Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2S-103-2021.pdf
PDF · 187.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/103/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: INGEMAR s.r.o., IČO: 34 117 300, Železničná 26A, 903 01 Senec, právne zastúpený: SCHUBERT & partners, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 34 117 709, Vansovej 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Grősslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4396000921/674/2021-12494/2021 zo dňa 13.04.2021, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného, Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie č. 4396000921/674/2021-12494/2021 zo dňa 13.04.2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Konanie pred správnymi orgánmi
1. Prvostupňový správny orgán, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva, vykonal dňa 25.08.2020 v prevádzke zariadenia na zhodnocovanie plastových odpadov v Senci prevádzkovanú žalobcom kontrolu na úseku odpadového hospodárstva podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 79/2015 Z. z.“ alebo ako „zákon“) nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie od 01.01.2019 do 25.08.2020. Kontrola bola ukončená dňa 28.09.2020 podpísaním zápisnice z prerokovania protokolu z kontroly č. 58/2020 zo dňa 17.09.2020. 2. Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva pri kontrole zistil v čase výkonu kontroly, že zariadenie na zhodnocovanie odpadu bolo označené informačnou tabuľou viditeľnou z verejného priestranstva, ktorá neobsahovala všetky údaje v rozsahu § 6 ods. 1 písm. a) až f) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., t. j.: názov zariadenia, sídlo prevádzkovateľa zariadenia, prevádzkový čas zariadenia, zoznam druhov odpadov, s ktorými sa v zariadení nakladá, názov orgánu štátnej správy, ktorý vydal súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov, meno a priezvisko osoby zodpovednej za prevádzku zariadenia a jej telefónne číslo. Zariadenie bolo v čase kontroly označené informačnou tabuľou, ktorá obsahovala text: „INGEMAR recyklácia odpadu“.
3. Uvedeným konaním došlo podľa inšpekcie k porušeniu § 12 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. v spojení s § 105 ods. 3 písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorými sa stanovuje povinnosť označiť zariadenie na nakladanie s odpadmi informačnou tabuľou s predpísanými údajmi.
4. Pri kontrole žalobca nepredložil evidenčný list odpadov (ďalej aj ako „ELO“) pre odpady, ktoré mu vznikli pri jeho podnikateľskej činnosti ako pôvodcovi tvrdiac, že odpady takého pôvodu v prevádzke zatiaľ nevznikli.
5. Správny orgán pri kontrole zistil, že pred vstupom do haly sa však nachádzali rozobraté drevené palety približne na ploche 1x1m, pri tomto odpade na nachádzal veľkoobjemový plastový vak výšky približne 120 cm, ktorý bol plný odpadu a na vrchu ktorého sa dala identifikovať plechovka, kartónová krabica, fólia, filter, tesnenie. O týchto odpadoch účastník konania nepredložil ako pôvodca odpadu žiadnu evidenciu. Podľa správneho orgánu tým, že v čase kontroly sa v kontrolovanom subjekte nachádzali druhy odpadov, ktoré vznikli žalobcovi ako pôvodcovi a o ktorých neviedol evidenciu, čím došlo k porušeniu § 14 ods. 1 písm. f) zákona č. 79/2015 Z.z., ktorým sa stanovuje povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi.
6. Správny orgán pri kontrole ďalej zistil, že žalobca v čase výkonu kontroly nemal zverejnené platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa zákona č. 79/2015 Z. z. na svojom webovom sídle www.ingemar.sk <http://www.ingemar.sk>. Na uvedenom webovom sídle boli zverejnené rozhodnutia, ktoré boli vystavené podľa správneho orgánu na inú spoločnosť - ROMAG spol. s r. o.. Napriek skutočnosti, že konateľ kontrolovaného subjektu prehlásil, že webové sídlo je v súčasnosti neaktívne a nepoužíva sa, vydané platné rozhodnutia boli vydané alebo nadobudli právoplatnosť v roku 2017, konkrétne v dňoch 20.04.2017, 10.07.2017, 23.07.2017, 07.08.2017 a 27.10.2017. a teda mali byť zverejnené už v danom roku. Žalobca mal v čase výkonu kontroly vydané platné rozhodnutia podľa zákona. a to súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov (plasty) č. OU-SC-OSZP-2018/011116/Ra, Ad - r zo dňa 23.07.2018, súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu č. OU-SC-OSZP/2017/10180 Po zo dňa 10.07.2017, súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy č. OU-SC- OSZP/2017/10178 právoplatným od 07.08.2017, súhlas na prepravu nebezpečných odpadov č. OU- BAOSZP2-2017/79782 právoplatným dňa 27.10.2017, súhlas na prepravu nebezpečných odpadov č. OU-BA-OSZP- 2017/079783 právoplatným dňa 27.10.2017, súhlas na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením a vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia na zhodnocovanie odpadov č. OU-BA- OSZP2-2017/41359-II právoplatným dňa 27.10.2017, súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov (elektro) č. OU-SC- OSZP/2017/6334 - Po zo dňa 20.04.2017, súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov č. OU-SC-OSZP/2017/6342 - Po zo dňa 20.04.2017 a súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov (staré vozidlá) č. OU-SC-OSZP/2017/6339 - Po zo dňa 20.04.2017. Uvedeným konaním došlo podľa správneho orgánu k porušeniu § 17 ods. 1 písm. l) zákona č. 79/2015 Z.z., ktorým sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľovi zariadenia na zhodnocovanie odpadov zverejniť všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, na svojom webovom sídle.
