Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-282-2017.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/282/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom v Českej republike, Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom v Bratislave, Ul.Svornosti 43, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: S. I., T..X.X.XXXX, U. H. D. Y., Š. U. X, v konaní o zaplatenie sumy 656 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie sumy 138,50 EUR z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 656 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 54,85 EUR od 17.12.2016 až do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Provident Financial s.r.o., so sídlom v Bratislave, dňa 7.10.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o zabezpečení splátok, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 1.500 EUR, ktorý sa spolu s dojednaným úrokom a poplatkami žalovaný zaviazal splácať formou 60 pravidelných týždenných splátok vo výške 33,63 EUR, so splatnosťou prvej splátky dňa 14.10.2013 a poslednej splátky dňa 1.12.2014, s tým, že náklady spojené s úverom (tvorené úrokom a administratívnym poplatkom) boli dojednané vo výške 517,50 EUR. Spolu so zmluvou o úvere zmluvné strany uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 772,50 EUR, taktiež v pravidelných 60 týždenných splátkach vo výške 12,87 EUR, splatných spolu s úverovými splátkami. Spolu mal žalovaný na základe oboch zmlúv platiť splátku vo výške 46,50 EUR týždenne. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas; veriteľovi zaplatil len 45 splátok a 46.splátku zaplatil len vo výške 41,50 EUR. Spolu zaplatil sumu 2.134 EUR. Splatnosť úveru nastala splatnosťou poslednej splátky, dňa 1.12.2014. Dlh žalovaného predstavuje úverovú istinu vo výške 54,85 EUR, neuhradenú odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 193,35 EUR a náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 517,50 EUR. Žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podaním zo dňa 19.4.2018 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 138,50 EUR, t.j. v časti zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zároveň opravil zrejmú nesprávnosť v žalobe a petite žaloby,
ku ktorej malo dôjsť systémovou chybou. Záporná suma istiny 54,85 EUR mala byť odpočítaná zo zostávajúcej neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, t.j. 193,35 EUR mínus 54,85 EUR = 138,50 EUR. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 517,50 EUR.
5. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby sčasti) súd v zmysle vyššie cit.ustanovenia CSP konanie v späťvzatej časti o zaplatenie sumy 138,50 EUR zastavil.
7. Podľa ust. § 297 písm.b)zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.
8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s cit.ust. § 297 písm.b) CSP a dokazovanie vykonal oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.
9. V konaní nebolo sporné, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 7.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 1.500 EUR a žalovaný sa zaviazal veriteľovi vrátiť celkovo sumu 2.017,50 EUR, t.j. istinu úveru, úrok vo výške 22,38 % ročne, čo predstavuje sumu 215,99 EUR, ako aj sumu 301,51 EUR titulom poplatku za garantovanú službu. RPMN bola určená vo výške 70,38 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 46,06 %. Žalovaný sa zaviazal, že úver vráti v 60 pravidelných týždenných splátkach vo výške 33,63 EUR, s tým, že prvá splátka je splatná 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane vždy 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Posledná splátka je splatná 7.deň 60-teho týždňa po uzavretí zmluvy.
10. V konaní nebolo sporné, že vyššie uvedené zmluvné strany zároveň uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, poskytnutého na základe vyššie špecifikovanej zmluvy o úvere. Z článku 1.1. zmluvy vyplýva, že veriteľ sa zaviazal žalovanému pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a na jej bezodkladnom použití pre účely úhrady úveru. Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 772,50 EUR v 60 týždenných splátkach, v rovnakých termínoch splatnosti ako úver, 1. až 59. splátku vo výške 12,87 EUR a poslednú splátku vo výške 13,17 EUR.
11. Z výpisu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný v období od uzavretia zmluvy do 7.4.2015 zaplatil spolu sumu vo výške 2.134 EUR.
12. Z listu spoločnosti Provident Financial, s.r.o. zo dňa 16.12.2016 súd zistil, že žalovanému bolo oznámené, že veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Z podacieho hárku súd zistil, že oznámenie bolo žalovanému doručované doporučenou zásielkou podanou na pošte dňa 27.12.2016.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 1 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa ust. § 2 cit.zákona, na účely tohto zákona sa rozumie:
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa ust. § 9 ods.2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
19. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa ust. § 9 ods.7 citovaného zákona, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
21. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 7.10.2013 zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení splátok z tohto úveru. V konaní nebolo tiež sporné, že veriteľ poskytol žalovanému sumu vo výške 1.500 EUR.
23. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide jednoznačne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis a to zákon o spotrebiteľských úveroch a v neupravených otázkach Občiansky zákonník. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou, bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť.
