Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-435-2017.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Subarea
2Er/435/2017
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: ČSOB poisťovňa, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zast.: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti povinnému: E. G., K.. XX.XX.XXXX, O. R. XXX/XX, I., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, Zvolen, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.673,86 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania vo výške 317,28 Eur a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii sp.zn. 2Er/435/2017 z a m i e t a.
II. Súd z a m i e t a návrh povinného na zastavenie exekúcie. III. Súd námietky povinného proti trovám exekúcie sp.zn. 2Er/435/2017 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo dňa 26.04.2017 poverením č. 5507 046804 vedenom pod č. k. 2Er/435/2017 poveril podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora vykonaním exekúcie (EX 1252/17) pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej mu voči povinnému na podklade Platobného rozkazu č.k. 5C/119/2016-44 zo dňa 03.10.2016, vydaný Okresným súdom Námestovo, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.11.2016.
2. Dňa 26.06.2017 bolo súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie povinného zo dňa 16.06.2017 označené ako „žaloba na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) b) f) g) l), námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu a žaloba na ochranu práv spotrebiteľa“. Súd podanie „žaloba na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) b) f) g) l)“ podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Námietky boli súdnemu exekútorovi predložené dňa 21.06.2017 (na poštovú prepravu dňa 20.06.2017) a nakoľko povinný upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 08.06.2017, tak námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie a príslušenstvu boli podané v zákonnej lehote. Povinný zároveň v tomto podaní navrhol súdu, aby exekúciu zastavil. Ďalej uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe výkazu nedoplatkov, pričom ml neumožnil, aby som uvedené nedoplatky uhradil v splátkach priamo oprávnenému na jeho účet podľa možností povinného. Povinný tiež žiadal, aby súd zastavil exekúciu, pretože po vzniku exekučného titulu mali nastať okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná, to všetko podľa Exekučného poriadku § 57 písm. a) b) f) g) l).
3. Povinný vo svojich námietkach ďalej uviedol, že pri prejednávaní veci č.k. 5C/119/2016 - 19 neboli splnene podmienky na vydanie Platobného rozkazu, ktorý sa mal stať právoplatným dňa 09.11.2016 a
následne Exekučným titulom, pretože platobný rozkaz, ktorý sa mal stať právoplatným rozsudkom bol vydaný v rozpore so zákonom: a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie z úradnej povinnosti, d) súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky O súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, g) súd nepreskúmal exoffo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.
4. V námietkach boli ďalej uvedené skutkové okolnosti týkajúce sa zmluvného vzťahu povinného s oprávneným: dlh voči oprávnenému mal povinnému vzniknúť po ukončení spolupráce s oprávneným, kedy mu prichádzali storná a oprávnený žiadal provízie vrátiť. Povinný má za to, že svoju prácu pre oprávneného doviedol kvalitne a podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Po ukončení spolupráce si mal prechádzať zlou finančnou situáciou, keď on aj jeho manželka pracovali ako SZČO a príjem nebol dostačujúci a hlavne pravidelný. Ich príjem stále nepostačuje na všetky poplatky a splátky. Rok 2016 aj rok 2017 mali mať tiež zložitý, príjem nepravidelný, do toho PN. Momentálne sa povinný nachádza vo veľmi zložitej finančnej situácii, ktorá mu nedovoľuje hradiť ani mesačné náklady na základné životné potreby občana tejto republiky.
5. Povinným boli podané aj námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože ako uviedol: nie je v súlade s unijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie. Nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 a preto súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
9. Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
10. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
11. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
12. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
13. Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným subjektom, či možno vykonávať exekúciu, teda, či sú splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti, smerujúce k
speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázkach, či sa exekúcia oprávnene začala. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to zánik vymáhaného nároku, okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Všetky uvedené okolnosti sú zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ak povinný námietky nepodá, môže neskôr kedykoľvek podať z uvedených dôvodov návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie, nemá odkladný účinok na vykonanie exekúcie, teda na vydanie exekučného príkazu. Je preto opodstatnené, aby sa povinný mohol brániť proti exekúcii aj formou námietok, teda skôr, ako exekútor poverený vykonaním exekúcie zo strany exekučného súdu vydá exekučný príkaz a začne vykonávať jednotlivé úkony exekučnej činnosti, vedúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Námietky v zmysle vyššie uvedeného predstavujú procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii, pričom ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Povinný musí uviesť dôvod neprípustnosti exekúcie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví v zmysle vety prvej ustanovenia § 50 ods. 5 Exekučného poriadku. Povinný môže v rámci námietok proti exekúcii navrhnúť, aj keď to nie je obligatórne, zastavenie exekúcie. Námietky v konečnom dôsledku predstavujú procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčeného sporu o prípustnosť exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ich predmetom môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Ak vymáhaná pohľadávka bude uspokojená až po začatí exekučného konania, končí sa exekúcia bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej zastavení, a to, ak nárok oprávneného zanikol preto, že súdny exekútor vymohol plnenie od povinného, končí sa exekúcia týmto vymožením, alebo, ak nárok oprávneného povinný splnil, končí sa exekúcia tým, že súdny exekútor upustí od jej vykonania (§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku). Ak povinný po začatí exekučného konania splnil vymáhanú pohľadávku a zároveň podal aj námietky proti exekúcii, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí a súd o takýchto námietkach vôbec nerozhodne (posledná veta § 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu (§ 57 Exekučného poriadku).
