Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-308-2017.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/308/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: G. E., nar.W. XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX Q., proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s. Michalská 18, 815 63 Bratislava I, IČO: 36 854 140, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí úveru a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/148/2013-237 zo dňa 30. 05. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/148/2013-237 zo dňa 30. 05. 2017 p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodní žalobcovia G. E. a jeho manželka Q. E. uzatvorili so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru, reg. číslo 207368 dňa 01. 08. 2011 s tým, že pôvodní žalobcovia vystupovali ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ. Súčasne uzatvorili aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, reg. číslo: 207368/ZaI/1 a to dňa 01. 08. 2011, kde pôvodní žalobcovia vystupovali ako záložcovia a žalovaný ako záložný veriteľ. Žalobcovia sa touto žalobou domáhali určenia, že zmluva o poskytnutí úveru č. 207368 uzatvorená dňa 01. 08. 2011 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. číslo: 207368/ZaI/1 zo dňa 01. 08. 2011 sú neplatné od samého počiatku. V čase podania tejto žaloby vystupovali v spore všetky subjekty tohto právneho vzťahu, teda na jednej strane žalobcovia ako dlžníci a záložcovia a na druhej strane žalovaný ako veriteľ a záložný veriteľ. Podľa súdu prvej inštancie bolo nepochybné, že v tomto prípade sa jednalo o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“), kde pre úspech v spore je potrebná účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V čase podania tejto žaloby tomuto aj tak bolo, pretože účastníkmi sporu boli všetky subjekty právneho vzťahu, teda zmluvy o poskytnutí úveru č. 207368 a aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. číslo: 207368/ZaI/1. V priebehu konania však žalobkyňa v II. rade zobrala svoju žalobu späť v celom rozsahu a súd prvej inštancie na základe toho uznesením č. 17C 148/2013-229 zo dňa 28. 03. 2017 konanie o žalobe žalobkyne v II. rade zastavil. V súčasnej dobe teda podľa súdu prvej inštancie sporovými stranami nie sú všetky subjekty žalovaného právneho vzťahu a to jednak zmluvy o poskytnutí úveru reg. číslo 207368 zo dňa 01. 08. 2011 ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. číslo 207368/ZaI/1 zo dňa 01. 08.
2011. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie podľa § 78 ods. 2 CSP žalobu zamietol, pretože nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa § 78 ods. 1 CSP, teda že v spore nie sú zúčastnené všetky subjekty žalovaných právnych vzťahov.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to voči žalobcovi.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v celom rozsahu odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanému žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie podal z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), h) a f) CSP. Odvolateľ považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný v časti, v ktorej sa súd prvej inštancie vysporiadaval s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, keďže v tejto časti súd prvej inštancie neuviedol dostatočné odôvodnenie, na základe ktorého by bol zrejmý myšlienkový pochod na základe ktorého, súd prvej inštancie dospel k tomu, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaným subjektom. Poukázal pritom na to, že z úkonov patriacich do BSM sú oprávnení obidvaja manželia spoločne, preto tvrdil, že účasť Q. Q.v konaní nie je a nebola potrebná a pokiaľ súd žalobu z tohto dôvodu zamietol, vydal nesprávne a prekvapivé rozhodnutie. Zároveň tvrdil, že ho súd riadne neupovedomil o konanom pojednávaní, ktorého sa nemal možnosť zúčastniť a riadne uplatňovať svoje práva v tomto konaní.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, pričom uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj s výrokom rozsudku. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav úplne a správne, vykonal všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam. Taktiež podľa neho súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v písomnom vyhotovení rozsudku riadne odôvodnil. K argumentácii žalobcu, ktorú vo svojom odvolaní predložil, žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, ktorým túto právnu argumentáciu účinne vyvrátil. V konaní je podľa neho úplne zrejmý nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní, pričom totožný právny záver prijal aj okresný súd, ktorý sa aj dostatočne vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu. Žalovaný na záver uviedol, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetnú vec. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
10. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza:
11. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzskoz
19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ).
12. Odvolateľ namietol nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodol tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné ani neudržateľné. Okresný súd správne zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere reg. č. 207368 zo dňa 01. 08. 2011 a o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č. 27368/ZaI/I zo dňa 01. 08. 2011 z dôvodu, že v spore nie sú zúčastnené všetky subjekty žalovaných právnych vzťahov. V odôvodnení rozsudku vysvetlil stručnú charakteristiku inštitútu núteného procesného spoločenstva. Z podstaty určovacej žaloby vyplýva, že rozsudok sa musí vzťahovať na každého účastníka hmotnoprávneho vzťahu, či už na každého dlžníka alebo na každého veriteľa. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, žalobkyňa v II. rade zobrala svoju žalobu späť v celom rozsahu a súd prvej inštancie na základe toho uznesením č. 17C 148/2013-229 zo dňa 28. 03. 2017 konanie o žalobe žalobkyne v II. rade zastavil. V súčasnej dobe teda sporovými stranami nie sú všetky subjekty žalovaného právneho vzťahu a to jednak zmluvy o poskytnutí úveru reg. číslo 207368 zo dňa 01. 08. 2011 ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. číslo 207368/ZaI/1 zo dňa 01. 08. 2011. Vzhľadom na tento základný nedostatok žaloby okresný súd správne rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania nepristúpil k požadovanému prieskumu platnosti týchto zmlúv. Pokiaľ teda ide o požadované určenie neplatnosti predmetných zmlúv, odvolací súd konštatuje, že medzi všetkými žalobcami je nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 CSP, ktoré je vždy spoločenstvom nerozlučným (Števček, M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 266).
13. S poukazom na vyššie uvedené je nedôvodná námietka žalobcu, že z úkonov patriacich do BSM sú oprávnení obidvaja manželia spoločne, pričom tvrdil, že účasť Q. E. (povodne žalobkyne v II. rade) v konaní nie je a nebola potrebná. Je nepochybné, že i Q. E. bola spoločne so žalobcom účastníčkou predmetných zmlúv, a teda jej účasť v spore bola v zmysle ust. 78 CSP nevyhnutná z dôvodu, že rozsudok sa musí vzťahovať na každého účastníka hmotnoprávneho vzťahu, v tomto konkrétnom prípade na každého účastníka predmetných zmlúv, ktorých neplatnosť bola žalovaná.
14. K odvolaciemu prieskumu posudzovania správnosti postupu súdu prvej inštancie z hľadiska dodržania procesných ustanovení týkajúcich sa doručovania súdnej zásielky vzhľadom na tvrdenie odvolateľa, že ho súd riadne neupovedomil o konanom pojednávaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 111 ods. 3 CSP a považoval predvolanie za riadne doručené.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
16. Odvolateľ podal odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, no výrok o trovách konania nijako nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj odvolaním nedotknutý druhý výrok o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP). Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri trovách konania v súlade s právnou úpravou aplikoval zásadu úspechu žalovaného v konaní, ktorému podľa § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania; aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. Žalovaný bol v odvolacom konaní plnom rozsahu úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).