Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/15/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, 2/ F. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, 3/ F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, žalovaní 2/ a 3/ právne zastúpení JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom B. XX, F., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -159 zo dňa 6. júla 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ až 3/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. C., ktorá je na Okresnom úrade Turčianske Teplice, odbore katastrálnom zapísaná na LV č. XX, ako parcela registra C, parc. č. 82/2 — orná pôda o výmere 1365 m2 a nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. C., ktorá je na Okresnom úrade Turčianske Teplice, odbore katastrálnom zapísaná na LV č. XXX, ako parcela registra C parc. č. 82/1 — orná pôda o výmere 761 m2.

2.Skutkovo súd prvej inštancie ustálil, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi rodičmi žalobcu D. B. a jeho manželkou H., I. A. ako kupujúcimi a manželmi D. a F. B. ako predávajúcimi zo dňa 20.8.1951 Čd XXX/ XX vrátane jej dodatku dňa 24.9.1951 bolo nepochybne preukázané nadobudnutie vlastníctva k pkn. parc. č. 167, zapísanej v pkn. vložke č. XXX pre kat. úz. C. rodičmi žalobcu. 3.V pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. C. bola pkn. parc. č. 167 zapísaná v časti C. pod r. č. X ako roľa a lúka pod J. K. L. o výmere 5 jutár a 1.459 štvorcových siah. Žalobca tiež preukázal, že na základe geometrického plánu pripojeného k žalobe došlo k rozdeleniu tejto parcely a pozemnoknižnú parc. č. 167/3 o výmere 739 m2 a pkn. parc. č. 167/5 o výmere 248 m2 kúpil žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 15.11.1963 a vlastníctvo týchto pozemkov bolo zapísané do pkn. vložky č. XXX pre kat. úz. C.. Toto bolo nepochybne preukázané aj samotnou kúpnou zmluvou zo dňa 15.11.1963. 4.Z dedičského spisu Štátneho notárstva v Martine vo veci dedičstva po neb. H. B., I. A., teda matke žalobcu, sp. zn. D 298/88 bolo preukázané, že žalobca po svojej matke zdedil žalobca aj nehnuteľností doposiaľ zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX a to o. i. aj parc. č. 167/1, 167/2, 167/4, z toho

v evidencii nehnuteľností parc. č. 167/1 a 167/2 boli neidentické, ostatné boli v užívaní socialistickej organizácie. Rovnako dedil po matke aj pozemky zapísané v pkn. vložke č. XXX pre kat. úz. C..

5.Z výpisu z LV č. XX pre kat. úz. C. pre súd vyplynulo, že žalovaná 1/ je vlastníčkou o. i. aj KNC parc. č. 82/2 o výmere 1.365 m2 – orná pôda, ktoré nadobudla darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 16.4.2018 pod V 132/2018. 6.Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. C. súd zistil, že žalovaní 2/ a 3/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi KNC parc. č. 82/1 – orná pôda o výmere 761 m2, ktorý pozemok okrem iných uvedených na tomto liste vlastníctva nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 391/2009.

7.Žalujúcej strane sa nepodarilo dopátrať, akým spôsobom v minulosti vôbec vznikla KNC parc. č. 82, rozdelená neskôr na KNC parc. č. 82/2 a 82/1 a ako sa tieto pozemky dostali do vlastníctva žalovanej strany, resp. predchodcov žalovaných. Žalujúca strana navrhla, aby súd ustanovil znalca z odboru geodézie, ktorý by vypracoval geometrický plán, ktorým by znázornil prekrytie časti pkn. parc. č. 167 s parcelami KNC č. 82/1 a 82/2 v kat. úz. C.. Žalujúcej strane sa nepodarilo takýto geometrický plán dať vypracovať, pretože oslovení geodeti odmietli takýto plán vypracovať, resp. znalecký posudok obsahujúci takýto geometrický plán vypracovať pre vysokú pracnosť a nedostatočné podklady (na dôkaz toho, že nebolo v silách žalobcu súdu predložiť tento dôkaz pri podaní žaloby, navrhol výsluch p. M., pracovníčky Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálneho odboru a A. B. – geodeta) 8.Žalovaná strana poukázala na skutočnosť, že žalujúca strana nedokáže preukázať, že pozemky dnes užívané žalovanými a aj vlastnené žalovanými podľa záznamov v katastri, sú tvorené pozemkami, ktoré kúpili rodičia žalobcu, či už celkom, alebo len z časti a keby sa aj podarilo náročným a zdĺhavým znaleckým dokazovaním dokázať to, čo žalujúca strana tvrdí, je otázne, či by bolo možné žalujúcej strane vyhovieť vzhľadom na skutočnosť, že na základe dávnych dedičských rozhodnutí desiatky rokov predchodcovia žalovaných a následne aj samotní žalovaní dobromyseľne užívali na nich zapísané sporné pozemky, uvedené v žalobnom petite ako svoje, boli oplotené a preto je dôvod konštatovať, že ak by bola aj pravda to, čo žalujúca strana tvrdí, je potom nutné vzniesť námietku vydržania a konštatovať, že žalovaní na základe predchádzajúcich dedičských rozhodnutí dobromyseľnou držbou tieto pozemky vydržali (na preukázanie týchto skutočností navrhli výsluch matky žalovanej 1/, ktorý potom súd následne vykonal pri obhliadke na mieste samom na návrh žalobcu).