14. Námietky sú procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu (exekučný titul), smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré však nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Pre úspešné uplatnenie námietok, čo má za následok zastavenie exekučného konania či už úplne alebo sčasti, je teda nevyhnutné, okrem ich podania v zákonnej lehote, tvrdiť a preukázať naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
15. Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Exekučný súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom je vykonateľné, t.j. či ide o rozhodnutie, príp. iný titul, vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z pohľadu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností,
jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), čo v danom prípade splnené bolo. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať jeho chyby a nedostatky.
16. Rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vedenie tejto exekúcie, je vykonateľné, nakoľko obsahuje náležitosti nevyhnutné pre jeho vykonateľnosť. Z exekučného titulu je dostatočne zrejmé, kto je oprávneným a kto povinným subjektom. Povinnosti uložené povinnému sú v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom, vymedzené dostatočne určite, jednoznačne je uvedená lehota na splnenie uloženej povinnosti. Ďalším procesným predpokladom je, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul, pričom splnenie tejto povinnosti povinný nepreukázal ani v konaní o námietkach proti exekúcii.
17. Obrana povinného v námietkach nemá charakter napádania dlžnej sumy, ale napáda platobný rozkaz vydaný v súdnom konaní, pretože podľa tvrdenia povinného platobný rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom, pretože: a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie z úradnej povinnosti, d) súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky O súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, g) súd nepreskúmal exoffo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Povinný ďalej tvrdil, že exekúcia sa vykonávaná podklade výkazu nedoplatkov, čo nie je pravda, nakoľko ako je uvedené aj nižšie exekučným titulom v tomto konaní je platobný rozkaz.
18. Súd pri vykonanom dokazovaní si dal pripojiť spis sp.zn. 5C/119/2016, z ktorého vyplýva, že Platobný rozkaz č.k. 5C/119/2016-44 zo dňa 03.10.2016 bol žalovanému (v tomto konaní povinnému) riadne doručený do vlastných rúk, ako predpisuje zákon dňa 24.10.2016 a žalovaný v tomto konaní voči platobnému rozkazu nepodal odpor, teda platobný rozkaz (v tomto konaní exekučný titul) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.11.2016. Súd v tomto exekučnom konaní nemôže skúmať tvrdenia povinného k skutkovým okolnostiam zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným uvedené v odseku 4. tohto uznesenia, nakoľko tieto mu patrili v prípade, že by podal včasný a vecne odôvodnený odpor. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať jeho chyby a nedostatky. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by sa dalo vyhovieť podaným námietkam.
19. Podľa § 265 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
20. Podľa § 266 ods. 1 C.s.p., platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
21. podľa § 267 C.s.p., odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený. Ods. 2 Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze. Ods. 3 Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
Ods. 4 Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
22. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
23. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
24. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
25. Súd zároveň z rovnakých dôvodov, pre ktoré zamietol námietky konštatuje, že neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie (a to ani zo zákonných dôvodov podľa Exekučného poriadku § 57 písm. a) b) f) g) l)) a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. Súd žiaľ konštatuje, že nepriaznivá finančná situácia povinného nie je dôvodom na vyhovenie námietkam resp. na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie.
26. Čo sa týka námietok povinného proti trovám exekúcie tu sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením súdneho exekútora zo dňa 22.06.2017, ktorý uviedol, že účtovanie alebo neúčtovanie DPH nie je ponechané na vôli súdneho exekútora, ale je povinnosťou súdneho exekútora túto účtovať, nakoľko ide o povinnosť, ktorú mu zákon priamo ukladá a to už v Zákone o dani z pridanej hodnoty a aj samotný exekučný poriadok.
27. K tvrdeniu povinného, že nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie a že to spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku súd uvádza, že takúto povinnosť upozorniť na túto skutočnosť súdnemu exekútorovi predpisuje priamo exekučný poriadok v § 201 ods. 1.
28. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
29. Rovnako tak nie je možné, aby súdny exekútor priamo už v upovedomení o začatí exekúcie preukázal predpokladané a už vynaložené hotové výdavky, nakoľko vznik a reálnu výšku vyčíslených hotových výdavkov je možné preukázať len obsahom exekučného spisu, ktorý súdny exekútor nemá povinnosť zasielať povinnému pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie
30. Súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol aj námietky povinného proti trovám exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyšší súdnym úradníkom, je prípustná sťažnosť ( § 239 ods. 1 CSP ).
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).