Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-12C/286/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. D. XXX, zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, zastúpenému RR Legal Corp., s.r.o., so sídlom Humenské nám. 4, 851 07 Bratislava, o určenie spotrebiteľských úverov za bezúročné a bez poplatkov a o určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečení splátok úveru, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a v časti o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2014 je bezúročná a bez poplatkov.

Súd žalobu z a m i e t a v časti o určenie, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2014 sú neplatné.

Súd u r č u j e , že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 05. 2014 je bezúročná a bez poplatkov.

Súd u r č u j e , že Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 30.05.2014 uzavretá k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 05. 2014 je neplatná.

Žalovanému sa voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.

Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29. 06. 2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 je bezúročný a bez poplatkov a aby určil zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavretú medzi žalovaným a žalobkyňou zo dňa 29. 05. 2011 za neplatnú, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 05. 2014 je bezúročný a bez poplatkov a aby určil zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavretú medzi žalovaným a žalobkyňou zo dňa 30. 05. 2014 za neplatnú, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2014 je bezúročný a bez poplatkov a aby určil zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavretú medzi žalovaným a žalobkyňou zo dňa 29. 05. 2011 za neplatnú. Súčasne žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že poplatok obsiahnutý v zmluvách o zabezpečení splátok úveru sa platí za službu, ktorá bezprostredne súvisí s poskytnutým úverom, o čom svedčí aj to, že výška tohto poplatku sa určuje podľa výšky poskytnutého úveru. Žalovaný so žalobkyňou dohodol poplatok za túto službu zámerne v inej zmluve oddelenú od úverovej zmluvy,

