Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/77/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: Ing. Miroslav Mularčík, dodatok obch. mena MOVYROB, IČO: 10 739 254, Železničiarska 4, Prešov, zastúpeného: Advokátska kancelária Vaľo & Partners, s.r.o., Prešov, proti žalovanému: MARTECH s.r.o., IČO: 34 132 406, Diakovská 4, Šaľa, zastúpenému: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Šaľa, o 6.712,90 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8 Cb 37/2013-232 z 2. februára 2017 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po zmene (pripustenej uznesením č. k. 8 Cb 37/2013-221) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.712,90 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 2. januára 2010, výrokom II. zamietol alternatívny nárok žalobcu (pripustený tým istým uznesením), ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia rovnakej sumy s 8 % ročným úrokom z omeškania od 6. júna 2015 a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým mal za dokázaný skutkový stav, podľa ktorého žalovaný si u žalobcu objednal zhotovenie diela - opravu a revíziu elektrorozvodov za dohodnutú cenu 169.000 Sk bez DPH. Miestom dodania mal byť Prešov, Strojnícka 5. Žalobca ako zhotoviteľ nechal zhotoviť projekt na prípojku elektriny, zabezpečil záväzné stanoviská elektrární a vyhotovil novú kalkuláciu, ktorú si strany odsúhlasili. Žalobca práce vykonal a zhotovil celé dielo, ktoré pozostávalo z rozvádzača, káblov a zemných prác. Žalovaný na odberné miesto, ku ktorému viedla zhotovená prípojka už 30. septembra 2008 uzatvoril zmluvu o združenej dodávke elektriny. Ešte v septembri 2008 bola zhotovená prípojka podrobená odbornej prehliadke a odbornej skúške vyhradeného elektrického zariadenia s úspešným výsledkom, o čom bola 22. septembra 2008 vydaná revízna správa. Cenu diela 6.712,90 € žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 308/12/09 z 18. decembra 2009 so splatnosťou 1. januára 2010. Neskorším listom vyzval žalobca žalovaného na inventarizáciu pohľadávok a záväzkov k 31. decembru 2009. Žalovaný podpisom a pečiatkou na tomto liste uznal, že tento záväzok voči žalobcovi v sume 6.712,90 € z uvedenej faktúry eviduje. Potvrdil tiež a uznal, že pohľadávka žalobcu súhlasí s evidenciou, ktorú vedie žalovaný.

4. Z hľadiska právneho súd prvej inštancie predovšetkým uzavrel, že podpis žalovaného pod inventarizáciou záväzkov nemožno vyhodnotiť ako uznanie záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák., v dôsledku čoho nemôže mať táto listina účinky pretrhnutia premlčania a začatia plynutia novej

