Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-566-2016.pdf
PDF · 103.79 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/566/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu N.. N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., N. XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovaným 1/ G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., M. G. 5, 2/ T.. X. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., M. I., 3/ LICITOR group, a.s., so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 36 421 561, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Kubinec & partners s.r.o., AK so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 17 a 4/ T.. N. P., nar. XX.XX. XXXX, bytom X. X., U. XX, zastúpenému JUDr. Petrom Petríkom, so sídlom advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Komenského 14419/18D, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/33/2015-171 zo dňa 15. 06. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby zo dňa 18. 12. 2014.
3. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že dňa 03. 05. 2013 žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uzavreli so žalobcom pôžičku na sumu 6300 Eur a dňa 17. 09. 2013 pôžičku vo výške 4200 Eur. V predmetnej veci sa nejednalo o spotrebiteľské zmluvy, pretože žalobca so žalovanými 1/ a 2/ uzavrel predmetné pôžičky ako s fyzickými osobami, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že tieto boli poskytnuté ako bezúročné, s výškou zmluvnej pokuty 10% z poskytnutej sumy pôžičky v prípade neplnenia si povinností riadne a včas. Z uvedených skutočností, podľa súdu prvej inštancie, nie je možné vyvodiť záver, že predmetné pôžičky, ktoré obsahovali v súlade so zákonom dojednané zabezpečovacie inštitúty, by boli v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ práve tým, že poskytli bezúročnú pôžičku žalobcovi jednali v súlade s dobrými mravmi a práve z toho dôvodu, aby si žalovaní 1/ a 2/ zabezpečili povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas, individuálne dojednali so žalobcom zmluvnú pokutu a pôžičku zabezpečili záložným právom.
4. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní nezistil žiadne relevantné dôvody, ktoré by zakladali neplatnosť dražby. Prvostupňový súd mal za to, že žalovaný 1/ si zabezpečoval splnenie záväzku v súlade so zákonom a keď nedošlo k dobrovoľnému plneniu, pristúpil k výkonu záložného práva. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. V súvislosti s trovami konania aplikoval prvostupňový súd § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby okresný súd sám zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu, alebo aby predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie vo veci.
6. V úvode podaného odvolania žalobca opísal okolnosti, za ktorých došlo k vzniku sporu medzi účastníkmi konania. Uviedol, že do rozhodnutia požičať si finančnú hotovosť ho dohnala jeho zlá finančná situácia a preto si požičal od žalovaného 1/ hotovosť 3000 Eur. Tento s touto sumou súhlasil, avšak dal mu podpísať zmluvu o pôžičke na sumu 6300 Eur. Zároveň žalobca zriadil záložné právo na byt, ktorý bol v tom čase jeho výlučným vlastníctvom v prospech žalovaného 1/. Žalobca uviedol, že mu nikdy nebol poskytnutý časový priestor na preštudovanie si zmluvy o pôžičke obsahujúcu aj zriadenie záložného práva k bytu, rovnako mu nebola predložená na preštudovanie ani na jeho niekoľkonásobné výzvy. Žalobca vyjadril názor, že žalovaný 1/ ho takýmto konaním uviedol do omylu, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon. Žalobca tiež uviedol, že neskôr, aj napriek tomu, že žalovaný veľmi dobre vedel, že žalobca je v zlej finančnej situácii s ním uzatvoril ďalšiu zmluvu o pôžičke, tentoraz na sumu 4200 Eur. V súvislosti s touto pôžičkou poukázal žalobca na to, že veriteľ veľmi dobre vedel v akej je finančnej situácii a že nebude mať možnosť mu dlh splatiť. Žalobca v odvolaní uviedol, že keď nebol schopný splácať svoj dlh žalovanému 1/, vstúpil do zmluvného J.. Y. T., ktorý za žalobcu vyplatil zvyšný dlh v prospech žalovaného 1/, a teda pohľadávka prešla z osoby G. L. na Y.. Y. T.. Dohoda medzi účastníkmi znela, že akonáhle žalobca splatí svoj dlh voči p. T., vymaže sa záložné právo na byt a dlh bude tým vyrovnaný. Počas splácania však T.inicioval dražbu bytu, nakoľko sa žalobca dostal s platením do omeškania, čo vyústilo až do vydraženia bytu za neprimeranú nízku cenu vydražiteľom, ktorým bol Y.. Avšak ten bol len nastrčeným účastníkom dražby v prospech G. a L.. Celé konanie pánov Y. a Y. žalobca označil za podvod, pretože veľmi dobre vedeli, že žalobca nebude schopný splácať svoj dlh potom, čo za neho G. vyplatil peniaze X. Žalobca a že tým obidvaja sledovali len jediný cieľ získať predmetnú nehnuteľnosť pre seba za neprimerane nízku cenu.