aby tento poplatok v konečnom dôsledku nebol zahnutý v ostatnej zmluve o úvere. Žalovaný tak očividne konal v úmysle obchádzať ustanovenia o najvyššej prípustnej odplate za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľskou zmluvou, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku a Zákone č. 129/2010 Z. z. Samotné zmluvy o úvere preto podľa názoru žalobkyne obsahujú klamlivé údaje o výške úrokovej sadzby, výške RPMN a o celkovej sume, ktorú žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť, pretože v nej nie je obsiahnutý poplatok, čiže žalovaný požaduje od žalobkyne v zmluve o zabezpečení splátok úveru, hoci tento poplatok bezprostredne súvisí s poskytnutým úverom. Okrem toho zmluvu o zabezpečení splátok úveru možno považovať aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 a násl. Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o typickú adhéznu zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ. Bez uzavretia zmluvy o zabezpečení splátok úveru by zo strany žalovaného nedošlo k poskytnutiu úveru, pretože bežnou praxou obchodných zástupcov žalovaného je, že uzavretie úverovej zmluvy podmieňujú uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez toho, aby spotrebiteľa upozornili na možnosti uzavrieť túto zmluvu. Celková odplata, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému za úver za úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX, teda podľa názoru žalobkyne nepredstavuje sumu 172,49 Eur ako je uvedené v zmluve, ale v skutočnosti predstavuje sumu 429,99 Eur, čo je súčet poplatkov a úrokov zo zmluvy o úvere a poplatku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa v skutočnosti zaplatiť predstavuje 929,99 Eur a nie v zmluve uvedených 672,49 Eur, o čom svedčí aj splátkový kalendár v zákazníckej karte klienta. Celková odplata, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému za úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX, teda podľa názoru žalobkyne nepredstavuje sumu 365,70 Eur, ako je uvedené v zmluve, ale v skutočnosti predstavuje sumu 911,60 Eur, čo je súčet poplatkov a úrokov zo zmluvy o úvere a poplatku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa v skutočnosti zaplatiť predstavuje 1 971,60 Eur a nie v zmluve uvedených 1 425,70 Eur, o čom svedčí aj splátkový kalendár v zákazníckej karte klienta. Celková odplata, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému za úver za úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX, teda podľa názoru žalobkyne nepredstavuje sumu 171,70 Eur, ako je uvedené v zmluve, ale v skutočnosti predstavuje sumu 439,50 Eur, čo je súčet poplatkov a úrokov zo zmluvy o úvere a poplatku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa v skutočnosti zaplatiť predstavuje 959,50 Eur a nie v zmluve uvedených 691,70 Eur, o čom svedčí aj splátkový kalendár v zákazníckej karte klienta. V zmluvách o úvere sa uvádzajú aj nepravdivé údaje v neprospech spotrebiteľa o výške úrokovej sadzby, výške RPMN a údaje o celkovej čiastke, ktorú má žalobkyňa za poskytnutý úver zaplatiť, keďže v týchto údajoch nie je obsiahnutý poplatok vyplývajúci zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zmluvy o úvere neobsahujú rozpis výšky, počtu a termínov splátok istiny úroku a iných poplatkov. Keďže zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. preto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon rovnako sankcionuje aj uvedenie nesprávnej hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že na to, aby sa súd mohol vecou meritórne zaoberať je potrebné, aby pri takomto určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý by definitívne odstránil spornosť medzi stranami, ktorú nemožno dosiahnuť inak. Poukázal pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1MCdo/1/2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/18/2013, v ktorých súdy konštatovali, že naliehavý právny záujem žalobcu na určenie neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaných podaní určovacej žaloby. K úrokovej sadzbe žalovaný udáva, že úrokovú sadzbu vo výške 23,57% ročne (22,38% ročne a 24,20% ročne) nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi. Banky poskytujú úvery aj za oveľa vyššie úrokové sadzby, napríklad Poštová banka až 32,50%. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý konštatoval, že úrok vo výške 25% ročne je primeraný. K RPMN uvádza, že veličina RPMN má len abstraktnú výpovednú hodnotu, z ktorej vie spotrebiteľ posúdiť, či je výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru. Poukázal na skutočnosť, že v roku 2008-2010 maximálna výška RPMN štátom regulovaným nariadením vlády č. 238/2008 sa pohybovala medzi 76 -112,52%. Podľa názoru žalovaného súdnemu prieskumu nepodlieha samotná výška úrokovej sadzby, ale celková odplata úveru, pričom v danom prípade žalobca nepreukazuje, že by celková odplata za úver podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Všetky náležitosti v zmluve o úvere sú v súlade s § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., pričom poukazuje, že pokiaľ by zmluva o úvere neobsahovala tieto náležitosti, potom by v podstate neexistovala. Považujú za dostatočné, že zmluva o úvere obsahuje vyčíslenie istiny úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termín splatnosti jednotlivých splátok, ktorým sa má táto celková čiastka

