Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sa-39-2017.pdf
PDF · 110.82 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: P.. J. P., advokát, nar. XX. XX. XXXX, P. XX, Z. I., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 20. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. Y.-3/XXXX - BA zo dňa 28. novembra 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal registračný list fyzickej osoby - prihlášku dňa od 01. 10. 2014 ako samostatne zárobkovo činná osoba, keďže je vedený v zozname advokátov vedených Slovenskou advokátkou komorou. V administratívnom spise sa nachádza výzva žalovaného zo dňa 16. 02. 2016 zaslaná mailom žalobcovi, v ktorej bol žalobca upozornený, že dlhuje Sociálnej poisťovni za január 2016 sumu 147,74 eur a zároveň mu boli oznámené údaje, na aké číslo účtu má dlh uhradiť. 2. Rozhodnutím číslo 700-1410613217-GC04/17 zo dňa 19. apríla 2017 rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod, § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že žalobcovi prepísala za obdobie január 2015, marec 2015, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, september 2015, október 2015, november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016 penále v sume 57,55 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu sociálneho poistenia vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania od dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha, v ktorej sú uvedené jednotlivé mesiace roku 2015 a 2016 s uvedením poistného po dni splatnosti, dátumom splatnosti poistného, výškou penále, dátumom splnenie oznamovacej povinnosti, počtom dní omeškania a vypočítanými penálmi v eurách. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca ako samostatne zárobková činná osoba je povinný odvádzať poistené a povinné príspevky, tieto neodviedol včas za mesiace uvedené vo výroku rozhodnutia, a preto boli žalobcovi predpísané penále tak, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia.
3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky podal žalobca odvolanie zo dňa 09. 05. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 4. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 42314-3/2017-BA zo dňa 28. novembra 2017 bolo odvolanie podané žalobcom v celom rozsahu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1410613217-GC04/17 zo dňa 19. apríla 2017.
5. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. V Sociálnej poisťovni bol registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) od 1. júla 2004 do 29. októbra 2004 a a je registrovaný od 01. októbra 2014, stav trvá. Uviedol že prvostupňový správny orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov a zistil, že žalobca poistné a povinné príspevky za mesiace uvedené vo výroku rozhodnutia odviedol po lehote splatnosti. Za platenie poistného a povinných príspevkov v lehote splatnosti a v správnej výške je zodpovedný výlučne účastník konania sám. Námietky žalobcu nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca nepreukázal v odvolacom konaní relevantné dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V ďalšej časti rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať i doručenie rozhodnutia, pokaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre jeho vydanie. Tiež poukázal na to, že zákon o sociálnom poistení neustanovuje lehotu, v ktorej by mala poisťovňa predpísať penále, a ani neustanovuje, za aké kontrolované obdobie by mala penále predpísať. Žalobca poistné a povinné príspevky za kontrolované obdobie zaplatil po lehote splatnosti, a preto správny orgán prvého stupňa bol povinný penále predpísať.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28. 11. 2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 20. 12. 2017, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa 21. 12. 2017. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 11. 2017, ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 7. V žalobe uviedol, že organizačné zložky Sociálnej poisťovne majú zákonom pevne stanovenú maximálnu lehotu, v ktorej musia rozhodnúť. Najdlhšie môže táto lehota trvať 120 dní, aj to len v prípade, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne až v 60. deň lehoty oznámi účastníkovi konania, že ide o obzvlášť zložitú vec, a preto si lehotu na rozhodnutie predlžuje o ďalších 60 dní. V tomto prípade trvalo žalovanému rozhodovanie 204 dní, čo je o dva mesiace viac, ako maximálna lehota na rozhodnutie určená zákonom pre organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Opodstatnené pochybnosti mal žalobca o tom, či rozhodovanie o odvolaní predpisujúcom penále v sume 57,55 eur je obzvlášť zložitou vecou. Žalovaný nemusel vykonať žiadne dokazovanie, postačilo preštudovať si administratívny spis. Podľa názoru žalobcu má žalovaný problémy s rozhodovaním v zákonom určených lehotách. Poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010, na ktorý poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, je na preskúmavanú vec neaplikovateľný. Ak aj správny poriadok na konanie a rozhodovanie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne aplikovateľný nie je, nemôže to znamenať, že by organizačná zložka Sociálnej poisťovne mohla rozhodovať bez akýchkoľvek, účastníkom konania predvídateľných kritérií, v dotknutom prípade najmä kritérií na určenie - a osobitne predvídanie - lehoty, v ktorej má organizačný zložka Sociálnej poisťovne rozhodnúť. 8. Žalobca v žalobe uviedol, že v dotknutej veci nie je spor, že prvostupňový správny orgán vypočítal penále v správnej výške a v správnej výške ich aj predpísal. Sporným je, či môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne predpisovať penále na omeškané poistné za skutkových okolností, kedy je samotné poistné dávno zaplatené, a kedy od účastníka konania nemožno spravodlivo požadovať, aby si sám počítal výšku penále za každú jednu omeškanú platbu poistného s očakávaním, že ho organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže kedykoľvek, aj po rokoch (v prípade žalobcu po viac ako dvoch rokoch) prekvapiť predpísaním penále.
9. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že sa nemôže stotožniť s názorom žalovaného, že lehota, kedy sa začalo proti nemu konať, sa nedá určiť. Uviedol, že sa mu zrejme nepodarí umiesť dôkazné bremeno vo vzťahu k explicitnému určeniu začiatku lehoty na rozhodnutie vo vzťahu k penále za poistné za mesiace január, marec, máj, jún, august, september, október, november a december roku 2015. Pokiaľ ide o poistné za obdobie január, február, marec, apríl, máj, jún roku 2016, lehota sa dá určiť celkom presne. Sociálna poisťovňa mailom žalobcu upozorňovala na meškania s platbou poistného. Z mailových správ sa dá jednoznačne dokázať, že vo vzťahu k poisteného za január 2016 začala lehota plynúť dňa 16. 02. 2016, za február 2016 začala lehota plynúť 16. 03. 2016, za marec 2016 začala lehota plynúť dňa 19. 04. 2016, za apríl 2016 začala lehota plynúť dňa 15. 05. 2016 a za máj 2016 začala plynúť dňa 16. 06. 2016.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
10. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 03. 2018 žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že ak by žalobca plnil svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaných zákonov, nevznikli by právne skutočnosti, ktoré podmieňujú predpísanie penále. Platenie poistného a príspevkov je základná poistná povinnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vyplýva priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z.. Na túto zákonnú povinnosť nie je Sociálna poisťovňa povinná upozorňovať povinné osoby. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že konanie je začaté dňom, kedy bol pobočkou Sociálnej poisťovne upozornený na meškania s platbou poistného. Uvedené upozornenie nemá za následok začatie plynutia lehoty na rozhodnutie vo veci predpísania penále. V čase, kedy Sociálna poisťovňa žalobcu upozornila na nesplnenie odvodovej povinnosti, nebolo ešte zrejmé, kedy žalobca poistné príspevky zaplatí. Zotrval na názore, že konanie o penále sa začalo až doručením rozhodnutia vo veci predpísania penále. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso /20/2010 zo dňa 24. februára 2011, ktorý i vo svojom vyjadrení citoval. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že predpísaním penále dochádza k realizácii zákonných ustanovení súvisiacich s porušením povinnosti vyplývajúcej priamo zo zákona. Zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o predpísaní penále. Lehota, ktorú citovaný zákon upravuje v ust. § 240 ods. 2 je procesnou lehotou, ktorá určuje, dokedy má organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodnúť od začatia konania. Nedodržanie uvedenej lehoty však nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a vo veci nariadil pojednávanie.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 15. 04. 2018. Uviedol, že medzi účastníkmi sú nesporné tvrdenia o oneskorenom zaplatení poistenia za obdobia, za ktoré mu žalovaný predpísal úrok z omeškania. Spornou zostáva otázka určenia začiatku plynutia lehoty, v ktorej mala Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky rozhodnúť o predpísaní úrokov z omeškania. Nesporným je ale prekročenie lehoty na rozhodnutie o jeho odvolaní žalovaným. Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky podal dňa 09. 05. 2017. Žalovaný mu rozhodnutie o jeho odvolaní doručil dňa 29. 11. 2017, teda ak by sa aj prihliadlo na predĺženie lehoty na rozhodnutie, maximálnu lehotu v dĺžke 120 dní prekročil žalovaný o 83 dní. Opakovanie poukázal na nutnosť zohľadnenia účelu penále všeobecne. Nemožno sa stotožniť s takým výkladom zákona, v zmysle ktorého by pri oneskorenom, ale predsa zaplatenom poistení, mal čakať ľubovoľne dlho na rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o predpísaní penále. Požiadavka právnej istoty predpokladá minimálne možnosť predvídať, koľko presne penále predstavuje a s tým spojenú možnosť zaplatiť ho ešte skôr, ako mu ho organizačná zložka predpíše. Podľa názoru žalobcu ústavnokonformný výklad ustanovenia § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. neumožňuje Sociálnej poisťovni predpísať penále kedykoľvek, ale len za splnenia podmienok predvídateľnosti jej rozhodnutia.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 11. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná, a preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP na pojednávaní konanom dňa 24. júla 2018 zamietol.
