Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/146/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu AKORD, spol. s r.o. so sídlom Banská Bystrica, Partizánska 89, IČO 36 015 199, zastúpeného Highgate Law & Tax, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Grösslingová 5, IČO 51 477 262 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101850408/2021 zo dňa 04.10.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 11.12.20014 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 15.01.2015. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 25.09.2017 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101872917/2017 zo dňa 05.09.2017 žalobcovi spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane v sume 119 414,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 05.10.2017, pričom žalobca sa na ich prerokovaní nezúčastnil, o čom správca dane spísal podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku úradný záznam. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 100505748/2021 zo dňa 30.03.2021 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 119 414,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014, nadmerný odpočet v sume 87 780,67 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 31 633,63 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi:

- nárok na odpočet DPH v sume 113 084 eur z faktúr od dodávateľa U. I. F&O (f.č. 2014075 až 2014080 a f.č. 2014082),

- splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre odberateľa CAYENE s.r.o. v sume 37 981,80 eur (f.č. FV3142296).

2. Voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 100505748/2021 zo dňa 30.03.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v záhlaví tohto rozsudku uvedeným rozhodnutím č. 101850408/2021 zo dňa 04.10.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín,

pobočka Považská Bystrica č. 100505748/2021 zo dňa 30.03.2021 podľa Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

3. K neuznaniu nároku na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa U. I. F&O žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sporné faktúry boli vystavené pre žalobcu vo fakturačnom reťazci spoločností, v ktorom spoločnosti deklarovali nákup a predaj tovaru deklarovaného na týchto faktúrach v nasledujúcom reťazci spoločností: české spoločnosti ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. - slovenské spoločnosti DOMINOR s. r. o. - U. I. F&O - AKORD, spol. s r.o. - česká spoločnosť Intensonal Plus s.r.o. V preverovanom reťazci síce dodávateľ U. I. F&O priznal daň, ale si ju účelovo ponížil od subdodávateľa DOMINOR s. r. o., u ktorého nebol preukázaný pôvod nadobudnutia tovaru, ktorý nepodal daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014 a ani kontrolný výkaz, čiže DPH nepriznal a neodviedol do ŠR, pričom konateľ tohto subdodávateľa T. F. poprel reálnu existenciu fakturovaného tovaru. Následne žalobca deklaroval intrakomunitáme dodanie podstatnej časti preverovaného tovaru českej spoločnosti Intensonal plus s.r.o., ktorá následne fakturovala predaj tovaru nekontaktným odberateľom v Poľsku, v Maďarsku a na Slovensku, ktorého dodanie nebolo možné preveriť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uzavrel, že k reálnemu dodaniu tovaru v reťazci daňových subjektov ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. - DOMINOR s. r. o. - U. I. F&O

- AKORD, spol. s r.o. nedošlo s tým, že všetky daňové subjekty v reťazci konali vedome a spoločne, pričom predstierali dodanie tovaru s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu.