24. Po právnej stránke preto súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž nepochybne spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle citovaného zákona.
25. Vyššie uvedené zmluvy súd hodnotil ako vzájomne súvisiace; zmluva o zabezpečení splátok úveru nesporne závisí od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože upravuje spôsob prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru. Spôsob prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru však nepochybne mohol byť obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo poskytovanie služby, spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti poskytnutej žalovaným, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a to v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zo strany právneho predchodcu žalobcu zaplatiť odplatu vo výške 772,50 EUR, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných 60 týždenných splátkach vo výške 12,87 EUR v lehotách splatnosti splátok v zmysle zmluvy o úvere. Žalovaný bol teda zaviazaný platiť odplatu za to, že mu právny predchodca žalobcu poskytne isté doplnkové „nadštandardné “ služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou veriteľ (bez ohľadu na to, či v budúcnosti vôbec reálne nastane situácia, kedy veriteľ túto službu poskytne, t.j. situácia, kedy žalovaný poskytne splátku na úhradu úveru a veriteľ ju prevezme) v skutočnosti navýšil celkovú odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy právny predchodca žalobcu len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste, určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať plnenie v mieste bydliska dlžníka. Je teda v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa ako dodávateľa. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že obchádza zákon. Zmluva odporuje ust.§ 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy zakazoval predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
26. Odplata, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť veriteľovi podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, takto ovplyvňuje celkovú sumu, ktorú je povinný z titulu splatenia úveru zaplatiť a teda, ovplyvňuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm.g/ a h/ cit.zákona). Dotknutá odplata však nebola zahrnutá do celkovej čiastky (2.017,50 EUR), ktorú mal žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaplatiť, čo je v rozpore s ust. § 9 ods.2 písm.g) cit.zákona. V skutočnosti mal žalovaný veriteľovi vrátiť sumu 2.790 EUR, t.j. o sumu 772,50 EUR viac, než je uvedené v zmluve o úvere. Odplata za hotovostné preberanie splátok pritom predstavuje podstatnú časť sumy, ktorú mal žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť. Žalovanému bola reálne poskytnutá suma 1.500 EUR a vrátiť mal sumu takmer vo výške 1.290 EUR, čo predstavuje 86 % z veriteľom poskytnutého plnenia. Z uvedenej sumy (1.290 EUR) úroky predstavovali sumu 215,99 EUR, poplatok za garantovanú službu 301,51 EUR a odplata za hotovostné preberanie splátok sumu 772,50 EUR. Veriteľ uvedenú odplatu za hotovostné preberanie splátok nezahrnul ani do ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Pokiaľ by tak učinil, musel by uviesť, že výška RPMN pri takýchto podmienkach je 228,66 %, čo nepochybne predstavuje neprimerane vysoké, až úžernícke náklady spojené s úverom. Plnenie, ktoré poskytol veriteľ žalovanej vo výške 1.500 EUR nezodpovedá resp. je v hrubom nepomere k plneniu, ktoré mal poskytnúť žalovaný veriteľovi. Na základe uvedeného preto súd konštatoval, že zmluva o úvere je v rozpore s ust.
§ 9 ods.2 písm.g) a pre nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ust. § 9 ods.2 písm.j) cit.zákona.
27. Okrem toho súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ďalšiu obligatórnu náležitosť a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru tak, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona. Uvedenú náležitosť veriteľ vkomponoval do inej zákonom požadovanej obsahovej náležitosti - výška, počet a termíny splátok ( § 9 ods.2 písm.k/ ). Ako to vyplýva z obsahu zmluvy, splatnosť prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka je splatná siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a konečná splatnosť úveru je 7.deň 60.týždňa. Z tejto formulácie podľa názoru súdu spotrebiteľ nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností určiť a poznať konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru ( t.j. kedy má byť vlastne celý úver splatený).
28. Sankciu za absenciu vyššie uvedených obsahových náležitostí a nesprávne uvedenie výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa upravuje ust. § 11 ods.1 písm.a) a b) citovaného zákona, podľa ktorého platí, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
29. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť len to, čo mu veriteľ reálne poskytol, t.j. sumu úveru vo výške 1.500 EUR, bez úrokov a iných poplatkov. V konaní nebolo sporné a sám žalobca potvrdil, že žalovaný mu zaplatil sumu 2.134 EUR, čo znamená, že žalovaný mu už vrátil sumu vyššiu o 634 EUR, než čo reálne od veriteľa dostal. Ďalšie nároky, uplatnené toto žalobou voči žalovanému, súd preto nedôvodné a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
30. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by mu podľa ust. § 255 ods.1 CSP patrilo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).