Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-2-2017.pdf
PDF · 104.57 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobkyne: T. O., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., zastúpená Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava, proti žalovaným: 1/ J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., zastúpený Mgr. Marcel Drgon, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 2/ J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX B. B., o neplatnosť darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov , takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný 1/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaný 2/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2017 domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 21.02.2015, ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ nehnuteľnosti - rodinný dom zapísaný na LV č. XXX katastrálne územie: I. B., Obec: BA-m.č. I. B., okres: B. IV, spoluvlastnícky podiel 1/1, súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX o výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 133 o výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o výmere 530 m2, záhrady, ako aj pozemky zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie: I. B., Obec: BA-m.č. I. B., okres: B. IV, spoluvlastnícky podiel 1/2, a to parc. č. 132/1 o výmere 64 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 30 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 328 m2, zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „nehnuteľnosti“), je neplatná, a tiež, aby určil, že tieto nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobkyne a žalovaného 1/. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že so žalovaným 1/ boli manželia odo dňa 21.12.2000, pričom žalovaný 1/ previedol darovaním na žalovaného 2/, ktorý je jeho synom z prvého manželstva, darovacou zmluvou bez jej súhlasu predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli žalovaným 1/ nadobudnuté kúpou počas manželstva a zo spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov.
2. Žalovaný 1/ žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že sporné nehnuteľnosti nikdy neboli súčasťou jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou. Nehnuteľnosti kúpil od svojej matky výlučne zo svojich vlastných úspor, ktoré mal z obdobia pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, a ktoré získal z predaja bytu, ktorý nadobudol a predal pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, a nie z prostriedkov, ktoré by boli predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z týchto finančných prostriedkov pred manželstvom so žalobkyňou mal úspory vo výške 900 000 Sk, z ktorých v hotovosti v roku 2000 uložil u svojej nebohej matky F. O. 750 000 Sk ako svoju „železnú rezervu“. Postupoval tak preto, že jeho manželstvo so žalobkyňou bolo jeho druhé v poradí, pričom to prvé nedopadlo dobre aj z pohľadu vysporiadania jeho vtedajšieho bezpodielového
spoluvlastníctva s prvou manželkou a chcel byť opatrnejší. Keď jeho matka na sklonku svojho života riešila pre prípad smrti svoje majetkové záležitosti, dohodol sa s ňou ohľadne sporných nehnuteľností, že vtedy zostávajúcu časť týchto úspor vo výške 22 000 eur, použije na odkúpenie predmetných nehnuteľností s tým, že kúpnu cenu následne jeho matka rozdelí v hotovosti po polovici medzi neho a jeho brata V. O.. Poukázal na to, že jeho mama vedela a súhlasila s tým, že on tieto nehnuteľnosti ďalej daruje svojmu synovi z prvého manželstva. Dcére, ktorú má so žalobkyňou, mal ostať ich spoločný byt so žalobkyňou na B. ulici, ktorý jej celý chcel prenechať po rozvode ich manželstva. Poukázal tiež na to, že so žalobkyňou v čase napádaného úkonu už žili odlúčení a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov síce existovalo, ale neexistovali v ňom žiadne spoločné úspory. Každý z nich už hospodáril sám s prostriedkami, ktoré zarobil a z príjmov počas manželstva žiadne úspory nevytvorili, práve naopak, pribudli len samé dlhy, na ktorých vytvorení sa výraznou mierou podieľala práve žalobkyňa. Tvrdeniu, že by mal svojej matke zaplatiť zo spoločných prostriedkov so žalobkyňou, odporuje aj skutočnosť, že nehnuteľnosti mu mohla mama darovať, rovnako ich mohla darovať priamo jeho synovi z prvého manželstva, odkázať pre prípad smrti alebo by ich po nej zdedil s bratom tak, či onak. Skutočným dôvodom odplatného prevodu za dohodnutú cenu bolo práve vysporiadanie hodnoty týchto nehnuteľností s jeho bratom, ako aj vyriešenie tej časti jeho úspor z obdobia predchádzajúceho manželstvu so žalobkyňou, ktoré mal u svojej mamy uschované počas manželstva so žalobkyňou.