4. K neuznaniu splnenia podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že preverovaním u deklarovaného odberateľa CAYENE s.r.o. nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od žalobcu a ani právo s tovarom nakladať ako vlastník. Z odpovede českej finančnej správy vyplýva, že spoločnosť CAYENE s.r.o. síce priznala v zdaňovacom období september 2014 nadobudnutie tovaru z IČŠ, avšak nebolo možné zistiť, či nadobudla tovar práve od žalobcu. U daňového subjektu CAYENE s.r.o. bola vykonávaná daňová kontrola za október 2014 až december 2014, pričom daňový subjekt nepreukázal obchodovanie s tovarom, predovšetkým jeho nadobudnutie, nepreukázal, že sa plnenia uskutočnili tak, ako deklaruje v dokladoch. Spoločnosti CAYENE s.r.o. bol vyrubený českým správcom dane rozdiel dane predovšetkým z dôvodu nepreukázania nadobudnutia tovaru a z dôvodu pochybností o existencii tovaru, pričom táto spoločnosť má v Českej republike status nespoľahlivého platiteľa z dôvodu, že si neplní daňové povinnosti. Keďže nebolo preukázané, že žalobcom deklarovaný tovar bol prepravený na miesto určenia do iného členského štátu EÚ a bol dodaný českému odberateľovi CAYENE s.r.o., správca dane oprávnene neuznal oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH z faktúry č. FV3142296 zo dňa 08.09.2014, vystavenej žalobcom pre odberateľa CAYENE s.r.o. v celkovej hodnote 37 981,80 eur a posúdil deklarovaný obchod ako dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 zákona o DPH, z ktorého bol žalobca povinný v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH priznať a odviesť DPH v sume 6 330,30 eur. K deklarovanému intrakomunitárnemu obchodu žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na nelogické a neekonomické konanie spoločnosti RURKI s.r.o., ktorá mala realizovať prepravu do spoločnosti CAYENE s.r.o. vlastným vozidlom bezodplatne a bez vystavenia faktúry s odôvodnením, že cena bude zohľadnená vo výhodnejšej budúcej dodávke tovaru pre spoločnosť RURKI s.r.o., pričom z informačného systému FS však bolo zistené, že spoločnosť CAYENE s.r.o. v roku 2014 nebola dodávateľom spoločnosti RURKI s.r.o., práve naopak, bola jej jediným zahraničným odberateľom s tým, že spoločnosť RURKI s.r.o. nepreukázala uskutočnenie prepravy tovaru žiadnym relevantným dôkazom, napr. knihou jázd, záznamom o prevádzke motorového vozidla a pod. Ďalšiu pochybnosť vyvolalo aj neekonomické správanie žalobcu, týkajúce sa nákupnej a predajnej ceny preverovaného tovaru, keď žalobca deklaroval intrakomunitáme dodanie tovaru oslobodené od dane pre českú spoločnosť CAYENE s.r.o. v celkovej sume 37 981,80 eur (faktúra č. FV3142296), pričom preverovaný tovar mal nadobudnúť od tuzemského dodávateľa WRIGLEY Slovakia s.r.o. v celkovej sume 58 164,40 eur, z toho základ dane 48 470,33 eur, DPH 9 694,07 eur, z čoho vyplýva, že žalobca deklaroval predaj predmetného tovaru so stratou vo výške 10 488,53 eur. Žalovaný taktiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na rozpory v dátumoch na dokladoch, týkajúcich sa dodania tovaru spoločnosti CAYENE s.r.o., keď podľa predloženej faktúry č. FV3142296 a CMR č. 3142296 mal byť tovar prepravený a

dodaný dňa 08.09.2014, avšak podľa predloženej výdajky č. V01141879 mal byť tovar vyskladnený žalobcom o deň neskôr, t. j. dňa 09.09.2014. Žalovaný uzavrel, že sa v danom prípade jednalo o neobvyklé a simulované transakcie bez ekonomického opodstatnenia, spoločnosť CAYENE s.r.o. bola súčasťou vykonštruovaného reťazca, ktorý za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody porušuje systém neutrality DPH tým spôsobom, že len formálne deklaruje dodanie a nadobudnutie tovaru v rámci členských štátov EÚ. Spoločnosť CAYENE s.r.o. nepreukázala, že plnenia, ktoré deklaruje na dokladoch zasielaných správcovi dane, majú reálne opodstatnenie, jej obchodní partneri sú pochybné obchodné spoločnosti, ktoré tiež nepreukázali ekonomické opodstatnenie plnení deklarovaných na formálne vyhotovených dokladoch. Žalobca predložením dokladov síce formálne naplnil zákonné predpoklady pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, ale zo skutočného obsahu predmetného plnenia vyplýva, že hlavným účelom preverovaných transakcií bolo porušenie systému neutrality DPH s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu vo forme uplatnenia oslobodenia od dane. Poskytnutie takto získanej neoprávnenej daňovej výhody je v rozpore s cieľom a účelom zákona o DPH, Smernice DPH a taktiež rozhodnutiami SD EU.

II.

Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného

5. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 20.12.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 21.10.2021 sa žalobca domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 101850408/2021 zo dňa 04.10.2021.

6. Žalobca namieta, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko neodôvodnil dostatočne, jasne a zrozumiteľne svoje závery, nereflektoval náležite na všetky námietky a v rozhodnutí uvádza zmätočné, nedostatočné a arbitrárne odôvodnenie.

7. Žalobca taktiež namieta celkovú dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá napriek tomu, že formálne trvala iba 354 dní, z materiálneho hľadiska z dôvodu zneužitia procesného práva zo strany správcu dane a celkom troch prerušení daňovej kontroly výrazne prekročila objektívnu lehotu.

8. Žalobca ďalej namieta neprimeranú dĺžku vyrubovacieho konania, keď toto bolo ukončené doručením prvostupňového rozhodnutia žalobcovi a začalo nasledujúci deň po doručení Protokolu žalobcovi, t. j. 26.09.2017 s tým, že vyrubovacie konanie bolo prerušené dňa 08.09.2020 do 30.09.2020, kedy sa v súlade so ukončila pandémia. Celkovo tak vyrubovacie konanie trvalo 1 280 dní, čo je 3 a pol roka.

9. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. -122 zo dňa 11.02.2021 tak, že návrh zamietol, keď dospel k záveru, že neboli zistené dôvody pre jeho priznanie.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza žalobné dôvody identické ako v odvolaní a s týmito sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. K dĺžke daňovej kontroly žalovaný uviedol, že nezistil neefektívnosť a ne Daňová kontrola trvala 354 dní, čiže bola dodržaná ročná lehota v zmysle daňového poriadku. K námietke žalobcu, týkajúcej sa dĺžky vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že sám žalobca navrhol vo vyjadrení k protokolu vykonanie ďalšieho dokazovania a jeho doplnenia, ktorej požiadavke bolo vyhovené. K termínu prerokovania pripomienok k protokolu žalovaný poukázal na to, že žalobca viac ako jeden rok neustále odročoval termíny prerokovania pripomienok a robil prieťahy v konaní. K námietke žalobcu na nepreskúmateľnosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z rozhodnutia je nadovšetko zrejmé, že daňovou kontrolou boli zistené porušenia a v nadväznosti na zákona o DPH, keď bolo zistené, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru reťazcom daňových subjektov ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. - DOMINOR s. r. o. - Štefan Oravec F&O - AKORD

spol. s r.o. Z dôvodu, že k reálnemu dodaniu tovaru zo strany deklarovaného dodávateľského reťazca nedošlo, nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH na žiadnom stupni v reťazci, a teda nevzniklo ani právo na odpočítanie dane u žalobcu. Keďže v tomto konkrétnom prípade nedošlo k reálnym dodávkam tovaru pre dodávateľa U. I. F&O a ani k dodávkam tovaru pre žalobcu, došlo k porušeniu zákona o DPH, čiže primárnym dôvodom neuznania odpočítania DPH v posudzovanom prípade bolo porušenie § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Za nedôvodnú považuje žalovaný aj námietku žalobcu, že žalovaný stavia svoju argumentáciu na jednej z výpovedí nedôveryhodného svedka T. F.. Menovaný svedok síce spočiatku potvrdil spoluprácu so U. I., nemal však vedomosť o okolnostiach dodania tovaru, nevedel sa vyjadriť k preprave tovaru, nevedel identifikovať jediného dodávateľa tovaru, len sa všeobecne vyjadril, že dodávatelia boli tuzemskí a zahraniční. Následne T. F. počas výpovede u vyšetrovateľa objasnil, že sa rozhodol podať pravdivú verziu skutku aj s vedomím, že sa priznáva k spáchaniu daňovej trestnej činnosti, pri ktorej spolupracoval, nakoľko je toho názoru, že by zodpovednosť za toto konanie mali znášať všetci zainteresovaní. Zmenené vyjadrenia T. F. boli podporené aj znaleckými posudkami a prokurátorom z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica. Tvrdenia žalobcu, že osoba T. F. bola v trestnom konaní „chránená“, sú len ničím nepodložené domnienky žalobcu. Ani námietka žalobcu v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru českej spoločnosti CAYENE s.r.o. nie je podľa žalovaného dôvodná. Žalovaný zopakoval, že spoločnosť CAYENE s.r.o. síce priznala v zdaňovacom období september 2014 nadobudnutie tovaru z IČŠ, avšak nebolo možné zistiť, či nadobudla tovar práve od spoločnosti AKORD, spol. s r.o. U daňového subjektu CAYENE s.r.o. bola vykonávaná daňová kontrola za október 2014 až december 2014, pričom daňový subjekt nepreukázal obchodovanie s tovarom, predovšetkým jeho nadobudnutie, nepreukázal, že sa plnenia uskutočnili tak, ako deklaruje v dokladoch. Spoločnosti CAYENE s.r.o. bol vyrubený českým správcom dane rozdiel dane predovšetkým z dôvodu nepreukázania nadobudnutia tovaru a z dôvodu pochybností o existencii tovaru, pričom táto spoločnosť má v Českej republike status nespoľahlivého platiteľa z dôvodu, že si neplní daňové povinnosti. Preverovaním u deklarovaného odberateľa CAYENE s.r.o. nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od žalobcu a ani právo s tovarom nakladať ako vlastník.

