Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-347-2017.pdf
PDF · 97.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/347/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu Ing. Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., V. XX, občan Slovenskej republiky, zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátska kancelária so sídlom Lieskovec, Medzi Hrušky 14, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r .o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, o náhradu škody 3 721,37 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.12C 104/2009-404 zo dňa 29. 05. 2017 takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobcu do výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3,80 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o d m i e t a .
II. Vo zvyšnej časti rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C 104/2009-404 zo dňa 29. 05. 2017 p o t v r d z u j e .
III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanej v rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3,80 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok 1). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok 2). Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok 3).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3 343,00 Eur od 28. 08. 2007 do 28. 11. 2012, t. j. po uplynutí 15-dňovej lehoty žalobcu na skončenie šetrenia škodovej udalosti do dňa, v ktorý mu bolo poskytnuté plnenie žalovaným na istine, t. j. škody na motorovom vozidle, z dôvodu, že žalovaný nepristúpil k šetreniu škodovej udalosti v súlade s ustanovením § 431 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade, že dôjde k stretu dvoch prevádzok motorových vozidiel má sa vyporiadanie medzi nimi vykonať podľa miery účasti. Žalovaný mal postupovať v zmysle ust. § 431 OZ. Tým, že žalovaný odmietol plniť žalobcovi sám vyvolal situáciu, že škodovú udalosť neplnil riadne a včas. V konaní bolo jednoznačne preukázané, čo sa týka škody na motorovom vozidle, že nárok žalobcu je plne opodstatnený. Je rizikom žalovaného, ak odmietne plniť z dôvodu, že k poistnej udalosti nedošlo, ale v konaní sa preukáže opak. Vzhľadom k tomu, že účelom zmluvného poistenia podľa príslušných
ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. je predovšetkým ochrana poškodeného, nemôže ostať na ľubovôli poisťovateľa, t. j. žalovaného, akým spôsobom ukončí šetrenie.
3. Žalovaná strana poukázala na rozsudok Krajského súdu Bratislava I v č. k. 8Co/151/2016 zo dňa 14. 06. 2016, pri plnení postupovala v zmysle ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení. Listom zo dňa 14. 08. 2007 oznámila žalobcovi, akým spôsobom vybavila žalobcovu poistnú udalosť a vysvetlila dôvody odmietnutia poistného plnenia. Žalovanej nevznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovanému vznikla povinnosť plniť až doručením právoplatného rozsudku alebo rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaná poukázala na znalecké dokazovanie, ktoré bolo v konaní vykonané, znaleckým dokazovaním sa preukázala výška škody a jednak, kto zodpovedá za škodu. Žalovaná žiadala, aby bol priznaný úrok z omeškania od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci do dňa zaplatenia, teda do 28. 11. 2012 (dňa plnenia).
4. Okresný súd dokazovaním zistil, že čo sa týka škody na motorovom vozidle nárok žalobcu je plne opodstatnený. V konaní ostalo sporným od ktorej lehoty sa má počítať úrok z omeškania. V danej časti sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/224/2013, že sporná pohľadávka na úrok z omeškania vznikne až od právoplatnosti rozhodnutia. V súlade s § 517 ods. 2 OZ a v zmysle už vyjadreného názoru súdov vyšších stupňov sa žalovaný dostane do omeškania nasledujúcim dňom po právoplatnosti rozhodnutia č. k. 12C/104/2009-254. Nakoľko bol predmetný dlh uhradený dňa 28. 11. 2012 a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2012, dostal sa žalovaný do omeškania s platením úroku z omeškania 5 dní. Denný úrok predstavuje sumu 0,778 Eur, žalovaný je povinný uhradiť sumu 3,89 Eur. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP, úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú 100%.
6. Proti rozsudku v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 CSP podal proti všetkým výrokom odvolanie žalobca v súlade s § 365 ods. 1, pís. h) CSP. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 3 343 € za čas od 28. 07. 2007 do 28. 11. 2012, t.j. sumu 1 491,81 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že podľa ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti a poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný si nesplnil riadne túto povinnosť, nakoľko sa uspokojil len s konštatovaním, že podľa správy polície dopravnú nehodu zavinil chodec Ondrej Brzuľa, absolútne sa nevysporiadal s uplatneným nárokom na náhradu škody žalobcu podľa ust. § 431 OZ, hoci zo všetkých listinných dôkazov bolo od začiatku nesporné, že pri dopravnej nehode došlo k stretu prevádzok dvoch motorových vozidiel. Žalovaný napriek zameraniu jeho podnikateľskej činnosti ignoroval ust. § 431 OZ a k posudzovaniu nároku žalobcu pristupoval z princípu zavinenia za škodu, ktoré však v predmetnej veci nemalo žiadne opodstatnenie. Následne došlo k poskytnutiu náhrady škody z triviálnej dopravnej nehody až po 5,5 rokoch. Žalovaný ani len nezačal posudzovať zodpovednosť podľa § 431 OZ, čo je v rozpore s účelom zákona č. 381/2001 Z. z.. V danej veci došlo k vzniku škody v súvislosti s priamym stretom prevádzky motorových vozidiel a to žalobcu ako poškodeného a motorového vozidla škodcu - poisteného u žalovaného, pochybnosti o tejto skutočnosti nemajú žiadne opodstatnenie. Bolo povinnosťou žalovaného v rámci vlastného šetrenia škodovej udalosti zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli hlavnými príčinami vzniku škody (nie dopravnej nehody). Žalovaný šetrenie v tomto zmysle nevykonal. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že k vzniku poistnej udalosti nedošlo, napriek tomu, že došlo k stretu prevádzok dvoch motorových vozidiel, bolo by v rozpore s logickým výkladom ust. § 797 ods. 3 OZ, ktoré je kogentné, dospieť k záveru, že žalobcovi ako poškodenému nevzniklo právo na náhradu škody a na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, resp. v prejednávanej veci podľa lex specialis § 11 ods. 8, zák. č. 381/2001 Z.z.. Ak v predmetnej veci žalovaný po nahlásení poistnej udalosti vyšetrenie potrebné na zistenie svojej povinnosti plniť ani nezačal, resp. vyšetrenie nevykonal v dostatočnom rozsahu, nemožno logicky tvrdiť, že v omeškaní nie je, pretože podľa jeho tvrdenia absentuje právny základ nároku. Je rizikom žalovaného, ak odmietne plniť z dôvodu, že k poistnej udalosti nedošlo, pričom v súdnom konaní sa preukáže opak. Následkom takéhoto postoja žalovaného je potom aj povinnosť žalovaného plniť nielen poistné plnenie, ale aj úrok z omeškania. Poistné plnenie preto nie je splatné do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ale od
uplynutia tejto lehoty počítanej od skončenia šetrenia žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 14. 08. 2007 oznámil žalobcovi, že nie je oprávnený poskytnúť náhradu škodu z povinného zmluvného poistenia, v tom čase žalovaný mal svoje šetrenie ukončené a preto uplynutím 15 dňovej lehoty na plnenie sa dostal do omeškania.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukázal na to, že zákon č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok na úrok z omeškania v § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z.. Súd prvej inštancie správne ustálil vznik žalobcovho nároku na ich zaplatenie. Omeškanie žalovanej je možné vyvodzovať výlučne podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z. z..
8. Ďalšie vyjadrenia strán vo veci podané neboli.
9. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), odvolanie žalobcu do výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3,80 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia odmietol v súlade s § 386 písm. c) CSP, za použitia § 359 CSP, vo zvyšku rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
10. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, či možno v odvolacom konaní pokračovať. Odvolanie žalobcu do výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3,80 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia odmietol v súlade s § 386 písm. c) CSP, z dôvodu, že v tejto časti rozhodnutia nebolo rozhodnuté v neprospech odvolateľa.
11. Pri preskúmaní zvyšku rozhodnutia, z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
13. Odvolanie žalobcu nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému na plnenie na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uviedol, že dňa 15. 03. 2017 došlo k dopravnej a ku škode zavinením zo strany chodca Ondreja Brzuľu, Hrochoť 503, keď chodec náhle vošiel do jazdnej dráhy motorového vozidla, ktoré v súvislosti s týmto neočakávane zmenilo smer jazdy a vošlo do jazdného pruhu, v ktorom viedol žalobca motorové vozidlo. Žalobca takúto reakciu neočakával, keďže nevidel chodca, začal prudko brzdiť a narazil do zadnej časti pred ním stojaceho vozidla, čím došlo ku škode na jeho motorovom vozidle.
15. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 104/2009-254 zo dňa 13.10.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 355/2011 zo dňa 14. 11. 2012 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnená škoda vo výške 3.343,- Eur a trovy konania vo výške 1522,16 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.343,-Eur od 28.08.2007 do zaplatenia bol zamietnutý, (konanie v časti o zaplatenie sumy 378,37 Eur bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, po vykonaní znaleckého dokazovania).
16. Po zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 17 Co 355/2011 zo dňa 14. 11. 2012 rozhodnutím Najvyššieho súdom SR sp. zn. 2 Cdo 224/2013 zo dňa 12.06.2014 a následne zrušením rozhodnutia prvoinštančného súdu Krajským súdom v Banskej Bystrici zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3 343 € od 28. 08. 2007 do zaplatenia, t.j. do 28. 11. 2012.
17. Žalobca aj v odvolaní uviedol, že „žalobca mu listom zo dňa 14. 08. 2007 oznámil, že nie je oprávnený poskytnúť náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, v tom čase teda mal svoje
šetrenie ukončené“ a preto uplynutím 15 dňovej lehoty na plnenie sa žalovaný dostal do omeškania, ktoré trvalo do 28.11.2012, kedy došlo k úhrade škody. Zároveň žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa zákona lex specialis, a to § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z..
18. Z ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie: 1/ do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo 2/ po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Zákon teda ukladá povinnosť plniť v dvoch rôznych prípadoch. Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť len záver, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania a v prípade, že prešetrovanie je vykonané „zle“, (súd rozhodne inak ako skončilo šetrenie poisťovateľa) povinnosť poisťovateľa plniť vznikne až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi (ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia).
19. Iná situácia je upravená v ustanovení § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorá rieši kedy je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania, a to tak, že táto povinnosť vzniká ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6.
20. V ustanovení § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. sú uvedené povinnosti:
- bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
- skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
- poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
21. Odvolací súd zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
22. Žalobca tvrdí, že mu vznikol nárok na úrok z omeškania, z dôvodu, že žalovaný vyšetrenie na zistenie škody nevykonal v dostatočnom rozsahu a nezistil jeho oprávnený nárok. Podľa odvolacieho súdu, však nesprávny postup pri šetrení konkrétnej poistnej udalosti a nesprávny záver zo šetrenia žalovaným (teda ak urobil poisťovateľ šetrenie zle), nemá za následok povinnosť poisťovateľa zaplatiť poškodenému úroky z omeškania za porušenie povinností uvedených v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zák. č. 381/2001 Z. z., ktoré sú v ustanovení taxatívne uvedené. Povinnosť poisťovateľa, ak je šetrenie nesprávne vznikne až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.
23. Odvolateľ neuvádza v odvolaní, že by žalovaný nebol začal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, prípadne že by v súlade s § 11 ods. 6 písm. b/ neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie. Odvolateľ len namietal, že bolo povinnosťou žalovaného v rámci vlastného šetrenia škodovej udalosti zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli hlavnými príčinami vzniku škody (nie dopravnej nehody), žalovaný k šetreniu svojho rozsahu plniť s platnou úpravou, vyplývajúcou z ustanovenia § 431 OZ ani nepristúpil, v tomto zmysle šetrenie nevykonal, uspokojil sa len s skonštatovaním o zavinení chodca. Podľa názoru žalobcu je teda poistné plnenie nie je splatné do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ale od uplynutia lehoty počítanej od skončenia šetrenia žalovaného.
24. Uvedené tvrdenia žalobcu nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože tak ako je uvedené v § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., úroky z omeškania prichádzajú do úvahy len v prípade, ak poisťovateľ nesplní povinnosti podľa ods. 6. Odvolateľ tvrdí, že listom zo dňa 14. 08. 2007 mu žalovaný oznámil, že skončil prešetrenie, výsledkom bolo, že nie je oprávnený poskytnúť náhradu škody z povinného zmluvného poistenia. Z ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. možno urobiť len záver, že zákon predpokladá, že poisťovateľ na základe nesprávneho šetrenia urobí zlý záver o svojej povinnosti plniť, a upravil v zákone, kedy poisťovateľovi vznikne v tomto prípade povinnosť plniť, a to doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, v lehote podľa rozhodnutia súdu a až po uplynutí tejto lehoty je s plnením v omeškaní.
25. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti uvedených v § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. 26. Záver súdu nie je v rozpore s ustanovením §797 ods. 3 OZ, z dôvodu, že vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom (OZ) a špeciálnym právnym predpisom (zák. č. 381/2001 Z.z.), ktoré majú rovnakú právnu silu (nie sú teda vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti), platí zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu má prednosť táto úprava pred všeobecným zákonom. Lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu.
27. Žalobca nepredložil žiadne také tvrdenia, ani dôkazy, na základe ktorých by preukázal splnenie predpokladov na zaplatenie úroku z omeškania v dôsledku porušenia ustanovenia § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z, pričom dôkazné bremeno je na ňom. Ak potom súd prvej inštancie zistil, že predmetný dlh bol uhradený dňa 28. 11. 2012 a rozhodnutie súdu o povinnosti žalovaného plniť nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2012 a vyvodil záver, že žalovaný je v omeškaní s platením istiny 5 dní, nerozhodol vzhľadom na odvolacie dôvody vecne nesprávne. Žalobcovi tak nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania skôr.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti, v časti v ktorej vo zvyšku žalobu zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, keď v súvislosti s výrokom o náhrade trov konania žalobca neuviedol žiadne konkrétne odvolacie dôvody.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie .
30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).