7. Žalobca podľa zistenia správneho orgánu nemal v čase výkonu kontroly udelený súhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov udeľovaného podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 79/2015 Z.z., pretože o súhlas príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nepožiadal. Zariadenie na zhodnocovanie odpadov malo udelený súhlas na prevádzkovanie rozhodnutím č. j. OU-SC-OSZP-2018/011116/Ra, Ad zo dňa 23.07.2018 vydaným OÚ Senec vzťahujúcim sa na odpady s kat. č. 02 01 04, 07 02 13, 12 01 05, 15 01 02, 16 01 19, 17 02 03, 19 12 04 a 20 01 39. Uvedeným konaním došlo k porušeniu § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 79/2015 Z.z. tým, že žalobca ako prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov nepožiadal orgán štátnej správy odpadového hospodárstva o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov.
8. Prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie č. 4396101120/9299/34/2020-43807/2020 zo dňa 18.12.2020, ktorým podľa § 106 písm. a/, b/ zákona č. 79/2015 Z.z. uložil žalobcovi pokutu podľa § 117 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z.z. vo výške 4.000,- eur za nedodržanie ustanovení zákona č. 79/2015 Z.z. v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva zistených vyššie opísanou kontrolou
9. Podľa prvostupňového správneho orgánu sa žalobca za kontrolované obdobie od 01.01.2019 do 25.08.2020 dopustil:
a) porušenia § 12 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. v spojení s § 105 ods. 3 písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. a v nadväznosti na § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. tým, že neoznačil zariadenie na zhodnocovanie odpadov informačnou tabuľou s predpísanými údajmi podľa písmen a) až f) § 6 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, čím žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 3 zákona č. 79/2015 Z. z., b) porušenia § 14 ods. 1 písm. f) zákona č. 79/2015 Z. z. v nadväznosti na § 1 ods. 2 a § 2 vyhlášky č. 366/2015 Z.z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti tým, že neviedol evidenciu o druhu a množstve odpadu a o nakladaní s ním, ktorý mu vznikol ako pôvodcovi a držiteľovi odpadu a ktorý sa v čase výkonu kontroly nachádzal na prevádzke, a to odpad z dreva, papiera, kovu a plastu na ELO, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 k vyhláške č. 366/2015 Z.z., čím žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z., c) porušenia § 17 ods. 1 písm. l) zákona č. 79/2015 Z. z. tým, že nezverejnil všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch na svojom webovom sídle www.ingemar.sk. <http://www.ingemar.sk/>, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z., d) porušenia § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 79/2015 Z. z. tým, že nepožiadal príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorého prevádzkovanie bolo povolené podľa § 97 ods. 1 písm. c) zákona rozhodnutím č. OU-SC-OSZP-2018/011116/Ra, Ad zo dňa 23.07.2018, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z..
10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 43 960 009 21/674/2021-12494/2021 zo dňa 13.04.2021 a zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti výroku, ktorým bola uložená pokuta tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch vo výške 12.000,- eur, pričom ostatná časť výroku rozhodnutia orgánu prvého stupňa ostala bez zmeny.
11. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na § 12 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z., podľa ktorého je každý povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím. Uvedené podľa žalovaného znamená, že žalobca je povinný pri nakladaní s odpadom postupovať v súlade so zákonom, a teda aj podľa ustanovenia § 12 ods. 1 v spojitosti s ustanovením § 105 ods. 3 písm. d) zákona a v nadväznosti na ustanovenia § 6 ods. 1 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z. a žalobca bol povinný označiť kontrolované zariadenie na zhodnocovanie odpadov informačnou tabuľou s údajmi predpísanými v ustanovení § 6 ods. 1 písm. a) až f) vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z.. Z vykonanej kontroly vyplynulo, že žalobca tým, že na oplotení zariadenia umiestnil tabuľu, ktorá obsahovala iba text: „INGEMAR recyklácia odpadu“, čo nespĺňa požiadavky na obsah informačnej tabule podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z.z.. Podľa žalovaného sa týmto konaním (na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia) dopustil závažného deliktu, pričom závažnosť porušenia zákona spočívala v tom, že označenie zariadenia informačnou tabuľou je základnou informáciou aj pre verejnosť o existencii tohto zariadenia, pričom je dôležité, aby boli na tabuli zverejnené všetky predpísané údaje, tak ako sú vymenované v ustanovení § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z.z..