III.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( veta prvá S.s.p. v spojení s ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.). 12. Podľa Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 13. Podľa , , Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 14. Podľa , , Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 15. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 16. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. 17. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. 18. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. 19. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 21. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 22. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne

dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva. 23. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17). Rovnako daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na oslobodenie od DPH, je iniciátorom tohto oslobodenia, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od DPH uznaný ako oprávnený. 24. Ako už bolo uvedené, boj proti daňovým podvodom je cieľom uznaným a podporovaným DPH smernicou. Preto zdaniteľnej osobe, ktorá vedela alebo mala vedieť, že sa transakciou, na základe ktorej si uplatňuje právo na oslobodenie od DPH zúčastnila na DPH podvode, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní možno zamietnuť uplatnenie tohto práva bez ohľadu na to, že k tomuto podvodu došlo v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom si táto osoba uplatňovala toto právo, a táto osoba v druhom členskom štáte dodržala formálne podmienky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi na ich uplatnenie. DPH podvod, ktorý využíva intrakomunitárne dodania, je totiž často charakteristický tým, že pri izolovanom posúdení splnenia podmienok stanovených na uplatnenie daného práva, sa tieto z hľadiska jedného členského štátu javia byť splnené, keďže práve zo špecifickej kombinácie transakcií uskutočnených vo viacerých členských štátoch vyplýva ich podvodná povaha ako celku. 25. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10). 26. Súdny dvor EÚ sa v spojených veciach C-459/17 a C-460/17 (SGI, Valériane SNC) vyjadril i k následkom nesplnenia materiálnych podmienok uplatnenia nároku na odpočet DPH. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-459/17 a C-460/17 (SGI, Valériane SNC) je zrejmé, že pri zamietnutí práva zdaniteľnej osobe, ktorá je príjemcom faktúry, na odpočítanie DPH uvedenej na tejto faktúre, postačuje, aby správca dane preukázal, že plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté, pričom správca dane nemusí preukázať aj nedostatok dobrej vôle na strane tejto zdaniteľnej osoby. Je pritom úlohou toho, kto sa domáha odpočítania DPH, preukázať, že spĺňa podmienky na toto odpočítanie. Podľa článku 17 ods. 1 šiestej smernice právo na odpočítanie dane vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť. K tomu podľa článku 10 ods. 2 tejto smernice dochádza vtedy, keď sa dodá tovar alebo poskytnú služby. Z toho vyplýva, že v rámci systému DPH je právo na odpočítanie spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím predmetných služieb. Naopak, ak k

skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie dane. Z toho vyplýva, že existencia práva na odpočítanie DPH závisí na splnení podmienky, že skutočne došlo k poskytnutiu zodpovedajúcich plnení. Je teda zrejmé, že na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom faktúry, na odpočítanie DPH uvedenej na tejto faktúre postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté. 27. Podľa účinného do 31.12.2019, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 28. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 29. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 30. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 31. V ustanovení zákona o DPH sú uvedené podmienky, za splnenia ktorých je dodanie tovaru oslobodené od DPH a preukázanie ich existencie zaťažuje daňový subjekt. Podmienky uvedené v a a v zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu. 32. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH zo sporných faktúr ako i splnenie podmienok oslobodenia od DPH v zmysle zákona o DPH. Správca dane sa snažil úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa U. I. F&O je opodstatnený a rovnako sú správne dôvody, na základe ktorých daňové orgány k tomuto záveru dospeli. Z právneho hľadiska teda žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a pre odpočet DPH. Rovnako je správny záver žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle zákona o DPH, keď bolo dôvodne spochybnené dodanie tovaru zo strany žalobcu jeho odberateľovi CAYENE s.r.o. Z právneho hľadiska teda žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. pre oslobodenie od DPH. 33. Vo vzťahu k sporným faktúram od dodávateľa U. I. F&O správny súd konštatuje, že v posudzovanom prípade bolo jednoznačne zistené, že sporné obchody mali prebiehať v obchodnom reťazci v zložení české spoločnosti ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. - slovenské spoločnosti DOMINOR s. r. o. - U. I. F&O - žalobca - česká spoločnosť Intensonal Plus s.r.o. Vo veci vypočutý dodávateľ žalobcu U. I. sa k zdaniteľným plneniam vyjadroval len vo všeobecnej rovine, bez znalosti konkrétnych okolností. Rovnako neurčito sa vyjadril i jeho zamestnanec Mgr. Y. Z.. T. F., konateľ DOMINOR s.r.o. priznal, že predmetné obchody boli len fiktívne a reálne neprebehli, deklarovaný tovar neexistoval a všetky prepravné doklady a preberacie protokoly boli sfalšované. Úloha T. F. spočívala v tom, že vystavoval faktúry a podpisoval dokumenty. T. F. tovar nikdy neobjednával a nikdy nekomunikoval s osobami zastupujúcimi dodávateľské spoločnosti, ako konateľ podpisoval obchodnú dokumentáciu, ktorú mu dal na podpis U. I., vyberal z účtu spoločnosti DOMINOR s. r. o. peniaze, ktoré v hotovosti odovzdával U. I.. T. F. priznal, že sa jednalo o podvod na jeho osobe, kedy poslúžil ako „biely kôň“ pre U. I., ktorý ho využil a predstieral obchodnú činnosť, pričom dostával okolo 200 eur za jeden obchod. V októbri 2014 mu poskytol U. I. prostriedky na ukončenie spoločnosti DOMINOR s. r. o., U. I. vybavil prevod na spoločnosť Bankrot s.r.o. a aj príslušnú dokumentáciu k prevodu obchodného podielu, ktorú

podpísal T. F.. Spoločnosť DOMINOR s. r. o. mala len virtuálne sídlo, nemala žiadne skladové priestory, žiadnych zamestnancov a ani iné materiálno-technické vybavenie. T. F. ďalej uviedol, že spoločnosť DOMINOR s.r.o. mala dve pečiatky, s jednou disponoval T. F. a druhou U. I.. Za zdaňovacie obdobie september 2014 spoločnosť DOMINOR s. r. o. nepodala daňové priznanie k DPH a ani kontrolný výkaz, čiže nepriznala DPH zo sporných faktúr a neodviedla daň do štátneho rozpočtu. Spoločnosť DOMINOR s.r.o. bola dňa 28.10.2014 spolu s ďalšími 127 spoločnosťami zlúčená do Eurotransfer, spol. s r.o. Šetrením v spoločnostiach ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. nebolo preukázané, že tovar bol dodaný do členského štátu slovenskej spoločnosti DOMINOR s. r. o. a následne šetrením v spoločnosti Intensonal Plus s.r.o. bolo zistené, že deklarované obchody mali podvodný charakter. Vychádzajúc z týchto skutočností nemá správny súd najmenšie pochybnosti o tom, že deklarovaný tovar reálne neexistoval. Pri neexistencii deklarovaného tovaru potom nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa U. I. F&O, nakoľko deklarovaným zdaniteľným plneniam chýba materiálny základ. Uvedené zistenia sú aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-459/17 a C-460/17 (SGI, Valériane SNC) dostatočné na prijatie záveru, že žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa U. I. F&O neprináleží. Daňové orgány teda podľa názoru správneho súdu rozhodli v danej veci správne. 34. Vo vzťahu k deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru pre odberateľa CAYENE s.r.o. správny súd konštatuje, že vo veci vypočutý K. C., konateľ spoločnosti CAYENE s.r.o. nemal ani základnú vedomosť o deklarovanom zdaniteľnom plnení, priebeh obchodnej spolupráce nevedel popísať, nevedel identifikovať odberateľov tovaru, ani osobu, ktorá tovar preberala, nedisponoval ani žiadnymi dokladmi, s odôvodnením, že tieto odovzdal novému konateľovi. Tvrdenie K. C., že za tovar zaplatil prevodom sa nepotvrdilo, nakoľko na bankovom účte sú evidované len platby za nájom kancelárie a drobné poplatky, žiadne ďalšie platby, ktoré by deklarovali úhrady za nakúpený a predaný tovar, na účte neprebiehali. Rovnako sa nepotvrdila samotná prepravu tovaru, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť RURKI s.r.o. Preprava sa totiž mala realizovať vlastným vozidlom bezodplatne a bez vystavenia faktúry s tým, že cena bude zohľadnená vo výhodnejšej budúcej dodávke tovaru pre spoločnosť RURKI s.r.o., avšak k žiadnej následnej výhodnejšej dodávke nedošlo, pričom uskutočnenie prepravy tovaru nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom, či už knihou jázd, alebo záznamom o prevádzke motorového vozidla. Ďalšou skutočnosťou, ktorá výrazným spôsobom spochybňuje deklarovaný intrakomunitárny obchod je cena tovaru, keď žalobca deklaroval intrakomunitáme dodanie tovaru oslobodené od dane pre českú spoločnosť CAYENE s.r.o. v celkovej sume 37 981,80 eur, pričom preverovaný tovar mal nadobudnúť v celkovej sume 58 164,40 eur, z toho základ dane 48 470,33 eur, DPH 9 694,07 eur z čoho vyplýva, že žalobca deklaroval predaj predmetného tovaru so stratou vo výške 10 488,53 eur. Vychádzajúc z týchto skutočností je správny súd toho názoru, že i v tomto prípade absentuje deklarovanému obchodu materiálny základ, a teda žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH. Aj v tejto časti daňové orgány rozhodli správne. 35. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.

36. Námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, arbitrárne, nedostatočné a zmätočné správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z pohľadu správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky atribúty zákonného rozhodnutia, je presvedčivé a dostatočne vyargumentované. Pre správny súd sú nadovšetko zrejmé dôvody, pre ktoré správne orgány v posudzovanom prípade nepriznali žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa U. I. F&O a nepriznali nárok na oslobodenie od DPH pri faktúre vystavenej odberateľovi CAYENE s.r.o. Základným dôvodom je tá skutočnosť, že v oboch prípadoch zdaniteľným plneniam absentuje materiálny základ, čo je aj z pohľadu správneho súdu a aj Súdneho dvora EÚ dostatočným dôvodom na odopretie či už práva na odpočet DPH alebo práva na oslobodenie od DPH. Tento záver z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva.

37. Žalobca namieta celkovú dĺžku trvania daňovej kontroly ako i dĺžku vyrubovacieho konania. K týmto námietkam správny súd uvádza, že daňová kontrola bola opakovane prerušovaná, avšak z pohľadu správneho súdu zo zákonných dôvodov. Keďže čas prerušenia sa do lehoty na ukončenie daňovej kontroly nezapočítava, musí správny súd konštatovať, že daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o dĺžku vyrubovacieho konania, k tejto prispel svojím konaním i žalobca, ktorý opakovane odročoval termíny prerokovania pripomienok k protokolu. Uvedené námietky žalobcu tak správny súd nepovažuje za dôvodné, a teda spôsobilé zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného.

38. Pokiaľ žalobca namieta výpoveď T. F. a tvrdí, že ide o nedôveryhodnú osobu a na jeho výpovedi nemôže byť založené rozhodnutie daňových orgánov, správny súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že neexistuje žiaden zákonný dôvod považovať menovaného za nedôveryhodnú osobu. Naopak, jeho výpoveď vo veci je potrebné považovať za významný dôkaz, ktorý spolu s ostatnými zisteniami jednoznačne preukázal, že vo veci išlo len o fiktívne zdaniteľné plnenia.

39. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

41. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).