9.Z výpisu z pkn. vložky č. XX pre kat. úz. C. okresný súd zistil, že pkn. parc. č. 167 bola zapísaná pod r.č. X v časti C. tejto pkn. vložky ako roľa a lúka N. J. C. K. L. a podľa pôvodného záznamu, v kópii tejto pkn. vložky preškrtnutého, mala výmeru 6 jutár, 270 štvorcových siah, čo by v prepočte znamenalo, že mala výmeru 35.498,77 m2 (plošné miery bývalého Rakúsko – Uhorska na č.l. 51). V časti G. tejto pkn. vložky pod r.č. X sa nachádza záznam zo 16.7.1983, z ktorého je možné aj napriek skutočnosti, že je písaný v maďarskom jazyku vyvodiť, že z pkn. parc. č. 167 zapísanej na tejto pkn. vložke bolo odčlenených 414 štvorcových siah, ktoré boli následne zapísané ako pkn. parc. č. 167/a na pkn. vložku č. XX a výmera pôvodnej pkn. parc. č. 167 sa zmenšila na 5 jutár, 1459 štvorcových siah. Tento zápis je potom po preškrtnutí pôvodnej výmery písaný ako výmera parc. č. 167 v časti C. pod r.č. X v časti kuriálneho majetku. Pôvodným vlastníkom zapísaným v pkn. vložke XX pkn. parc. č. 167 bol D. G.. 10.Z kópie pkn. vložky č. XX potom vyplýva, že parc. č. 167a bola zapísaná v tejto pkn. vložke pod r. č. X vo výmere 414 štorcových siah. V časti G. je záznam, z ktorého vyplýva, že 16.7.1883 ju od D. G. získala F. F., I. G.. Súd vzhľadom na skutočnosť, že zápis z roku 1883 sa nachádza v pkn. vložke č. XX, ale aj v pkn. vložke č. XX v maďarskom jazyku, požiadal o sprostredkovanie obsahu tohto zápisu Katastrálny odbor Okresného úradu Turčianske Teplice v záujme hospodárnosti s tým, že z listu Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálneho odboru z 30.5.2022 vyplynulo, že z uvedeného zápisu je možné bez prekladu dedukovať, že v roku 1883 na základe listiny O. XXXX/XXXX stala sa vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej v časti C. majetková podstata pkn. vložky č. XX, konkrétne pkn. parc. č. XXXX F. F., I. G. v celosti. Z ďalšieho zápisu v pkn. vložke č. XX v časti G., ktorý je už písaný v slovenčine, je zrejmé, že na základe zápisnice zo dňa 31.10.1929 vlastnícke právo sa k parc. č. 167/a zaznačuje na základe skutočného úžitku a titulom kúpy pre D. E. H.. Listiny, na základe ktorých nastali tieto zmeny vlastníckeho práva, pokiaľ ide o pkn. parc. č. 167/a do spisu pripojené neboli. 11.Štyristoštrnásť štvorcových siah v prepočte predstavuje približne 1.488,84 m2, v dôsledku čoho klesla výmera parc. č. 167, ktorú následne kúpili právni predchodcovia žalobcu na približne 34.010,03 m2, čo potom skôr zodpovedá v prepočte výmere, ktorá bola u pkn. parc. č. 167 uvedená v pkn. vložke XXX pod r.č. X pre kat. úz. C., teda výmere 5 jutár 1459 štvorcových siah.

12.Súd prvej inštancie v daných súvislostiach poznamenal/upozornil, že pozemno-knižné výmery nie je možné vnímať ako hodnoverné, nakoľko išlo o približné miery a výmery pozemkov tak, ako boli zaznamenávané v minulosti, keď ešte neexistovali tak presné meračské postupy, aké poznáme v súčasnosti.