3. Žalovaný 2/ žiadal rovnako žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sporné nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníctva od svojho otca, ktorý bol výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Otec nehnuteľnosti kúpil od svojej matky F. O. a použil na to finančné prostriedky, ktoré získal pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou, a to pri predaji bytu na F. ul. č. XX v B.. Tieto peniaze mal uložené u svojej matky. Poukázal na to, že stará mama ako aj otec chceli, aby nehnuteľnosti zostali v rodine, keďže boli v jej vlastníctve už niekoľko generácii, a preto ich vlastníctvo žalovaný 1/ previedol na neho.
4. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný 1/ vlastnil byt v X., ktorý mu zostal po jeho prvom manželstve, jeho prvá manželka v tom čase žiadala od žalovaného 1/ vysporiadanie, a to 500 tisíc korún, ktoré si požičal od svojej kolegyne z práce a splácal jej to. Keďže žalovaný 1/ nechcel mať dlh u bývalej partnerky, rozhodol sa byt predať a bývalej partnerke požičané peniaze vrátiť. U svojej matky si teda žiadne peniaze neuložil, navyše jeho matka bola plne finančne zabezpečená a peniaze si požičiaval práve od nej žalovaný 1/, ak potreboval. Poukázala tiež na to, že na priloženom výpise z účtu žalovaného 1/ je zrejmé, že dňa 28.09.2000 obdŕžal žalovaný 1/ sumu z predaja bytu v X., a to sumu 900 000 Sk, dňa 09.10.2000 poslal čiastku 370 000 Sk pravdepodobne na účet ženy, ktorá mu poskytla pôžičku pri vysporiadavaní BSM s prvou manželkou, a preto nie je zrejmé, ako si 750000 Sk mohol uložiť u svojej matky. Poukázala aj na to, že na žiadnom mieste kúpnej zmluvy sa neuvádza, že ide o výlučné peňažné prostriedky žalovaného 1/, alebo že tieto sú v úschove u predávajúcej, prípadne, že má ísť o tvrdený zápočet kúpnej ceny.
5. Žalovaný 1/ poukázal na to, že kúpna zmluva medzi ním a jeho matkou bola uzavretá dňa 24.10.2012, o čom bola žalobkyňa podrobne informovaná, rovnako bola informovaná, že na to použije jeho vlastné úspory, ktoré mal uložené u matky, a že dom následné daruje žalovanému 2/. Žalobkyňa nijako nenamietala, práve naopak, s takýmto postupom v tom čase súhlasila. Čo sa týka bytu z prvého manželstva, išlo družstevný byt, takže vlastnil družstevný podiel a mal výlučné právo nájmu k nemu. S prvou manželkou sa dohodli, že ho následne predá a výťažok si rozdelia, čo sa stalo a z predaja družstevného podielu mu po odpočítaní čiastky, ktorú poukázal prvej manželke, ostali úspory vo výške 900 000 Sk. Poprel, že by si na vyporiadanie BSM s prvou manželkou požičiaval od nejakej bývalej kolegyne a že by takúto pôžičku splácal. Čo sa týka jeho matky uviedol, že táto nebola finančne zabezpečená, bola povolaním krajčírka, mala malý dôchodok, a bol to on s bratom, kto jej v starobe finančne pomáhali a mohla si, ak potrebovala, požičať aj z jeho úspor z prvého manželstva, ktoré mal u nej uložené. Poprel tiež, že by spolu so žalobkyňou počas ich manželstva jeho úspory z prvého manželstva spotrebovali. Poukázal na to, že mal dobre platené zamestnanie v Q. poisťovni, a.s. (potom T. - Q. poisťovňa, a.s.), pričom celú domácnosť počas manželstva so žalobkyňou financoval prakticky sám a len z jeho zárobku. Žalobkyňa v dobe uzavretia manželstva nedisponovala žiadnymi úsporami a bola prepustená zo zamestnania.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
6.1. Z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2012 (č.l. 26-33 spisu) súd zistil, že matka žalovaného 1/ F. O., nar. XX.XX.XXXX previedla na žalovaného 1/ vlastníctvo sporných nehnuteľností a zároveň bolo zriadené v prospech matky žalovaného 1/ vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania nehnuteľností matkou žalovaného 1/. Kúpna cena za sporné nehnuteľnosti predstavovala 22 000 eur s tým, že žalovaný 1/ sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu pri podpise zmluvy. Podľa čl. I bod 1.4 zmluvy kupujúci nadobudne nehnuteľnosti do svoj ho výlučného vlastníctva.
6.2. Z výpisu z bankového účtu žalovaného 1/ (č.l. 35 spisu) súd zistil, že žalovaný 1/ prijal na svoj účet dňa 28.09.2000 sumu 900 000 Sk a dňa 04.10.2000 vybral zo svojho účtu sumu 10 000 Sk, dňa 09.10.2000 sumu 10 000 Sk, dňa 09.10.2000 poslal na iný účet sumu 370 000 Sk, dňa 12.10.2000 vybral sumu 10 000 Sk, dňa 16.11.2000 sumu 250 000 Sk, dňa 08.12.2000 sumu 50 000 Sk, dňa 21.12.2000 sumu 20 000 Sk, dňa 10.01.2001 sumu 15 000 Sk, dňa 11.01.2001 sumu 5 000 Sk a dňa 22.01.2001 sumu 20 000 Sk.
6.3. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za rok 2006, 2008, 2011 (č.l. 70, 81, 92 spisu) súd zistil, že ročná hrubá mzda žalovaného 1/ v roku 2006 predstavovala sumu 832 836 Sk, v roku 2008 sumu 881 407 Sk a v roku 2011 sumu 31 717,03 eura.
X.X. Z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 13.11.2014 (č.l. 71-79 spisu) súd zistil, že žalovaný 1/ daroval žalovanému 2/ sporné nehnuteľnosti a zároveň bolo zriadené v prospech žalovaného 1/ vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania nehnuteľností žalovaným 1/.
6.5. Z emailovej komunikácie zo dňa 16.10.2012 (č.l. 93 spisu) súd zistil, že žalovaný 1/ poslal žalobkyni kúpnu zmluvu zo dňa 24.10.2012 na prečítanie, pričom táto mu odpísala, že je perfektne vypracovaná a nemá žiadnu chybu.
6.6. Zo sobášneho listu (č.l. 130 spisu) súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo dňa 21.12.2000.
6.7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že keď sa žalovaný 1/ vysporiadaval so svojou predchádzajúcou manželkou, tak jej mal vyplatiť 1 bytu, na čo si požičal peniaze od svojej milenky. Byt, ktorý vlastnil, predal za 900 000 Sk alebo 950 000 Sk a nakoľko nechcel mať žiadne dlhy, tak vyplatil tú pôžičku svojej milenke. Ostatné peniaze mal na účte. Nie je jej známe, že by si nejaké finančné prostriedky uložil u svojej matky. Uviedla, že keď sa matka žalovaného 1/ rozhodla predať mu sporné nehnuteľnosti, tak mu navrhla, keďže inak by tie nehnuteľnosti patrili do dedičstva, aby sa zúžilo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, aby to bolo právne vysporiadané, na čo žalovaný 1/ povedal, že nebude dávať na to peniaze notárovi. Čo sa týka darovania sporných nehnuteľností uviedla, že sa o tom dozvedela náhodou keď pozrela na kataster portál, či žalovaný 1/ nemanipuluje s nehnuteľnosťami, pričom asi v januári 2015 zistila, že sporné nehnuteľnosti boli prevedené. Na otázku právneho zástupcu žalovaného 1/, odkiaľ sa vyplatilo 22 000 eur, ktoré žalovaný 1/ zaplatil svojej matke uviedla, že nevie, každý z nich mal finančné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov uložené na svojom účte. Na otázku právneho zástupcu žalovaného 1/, či finančné prostriedky na kúpu sporných nehnuteľností nepochádzali z účtu žalobkyne, uviedla, že nepochádzali, ale nepochádzali ani z účtu žalovaného 1/, nakoľko právnička, ktorá pripravovala kúpnu zmluvu v nej uviedla, že suma 22 000 eur bude vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy, avšak podľa jej vedomostí táto suma vyplatená nebola. Uviedla, že kúpnu zmluvu jej žalovaný 1/ preposlal, keďže ju chcela vidieť, nakoľko sama pracovala s kúpnymi zmluvami. Celým zmyslom kúpnej zmluvy malo byť to, aby sa k sporným nehnuteľnostiam nedostal brat žalovaného 1/, pričom keby matka žalovaného 1/ mu tieto nehnuteľnosti darovala, tak by to brat žalovaného 1/ mohol napadnúť, preto sa uzatvorila kúpna zmluva.
