úspešná a preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa podala proti rozsudku v zamietajúcej časti odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 365 ods.1 písm. f) CSP dôvodiac, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu spočívajúceho v pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v1 rade. Opätovne ako v priebehu konania poukazovala na postup žalovaného v2. rade ,ktorý od nej ako sprostredkovateľ prevzal sumu 2500 eur. Ďalej postupoval podľa bodu 2.4. dohody a polovicu prevzatej zálohy odovzdal žalovanému v1.rade ako zmluvnú pokutu. Žalovaný v1. rade vo svojom prvom písomnom vyjadrení nepoprel prevzatie peňazí. Uviedol, že mu vznikol na ne nárok v zmysle bodu 2.4. dohody vznikol nárok. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti dohody pre rozpor s § 37 OZ. Preto jej vznikol z tohto titulu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V závere odvolania poukázala na vyjadrenie žalovaného v 1.rade k odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že mu započítaním časti zálohy vo výške 1250 eur na túto zmluvnú pokutu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel v celom rozsahu. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3.Žalovaní v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že prevzal žalovanú sumu. Zo skutočnosti, že k niektorej skutočnosti sa nevyjadril, či ju nepoprel nemožno usudzovať, že sa dopustil konania tvrdeného žalobkyňou. Tvrdenie žalobkyne o absolútnej neplatnosti zmluvy a zároveň započítanie pohľadávky je rozporuplné. Opätovne uviedol, že zmluvu považuje za platnú a ani jeden zo žalovaných sa na jej úkor neobohatil. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), po zopakovaní dokazovania na odvolacom súde dohodou o zložení zálohy zo dňa 24.08.2015. mailami strán sporu, odporom proti platobnému rozkazu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správny potvrdil, ale z iných právnych dôvodov( § 387 ods. 1 CSP). 5.Zákonom č. 160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový poriadok.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6.Premetom odvolacieho konania je zamietajúce časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou sa žalobkyňa domáhala sumy 1250 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z titulu nevrátenej zálohy vo výške 2500 eur, ktorú zložila na základe dohody o zložení zálohy uzavretej so žalovanými. Rozsudok vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 2 .rade právoplatný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 24.8.2015 bola uzavretá dohoda o zložení zálohy, ktorú podpísala na strane kupujúceho žalobkyňa, na strane predávajúceho žalovaný v 1.rade a na strane sprostredkovateľa žalovaný v 2.rade. Podľa čl. I bola predmetom dohody úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán súvisiacich so zložením zálohy podľa ods. 1.2 ako prejavu vôle kupujúceho smerujúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, medzi predávajúcim a kupujúcim, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v ods. 1.3. V čl. I, bod 1.3 bola nehnuteľnosť nehnuteľnosť ako stavba postavená na parcele č. 1405/226, na LV č. XXXX, kat. územie Z. J.. V čl. II, bod 2.1 sa zaviazala kupujúca (žalobkyňa) najneskôr v deň nasledujúci po dni uzavretia dohody zaplatiť zálohu v hotovosti do pokladne sprostredkovateľa, alebo na jeho bankový účet. V čl. II., bod 2.4 sa zmluvné strany dohodli, že ak poruší kupujúci záväzok podľa ods. 2.2 a) sprostredkovateľovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa polovice zálohy, b) predávajúcemu vzniká nárok voči kupujúcemu na zaplatenie zmluvnej pokuty rovnajúcej sa zálohe. Kupujúci oprávňuje predávajúceho, aby vybral od sprostredkovateľa sumu peňažných prostriedkov zodpovedajúcich nároku 2 a kupujúci splnomocňuje sprostredkovateľa, aby v jeho mene a na jeho účet zaplatil predávajúcemu nárok .Uhradením sumy zodpovedajúcej nároku predávajúcemu, zaniká nárok sprostredkovateľa voči kupujúcemu na vrátenie polovice zálohy. Žalovaný v 2.rade prijal od žalobkyne zálohu za rodinný dom Z. J., parc.č. 1405/266 vo výške 2500 eur. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Súd prvej inštancie dané zmluvné dojednanie vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 OZ. Neplatnosť úkonu mala spočívať v jeho nezrozumiteľnosti, pretože predmet nehnuteľnosti nebol dostatočne špecifikovaný , túto časť zmluvy nie je možné oddeliť od ostatnej časti zmluvy , a preto je neplatné aj zmluvné dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty. Žalobkyni preto vznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Zamietnutie žaloby zdôvodnil nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade, pretože žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o prevzatí peňazí. Odvolací súd sa ani s jedným dôvodom zamietnutia žaloby nestotožnil.