13.Opísané zistenia podľa okresného súdu vyvracajú tvrdenia žalobcu, že predchodcovia žalovaných nikdy nevlastnili ani len časť pôvodnej pkn. parc. č. 167. Skutočnosť, že predchodcovia žalovaných nadobudli vlastníctvo k pkn. parc. č. 167a, vyplynula nakoniec aj z výpovede M. E., ktorú súd vypočul pri obhliadke vykonanej na mieste samom dňa 11.5.2022. Svedkyňa M. E. je matkou žalovanej 1/ a tvrdila, že jej svokor celý majetok kupoval od rodiny G. v roku 1929. Tento pán G., ktorý bol „Amerikán“, prišiel z Ameriky bohatý, s manželkou boli bezdetní manželia, tak vtedy rodina E. kupovala od manželky p. G. parc. č. 167a. 14.Skutočnosť, že D. E. (H.) sa stal vlastníkom pkn. parc. č. 167/a, vyplýva aj z výpisu z pkn. vložiek č. XX, XX, XXX, ktorý výpis bol pripojený v rámci dedičského konania po neb. C. E. I. B., ktorá zomrela XX.X.XXXX. Po smrti neb. D. E. H. všetky nehnuteľnosti zapísané na týchto pozemno-knižných vložkách nadobudla jeho manželka C. E.. Z identifikácie, ktorá je pripojená v dedičskom spise po neb. C. E., I. B. je zrejmé, že parc. č. 167/a zapísaná v pkn. vložke č. XX ako roľa vo výmere 1.489 m2 je v užívaní socialistickej organizácie. Po vykonaní dedičského konania po neb. C. E. podľa záznamov Štátneho notárstva bola vložka č. XX uzavretá. Je nesporné, že D. E. H. a C. E., I. B. sú starými rodičmi žalovanej 1/. 15.Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp. zn. D 621/81 zo dňa 20.4.1982, ktorým bolo vyporiadané dedičstvo po neb. C. E., I. B., starej mame žalovanej 1/, celé dedičstvo a to predovšetkým nehnuteľnosti v kat. úz. C., zapísané v pkn. vložke č. XX, XX a XXX, nadobudol jej syn A. D. E.. Súd si dal pripojiť aj dedičský spis po neb. A. D. E. sp. zn. D 55/88 Štátneho notárstva v Martine a to vzhľadom na uznesenie o dedičstve po neb. D. E., ktoré pripojil žalovaní. A. D. E. bol otcom žalovanej v rade 1/ a manželom svedkyne M. E.. Zomrel XX.X.XXXX a z výpisu z pkn. vložky č. XXX, ktorá je súčasťou spisu, pre kat. úz. C. vyplýva žiadosť Štátneho notárstva o zaslanie výpisu z listu vlastníctva podľa rozhodnutia D 621/81 (v dedičskej veci po C. E.) a tiež zaslanie LV č. XX, ktorý bol založený podľa rozhodnutia Strediska geodézie č. 606-40-1987 zo dňa 21.2.1989 v súvislosti s uzavretím vložky č. XX. V dedičskom spise je založený LV č. XX, z ktorého vyplýva, že poručiteľ A. D. E. ku dňu svojej smrti vlastnil nehnuteľnosti v kat. úz. C. a to dom č. súp. XX, postavený na parc. EN č. 80 o výmere 1.902 m2, parc. č. 81/1 – záhrada o výmere 1.543 m2, parc. č. 81/2 – zastavaná plocha o výmere 74 m2 a parc. EN č. 82 – roľa o výmere 2.126 m2. Ostatné pozemky v kat. úz. C. boli v užívaní socialistickej organizácie. Z rozhodnutia v dedičskej veci po neb. A. D. E. zo dňa 23.2.1988 vyplýva, že nehnuteľnosti vyššie uvedené a zapísané na LV č. XX pre kat. úz. C. nadobudla jeho manželka M. E., I. P. v celosti. 16.Predmetnú genézu osudu pôvodnej pkn. parc. č. 167/a je podľa súdu prvej inštancie nutné zvážiť v súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ale aj s obranou žalovaných, ktorí sa bránili o. i. aj tvrdením, že celé dedičstvo nadobudli dedením po A. D. E..

17.Ďalej okresný sú argumentoval, že žalujúca strana pripojila do spisu niekoľko vyhotovení pozemnoknižnej mapy, na ktorej sú znázornené pozemnoknižné parcely, ktoré nadobúdali v minulosti tak predchodcovia žalobcu, ako aj predchodcovia žalovanej strany. Z týchto máp je zrejmé, že pkn. parc. č. 167/a graficky na pozemnoknižnej mape znázornená nebola. Na druhej strane je ale zrejmé, že sa stala súčasťou po prečíslovaní s najväčšou pravdepodobnosťou KNC parc. č. 82, pôvodne EN parc. č. 82. 18.Z výpovede M. E. a z predloženého protokolu o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 12.7.1988 vyplýva, že M. E. po smrti manžela A. D. E. a nadobudnutí dedičstva po ňom a to aj EN parc. č. 82 – role o výmere 2.126 m2 v snahe o oplotenie a opravu pôvodného oplotenia, si dala hranice týchto pozemkov vytýčiť. Výsledkom vytýčenia hraníc týchto pozemkov bol protokol spísaný A. Q. D., geodetkou Strediska geodézie Martin, pričom podľa protokolu vyplýva, že došlo k vytýčeniu hranice medzi pozemkami č. XX, XX a XX v kat. úz. C. a vytýčenie bolo vykonané na podklade meračského náčrtu č. XX a pozemkovej mapy. Hranica pozemkov bola znázornená železnými rúrami a na protokole sa nachádzajú aj podpisy susedov. Tvrdenie, že tento protokol pôvodne podpísal žalobca, ktorý je uvedený v kolónke „sused“ ako A. B., C. XX, bolo vyvrátené tvrdením svedkyne M. E., ktorá uviedla, že tento protokol bol podpísaný manželkou žalobcu. Aj keď žalobca oprávnenia manželky podpísať takýto protokol v priebehu konania spochybnil, v konaní bolo nesporne preukázané, že od vyhotovenia vytyčovacieho náčrtu, v zmysle ktorého došlo k obnove časti starého oplotenia a dokončeniu oplotenia všetkých pozemkov, ktoré boli dedené M. E. tak, ako to v súčasnosti zachycujú fotografie z obhliadky na mieste samom, do roku 2015 žalujúca strana nijakým spôsobom nespochybnila vlastníctvo rodiny E. k oploteným pozemkom.

19.Z výpovede žalobcu, ktorú urobil na pojednávaní dňa 13.4.2022, ale aj ktorú urobil na obhliadke na mieste samom, síce vyplynulo, že na dnes oplotených pozemkoch malo kedysi postavené hospodárske budovy aj družstvo a na časti týchto pozemkoch sa chovali aj sliepky, ale tiež aj to, že až v roku 2015 sa žalobca seriózne začal zaujímať o to, čo všetko vlastní a vtedy so žalovanou 2/ navštívil geodéziu s tým, že by žalovaná strana mohla užívať niečo, čo patrí jemu. Z vypracovania geodetického plánu, na ktorom sa mali žalobca so žalovanou 1/ dohodnúť, však zišlo. Z výpovede žalobcu tiež vyplynulo, že v roku 1990 sa snažil dať zamerať celú parc. č. 167, avšak na geodézii bol informovaný, že nie je potrebné, aby dal k tomu vyhotoviť geometrický plán, preto od jeho vyhotovenia upustil. Ako je však zrejmé z výpovede žalobcu, v 90-tych rokoch on ešte vlastníctvo žalovaných, resp. predchodcov žalovaných – C. E., A. D. E., M. E. k pozemkom nespochybňoval. 20.Pri obhliadke na mieste samom, kde M. E. aj žalobca opisovali, čo sa na dnes oplotených pozemkoch žalovaných 1/ - 3/ v minulosti pestovalo, žalobca ale neposkytol súdu žiadne presvedčivé tvrdenia a už vôbec nie dôkaz o tom, že by v 70., 80., či 90. rokoch minulého storočia, jeho rodina na pozemkoch, ktoré vlastnila M. E. v minulosti a ktoré boli oplotené od roku 1988, niečo choval, alebo pestoval, resp. že by sa nejakým spôsobom bol domáhal užívania týchto pozemkov titulom tvrdeného vlastníctva s tým, že sú súčasťou ním vlastnenej pôvodnej pkn. parc. č. 167.

21.Súd prvej inštancie zdôraznil, že zásadným dôkazným nedostatkom podanej žaloby bolo to, že žalobca, napriek svojim tvrdeniam, nedokázal lokalizovať tú časť pkn. parc. č. 167, ktorú nadobudli jeho rodičia a neskôr on uvádzaný kúpnymi zmluvami a z ktorej mala byť údajne vytvorená pôvodná parc. EN č. 82 v kat. úz. C., dnes po rozdelení KNC parc. č. 82/1 a 82/2. Nepredložil totiž žiadny geometrický plán, ktorým by prekrytie pkn. parc. č. 167 so spornými parcelami preukázal. Pokiaľ sa dožadoval, aby takýto geometrický plán dal vyhotoviť súd v rámci znaleckého posudku z odboru geodézie, ktorým by žalobca preukázal svoje tvrdenia, súd považoval takýto dôkazný návrh za nehospodárny a nedôvodný. Je totiž nutné súhlasiť so stranou žalovanou, že ak by aj prípadne nahradil dôkaznú povinnosť žalobcu nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie a v rámci dokazovania identifikoval pôvodné hranice pkn. parc. č. 167 v kat. úz. C., nemalo by to pre výsledok sporu žiadny právny význam. Je totiž pravdou a bolo to pre súd nesporne zistené, že už po smrti starej matky žalovanej 1/ C. E. v roku 1981 zdedil všetky jej nehnuteľnosti jej syn A. D. E. na základe vyššie uvádzaného rozhodnutia Štátneho notárstva. Po smrti C. E. boli uzavreté vložky č. XX a XX a v čase, keď v roku XXXX v D. zomrel A. D. E., bol už založený LV č. XX, na ktorom boli miesto pkn. parciel zapísané parcely EN, zjavne vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel a medzi inými aj EN parc. č. 82, neskôr KNC parc. č. 82.

22.Pre M. E., manželku neb. A. D. E. dedičské rozhodnutie po jej manželovi a následne protokol o vytýčení hranice o. i. aj EN parc. č. 82 v júli 1988 vytvára hodnoverný dôvod pre dobrú vieru v to, že jej EN parc. č. 82 v hraniciach vytýčených geodetkou koncom 80-tych rokov minulého storočia, podľa vytyčovacieho náčrtu oplotená, vlastnícky patrí a to aj za predpokladu, že by k vytýčeniu hranice EN parc. č. 82 v roku 1988 nedošlo správne. Vlastníctvo M. E., právnej predchodkyne všetkých žalovaných, pokiaľ ide o vlastníctvo EN parcele, dnes KNC parc. č. 82 totiž nebolo v minulom storočí žiadnym spôsobom spochybnené. Pritom je nutné konštatovať, že právna predchodkyňa žalovaných M. E. si počínala pri identifikácii svojho pozemkového vlastníctva v súvislosti s obnovou plotu, resp. dokončením oplotenia v súlade s potrebnými pravidlami opatrnosti, keď si dala geodetom hranice pozemku vytýčiť. Preto je nutné súhlasiť so stranou žalovanou, že ak by aj nesprávnym postupom geodeta došlo k prípadnému zabratiu takej časti pkn. parc. č. 167, ktorú v minulosti predchodcovia M. E. nevlastnili, na základe dobromyseľnej držby uskutočňovanej minimálne od roku 1988 po dobu 10 rokov, čiže do roku 1998, vlastnícke právo k prípadnému cudziemu pozemku vydržala.