13. Podľa § 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 141 ods. 1 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 142 ods. 1 vyššie citovaného zákona, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
Podľa § 143 ods. 1 veta prvá vyššie citovaného zákona, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 240 ods. 1 vyššie citovaného zákona, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 27 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Na zhodnocovanie dočasne voľných finančných prostriedkov, ktorými sú povinné príspevky, sa nepoužije osobitný predpis.
Podľa § 28 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Na zhodnocovanie dočasne voľných finančných prostriedkov, ktorými sú povinné príspevky, sa nepoužije osobitný predpis.
15. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konanie im predchádzajúcim v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou, majúc za to, že
v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa stotožnil, ako aj, že rozhodnutie zodpovedá platnej právnej úprave aj po jeho formálnej stránke.
16. Za nesporne preukázané správny súd považoval, že žalobca bol fyzickou osobou - samostatne zárobkovo činnou osobou - advokátom, zapísaným v zozname advokátov vedených Slovenskou advokátkou komorou. Krajský súd mal za to, že z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že žalobca doručil sociálnej poisťovni, príslušnej pobočky registračný list FO, na základe ktorého je evidovaný v Sociálnej poisťovni odo dňa 01. 10. 2014. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je prehľad jednotlivých platieb, ich výška, splatnosť, počet dní omeškania, ako i výpočet výšky penále za jednotlivé mesiace s uvedením jeho percenta. Žalobca sám nenamietal správnosť údajov uvedených v prehľade a sám uviedol, že tieto nie sú sporné. Z uvedeného dôvodu sa súd týmito skutočnosťami nezaoberal, lebo medzi účastníkmi konania neboli sporné.
17. Žalobca v podanej žalobe namietal predovšetkým postup správneho orgánu prvého stupňa v tom, že mu neoznámil začatie konania o predpísaní penále za oneskorene uskutočnené platby poistného a mylne sa domnieval, že prvým úkonom, ktorým sa toto konanie začalo, je potrebné považovať v roku 2016 mailové oznámenia o nezaplatení poisteného v lehote splatnosti. S uvedeným názorom žalobcu sa súd nemôže stotožniť, pretože oznámenie sa týkalo len upozornenia na to, že si žalobca v zákonom stanovenej lehote nesplnil svoje odvodové povinnosti, a teda nemohlo ísť o prvý úkon týkajúci sa konania o uložení penálov ako sankcie za oneskorene zaplatené poistné. Až zaplatením poisteného bolo možné vyrubiť výšku penálov, pretože tieto sú určené za jednotlivé dni omeškania. V čase, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky upozorňovala žalobcu na nesplnenie si svojej zákonnej povinnosti v lehote určenej zákonom, nevedela, kedy a či vôbec tieto žalobca zaplatí. Až ich zaplatením mal prvostupňový správny orgán vedomosť o tom, s akým omeškaní boli splnené odvodové povinnosti žalobcom, a teda až vtedy získala dostatok dôkazov na to, aby vedela určiť ich výšku. Súd zastáva názor, že prvostupňový správny orgán mal dostatočné doklady na to, aby vedel určiť výšku penálov a tieto bol povinný žalobcovi vyrubiť, čo aj urobil.
18. Súd, rovnako ako žalovaný, považoval za prvý úkon voči žalobcovi vydanie rozhodnutia o určení výšky penálov za obdobia mesiacov, v ktorých si žalobca splnil odvodové povinnosti oneskorene, pričom prehľad jednotlivých mesiacov, ich výšku, splatnosť, dátum ich zaplatenia a počet dní omeškania tvorili prílohu rozhodnutia prvostupňového právneho orgánu, ktoré žalobca nenamietal.
19. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom na základe toho, že je ako advokát zapísaný v zozname advokátov vedených Slovenskou advokátkou komorou a pre tento účel je povinný odvádzať povinné poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné postenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistené na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu sociálneho poistenia. Podľa uvedeného prehľadu zaplatil žalobca za mesiac január 2015 v sume 3,15 eur, (splatné dňa 09. 02.2015) až 23. 02. 2015, teda bol v omeškaní 14 dní, za mesiac marec 2015 zaplatil poistné v sume 136,57 eur (splatné dňa 08. 04. 2015) dňa 11. 04. 2015 s omeškaním dvoch dní, za mesiac máj 2015 zaplatil poistné v sume 136,57 eur (splatné dňa 09. 05. 2015) dňa 17. 05.2015, s počtom dní omeškania 9 dní, poistené za mesiac jún 2015 v sume 136,57 eur (splatné dňa 08.07.2015) zaplatil dňa 27.07.2015, teda s omeškaním 19 dní, za mesiac júl 2015 poistné v sume 136,57 eur (splatné dňa 02.09.2015) zaplatil dňa 29.09.2015, teda s omeškaním 27 dní, poistné za mesiac august 2015 v sume 136,57 eur (splatné dňa 08.09.2015) zaplatil dňa 31. 08. 2016, teda s omeškaním 358 dní, poistné za mesiac september 2015 v sume 136,57 eur (splatné dňa 08.10.2015), zaplatil dňa 31.08.2016, teda s omeškaním 328 dní, poistné za mesiac október 2015 s v sume 147,74 eur (splatné dňa 09.11.2015) zaplatil dňa 24.11.2015, s omeškaním 15 dní, poistné za mesiac november 2015 v sume 147,74 eur (splatné dňa 08.12.2015), zaplatil dňa 15.12.2015, s počtom dní omeškania 7, poistné za mesiac december 2015 v sume 147,74 eur (splatné dňa 08.01.2016) zaplatil dňa 19.01.2016 s počtom dní omeškania 11, poistné za mesiaci január 2016 v sume 147,74 eur (splatné dňa 08.02.2016), zaplatil dňa 16.02.2016, s omeškaním 8 dní, poistné za mesiac február 2016 v sume 147,74 eur (splatné dňa 08.03.2016) zaplatil dňa 21.03.2016, s počtom dní omeškania 13, poistné za mesiac marce 2016 v sume 147,74 eur (splatné dňa 08.04.2016) zaplatil dňa 19.04.2016 s počtom 11 dní omeškania, poistné za mesiac apríl 2016 v sume 147,74 eur (splatné dňa 09.05.2016), zaplatil dňa 23.05.2016 s omeškaním 14 dní, poistné za mesiaci máj 2016 v sume 147,74 eur (splatné dňa 08. 06. 2016) zaplatil dňa 16. 06. 2016 s omeškaním 8 dní a poistné za mesiac jún 2016 v sume 147,74 eur
(splatné dňa 08.07.2016) zaplatil dňa 13.07.2016 s počtom dní omeškania 5. Uvedené údaje žalobca nespochybnil, uviedol, že boli uvedené správne a preto sa nimi súd ďalej nezaoberal.
20. Správny súd poukazuje na to, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť. Skutočnosť, že žalobca uhradil omeškané poistné až po zákonnom termíne, žiadny z účastníkov nespochybnil.
21. Žalobca síce nespochybňuje to, že si riadne a včas neplnil svoje odvodové povinnosti, napriek tomu sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu z dôvodu nedodržania procesných úkonov voči nemu, ale najmä poukázal na dĺžku konania a to, že nebol dôvod na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval o jeho odvolaní.
22. Je oprávnením zákonodarcu, aby v ústavných medziach reguloval spoločenské vzťahy, a to aj v oblasti výberu a platenia poistného. Iba žalobca, ako správne poukázal žalovaný, je zodpovedný výlučne za správnosť a včasnosť odvádzania poistného a príspevkov v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z.. Na konanie vo veciach dávkových sa nevzťahuje Správny poriadok, a pokiaľ žalobca poukazuje na nedodrž nie lehoty zo strany žalovaného k vydaniu jeho rozhodnutia, uvedená skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového právneho orgánu.
23. Správny súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zák. č. 461/2003 Z. z. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre zánik alebo nevyrubenie penále za zistené obdobie. 24. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich vyššie uvedených predchádzajúcich rozhodnutiach, pri ktorých súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
25. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol na pojednávaní. Žalobca v podanej žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 03. 2018 žiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Správny súd tak v súlade s vyššie citovaným ustanovením SSP nariadil pojednávanie na prejednanie veci, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaného. Zásielka s predvolaním na pojednávanie vytýčené na 24. 07. 2018 bola adresovaná žalobcovi na adresu uvedenú v žalobe, a vrátila sa súdu dňa 06. 07. 2018 s poznámkou poštového doručovateľa, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Súd následne lustroval miesto pobytu žalobcu podľa REGOB-u, a zistil, že žalobca má evidovaný trvalý pobyt na adrese Jazerná 19, Nové zámky, teda na adrese, na ktorú mu bola zásielka súdu doručovaná. V súlade s ust. § 111 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok nastali účinky doručenia predvolania žalobcu na pojednávanie dňom 06. 07. 2018, t.j. v deň, kedy sa zásielka vrátila súdu. Dňa 23. 07. 2018 , t.j. deň pred pojednávaním, sa žalobca informoval, či sa uskutoční pojednávanie vytýčené na 24. 07. 2018, pričom asistentka senátu mu oznámila, že sa pojednávanie uskutoční, o čom spísala úradný záznam zo dňa 23. 07. 2018. Na pojednávaní dňa 24. 07. 2018 sa žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť do termínu pojednávania, t.j. do 09.10 hod. neospravedlnil. Pojednávania sa zúčastnila poverená zástupkyňa žalovaného, ktorá vo svojom prednese uviedla totožné argumenty, ako vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 03. 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27. 03. 2018 a ku ktorému podal vyjadrenie - repliku zo dňa 15. 04. 2018. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 23. 07. 2018, podané elektronicky a doručené súdu dňa 24. 07. 208 o 00.37 hod., sa napriek vyznačenému času doručenia nedostalo do dispozície konajúceho súdu pred pojednávaním, ale až po jeho skončení, teda po vyhlásení rozsudku. V uvedenom podaní žalobca uviedol, že po nahliadnutí do elektronického spisu sa dozvedel o vytýčenom termíne pojednávania na 24. 07. 2018 a neúspešnom pokuse doručiť mu ho poštou. Uviedol, že nevie, z akých dôvodov mu predvolanie poštou nebolo doručené, keďže si poštu preberá denne. Považoval to za chybu pošty. Uviedol, že i keď nežiadal o nariadenie pojednávania, o ktoré požiadal žalovaný, rád by využil svoje
právo zúčastniť sa pojednávania. S ohľadom na krátkosť času a nedodržanie lehoty na prípravu pojednávania sa nevie zúčastniť pojednávania a požiadal o jeho odročenie. Vzhľadom na to, že sa podanie žalobcu dostalo do dispozície sudcu až po skončení pojednávania a po vyhlásení rozsudku, nebolo možné prihliadnuť na žiadosť žalobcu, ktorú ale súd považuje za nedôvodnú. Súd vychádzal z toho, že žalobca mal riadne doručené predvolanie na pojednávanie (účinky doručenia dňa 06. 07. 2018), a teda bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania, ktoré sa konalo dňa 24. 07. 2018. Jeho ospravedlnenie aj v prípade, ak by sa dostalo do dispozície súdu včas, by nebolo zohľadnené z dôvodu, že nebolo podané včas a z vážnych dôvodov. Okrem toho, zástupca žalovaného predniesol na pojednávaní stanovisko zhodné s obsahom jeho písomného podania (vyjadrenie k žalobe), ku ktorým žalobca zaujal stanovisko, a teda žalobca v dôsledku toho nemohol byť ukrátený na svojich procesných právach účastníka konania. 26. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 11. 2017 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.