žalovanému splatiť. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru považuje za zmluvu, ktorá má akcesorickú povahu k zmluve o úvere a obsahuje presné ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene. Nie je podmienkou získania úveru, preto sa odmena za túto službu nezapočítava podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. do RPMN, čo preukazujú aj stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky a Slovenskej obchodnej inšpekcie, ako aj rozhodovacia prax všeobecných súdov. Každý zákazník sa môže sám rozhodnúť, či osloví žalovaného s požiadavkou poskytnutia úveru, rovnako sa slobodne rozhoduje, že si v prípade poskytnutia úveru želá doplnkovú službu, ktorú žalovaný poskytuje na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru a splácať splátku priamo. Táto doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená. Nie je na zvážení žalovaného, či odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zahrnie alebo nezahrnie do RPMN, pretože veličiny, ktoré vstupujú do počtu RPMN, sú stanovené kogentnou právnou úpravou, ktorú žalovaný musí v plnom rozsahu dodržiavať. 3. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní okrem iného uviedol, že naliehavý právny záujem spotrebiteľ preukazovať nemusí, pretože naliehavý právny záujem vyplýva priamo z § 3, § 5 b/ a § 7 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Je daná vzájomná podmienenosť úverovej zmluvy a zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Zmluva o doplnkovej službe o zabezpečení splátok úveru nemôže existovať samostatne bez zmluvy o úvere. Tá vzájomná podmienenosť vyplýva z § 52 a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý zakladá nevyvrátiteľnú domnienku vzájomnej podmienenosti zmlúv. Sú to zmluvy, ktoré boli uzavreté pri rovnakom rokovaní a ktoré nemôžu bez seba vzájomne existovať. Rovnako bola zadefinovaná aj aktuálnou novelizáciou Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde zákon zakladá vyvrátiteľnú domnienku vzájomnej podmienenosti. Rozsudkom Bírová - Home Credit Súdny dvor podal výklad smernice. Smernice nie sú záväzné pre fyzické a právnické osoby ale pre štát. Ak zákonodarca zle transformoval smernicu, tak sa žalovaný môže od štátu domáhať náhrady škody, ale vo vzťahu k jednotlivcom platí zákon. Žalovaný sa nemôže domáhať priamej aplikácie smernice na horizontálne právne vzťahy, iba na vertikálne. Z § 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. Toto ustanovenie zakladá dostatočnú aktívnu legitimáciu na to, aby boli takéto žaloby prípustné, nie je tak dôležitý preventívny charakter ako to, odradiť dodávateľa od používania nekalých obchodných praktík v ostatných vzťahoch, pretože keď je nejaká neprijateľná zmluvná podmienka určená súdom za neprijateľnú, už sa musí dodávateľ zdržať v ostatných prípadoch používania týchto podmienok. Ďalej právny zástupca uviedol, že úvery z dvoch zmlúv o úvere sú už v plnej výške uhradené. Žaloba na plnenie by v týchto prípadoch nemala význam, lebo spotrebiteľ sa tu domáha ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nemá záujem o vrátenie peňazí, ale len o to, aby došlo k ukončeniu zmluvných vzťahov, aby od neho neboli peniaze vymáhané.

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že takejto žalobe z procesného dôvodu nemožno vyhovieť, pretože všetky záväzkové vzťahy medzi stranami sporu sú ukončené niekoľko rokov. Toto je spor pre spor. Takáto žaloba a v tejto fáze konania nie je možná. Uznesenie Najvyššieho súdu 1 M Cdo 1/2009 sa vzťahuje na prípad, keď spotrebiteľ nesplatil istinu úveru. Tam Najvyšší súd povedal, že spotrebiteľ má naliehavý právny záujem, lebo nemá inú možnosť. Jediná možnosť by bola, že by sa spotrebiteľ mohol brániť v konaní, ktoré by ale musel iniciovať dodávateľ. Zmyslom ustanovenia § 137 ods. d) C.s.p., je zabrániť vytváraniu sporov pre spory. Ďalej právny zástupca žalovaného poukázal na rozhodnutie súdneho dvora vo veci Home Credit - Bírová z 9. novembra 2016, ktorým súd vyložil ustanovenia smernice 2008/48 ES.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/286/2016-86 zo dňa 22.12.2016, ktorým žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. V dôsledku odvolania podaného právnou zástupkyňou žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/268/2017-136 zo dňa 28.05.2018 vyššie uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd uviedol, že naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení žalobkyňa, ako spotrebiteľka má a nie je ho potrebné skúmať, nakoľko vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení.

6. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.07.2018 vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade, ak by súd vyhodnotil zmluvy o úvere za bezúročné a bez poplatkov.

7. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 vec opätovne prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.07.2018 v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného,

nakoľko tento dňa 16.07.2018 požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to podanou žalobou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 29.05.2011 a Zmluvou o zabezpečení splátok úveru z toho istého dátumu, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 30.05.2014 a Zmluvou o zabezpečení splátok úveru z toho istého dátumu, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 25.09.2014 a Zmluvou o zabezpečení splátok úveru z toho istého dátumu, s prehľadom splátok, vyjadrením žalovaného zo dňa 27.10.2016, vyjadrením žalobkyne zo dňa 14.11.2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 05.07.2018 a prednesmi právnych zástupcov na pojednávaniach.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaný uzatvoril dňa 29.05.2011 so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý hotovostný spotrebiteľský úver výške 500,- Eur. Zmluva o úvere obsahuje údaje o výške úrokovej sadzby vo výške 23,57%. Administratívny poplatok predstavuje sumu 100,50 Eur, poplatok za garantovanú službu 257,50 Eur, RPMN vo výške 70,24% a priemerná RPMN vo výške 46,56%. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere nastane 7. dňa 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobkyňa sa v zmluve o úvere zaviazala uhradiť žalovanému úver riadne a včas vo forme 60 týždenných splátkach vo výške 11,21 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť podľa zmluvy o úvere predstavuje 672,49 Eur. Pri podpise úverovej zmluvy žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovaný poskytoval služby, spočívajúce v preberaní finančných prostriedkov na úhradu spotrebiteľského úveru od žalobkyne. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému za túto službu odmenu vo výške 257,50 Eur v 60 týždenných splátkach po 4,29 Eur. Žalobkyňa žalovanému zaplatila za úver poskytnutý touto zmluvou sumu vo výške 929,99 Eur, teda záväzok splatila v celom dojednanom rozsahu.

9. Žalovaný uzatvoril dňa 30.05.2014 so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý hotovostný spotrebiteľský úver výške 1 060,- Eur. Zmluva o úvere obsahuje údaje o výške úrokovej sadzby vo výške 22,38%. Celkový úrok podľa zmluvy o úvere predstavuje sumu 152,64 Eur, poplatok za garantovanú službu 213 Eur, RPMN vo výške 70,38% a priemerná RPMN vo výške 49,67%. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere nastane 7. dňa 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobkyňa sa v zmluve o úvere zaviazala uhradiť žalovanému úver riadne a včas vo forme 60 týždenných splátkach vo výške 23,77 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť podľa zmluvy o úvere predstavuje 1 425,70 Eur. Pri podpise úverovej zmluvy žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovaný poskytoval služby, spočívajúce v preberaní finančných prostriedkov na úhradu spotrebiteľského úveru od žalobkyne. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému za túto službu odmenu vo výške 545,90 Eur v 60 týždenných splátkach po 9,09 Eur. Žalobkyňa žalovanému zaplatila za úver poskytnutý touto zmluvou sumu vo výške 1 771,60 Eur, teda jej zostalo doplatiť sumu 200 Eur.