23.Okresný súd uzavrel, že pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnej veci ako spôsobu nadobudnutia vlastníctva zo zákona sa predpokladá existencia dobromyseľnej držby po dobu 10 rokov spôsobilý predmet vydržania, čiže držba takej veci, ktorú nevylučuje ust. § 134 ods. 2 Obč. zákonníka a uplynutie doby 10 rokov. 24.S ohľadom na grafické znázornenie parc. č. 82/1 a 82/2 v katastrálnej mape, ale aj tak, ako boli tieto parcely zakreslené do pozemnoknižnej mapy, znázorňujúcej prekrytie pozemnoknižných parciel s parcelami, ktoré boli predmetom tohto sporu (č.l. 28), ktorú predložil do spisu žalobca, je možné dôvodne predpokladať, že parc. č. 82 bola v minulosti z časti tvorená aj pkn. parcelou č. 167/a, ktorá zrejme nikdy v pozemkovej mape graficky znázornená nebola a ktorú začiatkom 20. storočia nadobudol starý otec

žalovanej 1/ D. E. H.. Teda je možné dôvodne usudzovať, že ide o takú časť pôvodnej parc. č. 167, ktorá bola odpredaná v 19. storočí rodine G., ktorá prilieha k pkn. parcelám č. 46, 47, 48, 49 a 50, ktoré v minulosti podľa zápisu z pkn. vložke č. XXX vlastni ešte D. E. H.. 25.Na základe opísaných úvah súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu za nedôvodnú, žalobcom tvrdený skutkový stav za vyvrátený a preto dokazovanie na preukázanie jeho tvrdení za nadbytočné. Ani geometrický plán, ani výsluchy o možnosti jeho vyhotovenia svedkami a to pracovníčkou Katastrálneho odboru Okresného úradu Turčianske Teplice, či geodeta by pre závery súdu už neboli relevantné.

26.O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. a žalovaným, ktorí boli vo veci úspešní, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie. 28.Zopakoval, že svoje tvrdenia odvíja od toho, že D. B. a manželka H. B., I. A., t. j. jeho rodičia, na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20. 8. 1951 odkúpili od D. A. a jeho manželky F. B., I. J. nehnuteľnosti zapísané v poz. kniž. protokole obce C. X. XXX podľa pol. G. X,X, a v protokole Č. XXX podľa pol. G. X,X im patriace. Z protokolu č. XXX odkúpili podiel 4073/9673 in podľa G. r.č. X tohto protokolu, čo zodpovedalo výmere 14.648 m2. Z protokolu č. XXX odkúpili v celosti parcelu č. 166 roľa o výmere 669 siah, čo zodpovedá 2406 m2 a taktiež v celosti odkúpili parcelu 167 o výmere 5 jutár 1459 siah, čo zodpovedalo výmere cca 34 052 m2. 29.Odvolateľ zdôraznil, že všetky nehnuteľnosti sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti a okolí zakupovaného rodinného domu. Pri zohľadnení toho, že v danom čase neboli nehnuteľnosti v užívaní iného subjektu, že tieto boli identifikované čo do približnej výmery, bolo nepochybné, kde je parcela č. 167 osadená a situovaná. Pri zohľadnení prílohy č. 1,2 k odvolaniu je možné zistiť, že parcela č. 167 mala polohu v zadnej časti rodinného domu a pozemnoknižný stav bol zachytený tak, že do tejto parcely bola vklinená parcela č. 46 zapísaná vo vložke č. XX, ktorá bola do vložky zapísaná na základe vymedzenia uvedeného v časti G. tejto vložky a to: „na základe zmluvy o výmene zo dňa 13. 7. 1883 a náčrtu zo dňa 13. 7. 1883 vzhľadom na zápisnicu číslo 3472 spísanú dňa 19. 9. 1883 plocha o výmere 414 siah v časti majetku patriacej v plnej miere G. F. F. v C. číslo domu XX pod topografickým číslom XX bola odbremenená a zaznačená pod číslo XXX, na časť majetku prenesenej pod poradovým číslom X a topografickým číslom XXX vlastnícke právo na základe výmenný prechádza v prospech G. D.“ - preklad maďarskej poznámky v časť G. vložky XX. Žiaden iný záznam sa vo vzťahu k tejto parcele 46 nachádzajúcej sa v danej lokalite nenachádza a ani nevyplýva postupný prechod na predchodcov žalovaných. Hoci v dnešnej dobe parcely, ktoré sú predmetom sporu 82/1 a 82/2 sú situované tak, že ich poloha s najväčšou pravdepodobnosťou zasahuje či už do pare. č. 46, alebo 167, nepochybné tieto prílohy dávajú základ tvrdenia, že kde bola parcela 167 situovaná. Daná vložka bola uzavretá ROEP

- om.

