Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/340/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: ZUNO BANK AG, so sídlom Vordere Zollamtsstrasse 13 3.OG, 1030 Viedeň, Rakúska republika, na území SR konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 36 867 594, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR, o zaplatenie 10.572,71 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 2C/96/2016-82 zo dňa 30. mája 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 48 ods. 2, § 451 ods. 2, § 457, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba , § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § § 497, § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.6.2012 platne vznikol záväzkový vzťah titulom Zmluvy o pôžičke č. 0110010543020612, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 11.400,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušenstvom, a to formou pravidelných 66 mesačných splátkach vo výške 243,59 eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s lehotou splatnosti úveru do 27.6.2018. Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 Obchodného zákonníka), zároveň je však zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať tiež za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (žalobca ako obchodná spoločnosť má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov) a spotrebiteľom,

ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 11.400 eur poskytol tak, že žalovanému previedol túto sumu dňa 13.6.2012 na jeho bežný účet vedený u žalobcu. Žalovaný uhradil z poskytnutého úveru len sumu 2.481,49 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pravidelné mesačné splátky úveru, na základe čoho žalobca listom zo dňa 2.9.2013 požiadal žalovaného o okamžité splatenie dlžnej sumy vo výške 10.569,26 eur a zároveň žalobca týmto listom oznámil žalovanému, že zrušil zmluvu o pôžičke v súlade s odsekom 10.2.4 VOP. List je označený ako odstúpenie od zmluvy. Z bodu 10.2.4 Všeobecných obchodných podmienok ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky pre fyzické osoby

- nepodnikateľov mal súd preukázané, že toto ustanovenie upravuje právo banky na odstúpenie od zmluvy s okamžitou účinnosťou oznámením, ktoré zašle klientovi prostredníctvom S. L., písomne na korešpondenčnú adresu a/alebo na registrovaný e-mail, ak podstatným spôsobom poruší Zmluvu, okrem iných dôvodov aj v prípade, ak klient opakovane poruší zmluvu (iv). Žalobca podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu nedisponuje dokladom o doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému, avšak v zmysle vyššie citovaného ustanovenia VOP, banka odstupuje od zmluvy s okamžitou účinnosťou, preto odstúpenie od zmluvy je potrebné považovať za platné dňom 2.9.2013.

2. V zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc), teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu medzi stranami nastal režim bezdôvodného obohatenia, žalobcovi teda vzniklo právo domáhať sa len vrátenia rozdielu medzi tým, čo žalovanému poskytol (bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov alebo zmluvných pokút) a celkovou sumou zaplatenou žalovaným. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný uhradil z poskytnutého úveru 11.400,- eur celkovú čiastku 2.481,49 eur, žalobcovi tak vznikol zo zrušenej zmluvy nárok na vrátenie rozdielu 8.918,51 eur. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 , ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 . Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Pre určenie začiatku plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej doby premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba vychádzať z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia, teda v danom prípade momentom zániku pôvodného zmluvného vzťahu (t.j. účinnosťou odstúpenia od úverovej zmluvy). Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná. Začatie plynutia premlčacej doby súd v súlade s vyššie uvedeným počítal odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy, teda od 2.9.2013. V tento deň žalobca vedel, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor zrušením zmluvy o pôžičke v dôsledku odstúpenia od nej a vedel aj o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného vyplýva, že k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo dňom 2.9.2015. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 23.5.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Premlčaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej spotrebiteľskej zmluvy nemožno žalobcovi priznať a súd je povinný prihliadať na toto premlčanie ex offo, nakoľko stále sa jedná o nárok dodávateľa voči spotrebiteľovi. Vzhľadom k tomu, že premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému nároku uplynula pred podaním žaloby na súd, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalovaný sa jednoznačne vyjadril, že nárok žalobcu by uznal, len ak by tento nebol premlčaný s tým, že nie je ochotný platiť premlčaný nárok. Z uvedeného dôvodu súd nerozhodol spor rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 a nasl. CSP. Súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti neúspešnej strane. Vzhľadom k tomu, že

súd vo veci samej žalobu zamietol v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaný si trovy konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy konania nevznikli.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ustanovení § 365 ods. (1) písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, zmätočné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že samotná zmluva spolu s všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami pre PÔŽIČKU ZUNO BANK AG dostatočne vyjadrujú vôľu zmluvných strán spravovať sa ustanoveniami § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obch. zákonník"). Poukazuje na to, že zmluva bola uzatvorená dňa 13.06.2012 a v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník") bolo do Občianskeho zákonníka včlenené s účinnosťou od 01.04.2015 (po uzatvorení zmluvy o úvere) a keďže táto konkrétna právna úprava nemá v rámci Občianskeho zákonníka príslušné prechodné ustanovenie, je podlá jeho názoru potrebné analogicky použiť § 879p Občianskeho zákonníka (príslušný pre ostatné úpravy realizované prostredníctvom zákona č. 102/2014 Z. z.) podľa ktorého sa novou právnou úpravou: "spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak". V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Sž/20/2010: „K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka „princíp právnej istoty" a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov. V súvislosti s podaním žalobcu zo dňa 02.09.2013 nazvaným „ZUNO ODSTUPUJE OD ZMLUVY** má za to, že súd pri hodnotení predmetného podania vec nesprávne právne posúdil. Poukazuje na časť predmetného podania: „Oznamujeme Vám, že sme museli: Požiadať Vás o okamžité splatenie dlžnej sumy v súlade s odsekom 8.2.7ÚOP." Má za to, že žalobca predmetným podaním neodstúpil od zmluvy, ale v súlade s odsekom 8.2.7 ÚOP vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poukazuje i na obsah „Amortizačnej tabuľky splátok pôžičky", v ktorom sa uvádza: „Položky dlhu do konečnej splatnosti“ na prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní i na obsah samotnej žaloby, z ktorých je zrejmé, že žalobca podaním z 02.09.2013 neodstúpil od zmluvy, ale vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. V zmysle čl. 11 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"): „Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah." Žalobca má za to, že predmetné podanie žalobcu je nutné posudzovať nielen podľa názvu „ZUNO odstupuje od zmluvy“ ale podstatný je aj jeho obsah, z ktorého vyplýva, že podaním žalobcu nedošlo k zániku zmluvy ex tunc, ale len k modifikácii právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorým žalobca oznámil žalovanému stratu výhody splátok z dôvodu porušenia zmluvných povinností. Poukázal na ust. § 391, § 392 a § 397 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/96/2016-82 zo dňa 30.05.2017 zmenil, tak, že zaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi celý nárok v zmysle podanej žaloby a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnej výške.

5. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdom prvej inštancie a k odvolacím argumentom žalobcu sa žiada dodať nasledovné:

8. Žalobca sa svojím návrhom domáhal zaplatenia istiny 10.572,71 eur s príslušenstvom žalovaným titulom vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný, pretože žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

9. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 13.6.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 11.400 eur (ako bezúčelový spotrebiteľský úver), ktoré mal splácať v splátkach podľa zmluvy. Súčasťou zmluvy o pôžičke boli aj VOP, kde v zmysle bodu 10.2.4 bolo dojednané, že ZUNO má právo odstúpiť od zmluvy alebo jej časti s okamžitou účinnosťou oznámením, ktoré žalovanému zašle prostredníctvom S. L., písomne na jeho korešpondenčnú adresu a/alebo e-mailom na jeho registrovaný e-mail, ak podstatným spôsobom poruší zmluvu, najmä okrem iného opakovane poruší zmluvu.

10. Listom zo dňa 09.02.2013 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu neuhradenia jeho pôžičky a po niekoľkých neúspešných pokusoch získať od neho dlžnú sumu, museli zrušiť zmluvu o pôžičke v súlade s odsekom 10.2.4 VOP a požiadať ho o okamžité splatenie dlžnej sumy v súlade s odsekom 8.2.7 ÚOP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s prihliadnutím na rozsah a dôvody odvolania žalobcu. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal pri premlčaní aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, aplikácia § 52 ods. 2 v aktuálnom znení nie je možná vzhľadom k tomu, že účinky tohto ustanovenia začínajú pôsobiť až odo dňa jeho účinnosti, od 1.4.2015 a právny úkon je potrebné posudzovať podľa svojho obsahu.

12. Podľa § 52 ods. 2 (v znení účinnom od 01.04.2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V preskúmavanom prípade by mal súd zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015 a právny predpis, ktorých je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, preto záver žalobcu v tom, že sa majú aplikovať ustanovenia obchodného práva, je nesprávny. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu v spore priaznivejšie. Z uvedeného dôvodu má súd pri posudzovaní každej spornej otázky aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Je potrebné prihliadnuť aj na § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno- záväzkového vzťahu, ktorý je v danej veci nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto sa v prospech spotrebiteľa použije pre neho priaznivejšia právna úprava. Je preto možné uzavrieť, že zmluva o úvere má síce povahu absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného úverového vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012). Napokon aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho

zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 , že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava ObZ. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 01.04.2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu na spotrebiteľské záväzky.

13. Na základe vyššie uvedeného preto podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci otázku dĺžky premlčacej lehoty bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie správne vyložil i spôsob ukončenia samotnej zmluvy o pôžičke. Z hľadiska obsahu listu žalobcu zo dňa 09.02.2013, kde sa výslovne uvádza, že ZUNO odstupuje od zmluvy, žalobca poukazuje i na samotné dojednanie možného odstúpenia od zmluvy a to odsek 10.2.4 VOP, kde majú výslovne strany dojednané podmienky odstúpenia od zmluvy. Preto hoci žalobca v liste uvádza, že musel zrušiť zmluvu o pôžičke odkazom na odsek 10.2.4 VOP, je možné obsah tohto listu vykladať ako odstúpenie od zmluvy v zmysle odseku 10.2.4 VOP. Preto súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 48 ods. 2 a zároveň i ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ.

15. Napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvu o pôžičke (bezúčelový spotrebiteľský úver), s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení OZ, a to i v otázke dĺžky premlčacej lehoty. I v prípade ak by bolo možné považovať obsah listu za predčasné zosplatnenie pôžičky, vzhľadom na aplikáciu Občianskeho zákonníka a trojročnú premlčaciu dobu (v zmysle § 101 , i tak, by bol nárok žalobcu premlčaný.

16. V danom prípade, keďže zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy (listom zo dňa 09.02.2013 s okamžitou účinnosťou odstúpenia), žalobca mal nárok na vrátenie pohľadávky, pričom premlčacia lehota mu začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t.j. od 10.02.2013. Premlčacia doba teda uplynula 10.02.2015 a keďže žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou doručenou súdu 23.5.2016, nárok žalobcu je v dôsledku uplynutia premlčacej doby premlčaný. Preto správne súd prvej inštancie rozhodol, ak z dôvodu uplynutia premlčacej doby žalobu zamietol.

17. Na základe vyššie uvedeného preto možno uzavrieť, že súd Prvej inštancie postupoval správne pokiaľ aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu považoval za premlčaný. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu Prvej inštancie vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 2 ako vecne správne potvrdil.

18. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

19. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .