Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu Anny Gunišovej a Pavlíny Kramárovej, v trestnej veci obžalovanej W. V. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2018

rozhodol:

Obžalovaná:

W. V., nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ú. Y., G. Z. V.K. XXX/XX Č.,

sa uznáva za vinnú, že

od presne nezisteného obdobia zimných mesiacov roku 2015 v Č., v rodinnom dome na ulici V. Č.. XXX/XX fyzicky a psychicky napádala svoju matku W. V. tým, že minimálne jedenkrát týždenne ju bezdôvodne sácala, ťahala za vlasy, opakovane ju udierala otvorenou dlaňou do oblasti tváre, chrbta, vulgárne jej nadávala, preklínala, ťahala po podlahe, pričom agresivita obžalovanej voči poškodenej mala gradujúci charakter, dňa 11.10.2017 stiahla poškodenú za ruky z kresla, v dôsledku čoho jej spôsobila pomliaždenie sedacieho svalu vpravo so zakrvácaním vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 14 dní a dňa 08.03.2018 svoju matku, ktorá sa utiekla skryť do svojej spálne opätovne vulgárne urážala, zaprela sa o sklenenú výplň dverí na spálni, ktorá praskla, následne ju fyzicky napadla do oblasti hlavy a ľavého ramena, pričom jej spôsobila pomliaždenie ramena vľavo a pomliaždenie hlavy, vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 7 dní, čo u poškodenej W. V. viedlo k neurotizácii jej osobnosti so stredne ťažkým stupňom depresie s prejavmi v oblasti afektivity, somatiky a sociobility, čo prežívala ako ťažké príkorie s ťažkým stupňom hrubosti a bezohľadnosti, t e d a

blízkej osobe spôsobila fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a čin spáchala zaváženejším spôsobom - po dlhší čas.

č í m s p á c h a l a

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s použitím ustanovenia § 138 písm. b) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Obžalovaná W. V. na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5, ods. 8 Tr. por., urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinná zo spáchanie skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 14.06.2018, sp. zn. 2Pv/163/18. Vzhľadom k vyhláseniu obžalovanej, predseda senátu postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. položil obžalovanej tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaná odpovedala „áno“. Keďže prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava a poškodená navrhli vyhlásenie obžalovanej prijať, súd podľa § 257 ods. 7 prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 14.06.2018, sp. zn. 2Pv/163/18 a následne súd podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vo vzťahu k predmetu dokazovania, so súhlasom strán, súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. oboznámil znalecký posudok č. 26/2018 znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia W.. X. Š., z ktorého v podstate vyplýva, že obvinená netrpí duševnou chorobou ani poruchou, ktorá by mala vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Bola jej zistená zmiešaná porucha osobnosti - emočne instabilné a dissociálne rysy, pričom však nejde o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale súbor povahových vlastností. Emočne instabilné rysy sa prejavujú sklonmi k výbuchom zlosti alebo zúrivosti s následným explozívnym konaním, nestálou a nevypočítateľnou náladou, tendenciou k neznášanlivému chovaniu a konfliktom s ostatnými - najmú ak je jedinec kritizovaný alebo jeho konanie prerušené. Dissociálne rysy sa u menovanej prejavujú nedostatkom citu a nezáujmom o cítenie prežívanie iných, egocentrizmom, bezohľadnosťou voči okoliu, neschopnosťou pociťovať vinu, chýbaním ľútosti a svedomia, výraznou tendenciou zvádzania viny na iných, nízkou toleranciou k záťaži a nízkym prahom pre uvoľnenie agresie vrátane násilia; trvalou nezodpovednosťou voči okoliu - žije parazitickým spôsobom života - cca 20 rokov nezamestnaná, bez finančného príjmu, jej životné náklady hradí matka. Tieto povahové vlastnosti menovanej sú trvalou a nemennou výbavou jej osobnosti a predstavujú odchýlku od spôsobu ako priemerný jedinec v danej kultúre vníma, myslí, cíti a najmä uzatvára vzťahy k druhým. Takéto vzorce chovania sú stabilné a liečbou neovplyvniteľné.

Postupom podľa § 269 Tr. por. sa súd oboznámil i s relevantnými listinnými dôkazmi a to:

- s odpisom registra trestov obžalovanej, z ktorého je zrejmé, že menovaná doposiaľ nebola súdom trestaná,

- s výpisom registra priestupkov obžalovanej, z ktorého súd zistil, že menovaná nebola doposiaľ priestupkovo riešená,

- s hodnotením obžalovanej z ÚVV Leopoldov, z ktorého v podstate vyplýva, že menovaná sa vo výkone väzby správa na požadovanej úrovni.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred kriminalitou.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 Tr. zák., prihliadol súd na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovanej, jeho následok v podobe porušenia objektu chráneného Trestným zákonom, zavinenie vo forme priameho úmyslu (§ 15 ods. 1 písm. a) Tr. zák.), pohnútku, pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom prihliadol i na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jeho nápravy.

Zo skutkovej vety tohto rozsudku je zrejmé, že obžalovaná z hľadiska zavinenia, konala jednoznačne úmyselne, pričom objektom voči ktorému smerovalo jeho protiprávne konanie bol záujem štátu (spoločnosti) na ochrane blízkych osôb pred domácim násilím. U obžalovanej súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a to, že k spáchaniu skutku sa na hlavnom pojednávaní priznala a tento i úprimne

oľutovala a to, že doposiaľ nebol súdom trestaná. S poukazom na uvedené súd upravil u obžalovanej trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák.

Pri úvahe o druhu trestu a jeho konkrétnej výmere súd neopomenul prihliadnuť ani na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy, pričom v tomto smere majú nepochybný význam najmä skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Š. č. 26/2018, pričom súd prihliadol i na skutočnosti vyplývajúce z odpisu registra trestov menovanej a výpisu evidencie jej priestupkov. Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznala a tento nielen formálne oľutovala, pričom je treba zdôrazniť i to, že ku skutku sa priznávala i v prípravnom konaní. V tomto smere je preto vhodné poukázať na rozhodnutie č. 44 publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017, podľa ktorého: „analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

S poukazom na § 39 ods. 4 Tr. zák. je možné znížiť trest odňatia slobody o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zo samotnej podstaty konania o dohode o vine a treste vyplýva, že dohoda by mala byť výhodná tak pre štát (prokurátora) ako i pre páchateľa za súčasného dodržania požiadavky spravodlivosti, efektívneho účelu trestu a jeho úmernosti vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti. Pri úvahe o primeranosti / neprimeranosti trestu súd zhodnocuje, či záujem spoločnosti a záujem páchateľa pri výške konkrétneho trestu sú dostatočne vyvážené a či (dohodnutý) trest je schopný dosiahnuť jeho účel podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. za súčasného zohľadnenia zásad na ukladanie trestov, najmä podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. p Vzhľadom k vyššie uvedenému odôvodneniu, vychádzajúc z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a najmä na uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti je na obžalovanú potrebné pôsobiť trestnom odňatia slobody vo výmere 5 rokov. S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovanú dlhším trestom odňatia slobody. Naopak, práve trest odňatia slobody uložený v takejto výmere považuje súd po zohľadnení všetkých okolností prípadu a osoby obžalovanej za zákonný, spravodlivý a za primeraný na dosiahnutie jeho účelu.

Súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.