30.Ak by podľa žalobcu existovalo takéto situovanie parcely 167 na pkn mapách, tak potom daný stav iste zohľadňoval aj geometrický plán z 21.10.1963 a výkaz výmer zo dňa 7.11.1963, ktoré listiny boli vyhotovené Oblastným Geodézie a kartografie v Žiline, Okresné meračské stredisko v Martine

- výkaz plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XX-XXX-XXX zo dňa X.XX. XXXX, kedy z pkn vložky XXX a parcely pkn 167 došlo k vytvoreniu novovzniknutých parciel 167/1, 167/2, 167/3, 167/4 a 167/5 z celkovou výmerou 37 172 m2. Parcela číslo 167/4 mala výmeru 35 176 m2. Uvedený geometrický plán je pripojený k tomuto výkazu plôch, z ktorého je zrejme, že parcela číslo 167/4 je situovaná v zadnej časti usadlosti a v podstate v strede tejto parcely je situovaná parcela číslo 46. Daný stav bol zameraný dňa 21. 10. 1963 pánom E., nové hranice boli označené železnými rúrami a novovzniknuté parcely boli v rámci výkazu plôch zo dňa 7. 11. 1963 v tzv. „novom stave“ označené ako 167/1, 167/2, 167/3, 167/4, 167/5 z celkovou výmerou už vyššie konštatovanou 37 172 m2. Nikde sa teda nepracovalo s parcelou 167a a výmera plochy parcely 167 pred jej rozdelením bola geometrickým plánom ustálená na 37 172 m2 a z toho parcela 167/4 výmere 35 176 m2. 31.Dôvodom prečo žalobca poukazuje na tento výkaz plôch a geometrický plán je skutočnosť situovania parcely 167/4 o výmere 35 176 m2, ktorá pri spracovávaní tohto plánu mala uvedenú výmeru i keď bol rok 1963, čo bolo 34 rokov od údajnej kúpy parcely 167a právnymi predchodcami žalovaných. Ak teda súd v bode 34 rozsudku tvrdí, že prechod vlastníctva od D. G. bol na F. G. F. a následne na D. E. H., tak išlo o parcelu 167a, ktorá nie je na vyššie uvedených prílohách zaznamenaná, s touto sa nepracuje a nie je možné z dostupných dokladov žalobcu ani zistiť, kde bola táto parcela 167a situovaná. Už vonkoncom nie je možné súhlasiť s tým, že bola súčasťou výmery 167/4 s ktorou pracoval geodet v roku 1963.

32.V konaní žalobca navrhoval dokazovanie na jeho náklady pribratím znalca z odboru geodézia, ktorý by identifikoval skutočnú polohu parcely 167/4 a tým by bolo možné ustáliť, či opodstatnene patrí vlastníctvo k sporným parcelám 82/1 a 82/2 žalovaným. Iba takýto postup by mohol viesť k preskúmateľnému rozhodnutiu o tom, či a kde boli situované parcely 167a a 46a, ktoré súd vyhodnocuje ako parcely, ktoré boli nadobudnuté právnym predchodcom žalovaných a ktoré mali ubrať z výmery parcely či už 167, alebo parc. č. 167/4. Ak súd takto dokazovanie nedoplnil s argumentáciou, že by to nebolo hospodárne s prihliadnutím na to, že podľa súdu sú splnené podmienky na vydržanie sporných parciel žalovanými, tak je tu odvolací dôvod, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z celej zaznamenanej histórie prechodu vlastníckeho práva k parcele 167 nevyplýva jediný rozhodný dokument, na základe akého právneho titulu sa žalovaní dostali k majetku, ktorý mal pôvod v parcele 167, ktorú v celosti zakúpili žalobcovi predchodcovia. 33.Absolútne podľa odvolateľa nie je pravdou tvrdenie súdu uvedené v bode 17 rozsudku, že od kúpy v roku 1929 uvedenú parcelu užívajú žalovaní. Toto tvrdenie odporuje využívaniu pozemku žalobcu Štátnymi majetkami, s ktorými mal žalobca uzavretú zmluvu a neskôr s TURIEC-AGRO, s.r.o. Taktiež nesúhlasí so záverom, že žalovaní nehnuteľnosti užívali v hraniciach, ktoré dnes kopíruje oplotenie ich pozemku, ktoré bolo vybudované ich právnymi predchodcami v 80-tých rokoch minulého storočia. Predkladá dohodu o prenechaní pozemku na užívanie v prospech P. P. R. F. S. S., kde pozemky sú z identifikované Strediskom geodézie v Martine pod číslom 813 - 2 - 206 - 1418 - 90, v ktorej je parcela číslo 167/4 strediskom geodézie v Martine ustálená čo do výmery na 33 340 m2. Následne žalobca dal poľnohospodársku pôdu v kat. úz. C. do nájmu nájomcovi TURIEC-AORO, spol. s r. o., o výmere 3,893 ha a taktiež v roku 2005 tento nájom poľnohospodárskych pozemkov trval v rovnakej výmere u rovnakého subjektu. V súdom uvedených 80-tých rokoch dané pozemky neboli užívané žalovanými, na týchto hospodáril štátny majetok, ktorý tam mal maštaľ a kurín, kedy plocha žalobcom prenajatá bola za účelom chovu hydiny oplotená v takom sláve ako je dnešné oplotenie uvedených parciel. 34.Ak sa súd odvoláva na vytyčovací náčrt z roku 1988, tak tento náčrt nebol odsúhlasený žalobcom a ani jeho manželkou, ako to tvrdila svedkyňa M. E.. Práve naopak, žalobca rozporoval takéto zameranie oplotenia a vlastníctvo žalovaných k danému pozemku a následne mal záujem spolu s M. E. ísť riešiť skutočné hranice pozemkov aj na geodéziu, kde sa nedostavila. I toto je svedectvom toho, že dané pozemky žalovaní nemohli vydržať, k týmto sa nesprávali ako ku svojím, tieto neobhospodarovali a teda neboli dobromyseľní, že im parcely patria. Aj ohlásenie drobnej stavby zo dňa 6. 3. 1989 v Časti bodu III. jednoznačne dokumentuje, že išlo o obnovu plotu, ktorý vybudoval P. R. N. za účelom ohradenia priestoru chovu hydiny.