10. Žalovaný uzatvoril dňa 25.09.2014 so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý hotovostný spotrebiteľský úver výške 520,- Eur. Zmluva o úvere obsahuje údaje o výške úrokovej sadzby vo výške 24,20%. Celkový úrok podľa zmluvy predstavuje sumu 80,68 Eur, poplatok za garantovanú službu 91,02 Eur, RPMN vo výške 66,90% a priemerná RPMN vo výške 44,06%. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere nastane 7. dňa 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobkyňa sa v zmluve o úvere zaviazala uhradiť žalovanému úver riadne a včas vo forme 60 týždenných splátkach vo výške 11,53 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť podľa zmluvy o úvere predstavuje 691,70 Eur. Pri podpise úverovej zmluvy žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovaný poskytoval služby, spočívajúce v preberaní finančných prostriedkov na úhradu spotrebiteľského úveru od žalobkyne. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému za túto službu odmenu vo výške 267,80 Eur v 60 týždenných splátkach po 4,47 Eur. Žalobkyňa žalovanému zaplatila za úver poskytnutý touto zmluvou sumu vo výške 959,50 Eur, teda záväzok splatila v celom dojednanom rozsahu 11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) Zákon o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súd žalobu žalobkyne považoval za dôvodnú len čiastočne. Záväzok žalovanej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.05.2011 a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa je v celom rozsahu splatený. Rovnako záväzok žalobkyne zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.09.2014 a zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa je v celom rozsahu splatený. Podľa názoru súdu zánikom dlhu z jednotlivých zmlúv došlo aj k zániku záväzkového vzťahu ako celku. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní sa žalobkyňa z uvedených zmlúv nechce domáhať vydania bezdôvodného obohatenie, len sa chce domáhať ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienky a nekalými obchodnými praktikami. Podľa názoru súdu v tomto prípade účinná ochrana práv spotrebiteľa nemôže byť dosiahnutá, keďže uvedené zmluvné vzťahy medzi stranami sporu zanikli a rozsudok v danom prípade by bol záväzný len pre strany sporu. Práve subjektívna záväznosť rozsudku v individuálnom spotrebiteľskom spore bola dôvodom pre zavedenie osobitnej regulácie konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 až § 306 . Rozsudok vydaný v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je záväzný pre každého. V danom prípade keďže nešlo o takého konanie by bol rozsudok záväzný len medzi stranami sporu. Aj keď je takáto určovacia žaloba prípustná podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., rozsudok o určení právnej skutočnosti, ktorého sa žalobkyňa domáha (určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere) nijakým spôsobom nezmení jej právne postavenie, lebo vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania jej nárok nemôže byť súdom priznaný. Rozsudok, ktorým sa nedosiahne účinná ochrana práv, je iba formálny a vydanie takéhoto rozsudku by bolo v rozpore so základnými princípmi CSP. Išlo by o stav, kedy by bolo určovacej žalobe vyhovené, ale nárok na plnenie by bol čisto formalistický (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/295/2017 zo dňa 22.05.2018). Vychádzajúc z vyššie uvedeného subjektívna (ako ja objektívna) premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom poslednej uhradenej splátky t. j. dňa 25.10.2013 (Zmluva č. XXXXXXXXXX) a dňa 09.03.2016 (Zmluva č. XXXXXXXXX), keďže v tento deň mala žalobkyňa vedomosť o tom komu plnila a v akom rozsahu, bez ohľadu na to, či mala znalosti o právnej kvalifikácii svojho nároku (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp zn. 3 Cdo/169/2017). Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, súd potom žalobu zamietol v časti o určenie že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2014 je bezúročná a bez poplatkov a v časti o určenie, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2014 sú neplatné.

18. Keďže záväzok žalobkyne zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.05.2014 a k nej prislúchajúcej Zmluve o zabezpečení splátok úveru nebol v celom rozsahu splatený (žalobkyni zostáva žalovanému doplatiť z titulu týchto zmlúv sumu 200,- Eur), súd preto podrobil uvedenú zmluvu súdnej kontrole v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN, táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danej veci vznikajú v súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o zabezpečení úveru vo výške 545,90 Eur. Z toho potom vyplýva, že aj suma 545,90 Eur mala byť zahrnutá do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a aj táto suma mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN. Výška RPMN potom nie je v takej výške ako je uvedené v zmluve. Na základe uvedeného teda vyplýva, že v zmluve nie sú uvedené obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Súd zmluvu o zabezpečení splátok úveru posúdil ako neplatnú v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Túto zmluvu žalovaná podpísala v ten istý deň, keď bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom táto zmluva nemala zabezpečovať pre dlžníka osobitnú službu, ale zrejme viedla k navyšovaniu nákladov spojených s úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovovala splácanie dlhu na účet veriteľa s presnými platobnými údajmi, z ktorého dôvodu nie je zrejmé, k čomu mala slúžiť ďalšia dohoda o preberaní splátok, ak dlžník mohol v ktorejkoľvek pobočke banky vykonať príslušnú úhradu. Súd neakceptoval žiadne nároky uplatňované z tejto zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

20. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods.2 súd priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania rozsahu 33,33 %. Žalobkyňa sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti troch zmlúv o úvere a určenia neplatnosti k ním prislúchajúcich zmlúv o zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa bola úspešná v časti jednej zmluvy o úvere a k nej prislúchajúcej zmluvy o zabezpečením splátok úveru, t. j. v rozsahu 33,33 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 66,66 %, preto čistý úspech predstavuje 33,33 % (66,66% - 33,33%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

21. O náhrade trov odvolacieho konania strán sporu súd rozhodol podľa § 396 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej potom súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .