Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Uznesenie_10C-50-2018.pdf
PDF · 76.32 KB
No categories available
10C/50/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci žalobkyne L. E., G.. XX. Q. XXXX, XXX XX K. K., U. X, proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov ÚDURNÁ, 974 01 Banská Bystrica, Oremburská ulica 2319, IČO: 31 917 984, o určenie neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na pozastavenie účinnosti rozhodnutí zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ÚDURNÁ zo dňa 14. júna 2018 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16. júla 2018 domáha v zmysle ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. vyslovenia neplatnosti zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ÚDURNÁ vykonaného dňa 16. júna 2018 eventuálne vyslovenia neplatnosti rozhodnutí prijatých na tomto zhromaždení o zvolení E. Š. za predsedníčku spoločenstva a o schválení dodávateľa na výmenu výťahov LACO-LIFT SERVIS s.r.o. a uložení predsedníčke spoločenstva uzavrieť zmluvu o dielo na dodávku, demontáž a montáž výťahov v rozsahu schválenej cenovej ponuky. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 14. júna 2018 sa uskutočnilo zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ÚDURNÁ, na ktorom žalobkyňu zastupoval jej splnomocnenec T.. T. B., ktorý hlasoval v jej mene proti vyššie uvedeným prijatým rozhodnutiam. Zhromaždenie považuje za neplatné od jeho počiatku z dôvodu, že spolu s pozvánkou neboli doručené žiadne písomné podklady, ktoré mali byť predmetom rokovania, zhromaždenie viedla pani E. Š., ktorej v tom čase uplynula funkcia predsedu spoločenstva, funkciu zapisovateľa vykonávala osoba prezentujúca sa ako predsedníčka zhromaždenia (E. Š.), pričom takáto kumulácia funkcií vytvára rozpor záujmov u takejto osoby, na počiatku zhromaždenia bolo skonštatované, že zhromaždenie nie je unášania schopné, napriek tomu prebiehalo ďalej a na jeho konci sa hlasovalo. Počas celého zhromaždenia neboli riadne zvolené žiadne orgány spoločenstva. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd rozhodol o pozastavení účinnosti prijatých rozhodnutí.
2. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania alebo do troch mesiacov od hlasovania, ak sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník sa môže zároveň domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. V poznámke pod čiarou k uvedenému zákonnému ustanoveniu pod č. 15a je uvedené, že ide o ustanovenia § 324 až 340 CSP, teda ustanovenia o neodkladných opatreniach. Preto súd posudzoval návrh žalobkyne v časti pozastavenia účinnosti napadnutých rozhodnutí ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v odseku 2 uvedeného
zákonného ustanovenia je demonštratívne uvedené, čo možno neodkladným opatrením strane nariadiť. Z uvedenej úpravy výslovne vyplýva, že neodkladným opatrením možno uložiť určité povinnosti len strane, čo znamená, že pokiaľ sa žalobca v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia niečoho od žalovaného domáha, musí byť žalovaný vo veci pasívne vecne legitimovaný. Preto súd v prvom rade skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní.
4. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít sú v spore o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov vecne legitimovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV ÚS 194/2012 zo dňa 12. apríla 2012 uviedol, že v prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi (stranami) konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Tento názor prevzal Ústavný súd aj v rozhodnutí č. k. III. ÚS 11/2015-13 zo dňa 14. januára 2015. V predmetnom konaní posudzoval sťažnosť podanú proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave, ktoré posudzovali žalobu o určenie neplatnosti uznesení prijatých zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom v odôvodnení svojich rozhodnutí odkázali na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. IV ÚS 194/2012 a ďalej uviedli, že v prípade, že účastníkmi (stranami) konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi (stranami) konania (§ 195 ods. 2 OSP, dnes § 228 ods. 1 CSP). Ústavný súd k takémuto právnemu posúdeniu uviedol, že je logické, legitímne a ústavne akceptovateľné.
5. Obdobne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/196/2016 zo dňa 24. mája 2017 odmietol dovolanie do rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/98/2014, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C/74/2013. V predmetnom konaní súdy skonštatovali, že stranami sporu o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov na nebytových priestorov musia byť všetci jednotliví vlastníci (a nie spoločenstvo vlastníkov bytov ako samostatná právnická osoba). Uvedené závery o vecnej legitimácii v obdobných konaniach boli prijaté aj iným všeobecnými súdmi, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/201/2013 zo dňa 10. novembra 2014 alebo aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/644/2014 zo dňa 9. septembra 2015.
6. Tunajší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy a zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Jedným z orgánom spoločenstva je v zmysle § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 182/1993 Z. z. aj zhromaždenie, ktoré v zmysle § 7 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a v jeho pôsobnosti je rozhodovať o niektorých základných otázkach spoločenstva a bytového domu akými sú schvaľovanie rozpočtu, voľba orgánov spoločenstva a podobne. Medzi práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome patrí v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. zúčastňovať sa na schôdzi vlastníkov a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Prehlasovaný vlastník na schôdzi má právo v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. v určenej lehote domáhať sa, aby vo veci rozhodol súd.
7. Z vyššie uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že na právo zúčastniť sa na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a hlasovať o otázkach týkajúcich sa bytového domu patrí každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru. Nejde teda o právo spoločenstva, ktoré predstavuje samostatnú právnickú osobu, ale o právo každého jedného vlastníka. Pokiaľ niektorý z vlastníkov s rozhodnutím väčšiny vlastníkov nesúhlasí, nevzniká spor medzi týmto vlastníkom a spoločenstvom, ale medzi ním a ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí o veci hlasovali inak. Práve jednotliví vlastníci sú nositelia vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z prijatého rozhodnutia, z čoho vyplýva ich vecná legitimácia a nie
legitimácia spoločnestva. Aby bolo rozhodnutie súdu záväzné pre všetkých vlastníkov, musia byť títo stranami konania v zmysle § 228 ods. 1 CSP.
8. Ustanovenie § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. oprávňuje prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na súd „aby vo veci rozhodol“, to znamená, aby rozhodol vo veci, ktorá bola predmetom hlasovania vlastníkov. Prax súdov pripustila domáhať sa aj neplatnosti prijatých rozhodnutí. Je nutné, aby sa takéhoto konania zúčastnili všetci vlastníci, pretože rozhodnutie súdu v prípade úspechu žaloby nahradí alebo zruší ich vlastné rozhodnutie. Taká interpretácia zákona, ktorej záverom je, že vecná legitimácia v konaní (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) nie je na strane všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ale len na strane prehlasovaného vlastníka a spoločenstva odníma jednotlivým vlastníkom právo zúčastniť sa na správe domu a rozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku vyplývajúce z § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Rozhodnutie vo veci by bolo prijaté bez ich účasti a nemohli by ako strany konania podávať vyjadrenia vo veci, navrhovať dôkazy, podávať opravné prostriedky a vykonávať iné procesné práva.
9. Vecná legitimácia spoločenstva v konaní podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. nevyplýva ani zo zákona. V zmysle § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. môže spoločenstvo vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom, pričom takáto činnosť mu nie je výslovne zverená. Súd poukazuje na to, že v prípade uzavretia zmluvy o výkone správy so správcom (ako alternatíva k vytvoreniu spoločenstva), citovaný zákon v § 8b ods. 1 výslovne ustanovuje, že správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sám zákon počíta s tým, že návrh prehlasovaného vlastníka smeruje voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Správca je v tomto konaní len ich spoločným zástupcom. V prípade spoločenstva takéto oprávnenie, či už zastupovať jednotlivých vlastníkov alebo vystupovať na ich strane zo zákona nevyplýva.
10. Preto súd uzatvára, že stranami konania podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. vrátane rozhodnutia o pozastavení účinnosti prijatých rozhodnutí musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Pokiaľ návrh žalobkyne v predmetnej veci smeruje voči spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako samostatnej právnickej osobe, nie je takto označený žalovaný v konaní pasívne vecne legitimovaný. Preto súd návrh na pozastavenie účinnosti rozhodnutí zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zamietol.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, vedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).