35.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaní 2/ a 3/ navrhli rozsudok ako náležité odôvodnený, laikom zrozumiteľný a presvedčivý potvrdiť. 36.Zdôraznili, že žalobca k odvolaniu predložil sériu listinných dôkazov, v podobnom rozsahu ako k žalobe a v celom priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Z každého jedného listinného dôkazu je pritom zrejmé, že ním žalobca disponoval už pred podaním žaloby. Žalobca sa v podanom odvolaní s touto skutočnosťou ani len nepokúša nejakým spôsobom vyrovnať. Súd prvej inštancie sa pritom na pojednávaní dňa 06.07.2022 dopytoval procesných strán na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Žalujúca strana zotrvala iba na návrhu na ustanovení znalca. Hoci súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania, teraz žalobca predkladá k odvolaniu desať listinných dôkazov, pričom ten „najmladší“ mal žalobca k dispozícii 15 rokov pred podaním žaloby. 37.Už pri predložení nájomnej zmluvy z roku 1997 žalobcu súd prvej inštancie upozornil, že táto listina neobsahuje presnú identifikáciu parciel a určite mu nájomca neplatil za niečo, čo bolo oplotené a užívané nami, resp. našimi právnymi predchodcami (5. strana zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.7.2022). Ani takéto upozornenie nebránilo žalobcovi, aby predložil s odvolaním nájomné zmluvy z roku 1999 a 2005 (táto nie je ani podpísaná), ktoré znova neobsahujú identifikáciu predmetu nájmu (parciel) a nepreukazujú, že by nájomca platil za niečo, čo naši právnymi predchodcovia vlastnili a užívali (súd prvej inštancie pri obhliadke dňa 11.05.2022 videl stav oplotenia - č. 1. 116 - 122). Dohoda o ponechaní pozemku na užívanie zo 16.12.1992, síce obsahuje parcelu 167/4, no s výmerou 33.340 m2, hoci žalobca tvrdí, že táto má mať výmeru 35.176 m2 (rozdiel 1836 m2). 38.Žalovaní tiež namietali, že žalobca predkladá rukou písané preklady zápisov zrejme z pozemnoknižných vložiek. Nie je zrejmé, kto tieto preklady vyhotovil, a nie je ani zrejmé, či ide o „dobré“ preklady. Ak chcel žalobca predložiť tento dôkaz, mohol tak urobiť v konaní pred súdom prvej inštancie, pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, a to vo forme prekladu vyhotoveného prekladateľom zapísaným v zozname prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, kde by bola záruka správnosti prekladu a jednoznačná identifikácia prekladaného textu.

39.Dodali, že nikto celé desaťročia nespochybňoval daný stav (až do roku 2015). Žalobca upravuje svoje skutkové tvrdenia podľa toho, ako sa mu to hodí. V konaní pred súdom prvej inštancie uviedol k podpisu svojej manželky, že táto nemala oprávnenie sa k danej veci vyjadrovať. No v podanom odvolaní už tvrdí, že náčrt neodsúhlasovala jeho manželka a produkuje tak úplne nové skutkové tvrdenie. Žalobca opomína aj to, že jeho právni predchodcovia nadobudli parcelu č. 167 o výmere 34.052 m2 (5 jutár 1459 siah), no z tejto sa mali vytvoriť parcely 167/1, 167/2, 167/3, 167/4 a 167/5, spolu o výmere 37.172 m2. To znamená, že bez akéhokoľvek titulu získania vlastníckeho práva chce žalobca kúpený pozemok zväčšiť o 3.120 m2. V ostatnom je odvolanie len špekuláciou - v ničom nevyvracia správnosť skutkových zistení a právnych záverov napadnutého rozsudku.

40.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaná 1/ uviedla, že považuje za pohŕdanie súdom, keď žalobca spochybňuje doposiaľ vyhotovené rozhodnutia dedičských konaní jej predkov vydaných príslušnými súdmi, na základe ktorých sa stala dedičkou, hoci všetky právne inštitúcie /súdy, katastre a pod./ vykonávali svoju prácu zodpovedne a na základe listov vlastníctva. O nadobudnuté dedičstvo sa každá ich generácia vzorne starala, pozemky obhospodarujú a udržiavajú doposiaľ už po celé desaťročia. Na parcele 82 pestovali poľnohospodárske plodiny, ktoré im v jesennom období chodili vypomáhať zbierať aj susedia, vrátane nebohej manželky žalobcu. Parcela 46 nebola vklinená do parcely 167, ako tvrdí žalobca v odvolaní, ale bola to samostatná parcela, ktorá bola vo vlastníctve rodiny E. od r. 1929 /bola predložená kúpno-predajná zmluva/. Parcela 46 nebola predmetom žaloby. K zameraniam parciel, ktoré vykonával katastrálny úrad tohto štátu, boli na základe daných predpisov prizvaní kompetentní, ktorí svojimi podpismi potvrdili účasť a správnosť. V žiadnom prípade teda nemohlo dôjsť k manipulácii a falšovaniu, ako tvrdí žalobca.

41.Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ), a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu podľa potvrdil.

42.Odvolací súd si osvojil (to je i dôvodom relatívne rozsiahlej citácie záverov okresného súdu) podrobnú a dôslednú analýzu skutkového deja a právneho stavu predostretú súdom prvej inštancie a v konkrétnostiach na ňu odkazuje ( ). 43.Za účelom zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia upriamuje krajský súd pozornosť odvolateľa na procesné konzekvencie vyplývajúce z ustanovenia a to neprípustnosť tých prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Nezanedbateľná časť odvolacej argumentácie žalobcu totiž spočíva v predkladaní nových listinných dôkazov, resp. vo formulovaní nových tvrdení, doposiaľ neprezentovaných, ktoré odvolateľ mohol (a mal) uplatniť už v konaní pred okresným súdom. 44.Dôsledkom takéhoto postupu odvolateľa je nemožnosť prihliadať na takéto – oneskorene uplatnené – dôkazy a tvrdenia. 45.V rozoberanej spojitosti sa tiež žiada poznamenať, že to bol žalobca, kto skutkovo vymedzil žalobu tak, že z nej nebolo možné (ako mu to z určujúceho hľadiska vytkol súd prvej inštancie) zistiť/ ustáliť, kde sa vlastne sporná/požadovaná nehnuteľnosť nachádza. Túto okolnosť/neúplnosť nahrádzal svojim zisťovaním (snahou o identifikovanie pozemku) okresný súd, v rámci čoho dospel k logickým a presvedčivým záverom o postupnosti nadobúdania dotknutých parciel právnymi predchodcami žalovaných (predovšetkým body 9-15 tohto odôvodenia). 46.Nadväzne, pokiaľ odvolateľ namieta nevyhovenie jeho dôkaznému návrhu (na vykonanie znaleckého dokazovania), platí, že je výlučne v dispozícii konajúceho súdu rozhodnúť ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná ( ). Tomuto oprávneniu zároveň/však korešponduje povinnosť súdu vysvetliť, prečo (tomu-ktorému) dôkaznému návrhu nevyhovel, čo súd prvej inštancie realizoval/ učinil v podobe logickej argumentácie o nadbytočnosti takého dôkazu (smerujúceho k ustáleniu skutočnej polohy požadovaného pozemku) za situácie/zistenia, že z histórie prechodu vlastníckeho práva k pôvodnému (odčlenenému) pozemku vyplýva jeho nadobudnutie právnymi predchodcami žalovaných (v podrobnostiach body 21 – 24 tohto odôvodenia). Inými slovami, znalecké dokazovanie (o konkrétnej polohe pozemku) skutočne nie je spôsobilé zmeniť určujúci/relevantný záver súdu o existencii právneho titulu vlastníctva na strane žalovaných, vyplývajúceho z príslušných dedičských konaní. Obdobne, z dôvodu absencie samotného „situovania“ sporného pozemku, je bezpredmetná argumentácia žalobcu/odvolateľa o užívacom stave k nemu (k odvolaniu priložené listiny o nájme).

47.Odhliadnuc od konštatovaného, krajský súd považuje za vhodné/potrebné poukázať aj na aktuálne závery aplikačnej praxe súdov – uznesenie Najvyššieho súdu SR sp zn. z 29.4.2024 – v zmysle ktorých skutkovým tvrdeniam o nadobudnutí vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcu/žalobcov - ako je tomu i v súdenej veci, keď žalobca argumentuje kúpnou zmluvou svojich rodičov - by mal zodpovedať petit znejúci o určenie, že vec patrí do dedičstva po právnych predchodcoch (žalobcu/žalobcov). Ani z pohľadu tejto požiadavky súdnej praxe by teda predostretá žaloba neobstála, čo by už samo osebe mohlo odôvodniť jej zamietnutie.

48.Opísané vo svojom súhrne viedlo krajský súd k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia v merite veci pre jeho vecnú správnosť. 49.Obdobne, ako náležitý vyhodnotil odvolací súd aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý ako závislý (výrok) od rozhodnutia/výroku vo veci samej ( ) následne taktiež preskúmal. Dôvodne totiž súd prvej inštancie aplikoval (určujúcu) zásadu úspechu v spore.

50.Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z v spojení s a . Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaných v tomto štádiu konania im odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v ) odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie.

51.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .