Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-95-2004.pdf
PDF · 72.56 KB
Case nature
Subarea
3Er/95/2004
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F. X, XXX XX S. F. v konaní o vymoženie 692,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad vo výške 82,54 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 9.7.2004 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - platobného výmeru pôvodného oprávneného, č. 2133/2002/1/2/3 zo dňa 24.9.2002. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia sumy 692,51eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, dňa 19.7.2004 pod číslom 5710 007281.
3. Na základe podnetu súdneho exekútora, ako aj z vlastnej činnosti súdu bolo v priebehu exekučného konania zistené, že povinný dňa 28.12.2017 zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 2D/6/2018-13, Dnot 9/2018 zo dňa 2.2.2018, zastavené pre nemajetnosť.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. V priebehu exekučného konania predložil exekútor návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného.
7. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
8. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
9. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 15, 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 82,54 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z: 1/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného - ÚPSVaR, SP ústredie (4 x) 13,28 eur
- zisťovanie ďalšieho majetku povinného - ODI, Spr. katastra (5 x) 16,60 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 22,86 eur
- poplatky (kolky, el. súčinnosť) 2,76 eur
3/ 20% DPH 13,76 eur
Trovy exekúcie celkom: 82,54 eur
10. Po oboznámení sa s exekučným spisom č. EX 651/2004, súd nepriznal exekútorovi časovú odmenu za úkon „prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie“, pretože časovú odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce odmeňované podľa § 25 vyhlášky.
11. Súdny exekútor si v časti náhrad odmeny účtoval paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur za jednotlivé úkony. Súdny exekútor si vypočítal odmenu vo výške 69,72 eur. Súdny exekútor si túto odmenu vypočítal nesprávne. Paušálnu náhradu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu si uplatňuje viackrát, čo je v rozpore s vyhláškou. Z gramatického výkladu vyplýva, že úmyslom bolo priznať len raz odmenu za doručenie exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie, bez ohľadu na to, koľko ich bolo zasielaných. Keby sa mala odmena priznávať za každé doručenie, bolo by použité ustanovenie ako napr. každé zisťovanie majetku. Preto nie je možné priznať odmenu za viacnásobné doručovanie. Tým však nie je dotknutá náhrada hotových výdavkov za poštovné, ktoré sa priznáva za každú preukázateľne odoslanú obálku.
12. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 22,86 eur a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. V prípade ostaných doručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej prepravy, preto súd ich náhradu nepriznal.
13. Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za náklady na kancelárske potreby a telekomunikačné vo výške 3,32 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti, alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi preto nepriznal odmenu za telekomunikačné a kancelárske náklady vo výške 3,32 eur.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).