premlčacej doby. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. splnil zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdávaním v dohodnutom mieste. Zo zisteného skutkového stavu tak vyplýva, že dielo bolo vyhotovené a odovzdané v roku 2008, a to najneskôr 22. septembra 2008, kedy bola vyhotovená revízna správa. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. tak týmto okamihom začala plynúť žalobcovi ako zhotoviteľovi štvorročná premlčacia lehota na cenu diela. Nárok žalobcu na cenu diela sa teda premlčal uplynutím štyroch rokov odo dňa, keď toto právo mohlo uplatniť na súde, teda od odovzdania diela. Pretože dielo muselo byť odovzdané najneskôr 30. septembra 2008, najneskôr 30. septembra 2012 uplynula štvorročná premlčacia lehota a žaloba podaná na súd 29. apríla 2013, teda oneskorene. Vo vzťahu k eventuálnemu (v zmysle výroku napadnutého rozsudku „alternatívnemu“) petitu súd poukázal na § 107 ods. 3 Obč. zák. Podľa § 554 ods. 5 Obchod. zák. nadobudol žalovaný ako objednávateľ k zhotovenému dielu vlastnícke právo. V danom prípade cena veci, ktoré dal zhotoviteľa do diela, je zahrnutá v cene za vykonané dielo, ktorú žalobcovi nemohol priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Bezdôvodné obohatenie by vzniklo len na základe skutkových podstát presne v zákone uvedených v § 451 Obč. zák. a v prerokovanej veci o žiadnu takýchto skutkových podstát nejde. Žalovaný prijal plnenie na základe zmluvy o dielo, len žalobca si právo neuplatnil včas, ale až po zákonom stanovenej premlčacej dobe, a na strane žalovaného sa nejedná o prijatie plnenia bez právneho dôvodu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Po obsiahlej rekapitulácii odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca predovšetkým namietol, že súd podľa § 264 Obch. zák. nezistil, aké pravidlá a obchodné zvyklosti boli medzi účastníkmi dohodnuté a súd neposudzoval práva povinnosti účastníkov s ohľadom na § 266 Obchod. zák. Súd si odmietol osvojiť, že Ing. T. ako zamestnankyňa žalovaného riadne a zákonne uznala záväzok žalovaného zaplatiť cenu diela. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé a zmätočné a nekonkretizuje dôvod na zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie nevykonal dôkladné dokazovanie k obsahu zmluvy o dielo, najmä k predmetu plnenia, k lehote splnenia a k záručnej dobe, tiež hrubo porušil Základné princípy podľa čl. 17 C. s. p. a nevykonal dokazovanie, tak ako mu to ukladá § 195 až 211 C. s. p. Opomenul aplikovať pravidlo, podľa ktorého výkon právo nesmie odporovať zásadám poctivého obchodného styku, nesprávne vysvetlil uznávací prejav žalovaného v listine označenej „inventarizácia pohľadávok“. Súd nerešpektoval skutočnú vôľu a prejav zodpovednej zamestnankyne žalovaného a vyhodnotil jej uznávací prejav ako irelevantný. Súd mal vznesenú námietku premlčania posudzovať podľa § 407 Obch. zák. Žalovaný prijaté plnenie zo zmluvy o dielo v plnom rozsahu potvrdil a prijal. Podľa vyhl. č. 398/2013 Z. z. je vykonaná revízna správa záväzná nielen pre strany konania, ale aj pre dodávateľa elektriny a kontrolné orgány. Je absurdné, aby súd prvej inštancie odmietol žalobcovi priznať jeho splatný nárok na zaplatenie ceny, v ktorej je zahrnutá i cena za vypracovanú revíznu správu, hoci táto svojou časovou pôsobnosťou podstatne prekračuje 4-ročnú premlčaciu dobu. Pokiaľ premlčaním zanikol záväzok žalovaného zaplatiť cenu diela, potom sa podľa žalobcu mala stať neplatnou i príslušná revízna správa. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, mal zákonným spôsobom odstúpiť od zmluvy po vykonaní diela. Žalovaný však napriek tomu dielo dodnes nerušene užíva a užíva aj schválenú revíznu správu. Akceptovanie napadnutého rozsudku podľa žalobcu došlo k „právnemu absurdistanu“, keď žalovaný odmietol zaplatiť cenu diela, no napriek tomu používa všetky právne výhody z jeho riadneho ukončenia. Ďalším podaním žalobca ešte doplnil dokazovanie a namietol, že listom z 23. marca 2017 vyzval žalovaného, aby buď konvalidoval svoje obchodnoprávne správanie, alebo aby v lehote do 31. marca 2017 umožnil žalobcovi vybúraním zobrať naspäť zabudovaný elektroinštalačný materiál a vrátil žalobcovi revíznu správu, ktorej platnosť chce žalobca anulovať.

6. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Považuje ho sa vecne správny, keďže súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, správne ho vyhodnotil a správne aplikoval aj právny predpis. Rozhodol navyše v súlade s názormi odvolacie súdu vyjadrenými v jeho skorších zrušovacích uzneseniach. Samotné dielo bolo zhotovené v roku 2008. Revízna správa, ktorá je posledným úkonom vykonaným žalobcom na tomto diele, bola vystavená 22. septembra 2008. Dňa 30. septembra 2008 bola uzavretá zmluva o združení dodávky elektriny, takže dielo muselo byť zhotovené a odovzdané žalovanému najneskôr k tomuto dňu. Týmto dňom podľa § 548 ods. 1 v spojení s § 554 ods. 1 a 555 ods. 1 a 2 Obch. zák. vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela. Premlčacia doba začala plynúť 22. septembra 2008 a uplynula 22. septembra 2012. Žalovaný teda oprávnene a zákonne uplatnil svoju námietku premlčania, čo je dovolený prostriedok procesnej obrany a je vyjadrením zásady vigilantibus iura scripta sunt. Ďalšie námietky žalobca sú skutkovo a právne irelevantné. Nebola preukázaná existencia dohody o splatnosti pohľadávky a žaloba si neuvedomuje rozdiel medzi nárokom

a pohľadávkou, ktoré sú samostatnými inštitúciami. K premlčaniu dochádza bez ohľadu na to, kedy bola vystavená faktúra, keďže tá je len daňovým dokladom. Navyše žalobcu ju vystavil v rozpore so zákonom o účtovníctve a o DPH. Premlčaný je aj nárok žalobcu a vo vzťahu k tzv. alternatívnemu petitu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok je navyše nedôvodný a je v rozpore so samotným zákonom. V konaní nebola preukázaná žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák. Žalovaný prijal na základe zmluvy o dielo plnenie, žalobca si svoje právo na cenu neuplatnil včas, preto nemožno hovoriť o prijatí plnenia bez právneho dôvodu, či z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

7. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojom stanovisku uvedenom v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd nepovažuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný a zmätočný. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo svojom rozsudku jasne vysvetlil, aké skutkové zistenia považuje za preukázané a z akých dôkazných prostriedkov ich zistil, zrozumiteľne vysvetlil, odkedy plynie premlčacia doba ceny diela a z akých ustanovení to vyvodzuje. Takisto vysvetlil, prečo nie sú splnené podmienky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je síce stručné, ale ako celok podľa názoru odvolacieho súdu vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 C. s. p. Skutočnosť, že žalujúca strana sporu s jednotlivými závermi a úvahami prvoinštančného súdu nesúhlasí, samo osebe nespôsobuje objektívny nedostatok odôvodnenia, ani arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Táto odvolacia námietka žalovaného je tak neopodstatnená.

10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie v odsekoch 19 a 20 svojho rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov účastníkov a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.

11. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd v rozpore s § 264 Obch. zák. nezisťoval, aké pravidlá a obchodné zvyklosti boli pri tejto zmluve o dielo medzi účastníkmi dohodnuté. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. júna 2016, ako aj podľa § 185 ods. 1 C. s. p. účinného od 1. júla 2016 však v zásade platí, že súd vykonáva len tie dôkazy, ktoré niektorá zo strán navrhla. Žalobca vo svojom odvolaní nekonkretizuje, aké dôkazy navrhol vykonať na preukázanie týchto pravidiel a obchodných zvyklostí a aké dôkazy teda súd prvej inštancie nevykonal, hoci ich vykonať mal. V neposlednom rade žalobca v tomto smere nekonkretizuje, k akým konkrétnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie dospieť, teda aké sú podľa neho pravidlá a obchodné zvyklosti v danom odvetví, a tiež nekonkretizuje, ako by tieto pravidlá a obchodné zvyklosti privodili preňho výhodnejšie rozhodnutie. Inak povedané, žalobca nevysvetľuje, akých by bol vplyv prípadných pravidiel a obchodných zvyklostí na plynutie premlčacej doby nároku na cenu diela, čo je v prerokúvanej veci kľúčová otázka, na ktorej súd prvej inštancie založil svoj zamietavý rozsudok.