7. Žalobca tiež v odvolaní uviedol, že vzhľadom na to, že navrhovateľ dražby je spoločníkom a zároveň aj štatutárnym orgánom spoločnosti multicredit, s. r. o., ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek nebankovým spôsobom, je zjavné, že v tomto prípade sa uzatvorením zmluvy zastierali iné právne úkony - spotrebiteľské zmluvy, a to v snahe vyhnúť sa zvýšenej právnej ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľ dražby je tak nepochybne v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že postup navrhovateľa dražby je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a je intenzívnym zásahom do jeho práv, akými sú ústavné právo vlastniť majetok, právo na obydlie a právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života. Žalobca má za to, že po celý čas splácal predmetné dlhy. Nemožno teda hovoriť o tom, že by voči nemu mali byť podniknuté až také razantné spôsoby riešenia celej situácie akými je dobrovoľná dražba jeho bytu, v ktorom mal trvalý pobyt. Zdôraznil, že splatil svoj dlh z prvej pôžičky (z reálne požičaných peňazí v hotovosti 3000 Eur skoro 100%) a aj druhú pôžičku vo výške 4200 Eur mal záujem splácať, aj keď nie v rozsahu v akom to ustanovoval splátkový kalendár.
8. Na záver podaného odvolania žalobca uviedol, že potom, čo prišiel nezákonným spôsobom o byt, dostal sa do ťaživej životnej situácie, ktorá pre neho predstavuje zbytočný stres, ktorý má vážny vplyv na jeho zdravie, nakoľko prekonal infarkt a myšlienky, že nemá kde bývať sú pre neho nepredstaviteľné. Poukázal na to, že počas celej doby riešenia tohto sporu je zamestnaný v rôznych spoločnostiach, len aby mal možnosť ďalej splácať svoje dlhy.
9. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili, pričom zhodne uviedli, že žalobca dostal od nich pôžičku vo výške 6300 Eur a táto suma v plnej výške bola odovzdaná. Uviedli, že pôžičku nikdy nevymáhali cez exekučné konanie. Uviedli tiež, že neexistujú žiadne neprimerané podmienky, za ktorých bola zmluva o pôžičke so žalobcom uzavretá. Poukázali na to, že navrhovateľom dražby nebol Y.. Y. T., ale práve žalovaní 1/ a 2/ ako manželia. Poukázali na to, že k zmene v osobe veriteľa nikdy
neprišlo a nie je možné opísať priebeh celého sporu od momentu zmeny v osobe veriteľa. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali tiež na to, že spoločnosť multicredit, s. r. o., vznikla až dňa 09. 11. 2013, teda v čase poskytnutia pôžičiek žalobcovi vôbec neexistovala. Pôžičky poskytnuté žalobcovi nemajú v žiadnom prípade spotrebiteľský charakter a neexistujú žiadne individuálne nedojednané zmluvné ustanovenia zmlúv o pôžičiek, resp. zmlúv o zriadení záložného práva. Uviedli tiež, že pôžičky poskytli na základe iniciatívy žalobcu a za vzájomne dohodnutých podmienok. K výkonu záložného práva pristúpili až potom, čo žalobca prestal jednostranne svojvoľne plniť podmienky zmlúv o pôžičke. Zároveň poukázali na to, že uznesenie OO PZ Banská Bystrica - Západ ČVS: ORP-1102/OZ-BB-2013 zo dňa 17. 03. 2014 obsahuje stručne, ale za celý čas azda najúprimnejšie priznanie žalobcu o skutočnom dôvode, pre ktorý si od žalovaných 1/ a 2/ bral pôžičky, a to „tieto peniaze som si požičal, aby som si mohol užiť život“. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
10. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril aj žalovaný 4/N.ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu odmietol postupom podľa ust. § 386 písm. d), nakoľko odvolanie nemá náležitosti podľa ust. § 363 CSP. Žalovaný 4/ vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalobcu o predstieraných úkonoch, nemorálnom konaní žalovaného 1/ a svedka Y.. T., nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Tvrdenie, že žalovaný 4/ bol nastrčeným účastníkom dražby v prospech niekoho, rázne poprel. Jediným dôvodom, prečo žalovaný 4/ nechal byt vydražiť, bolo to, že chcel nadobudnúť malometrážny byt pre svojho jediného syna, za účelom uspokojenia jeho bytovej otázky.
