Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica, IČO: 00 223 093, zast.: JUDr. Miroslav Mečíř, advokát so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica proti žalovanému: Q. T., N.. XX.XX.XXXX, A. W. S.Q. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 480,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 480 eur s úrokom z omeškania 5,51 eur, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o výkone správy zo dňa 11.12.2007, v článku VII., ods. 3 znejúca takto: "Za porušenie povinností a omeškanie s platením preddavkov uvedených v bode 2 tohto článku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka" je pre neprijateľnosť neplatná.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 85 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.03.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 480,00 eur z titulu nedoplatku na zálohách na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb za obdobie od 01.07.2017 do 30.11.2017, úroku z omeškania vo výške 5,51 eur, zmluvnej pokuty vo výške 40,20 eur a trov konania.

2. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávaní prítomný a trval na podanej žalobe. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

3. Súd v zmysle § 180 konal v neprítomnosti žalovaného, nakoľko ten nebol na pojednávaní prítomný.

4. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný je vlastníkom X izbového bytu č. XX na ulici W. S.Á. XXXX/XX, B., nad ktorým vykonáva správu na základe Zmluvy o výkone správy. Žalovanému vznikol nedoplatok v období od 01.07.2017 do 30.11.2017 z plnenia spojeného s užívaním bytu a služieb s tým spojených vo výške 480,00 eur. Sumu neuhradil ani po zaslaní predžalobnej upomienky zo dňa

16.01.2018. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania z mesačného predpisu vo výške 5,51 eur a zmluvnú pokutu vo výške 40,20 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o výkone správy zo dňa 11.12.2007, predžalobnou upomienkou zo dňa 16.01.2018, oznámením o zmenách vykonaných zák. č. 70/2010 Z. z. z júna 2010, Dodatkom č. 1 k Zmluve o výkone správy zo dňa 20.06.2012 a zoznamom vlastníkov domu W. S.Á. XXX, B. s ich podpismi, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.04.2017 do 06.03.2018, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, ako aj z ostatného obsahu spisu zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný je vlastníkom X izbového bytu č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome v B., N. L. W. S.Á. XXXX/XX.

7. Žalobca ako správca uzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu v Skalici súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX dňa 11.12.2007 Zmluvu o výkone správy (ďalej len „zmluva“). Zoznam vlastníkov je uvedený od strany 14 predmetnej zmluvy, medzi ktorými žalovaný nie je uvedený, nakoľko vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudol až v roku 2017. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaný predmetný byt nadobudol kúpnou zmluvou V-XXX/XXXX zo dňa 09.05.2017.

8. Predmetom zmluvy (čl. II zmluvy) je okrem iného komplexné zabezpečenie výkonu správy domu, ktorou je obstarávanie služieb a tovaru a ktoré správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

9. V článku VII ods. 2 zmluvy je uvedené, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní v súlade so zmluvou o výkone správy poukazovať na účet vlastníkov domu mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca v roku.

10. V článku VII. ods. 3 zmluvy je uvedené, že za porušenie povinností a omeškanie s platením preddavkov si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka a úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sa počíta ako rozdiel medzi dňom pripísania platby na účet a termínom určeným v tejto zmluve. Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú príjmom správy správcu.

11. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že ide o predtlačený formulár zmluvy, do ktorého sa dopisovali len údaje o: bytovom dome, ktorého správu mal žalobca zabezpečovať, orientačné a súpisné číslo, číslo listu vlastníctva, parcelné čísla a dátum písomného hlasovania vlastníkov. Inak sa do obsahu zmluvy nezasahovalo, napríklad ohľadom výšky zmluvnej pokuty.

12. Z obsahu “Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.04.2017 do 06.03.2018“ mal súd preukázané, že mesačný zálohový predpis žalovaného bol v tomto období vo výške 120,00 eur.

13. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku dňa 16.01.2018. V rámci upomienky bol žalovaný upovedomený o výške nedoplatku na zálohovom predpise i o skutočnosti, že si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania za oneskorené úhrady a zmluvnú pokutu. Žalobca žiadal uhradiť dlžnú sumu do 30.01.2018.

14. Žalobca súdu riadne odôvodnil výšku uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,51 eur počítajúc ho zákonným úrokom z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z. vo výške 5,00 % ročne. Žalovaný neplatil zálohovú mesačnú platbu v období od 01.07.2017 do 30.11.2017, preto výpočet úroku z omeškania za toto obdobie bol nasledovný: za 07/2017 v sume 0,51 eur [5,00 % zo sumy 120 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov], za 08/2017 v sume 0,51 eur [5,00 % zo sumy 120 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov], za 09/2017 v sume 0,99 eur [5,00 % zo sumy 240 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov], za 10/2017 v sume 1,53 eur [5,00 % zo sumy 360 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov], za 11/2017 v sume 1,97 eur [5,00 % zo sumy 480 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov].

15. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu upravenú v zmluve, ktorú počítal ako 36,50 % ročne z jednotlivých nedoplatkov v konkrétnych mesiacoch. Celkovo ju vyčíslil v sume 40,20 eur a spôsob výpočtu riadne odôvodnil nasledovne: za 07/2017 v sume 3,72 eur [36,50 % zo sumy 120 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov], za 08/2017 v sume 3,72 eur [36,50 % zo sumy 120 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov], za 09/2017 v sume 7,20 eur [36,50 % zo sumy 240 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov], za 10/2017 v sume 11,16 eur [36,50 % zo sumy 360 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov], za 11/2017 v sume 14,40 eur [36,50 % zo sumy 480 eur (dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov].

16. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, tá mu bola riadne doručená dňa 13.05.2018.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.07.2018 uviedol, že žalovaný si neplní svoje povinnosti a to platením úhrady v súvislosti s užívaním bytu. Ďalej uviedol, že žalobou sa domáhajú nedoplatku za 4 mesiace, ktorý vznikol v druhej polovici roku 2017 a zároveň poukázal na to, že žalovaný si neplní povinnosť doposiaľ a v súčasnosti už má nedoplatok vo výške 1 383,07 eur. Vo vyjadrení trval na úhrade aj príslušenstva, zmluvnej pokuty a trov konania. Súčasne sa vyjadril k zmluvnej pokute, ktorá bola vyčíslená v zmysle článku VII ods. 3 zmluvy o výkone správy a podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zmluva o výkone správy nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože je uzatváraná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov domu, ktorí s týmto článkom súhlasia.

18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.

20. Podľa § 8a ods. 1 zák. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a)vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b)spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c)zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d)zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e)zásady určenia výšky platieb za správu, f)rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

21. Podľa § 10 ods. 1 zák. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

22. Podľa § 10 ods. 6 zák. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

23. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

26. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa riadia ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 480,00 eur z titulu nedoplatku na zálohách na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb za obdobie od 01.07.2017 do 30.11.2017, úroku z omeškania vo výške 5,51 eur a zmluvnej pokuty vo výške 40,20 eur.

30. Súd si po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o výkone správy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy o výkone správy (najmä obsah týkajúci sa výšky zmluvnej pokuty). Súd dospel k záveru, že zmluva o výkone správy uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol žalobca povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu (v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.

31. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou súd uvádza, že spotrebiteľské zmluvy sú také, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách teda platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a) OZ, a to že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná zmluva bola vopred pripravená a dodatočne sa do nej doplnili len údaje týkajúce sa daného bytového domu a zo zmluvy nevyplýva,

aby mali vlastníci bytov možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty uvedenej v Čl. VII. ods. 3 predmetnej zmluvy. Z jej obsahu ani nevyplývalo, že žalobca sa dohodol pred jej uzatvorením s vlastníkmi na výške zmluvnej pokuty, vopred zmluvu pripravil a zakomponoval do nej výšku zmluvnej pokuty bez toho, aby sa s druhou zmluvnou stranou dohodol aká bude jej výška.

32. Na podporu svojich tvrdení súd uvádza citáciu z uznesenia Krajského súdu Bratislava zo dňa 30.04.2010 sp. zn. 5Co/140/2010 - 67, podľa ktorého „Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má kúpna zmluva, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o úvere, o pripojení ako aj ďalšie. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.“ Zároveň súd odkazuje aj na Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/125/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo 1314/2005 a k otázke postavenia spotrebiteľa poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-488/11 Asbeek Brusse a de Man Garabito.

33. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka (účinný od 1.3.2010, t. j. aj v deň rozhodovania súdu v merite veci) je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

34. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Podľa § 52 ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4).

36. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

37. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

39. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny 480,00 eur a úroku z omeškania vo výške 5,51 eur. Žalobca preukázal, že žalovaný mal za obdobie od 01.07.2017 do 30.11.2017 nedoplatok na mesačnom predpise a v zmysle čl. VII ods. 2 predmetnej zmluvy mal povinnosť platiť preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv za výkon

správy najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca, avšak tieto povinnosti si riadne neplnil. Žalobca sa tak oprávnene domáha úhrady vzniknutého nedoplatku, ale aj zákonného úroku z omeškania a preto súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu v celkovej výške 480,00 eur ako súčet štyroch mesačných preddavkových platieb a úroku z omeškania, ktorý žalobca počítal ako 5,00 % z dlžnej sumy za konkrétny mesiac za obdobie od júla 2017 do novembra 2017, tak ako je to už v bode 14. tohto rozsudku presne špecifikované. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania 5,00 % v správnej výške v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd mal preukázané, že žalovanému bola predžalobná upomienka zo dňa 16.01.2018 odoslaná, pritom doposiaľ žalovaný nezaplatil ani časť pohľadávky. V predžalobnej upomienke mal žalovaný určenú lehotu na zaplatenie do 30.01.2018.

40. Súd sa ďalej vyporiadal s uplatneným nárokom žalobcu v sume 40,20 eur, ktorý žiadal priznať z titulu zmluvnej pokuty dohodnutej v článku VII. ods. 3 zmluvy. Súd predmetnú zmluvu skúmal ako spotrebiteľskú zmluvu a podrobne sa zaoberal tým, či neobsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Súd osobitne skúmal obsah článku VII. ods. 3 tejto zmluvy a zaoberal sa otázkou, či záväzok žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy je prijateľnou alebo neprijateľnou podmienkou. Súd vychádzal z toho, že výška zmluvnej pokuty 0,25 % denne pri 365 dňoch v roku predstavuje výšku 91,25 %. V zmysle článku VII. ods. 3 tejto zmluvy o výkone správy bolo dohodnuté, že žalovaná je povinná zaplatiť správcovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy v prípade omeškania so zálohovými platbami podľa čl. VII. ods. 2 zmluvy. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne žalobcovi samotným porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu porušenia povinnosti žalovaným, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany žalobcu (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti). Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi (správcovi) bez ohľadu na výšku nedoplatku.

41. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

42. V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie istiny vo výške 480,00 eur, úroku z omeškania vo výške 5,51 eur a zmluvnej pokuty vo výške 40,20 eur vyplývajúcej z čl. VII. ods. 3 zmluvy, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahuje sa na ňu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala žalovaného k jej zaplateniu v prípade omeškania so zálohovými platbami. Súd žalobcom určenú výšku zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a to i napriek určeniu maximálnej doby, za ktorú si žalobca môže zmluvnú pokutu uplatniť.

Pri výpočte zmluvnej pokuty za 5 mesiacov (lebo žalobca ju žiada priznať za 5 mesiacov) súd zistil, že žalobca je oprávnený si ju uplatniť až v sume 37,50 % (pri 30 dňoch x 0,25 x 5 mesiacov). Súd prihliadal i na to, že v zmluve o výkone správy bola určená výška zmluvnej pokuty 0,25 % denne bez toho, že by táto zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá medzi zmluvnými stranami. Súd zvažoval i tú skutočnosť, či by nebolo možno aplikovať ustanovenia o moderovaní zmluvnej pokuty, keďže žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu len v sume 40,20 eur (36,50 % ročne z dlžnej sumy za konkrétny mesiac za obdobie od júla 2017 do novembra 2017, tak ako je to v bode 15. tohto rozsudku presne špecifikované). Nakoľko však súd dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII ods. 3 predmetnej zmluvy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, táto je absolútne neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto nebolo možné priznať uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 40,20 eur ani cez aplikáciu moderovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany žalovanej ako spotrebiteľa. Podmienku - zmluvnú pokutu - súd nepovažuje za individuálne dohodnutú, lebo bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Z tohto dôvodu súd zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty.

43. Záverom súd dodáva, že s ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

44. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

45. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

46. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

47. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

48. Súd vyhodnotil zmluvnú podmienku dohodnutú v článku VII. ods. 3 zmluvy - zmluvnú pokutu 0,25 % denne za neplatnú, preto ju ako neprijateľnú vyhlásil v zmysle § 298 ods. 2 aj v rámci výroku rozsudku.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

52. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a čiastočne úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 85 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 525,71 eur (480 eur + 5,51 eur + 40,20 eur), súd mu priznal sumu 485,51 eur. Teda úspech žalobcu bol 92,35 % (485,51 x 100/525,71), úspech žalovaného bol 7,65 % (100 - 92,35) a čistý úspech žalobcu bol 84,70 % (92,35

- 7,65 = 84,70 %), zaokrúhlene 85 %.

53. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).