12. Nedôvodná je takisto námietka žalobcu, že súd nevykonal dôkladné dokazovanie k obsahu zmluvy o dielo. V tomto smere treba znova poukázať už na už cit. § 120 ods. 1 O. s. p., ako i § 185 ods. 1 C. s. p. a naviac žalobca ako odvolávajúca sa strana sporu bol v odvolaní podľa § 365 C. s. p. povinný konkretizovať jednotlivé odvolacie dôvody. Konkretizácia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) C. s. p. neznamená len odcitovanie zákonného znenia, prípadne všeobecné tvrdenie, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie. Povinnosťou odvolateľa je uviesť konkrétne námietky proti zistenému skutkovému stavu. Odvolateľ je teda v zásade povinný buď namietnuť, že súd prvej inštancie nevykonal určité dôkazy (v odvolaní konkrétne označené), hoci ich odvolateľ navrhol a hoci tieto dôkazy mali určitý (v odvolaní presne vymedzený) vplyv na zistenie skutkového stavu. Pokiaľ sa teda odvolateľ bráni proti hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie, je jeho povinnosťou predniesť v odvolaní

konkrétne výhrady voči konkrétnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie a tiež vzniesť konkrétne námietky proti konkrétnemu postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení dôkazov. Odvolateľ je teda povinný v zásade namietnuť, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil určitý dôkaz, kvôli čomu ho nesprávne vyhodnotil, ako ho mal správne vyhodnotiť a aký by to malo vplyv na skutkové zistenie, ktoré súd prvej inštancie urobil alebo neurobil. Len všeobecné a nekonkrétne námietky odvolateľa proti zisteniu skutkového stavu nevyhovujú náležitostiam § 365 C. s. p. a odvolací súd sa preto odvolacími dôvodmi bližšie nezaoberal.

13. Odvolací súd sa potom stotožňuje s podstatou právnej argumentácie napadnutého rozsudku. V prerokovanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že medzi stranami nebola dohodnutá konkrétna doba splatnosti ceny diela. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. potom platí, že nárok na cenu vzniká vykonaním diela. Pojem „vykonanie diela“ je v Obchodnom zákonníku vymedzený v § 554 a § 555, ktoré sú zaradené pod spoločným nadpisom oddielu 7 „Vykonanie diela“, preto aj jeho použitie v § 548 treba interpretovať s ohľadom na uvedené ustanovenia. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi v dohodnutom mieste (podobne aj § 556 Obch. zák.). Podľa § 555 ods. 1 Obch. zák. je v určitých prípadoch dokonca povinnosť zhotoviteľa splniť dielo splnená už tým, že s riadne vykonaným dielom umožní nakladať objednávateľovi v dohodnutom mieste. Dielo je vykonané jeho ukončením a odovzdaním, teda zhotovením tých predmetov diela, ktoré boli v zmluve dohodnuté a ich odovzdaním resp. umožnením nakladať s ním. Ukončením a prevzatím diela zo strany objednávateľa, ktoré sa spravidla dosvedčuje protokolom, je otázka vykonania diela uzavretá a objednávateľovi zostávajú len nároky z vád (porov. v tomto zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Obo 126/2008, 1 M Obdo 6/2010, 5 M Obdo 3/2012, 2 M Obdo 1/2012 a ďalšie).

14. V prerokúvanej veci elektrická prípojka a inštalácia, ktorá bola dielom zhotovovaným žalobcom, podliehala ako vyhradené technické zariadenie odbornej prehliadke a odbornej skúške v zmysle § 12 ods. 1 vyhl. č. MPSVaR SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení (žalobcom citovaná vyhláška č. 398/2013 Z. z. je v skutočnosti len novelizácia vyhl.č. 508/2009 Z. z. účinnej od 1. januára 2010, teda po 22. septembri 2008, kedy v prerokúvanej veci bola vypracovaná revízna správa). Vykonaním tejto odbornej prehliadky a odbornej skúšky, vystavenie správy o nej a jej odovzdaním žalovanému bolo dielo vykonané. Zo zisteného skutkového stavu je potom zrejmé, že samotná správa Františka Miška je vypracovaná 22. septembra 2008 a najneskôr 30. septembra 2008 žalovaný už na odberné miesto uzavrel zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny. Z ustanovení právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj zo všeobecných skúsenosti vyplýva, že dodávateľ elektriny nedodáva elektrinu do takej elektrickej prípojky, ktorá nebola náležitým spôsobom preskúšaná a ktorej spôsobilosť nebola predpísaným spôsobom overená. Znamená to, že pri uzavretí zmluvy 30. septembra 2008 musel mať dodávateľ elektriny k dispozícii revíznu správu na túto prípojku, takže ju musel mať k dispozícii aj žalovaný. Vzhľadom na to je opodstatnený záver súdu prvej inštancie, že k vykonaniu diela v zmysle § 554 a § 555 ods. 2 Obch. zák. došlo ešte pred 30. septembrom 2008, a to 22. septembra 2008. Potom 22. septembra 2008, resp. najneskôr 30. septembra 2008 boli splnené podmienky vzniku nároku na cenu diela v zmysle § 548 ods. 1 Obchod. zák.

15. Podľa § 392 ods. 1 Obch. zák. pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba od dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa mal začať s jeho plnením. Premlčacia doba je podľa § 397 Obch. zák. vo všeobecnosti štvorročná, keďže iná premlčacia doba v prerokovanej veci dohodnutá ani ustanovená nie je. Ak teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák. najneskôr 30. septembra 2008, potom od tohto dátumu v zmysle § 392 ods. 1 Obch. zák. plynie štvorročná premlčacia doba. Tá potom uplynula najneskôr 30. septembra 2012. Žalobca mohol privodiť spočívanie tejto doby podľa § 402 Obch. zák. tým, že by počas nej urobil úkon, ktorý sa považuje za začatie konania alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Žalobca však v prerokovanej veci podal žalobu až 29. apríla 2013, teda celkom zjavne po uplynutí premlčacej doby. K jej spočívaniu tak nedošlo, naopak, uplynula ešte pred začatím konania. Dôsledkom jej uplynutia je, že premlčané právo nemôže priznať súd, ak povinná osoba premlčanie po uplynutí premlčacej doby. V prerokovanej veci žalovaný riadnym spôsobom namietol uplynutie premlčacej doby, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď podľa § 388 ods. 1 Obch. zák. žalobcovi právo na zaplatenie ceny diela nepriznal.

16. Žalobca sa tak mýli vo svojom právnom hodnotení následkov premlčania. Inštitút premlčania je upravený v § 387 a nasl. Obch. zák. a ide o zákonom aprobovaný spôsob, akým sa dlžník môže ubrániť nútenému výkonu veriteľovho práva. Zamietnutie žaloby v súlade s § 388 ods. 1 Obch. zák. po vznesení námietky premlčania teda nie je žiadnou absurditou, ale logickým dôsledkom toho, že veriteľ opomenul svoje právo uplatniť včas, t. j. ešte počas plynutia premlčacej doby. Na tom nič nemení ani okolnosť, že sám veriteľ svoje plnenie zo zmluvy splnil a protistrana (dlžník) takéto plnenie užíva. Naopak, aj v tomto prípade ide o logický dôsledok premlčania nároku, keďže zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka ani Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by sa nároky vyplývajúce z tej istej zmluvy mali premlčať rovnako, resp. že by nárok takejto zmluvy mohol byť premlčaný len za predpokladu, že samotný veriteľ svoj záväzok voči dlžníkovi takisto nesplnil. Naopak, aj záväzky zo synalagmatických zmlúv sa môžu premlčať samostatne, takže nie je vylúčené, aby jedna strana zmlúv splnila, no jej vlastný nárok z tejto zmluvy proti druhej strane sa premlčal. Opäť tu ide o logický dôsledok konštrukcie premlčania, ktoré sa vzťahuje na každý nárok osobitne a nie na zmluvu ako celok, ani nie spoločne na všetky nároky vyplývajúce z jednej zmluvy.

17. Odvolávajúci sa žalobca ďalej v odvolaní argumentuje tým, že v konaní došlo k pretrhnutiu premlčacej doby podľa § 407 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého, ak dlžník písomne uznal záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Za uznanie záväzku žalobca považuje žalovaným podpísanú listinu označenú ako „Inventarizácia záväzkov“, ktorou uznáva, že voči žalobcovi eviduje určitý záväzok vo svojom účtovníctve. Odvolací súd však v tomto smere odkazuje na svoje skoršie zrušujúce uznesenie č. k. 21 Cob 72/2014-135, v ktorom jasne vyslovil, že inventarizáciu pohľadávok v prerokovanej veci nemožno hodnotiť ako kvalifikované uznanie záväzku v zmysle § 407 ods. 1 Obch. zák., v dôsledku čoho nemôže mať tento prejav vôle ani následok uvedený v § 407 ods. 1 Obch. zák., teda začatie plynutia novej premlčacej doby odo dňa uznania. Námietky žalobcu v odvolaní inak celkom ignorujú závery vyslovené odvolacím súdom v tomto skoršom zrušujúcom uznesení, ktorým bol súd prvej inštancie podľa § 226 O. s. p. aj § 391 ods. 2 C. s. p. pri svojom ďalšom rozhodovaní viazaný. Súd prvej inštancie tento právny názor rešpektoval a rozhodol v súlade s ním a odvolací súd sa s ním opätovne stotožňuje.

18. K samotnému nároku, ktorý súd prvej inštancie kvalifikoval ako alternatívny, treba na úvod poznamenať, že jeho podanie je v tomto smere nesprávne. Podstata alternatívneho nároku totiž spočíva v tom, že žalobca sa voči žalovanému domáha plnenia alternatívne dvoch obsahovo rozdielnych povinností (napr. vydania veci alternatívne zaplatenia jej protihodnoty). V prerokovanej veci je však z podania žalobcu na č. l. 176 zrejmé, že žalobca sa v oboch prípadoch domáha v podstate tej istej peňažnej sumy, teda toho istého druhu nároku, pričom sám druhý nárok kvalifikuje ako „eventuálny“. Rozdiel medzi oboma petitmi je iba v tom, že v jednom žiada žalobca len 8 % úrok z omeškania od 6. júna 2015, zatiaľ čo v pôvodnom petite žiadal 9 % ročný úrok z omeškania od 2. januára 2010. Podľa odvolacieho súdu je takáto konštrukcia eventuálneho petitu zo strany žalobcu vo výsledku zmätočná, pretože žalobcom uplatnený petit je už obsiahnutý v prvom petite. Žalobca sa teda nedomáha rozhodnutia o dvoch samostatných nárokoch, a domáha sa v podstate jedného výroku, len s tým rozdielom, že raz ho žiada titulom zaplatenia ceny diela a druhýkrát ho zakladá na plnení titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže však žalobca ani žalovaný proti postupu súdu prvej inštancie pri pripustení zmeny žaloby, ani proti samotnému zneniu výroku napadnutého rozsudku námietky nevzniesli a tento nevykazuje ani také vady, na ktoré by bolo potrené prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p. ), odvolací súd sa touto nepresnosťou v označení žalobcom uplatňovaných nárokov ďalej nezaoberal.

19. Z právneho hľadiska potom súd prvej inštancie správne zamietol aj tento tzv. alternatívny (správne: eventuálny) žalobný návrh žalobcu. Podstata tohto nároku žalobcu spočívala v tom, že za bezdôvodné obohatenie považoval na strane žalovaného skutočnosť, že tento užíva dielo napriek tomu, že zaň nezaplatil. Ako však správne namietol žalovaný, bezdôvodné obohatenie vzniká na základe skutkových podstát vymedzených v § 451 Obč. zák. Medzi ne patrí jednak plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj plnenie z nepoctivého zdroja. V prerokovanej veci celkom zjavne nejde ani o jeden z takýchto prípadov. Bezdôvodnému obohateniu nedochádza tým, že jedna strana zmluvy splní svoju povinnosť na základe zmluvy, neskoro však uplatní svoj nárok z tejto zmluvy voči druhej strane, a tak jej súd tento nárok neprizná. V takomto prípade nemôže dochádza k vzniku žiadneho bezdôvodného obohatenia, lebo nie sú naplnené podmienky § 451 Obč. zák. Takáto situácia je logickým dôsledkom premlčania jedného nároku z danej zmluvy a právny