7.Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne: inak je neplatný.
Podľa § 35 ods.1,2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím: môže sa stať výslovne alebo iným jazykovým spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
8. Súd prvej inštancii založil rozhodnutie na neplatnosti dohody o zložení zálohy pre nedostatočnú identifikáciu nehnuteľnosti, z čoho vyvodil neoddeliteľnosť od ostatnej časti zmluvy , majúc za následok neplatnosť celej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie nedostatkoch článku 1. Dohody o zložení zálohy pre nedostatočnú špecifikáciu nehnuteľnosti, čomu nasvedčujú predložené listy vlastníctva a následná kúpna zmluva vypracovaná advokátskou kanceláriou( ktorú k žalobe preložila žalobkyňa), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v kat. úz. Z. J., obec Z. J., okres G., kde je zapísaný rodinný dom s.č. na parcele č. 1405/232 ostatné súvisiace pozemky ako parc. č. 1405/226,1405/231,1405/232,1405/233.Je pravdou, že v článku I. dohody je rodinný dom označený na parcele č. 1405/226 zapísaný na LV č. XXXX. Z celkovej korešpondencie strán sporu vyplýva, že žalobkyňa bola na mieste samom, vedela, čo je predmetom predaja. Ako kupujúca mala možnosť overiť si vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, o ktorú mala záujem. K žalobe pripojila kúpnu zmluvu vyhotovenú advokátskou kanceláriou, v ktorej mala presne špecifikované nehnuteľnosti. Pri podpise zmluvy nemala žiadne výhrady o nedostatočnej identifikácii nehnuteľnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dojednanie strán sporu vyhodnotiť ako neurčitý právny úkon, pretože predmetom predaja bol rodinný dom postavený na parcele č. 1405/226. Rovnako nie je možné vyhodnotiť ako neplatné dojednanie strán sporu v článku II, bod 2.4. obsahujúcej dojednanie zmluvnej pokuty v prípade porušenie povinnosti kupujúceho. Uvedené článok zmluvy obsahuje všetky náležitosti právneho úkonu. Podstatné v danom spore je , že žalobkyňa nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy v bode 1.7. uzavrieť zmluvu do 30.10.2015.Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému 03.11.2015 oznámila odstúpenie od zmluvy mailom, pretože nehnuteľnosť leží v záplavovej oblasti s tým ,aby si ponechal depozit. Deň predtým 02.11.2015 mu zaslala žiadosť o vrátenie depozitu v sume 2500 eur bez udania dôvodu.
9.Podľa § 544 ods.1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť akúkoľvek právnu povinnosť(zmluvnú alebo zákonnú), ktorá sa môže týkať peňažného alebo nepeňažného plnenia. Strany sporu si môžu dohodnúť v rámci svojej autonómie aj zmluvné dohody viazané na splnenie dlžníka v súčinnosti inej osoby, čo však nie je dôvodom počiatočnej nemožnosti plnenia dohody podľa § 37 ods.2 OZ. Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie záväzku a donútenie zmluvnej strany k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka porušujúceho zmluvnú povinnosť stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dohodnutej výške. Žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť, neuzavrela kúpnu zmluvu do 30.10.2015. Žalovaní všetky povinnosti zo zmluvy splnili. Preto im vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku II bodu 2.4., v ktorom žalobkyňa splnomocnila žalovaného v1 rade na vybratie nároku ( zmluvnú pokutu v rozsahu 1) žalovaného v2.rade ako sprostredkovateľa splnomocnila, aby v jej mene zaplatil predávajúcemu nárok vyplývajúci z nároku 2( zmluvná pokuta vo výške 1 zálohy)od v lehote 5 dní doručenia výzvy. Preto žalovaným nemohol vzniknúť neoprávnený majetkový prospech, ale by mali nárok z titulu plnenia zo zmluvy.
10.Súd prvej inštancie okrem neplatnosti zmluvy založil zamietajúci rozsudok na neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne spočívajúceho v nepreukázaní prevzatia peňazí žalovaným v 1 rade. Odvolací súd s jeho názorom nestotožnil. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní podali odpor proti platobnému rozkazu doručenému súdu prvej inštancie 16.11.2016.V odpore žalovaní v1. rade uviedol, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalobkyňa porušila svoj záväzok, preto mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z dôvodu započítania časti zálohy vo výške 1250 eur nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. V písomnom vyjadrení doručenému súdu 13.04.2017 sa vyjadroval len k zmluvnej pokute a až na pojednávaní konanom 17.10.2017 právna zástupkyňa namietala bezdôvodné obohatenia, pretože žalovaný v1 rade od žalovanej neprevzal žiadne peniaze. Uvedené tvrdenie odvolací súd považoval za účelové a bezpredmetné, odporujúce jeho započítavaciemu prejavu v odpore proti platobnému rozkazu. Je zrejmé, že žalovaný v 1 rade prevzal peniaze od žalovaného v 2 .rade tak, ako to bolo dohodnuté v dohode. V odpore proti platobnému rozkazu vzniesol započítaciu námietku do výšky 1250 eur. Odpor proti platobnému rozkazu bol doručený žalobkyni 20.12.2016.Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 1250 eur.
11.Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Základným predpokladom pre započítanie je : a/ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak,
b/ rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené,
c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, nie zo vzťahu verejnoprávneho, kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou,
d/ právny úkon smerujúci k započítaniu. K zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale na základe jednostranného právneho úkonu (compensatio necessaria) alebo dvojstranného právneho úkonu - dohody (compensatio voluntaria).
Ku kompenzácii podľa § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti.
Ako už bolo vyššie uvedené, započítanie pohľadávky je podmienené právnou skutočnosťou, ktorou je prejav vôle (úkon) započítavajúcej strany smerujúci k započítaniu. Len na základe kompenzačného prejavu nastane zánik započítavaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú.
12.Žalovaný v 1. rade vzniesol započítavací prejav v odpore proti platobnému rozkazu doručenému žalobkyni. Obe pohľadávky boli započítania schopné. Súd rozhoduje o započítaní žalovaného vo výroku rozsudku len vtedy, ak je pohľadávka uplatnená započítaním vyššie ako pohľadávka uplatnená žalobou. Len v takom prípade považuje zákon prejav žalovaného za vzájomný návrh a rozhodne o ňom vo výroku rozsudku. Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, ako uplatňuje žalobca, nie je takýto jeho prejav, uplatňujúci pohľadávku započítania, vzájomným návrhom, ktorý by z tejto pohľadávky urobil prejednávanú vec, ale je obranou proti návrhu žalobcu ako každá iná obrana a súd sa s ňou vyporiada len v dôvodoch rozsudku ako o otázke predurčujúcej.
Žalobkyňa uplatnila sumu voči žalovanému 1205 eur. Žalovaný v 1. rade vzniesol započítavací prejav v sume 1250 eur. Započítaním sa pohľadávky vzájomne kryli. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z iných právnych dôvodov, rozsudok je vo výroku správny, dôvody nie. Preto odvolací súd po prejednaní veci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, aj keď sa nestotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením.
13.Odvolací súd priznal žalovanému v 1. rade plnú náhradu trov konania, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný(396 ods.1 v spojení s § §255, § 262CSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).