11. Žalobca na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ a žalovaného 4/ nereagoval. Žalovaný 3/ sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.
17. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
18. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca sa podanou žalobu domáhal určenia, že dražba predmetného bytu je neplatná. Teda žalobca podal na súd žalobu v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o dobrovoľných dražbách).
19. Podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
20. V tomto konkrétnom prípade žalobca nijakým spôsobom nespochybnil platnosť predmetných záložných zmlúv a ani netvrdil, že by dražba prebehla v rozpore so zákonom. Žalobca len argumentoval, že bol v zlej finančnej situácii a preto bol nútený si požičať peniaze, teda existenciu jeho dlhu voči žalovaným 1/ a 2/ nespochybňoval. Preto ak súd prvej inštancie žalobu žalobcu o určenie neplatnosti dražby ako nedôvodnú zamietol, je jeho rozhodnutie správne. Žalobca v odvolaní uvádzal predovšetkým argumenty, ktoré mali odvolaciemu súdu ozrejmiť jeho pohľad na vec a tiež to, prečo sa žalobca cíti byť konaním žalovaného 1/, resp. p. T. podvedený. Vôbec však neuvádzal argumenty, ktoré by spochybňovali platnosť predmetných záložných zmlúv alebo argumenty hovoriace o tom, že predmetná dražba neprebehla v súlade so zákonom.
21. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, reagujúc na podstatné tvrdenia uvádzané žalobcom v odvolaní (§387 ods. 3 veta posledná CSP), považuje za potrebné tiež dodať nasledovné:
22. Záložné právo k predmetnému bytu vzniklo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka zápisom do katastra nehnuteľností.
23. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom, nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k.
24. Žalovaní 1/ a 2/ ako záložní veritelia uplatnili výkon záložného práva predajom založeného bytu na dobrovoľnej dražbe podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Výkonom záložného práva sledovali legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky zo zmlúv o pôžičke spôsobom dovoleným zákonom. Tento ich postup nemožno hodnotiť ako rozporný so zákonom, resp. s dobrými mravmi.
25. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že boli porušené jeho ústavné práva, tak táto námietka nie je dôvodná. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 09. 2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (Zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci.
26. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa toho, že žalobca mal prísť o byt v ktorom mal trvalý pobyt tiež nie sú dôvodné. Obydlie občana Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. Žalobca však neuvádzal
argumenty, ktoré by spochybňovali platnosť predmetných záložných zmlúv alebo argumenty hovoriace o tom, že predmetná dražba neprebehla v súlade so zákonom.
27. Tiež nie je dôvodná námietka žalobcu, že bolo porušené jeho právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo každej fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu. Žalobca neosvedčil potrebu chrániť jeho vlastnícke právo k predmetnému bytu, ktorý bol predmetom záložnej zmluvy, vo väčšom rozsahu než právo žalovaných 1/ a 2/ na vrátenie poskytnutej pôžičky. Sám žalobca uznal dlh voči žalovaným 1/ a 2/, ktorý predstavuje (minimálne) 4200 Eur z druhej pôžičky (žalobca v odvolaní uviedol, že aj druhú pôžičku vo výške 4200 Eur mal záujem splácať), teda pohľadávka žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi prevyšuje sumu 2000 € ako hranicu vymedzenú v § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách pre nemožnosť dražiť nehnuteľné veci.
28. Nedôvodné sú taktiež odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa toho, že by žalobca mal byť v pozícii spotrebiteľa. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania predmetné zmluvy uzatvárali žalovaní 1/ a 2/ so žalobcom ako fyzické osoby (manželia). Teda v žiadnom prípade nejde o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Naviac Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách.
29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v spojení s § 257 CSP. Žalovaní 1/ a 4/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní a vzniklo im proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd však zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/182/2017 zo dňa 20. 07. 2017 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu N.. N. P., ktorá skutočnosť je dôvodom hodným osobitného zreteľa a preto odvolací súd výnimočne žalovaným 1/ až 4/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).