poriadok s ňou výslovne počíta. Odkaz žalobcu na § 107 ods. 3 Obč. zák. je tu úplne irelevantný. Toto ustanovenie sa totiž týka vrátenia si plnení z neplatnej alebo zrušenej zmluvy a v prerokúvanej veci ho nie je možné aplikovať už preto, že zmluva o dielo medzi stranami nie je neplatná ani nebola zrušená, ale riadne existuje. V obchodnoprávnych vzťahoch by inak obsahovo prichádzal skôr do úvahy odkaz na § 388 ods. 2 Obchod. zák., ktorý však tiež nie je možné aplikovať, pretože žalobca neuplatňuje svoje právo pri obrane ani započítaní. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že nevymáhateľnosť žalobcovho nároku na cenu diela a teda zamietnutie žaloby je logickým dôsledkom premlčania tohto nároku, teda márneho uplynutia premlčacej doby bez toho, aby žalobca urobil akýkoľvek úkon na uplatnenie tohto práva. Takýto stav je dôsledkom už cit. § 388 ods. 1 Obch. zák., ide teda o stav právom predpokladaný a právom aprobovaný. Vzhľadom na to nemôže rozsudok, ktorý v takomto prípade aplikuje ustanovenie § 388 ods. 1 Obch. zák., byť považovaný za protizákonný len preto, že to je pre žalobcu v prerokovanej veci nevýhodné.

20. Úvahy žalobcu o následnej neplatnosti revíznej správy a vzniku nespôsobilosti diela vyjadreného v odvolaní nemajú žiaden právny základ. Ak bolo totiž dielo riadne vykonané a odovzdané, potom samotná okolnosť, že žalobca si v premlčacej dobe neuplatnil nárok na jeho cenu, nemôže spätne zrušiť účinky vyvolané riadnym odovzdaním diela. Spôsobilosť diela slúžiť na určené účely je jeho objektívnou vlastnosťou, na ktorú nemá žiaden vplyv, či objednávateľ zaplatil alebo nezaplatil cenu diela. Teórie o zneplatnení revíznej správy (správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške v zmysle vyhl. č. 782/2002 Z. z.) nemajú žiadnu oporu ani vo vyhl. č. 782/2002 Z. z., ani v neskoršej a dnes účinnej vyhl. č. 582/2009 Z. z. Správa o odbornej skúške a odbornej prehliadke takisto osvedčuje objektívny stav diela k určitému okamihu a prípadne nesplnenie povinnosti objednávateľa zaplatiť za dielo nemá na tento objektívny stav žiaden vplyv. Konečne je bez právneho významu výzva žalobcu z 23. marca 2017 pripojená k doplneniu odvolania, ako aj jeho odkazy na § 349 ods. 3 Obchod. zák. Citované ustanovenie sa týka účinkov odstúpenia od zmluvy, pričom v prerokúvanej veci žiadna zo strán netvrdila, že by k takému odstúpeniu došlo, a taký prejav vôle nemožno vyvodiť ani zo spomínaného listu žalobcu z 23. marca 2017. Odhliadnuc od toho by námietka odstúpenia od zmluvy ako hmotnoprávna námietka v prerokúvanej veci celkom zjavne narazila na ust.§ 154 C. s. p., keďže žalobca ju v prerokúvanej veci pomohol uplatniť od 1. júla 2016 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, teda do 2. februára 2017.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil (výrok I).

22. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania (výrok II).

23. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).