Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: C.. R. V., trvale bytom M. XXX/XXX, Z., nar. XX.XX.XXXX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 35723-2/2018-BA zo dňa 15. marca 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 35723-2/2018-BA zo dňa 15. marca 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, č. 2/2018-TN-DGP zo dňa 10. januára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej označeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, číslo: 2/2018-TN-DGP zo dňa 10. januára 2018. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 12 Smernice Rady Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (ďalej na účely rozsudku len „Smernica č. 2008/94) rozhodol, že žalobca nemá nárok na dávku garančného poistenia.

2. Žalobca v podanej žalobe sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a tiež rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne zisteného skutkového stavu a porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

3. Žalobca poukázal na to, že bol zamestnancom spoločnosti BOST SK a.s. Trenčín v čase od 01.07.2005 do 17.07.2017 na základe pracovnej zmluvy, jeho pracovný pomer bol ukončený Dohodou o skončení pracovného pomeru dňa 17.07.2017 vzhľadom k organizačným zmenám v spoločnosti. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru mu vznikol nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 písm. d/ Zákonníka práce vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku. Dňa 20. júla 2017 bol podaný na Okresnom súde Trenčín návrh na začatie konkurzného konania voči jeho zamestnávateľovi - BOST SK a.s., konkurz bol vyhlásený s účinkami ku dňu 10.08.2017. Nárok na dávku garančného poistenia si žalobca uplatnil na prvostupňovom správnom orgáne dňa 02.08.2017. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi z dôvodu, že Smernica EP a Rady v zmysle Zmluvy o EU a Zmluvy o fungovaní EÚ nemá všeobecnú platnosť a nie je priamo aplikovateľná v členských štátoch, pričom je vždy pre jej záväznosť potrebná transpozícia do vnútroštátneho právneho poriadku každého

členského štátu. Uvedená Smernica bola do nášho právneho poriadku implementovaná od 01.01.2014, cez ustanovenie § 4 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého boli v našom právnom poriadku určené dve kategórie zamestnancov, na ktorých sa garančné poistenie a dávky z neho nevzťahujú a to: a) zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom a kumulatívne má najmenej 50 %-nú účasť na majetku zamestnávateľa a b) zamestnanec, ktorý je členom štatutárneho orgánu, kumulatívne má najmenej 50 %-nú účasť na majetku zamestnávateľa. On nikdy 50 %-nú majetkovú účasť v spoločnosti BOST SK a.s. nemal, nemá žiadnu majetkovú účasť v tejto spoločnosti. Z uvedeného dôvodu má nárok na dávky garančného poistenia a správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď aplikovali priamo Smernicu EÚ, i keď Slovenská republika nevyužila všetky možnosti - obmedzenia, ktoré Smernica pripúšťa v čl. 12 aplikovať členským štátom. Žalobca ďalej namietal, že správne orgány náležitým spôsobom neskúmali jeho majetkovú účasť v spoločnosti BOST SK a.s. a nesúhlasil s názorom žalovanej o neexistencii objektívnej možnosti preukázať veľkosť majetkového podielu akcionárov v akciovej spoločnosti, poukázal na možnosti, ktoré zákon dáva žalovanej a jej povinnosť riadne zistiť skutkový stav. Žalovaná sa v rozhodnutí vôbec nevyjadrila k jeho námietke v odvolaní týkajúcej sa odvádzania príspevkov zamestnávateľa do garančného poistenia za neho. Žalovaná naviac v rozhodnutí uviedla i nový argument na nepriznanie nároku žalobcovi a to, že jeho nároky v čase podania žiadosti neboli splatné. Ani s uvedeným názorom žalobca nesúhlasil, pričom poukázal na ust. § 18 ods. 2 a § 102 zák. č. 461/2003 Z.z., z ktorých nevyplýva, že nároky zamestnanca by mali byť po splatnosti, ako i na skutočnosť, že žalovaná má povinnosť vychádzať zo skutkového stavu ku dňu vydania rozhodnutia, kedy z potvrdenia konkurzného správcu jednoznačne vyplýva, že nároky žalobcu existujú a neboli ku dňu 15.09.2017 uspokojené.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrvala na právnom názore vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nemá nárok na dávku garančného poistenia a to s poukazom na čl. 12 písm. c/ ale tiež i písm. b/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES, nakoľko ako dlhodobý štatutárny orgán - člen predstavenstva spoločnosti mal priame informácie a hospodárskej a finančnej situácii spoločnosti a mal na ňu priamy vplyv, zároveň žalobca je v blízkom rodinnom vzťahu k pánovi X. V. (dlhodobý i aktuálny predseda predstavenstva) a k pani W. V. (v predchádzajúcich obdobiach členka predstavenstva a dozornej rady), s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Žalovaná vychádzala z nepriamej aplikácie uvedenej transponovanej Smernice a zastáva názor, že nezohľadnenie uvedených skutočností by stavalo žalobcu do nerovnej pozície voči ostatným zamestnancom spĺňajúcim podmienky uvedené v ust. § 102 ods. 2 zák. o sociálnom poistení, ktorý v prílohe č. 5 uvádza zoznam záväzne preberaných aktov EÚ, medzi ktorými je i Smernica č. 2008/94/ ES. K námietke žalobcu, týkajúcej sa jeho majetkového podielu v spoločnosti žalovaná poukázala na objektívnu situáciu pri zisťovaní majetkových podielov v tejto spoločnosti a na účel právnej úpravy definície zamestnanca v súvislosti s garančným poistením. Skutočnosť, že zamestnávateľ platil poistné na garančné poistenie, nie je v konaní o nároku žalobcu relevantnou skutočnosťou a z toho dôvodu sa k tejto odvolacej námietke žalovaná v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila. Pokiaľ sa týka žalobnej námietky týkajúcej sa splatnosti nárokov žalobcu, uviedla, že nejde o nový argument pre nepriznanie nároku žalobcovi, ale o ďalšiu skutočnosť, ktorá postup žalovanej a nepriznanie nároku potvrdzuje. Žalovaná poukázala i na to, že v Dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.06.2017, ktorú podpísal žalobca ako zamestnanec s X. V. (jeho otcom) sa zamestnávateľ zaviazal vyplatiť všetky finančné nároky zamestnanca vrátane 4-mesačného odstupného, čo vzbudzuje pochybnosti vzhľadom k finančnej situácii v spoločnosti, keď necelý mesiac po podpísaní dohody bol podaný návrh na konkurz a tiež vzhľadom k neuspokojovaniu finančných nárokov ostatných pracovníkov. Takýto postup žalovaná považuje za rozporný s dobrými mravmi a priečiaci sa účelu poskytovania dávky garančného poistenia.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k stanovisku žalovanej v plnom rozsahu zotrval na žalobných námietkach, rozhodnutie žalovanej považoval za nedôvodné a nezákonné.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a ich postup podľa § 199 a nasl. SSP, oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov konania a administratívnym spisom žalovanej, nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech a rozhodnutia správnych orgánov zrušiť z týchto dôvodov:

7. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia správnych orgánov označených vo výroku tohto rozsudku, na základe ktorých žalobcovi nebol priznaný nárok na dávku garančného poistenia.

8. Z administratívnych spisov predložených žalovanou správny súd zistil, že:

- dňa 02.08.2017 si žalobca na správnom orgáne prvého stupňa podal žiadosť o dávku garančného poistenia, výška uplatňovaných nárokov predstavovala sumu 3.829,05 eur za obdobie od 01.07.2017

- 17.07.2017. V žiadosti vyznačil, že nebol štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa s 50 % účasťou na majetku zamestnávateľa. K žiadosti doložil čestné prehlásenie, že neuspokojené nároky si neuplatnil v súdnom, trestnoprávnom ani exekučnom konaní, ďalej potvrdenie o zamestnaní, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.06.2017, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, pre ktoré sa stal nadbytočným zamestnancom, pracovnú zmluvu s dodatkom.

- Z oznámenia zamestnávateľa o vzniku platobnej neschopnosti, doručeného správnemu orgánu prvého stupňa vyplýva, že spoločnosť BOST SK a.s. dňa 20.07.2017 podala návrh na vyhlásenie konkurzu na súd.

- Z potvrdenia Okresného súdu Trenčín vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť BOST SK a.s. bol podaný dňa 20.07.2017, spis je vedený pod sp.zn. 22K/14/2017.

- Z odpovede správcu konkurznej podstaty úpadcu BOST SK a.s. vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.08.2017 o vyhlásení konkurzu bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 158/2017 zo dňa 17.08.2017, spoločnosť BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE k.s. bola ustanovená do funkcie správcu úpadcu. Podľa ich vedomostí pán Andrej Bielik (žalobca) nemá a nikdy nemal majetkovú účasť v spoločnosti BOST SK a.s.

- Dňa 20.11.2017 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 41/2017-TN-GP, ktorým konanie podľa § 193 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. prerušil do presného a úplného zistenia skutkového stavu.

- Dňa 10.01.2018 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 2/2018-TN-GP, ktorým podľa § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa článku 12 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa rozhodol, že žalobca nemá nárok na dávku garančného poistenia. Nepriznanie nároku odôvodnil tým, že žalobca bol od roku 2001 do 06.06.2017 členom predstavenstva spoločnosti BOST SK a.s. s oprávnením konať v mene spoločnosti a od 07.06.2017 bol členom dozornej rady, z čoho vyplýva, že mal priame informácie o situácii v spoločnosti a mal priamy vplyv na jej chod a preto rozhodol s poukazom na čl. 12 Smernice EP a Rady 2008/94/ES o nepriznaní uplatneného nároku.

- Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím zo dňa 15.03.2018 č. 35723-2/2018-BA (napadnuté rozhodnutie) podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. odvolanie zamietla a potvrdila vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V rozhodnutí uviedla skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom, poukázala na príslušné ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k nároku žalobcu a na čl. 12 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES zo dňa 22.10.2008, stotožnila sa s tým, že žalobca bol osobou s výrazným vplyvom na ekonomický chod a riadenie spoločnosti BEST SK a.s. a preto jeho nároku na dávku garančného poistenia v zmysle uvedenej Smernice nebolo možné vyhovieť a to nielen podľa písm. c/ čl. 12, ale tiež i podľa písm. b/ čl. 12 Smernice, keďže žalobca, pán X. V. (člen predstavenstva), pani W. V. (v predchádzajúcich obdobiach členka predstavenstva), sú v blízkom rodinnom vzťahu a žijú v spoločnej domácnosti. K námietke nezistenia majetkového podielu žalobcu v spoločnosti zamestnávateľa uviedla, že vzhľadom k legislatívnemu vákuu neexistuje pre žalovanú možnosť jednoznačne zistiť veľkosť majetkových podielov fyzických osôb v akciovej spoločnosti. Žalovaná v rozhodnutí ďalej uviedla, že mzda podľa pracovnej zmluvy žalobcu bola splatná dozadu, najneskôr do 31. dňa nasledujúceho mesiaca a keďže nárok bol uplatnený dňa 02.08.2017, pričom išlo o nárok za mesiac júl 2017, v čase uplatnenia nároku ešte nebol splatný a preto je dôvodné ho považovať za nespôsobilý byť uspokojený dávkou garančného poistenia.

9. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

9.1. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa odseku 2 citovaného zákona deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušného súdu.

9.2. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona povinnej garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Podľa odseku 3

citovaného zákona nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

9.3. Podľa § 102 ods. 1 citovaného zákona zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180701> má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia.

10. Podľa čl. 12 Smernice č. 2008/94/ES táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov: a) prijímať nevyhnutné opatrenia, aby sa predišlo zneužívaniu; b) odmietnuť alebo obmedziť zodpovednosť uvedenú v článku 3 alebo záručnú povinnosť uvedenú v článku 7, ak sa ukáže, že plnenie tejto povinnosti nie je opodstatnené vzhľadom na existenciu osobitých väzieb medzi zamestnancom a zamestnávateľom a spoločných záujmov vedúcich ku kolúzii medzi nimi; c) odmietnuť alebo znížiť zodpovednosť uvedenú v článku 3 alebo povinnosť ručenia uvedenú v článku 7 v prípadoch, keď zamestnanec sám alebo spolu so svojimi blízkymi príbuznými bol vlastníkom podstatnej časti podniku alebo podnikateľskej činnosti zamestnávateľa a mal výrazný vplyv na jeho činnosti.

11. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/2015 Z.z. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V prejednávanej veci správny súd preskúmaním napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď na daný prípad aplikovali Smernicu č. 2008/94 bez prihliadnutia na jej zapracovanie do nášho právneho poriadku. Správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach garančného poistenia a aplikácie ustanovení Smernice č. 2008/94 pri rozhodovaní o nárokoch z garančného poistenia, napr. rozhodnutie 1Sžso 156/2014, 1Sžso/64/2014, ktoré i keď sa týkali nárokov vzniknutých pred transponovaním tejto Smernice do nášho právneho poriadku, dávajú odpoveď na možnosť aplikácie Smernice správnymi orgánmi.

13. V danom prípade správne orgány mali vychádzať zo znenia ust. § 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v platnom znení, t.j. po transponovaní Smernice č. 2008/94/ES do nášho právneho poriadku, nakoľko táto smernica bola zapracovaná do zák. č. 461/2003 Z.z. v obmedzenom znení, čím bola využitá možnosť členského štátu daná v čl. 12 uvedenej smernice. Pre nepriznanie nároku žalobcovi bolo preto potrebné preukázať nielen to, že žalobca bol členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ale tiež i to, že má najmenej 50 %-nú účasť na majetku. Bez preukázania oboch týchto skutočností, správne orgány nemôžu žalobcovi jeho nárok zamietnuť. Z uvedených dôvodov je námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci dôvodná a správny súd musel napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

14. Pokiaľ sa týka ďalších námietok žalobcu správny súd len v stručnosti uvádza, že i námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu je dôvodná, nakoľko z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd nezistil, či žalovaná zisťovala a akým spôsobom zisťovala majetkovú účasť žalobcu v spoločnosti BOST SK a.s. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej o nemožnosti

zistiť túto skutočnosť, keďže nevykonala žiadne úkony v tomto smere, pričom z vyjadrenia žalobcu a tiež správcu konkurznej podstaty vyplýva, že žalobca nemá žiadnu majetkovú účasť v tejto spoločnosti.

15. Správny súd zároveň poukazuje na nesprávny právny názor žalovanej týkajúci sa splatnosti nároku žalobcu v čase podania žiadosti. Správny orgán vždy vychádza zo skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia, kedy nárok žalobcu bol splatný, ale zároveň ust. § 102 ods. 1, ktoré upravuje podmienky nároku na dávku garančného poistenia neustanovuje podmienku splatnosti týchto nárokov v čase podania žiadosti. Keďže žiadosť podal žalobca preukázateľne po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho zamestnávateľa, došlo tak po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (§ 12 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.).

16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca mal vo veci plný úspech, trovy konania si nežiadal priznať a preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.