6.8. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že on a žalobkyňa mali každý vlastný účet, pričom k jeho účtu mala žalobkyňa prístup s tým, že všetky finančné prostriedky chodili na jeho účet. On zarábal 60 000 Sk až 80 000 Sk, pričom takýto plat mal aj pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. So svojou bývalou manželkou sa vysporiadal ešte v roku 1999, pričom finančné prostriedky, ktoré získal z predaja svojho bytu, si uložil u svojej matky. Potvrdil, že žalobkyňa mu navrhla zúženie bezpodielového spoluvlastníctva, avšak on mal vtedy zdravotné problémy, nebol schopný to riešiť, potom k tomu už nedošlo, keďže potom prišlo k rozvodu. Právoplatnosť rozvodu nastala 01.01.2016. Čo sa týka sumy 22 000 eur, ktoré mal zaplatiť svojej matke za sporné nehnuteľnosti uviedol, že to boli prostriedky, ktoré mal nasporené ešte z
obdobia pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou. Okrem prostriedkov z predaja bytu mal nasporené aj iné finančné prostriedky, keďže mal dobrý príjem. To ustanovenie v kúpnej zmluve, že suma 22 000 eur bude vyplatená do rúk jeho matky, sa myslelo tak, že tie finančné prostriedky už boli uložené u jeho matky predtým. Tie peniaze potom v dlhšom časovom horizonte matka rozdelila jemu a bratovi v podstate na polovicu. Ak on alebo brat potrebovali, tak matka im tie peniaze požičala, resp. dala. O celej transakcii vedel aj jeho brat. Čo sa týka sumy 370 000 Sk, ktorá je uvedená vo výpise z jeho účtu ako položka zo dňa 09.10.2000 uviedol, že túto sumu požičal, pričom následne v januári alebo februári 2001 mu bola vrátená v hotovosti a tie peniaze dal matke. Čo sa týka sumy 750 000 Sk, ktoré si uložil u matky, išlo nielen o prostriedky, ktoré si vybral z banky ale aj o iné prostriedky z prác, ktoré vykonával. Tieto si postupne ukladal u matky, spolu to bolo tých 750 000 Sk. Poukázal tiež na to, že kúpnu zmluvu poslal žalobkyni na prečítanie, lebo bola odborníčka v tejto oblasti, pričom sama povedala, že tá zmluva je perfektná.
6.9. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že sporné nehnuteľnosti mu otec daroval, lebo ho má rád, tak sa to dohodlo. Chodí tam aj s otcom a starajú sa o to. K okolnostiam kúpy nehnuteľností jeho otcom od svojej matky sa nevedel vyjadriť, keďže vtedy bol ešte malý.
6.10. Výsluchom svedka V. O., brata žalovaného 1/, súd zistil, že čo sa týka sporných nehnuteľností, hovoril matke, aby to nechali tak, že po jej smrti sa dohodne s bratom, ale mama to chcela vyriešiť ešte pred smrťou, tak sa to vyriešilo tou kúpnou zmluvou. Prekvapilo ho, že si žalobkyňa robí nároky na tie nehnuteľnosti, keďže celé to bola záležitosť medzi ním a bratom. Keď sa robila kúpna zmluva matka videla, že žalovaný 1/ nemá dobrý rodinný život, a aby mal kde bývať, tak aj preto sa urobila tá kúpna zmluva. Čo sa týka úspor žalovaného 1/ z čias pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou uviedol, že žalovaný 1/ mal úspory z bytu, čo predal a ešte aj dobre zarábal. Aj matka hovorila, že žalovaný 1/ niečo má. Pokiaľ ide o vyplácanie kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti uviedol, že ešte keď matka žila, tak sa to dohodlo tak, že on má dostať 11 000 eur, pričom aj keby k tej kúpnej zmluve nedošlo, tak on s bratom by dedili 1. Matka mu pritom povedala, že peniaze sú od žalovaného 1/. Museli to byť peniaze jeho brata, keďže matka toľko peňazí nemala.
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
7.1. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
7.2. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>
7.3. Podľa § 145 ods. 1 O.z. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
8. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala jednak určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ sporné nehnuteľnosti a jednak určenia, že tieto nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobkyne a žalovaného 1/. Čo sa týka prvého určovacieho výroku, takáto žaloba podľa aktuálneho znenia § 137 písm. d) C.s.p. nie je prípustná, keďže z osobitného predpisu nevyplýva, že by sa žalobkyňa mohla domáhať určenia právnej skutočnosti, ktorou je (okrem iného aj) právny úkon, t.j. napadnutá darovacia zmluva. Súd preto žalobu v tejto časti bez ďalšieho zamietol.
9. Čo sa týka druhého určovacieho výroku, takáto žaloba je v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. prípustná za predpokladu, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Súd pritom dospel k záveru, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko bez tohto určenia by nemohla byť vykonaná zmena v katastri nehnuteľností a nemohlo by tak dôjsť k zosúladeniu faktického a právneho stavu. Jej právne postavenie je teda bez požadovaného určenia neisté.
10. Vzhľadom na uvedené súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, pričom po vyhodnotení jednotlivých dôkazov osobitne ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Základnou spornou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie v posudzovanej veci, bolo to, či na zaplatenie kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva so žalobkyňou žalovaný 1/ použil svoje výlučné peňažné prostriedky alebo spoločné peňažné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobkyne a žalovaného 1/. Ak by totiž žalovaný 1/ použil na tento účel svoje výlučné peňažné prostriedky, sporné nehnuteľnosti by sa nestali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1/, a teda žalovaný 1/ nimi mohol voľne disponovať, t.j. mohol ich platne darovať žalovanému 2/ bez toho, aby sa na to vyžadoval súhlas žalobkyne. Na základe vykonaného dokazovania pritom súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ použil na kúpu sporných nehnuteľností svoje výlučné peňažné prostriedky. Žalovaný 1/ výpisom zo svojho bankového účtu preukázal, že ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou (dňa 21.12.2000) disponoval dostatočným množstvom peňažných prostriedkov, ktoré získal predajom predchádzajúceho bytu, a ktoré si uložil u svojej matky. Vysvetlil tiež, prečo takto postupoval (prvé manželstvo nedopadlo dobre z pohľadu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a chcel byť opatrnejší). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že podľa výpisu z účtu žalovaného 1/ dňa 28.09.2000 obdŕžal žalovaný 1/ sumu z predaja bytu 900 000 Sk, pričom dňa 09.10.2000 poslal čiastku 370 000 Sk pravdepodobne na účet ženy, ktorá mu poskytla pôžičku pri vysporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prvou manželkou, preto nie je zrejmé, ako si 750 000 Sk mohol uložiť u svojej matky, súd poukazuje na to, že žalovaný 1/ vysvetlil, že čiastku 370 000 Sk poskytol ako pôžičku, ktorá mu bola následne vrátená v hotovosti a túto tiež uložil u svojej matky. Okrem toho súd poukazuje na to, že žalovaný 1/ mal nasporené aj iné finančné prostriedky, keďže mal nadštandardný príjem (čo preukázal ročnými zúčtovaniami preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti), pričom prostriedky uložené u matky netvorili iba prostriedky získané predajom predchádzajúceho bytu. Skutočnosť, že žalovaný 1/ mal u svojej matky uložené peniaze, ktoré boli použité na kúpu sporných nehnuteľností, potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok V. O.. Okrem toho súd poukazuje na to, že žalobkyňa (ako osoba, ktorá mala skúsenosť s uzatváraním kúpnych zmlúv ohľadne nehnuteľností) mala k dispozícii predmetnú kúpnu zmluvu ešte pred jej podpisom zmluvnými stranami, čítala ju (čo nebolo v konaní sporné), pričom žiadnym spôsobom nenamietala, že nie je tiež uvedená ako zmluvná strana (kupujúca). Navyše v kúpnej zmluve sa výslovne uvádza, že kupujúci nadobudne nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva (čl. I bod 1.4 zmluvy). Naopak, v emailovej komunikácii uviedla, že zmluva je vypracovaná perfektne a nemá žiadnu chybu. Súd tiež poukazuje na zásadný rozpor v tvrdeniach žalobkyne, keď na jednej strane (v žalobe) uviedla, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných peňažných prostriedkov, avšak vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.01.2018 uviedla, že peňažné prostriedky na kúpu sporných nehnuteľností nepochádzali ani z jej účtu ani z účtu žalovaného 1/, keďže suma 22 000 eur v skutočnosti nebola vyplatená. Uviedla tiež, že celým zmyslom kúpnej zmluvy malo byť to, aby sa k sporným nehnuteľnostiam nedostal brat žalovaného 1/, pričom keby mu matka žalovaného 1/ tieto nehnuteľnosti darovala, tak by to brat žalovaného 1/ mohol napadnúť. K tomu súd uvádza, že ak by v prípade predmetnej kúpnej zmluvy skutočne išlo o darovanie (čo však v konaní preukázané nebolo), jednalo by sa simulovaný právny úkon podľa § 41a ods. 2 O.z., ktorým by sa zastieral iný právny úkon (darovanie), pričom by platil tento iný (disimulovaný) právny úkon. O to viac by sporné nehnuteľnosti nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1/, keďže v zmysle § 143 O.z do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci získané darovaním.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu (ohľadne obidvoch výrokov) zamietol.
12. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobkyňou, a to výsluchom predchádzajúcej manželky žalovaného 1/ k otázke vyplatenia sumy 500 000 Sk zo strany žalovaného 1/ z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného 1/ rozporovaná (viď zápisnicu o pojednávaní konanom dňa 11.01.2018). Súd ďalej nevykonal dokazovanie
vyžiadaním potvrdenia o príjme žalovaného 1/ v období rokov 1996 - 2000, keďže žalovaný 1/ výpisom z bankového účtu preukázal, že v roku 2000 disponoval dostatočným množstvom peňažných prostriedkov, ktoré si uložil u svojej matky a následne použil na kúpu sporných nehnuteľností. Rovnako súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním výpisu z účtu žalovaného 1/ s detailmi platby 370 000 Sk dňa 09.10.2000 (či v poznámke k platbe bolo uvedené, že ide o pôžičku) a vyžiadaním informácie, kto bol vlastníkom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, keďže skutočnosť, či uvedená platba bola na výpise z účtu označená ako pôžička alebo nie, bola irelevantná (ani jej neoznačenie ako pôžička nemohlo mať žiadny vplyv na to, že sa jednalo o pôžičku), pričom žalovaný 1/ uviedol, že táto suma mu bola následne vrátená v hotovosti. Napokon súd nevykonal dokazovanie ani vyžiadaním si osvedčenia o dedičstve po nebohej matke žalovaného 1/, keďže tento dôkaz bol vo vzťahu k meritu prejednávanej veci irelevantný.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako v celom rozsahu úspešným stranám sporu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).