12. Žalovaný poukázal na § 14 ods. 1 písm. f) zákona č. 79/2015 Z.z., podľa ktorého držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi zákonom ustanoveným spôsobom. Z vykonanej kontroly vyplynulo, že v prevádzke žalobcu sa nachádzal odpad, o ktorom neviedol evidenciu. Išlo o odpad z dreva, papiera, kovu, plastu, ktorý mu vznikol ako pôvodcovi a ktorý nebol v čase výkonu kontroly zaevidovaný na ELO. Na základe Ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním za rok 2019, predložených žalobcom pri kontrole, prvostupňový správny orgán zistil, že odpady kat. č. 20 01 35, 20 01 36 a 16 02 16 uvedené v ohlásení za rok 2019 neboli zaevidované na ELO. V rámci konania žalobca dodatočne predložil spolu so stanoviskom k protokolu z kontroly ELO pre odpady kat. č. 20 01 35 , 20 01 36 a 16 02 16 za rok 2019 aj pre odpady, ktoré v čase kontroly neboli evidované na ELO. Išlo o odpady z dreva, papiera, kovu, plast u, ktoré odvolateľ zaradil ako odpad kat. č. 15 01 03 obaly z dreva v množstve 0,02 t a odpad kat. č. 19 12 12 iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpadu iné ako uvedené v 19 12 11 v množstve 0,08 t. Obidva
druhy odpadu žalobca zaevidoval až dňa 31.8.2020, hoci boli identifikované pri kontrole dňa 25.8.2020. Žalovaný poukázal na to, že podľa prílohy č. 1 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z. do evidenčného listu odpadu sa údaje o vzniku odpadu a nakladaní s ním zapisujú priebežne tak, ako vznikajú, ak ide o jednorazový vznik odpadu. Teda jednorazovo vzniknutý odpad mal žalobca zaevidovať v čase vzniku - pred zistením kontrolou a nie súhrne na konci mesiaca pri odpade vznikajúcom kontinuálne.
13. Poukazujúc na § 17 ods. 1 písm. l) zákona č. 79/2015 Z.z., podľa ktorého prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov je okrem plnenia povinností podľa § 14 povinný zverejniť všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa tohto zákona, na svojom webovom sídle, žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri kontrole zistil, že v čase výkonu kontroly žalobca nemal zverejnené platné rozhodnutia v počte 9, ktoré mu boli vydané podľa zákona na svojom webovom sídle. Žalobca sa voči tomuto zisteniu neohradil, platné rozhodnutia na svojej webovej stránke následne zverejnil, čo ho však nezbavuje zodpovednosti za porušenie ustanovenia § 17 ods. 1 písm. l) zákona č. 79/2015 Z.z..
14. Žalovaný potvrdil, že žalobca v čase výkonu kontroly nedisponoval súhlasom na vydanie prevádzkového poriadku kontrolovaného zariadenia na zhodnocovanie odpadov, udeľovaného podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 79/2015 Z.z.. O takýto súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva žalobca ani nepožiadal. Prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie odpadov je jedným z najdôležitejších dokumentov prevádzkovej dokumentácie zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorý odsúhlasuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Udelenie súhlasu príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva na vydanie prevádzkového poriadku pre zariadenie na zhodnocovanie odpadov zabezpečuje, že v procese zhodnocovania odpadov budú tieto činnosti vykonávané schváleným technologickým postupom, ktorý zaručuje súlad uvedených postupov s podmienkami uloženými povoľovacím orgánom na ochranu životného prostredia ako celku. Iba predmetný súhlas zaručuje, že prevádzkový poriadok obsahuje všetky dôležité a zákonom predpísané údaje, podľa ktorých sa pri činnosti zhodnocovania odpadov prevádzkovateľ riadi tak, aby napr. bola zabezpečená ochrana prevádzky, najmä z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov, plnenie povinností pri obsluhe a údržbe zariadenia, aby boli navrhnuté primerané opatrenia pre prípad havárie zariadenia. Dôležité tiež je, čo overuje orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v procese schvaľovania prevádzkového poriadku, či je správne určený spôsob vykonávania vstupnej kontroly odpadov prijímaných do zariadenia, a či je správne nastavený rozsah analýz preberaných druhov odpadov vo vzťahu k používanej technológii v zariadení. Tým, že žalobca nemal vydaný súhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z.z., pričom žalovaný považoval toto protiprávne konanie odvolateľa za závažné.
15. V časti odôvodnenia týkajúcej sa uloženej pokuty žalovaný poukázal na § 112 ods. 2, § 116 ods. 2 a § 117 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z.z.. Ďalej žalovaný uviedol, že konanie žalobcu, ktorým sa dopustil porušenia povinností podľa § 12 ods. 1 zákona v spojitosti s § 105 ods. 3 písm. d) zákona a v nadväznosti na § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., prevádzkovanie kontrolovaného zariadenia na zhodnocovanie odpadov bez vydaného súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 79/2015 Z.z. považoval za závažné. Preto, s ohľadom na nezákonný postup žalobcu, ktorým došlo k protiprávnemu konaniu s možným nepriaznivým vplyvom konania na ďalšie nakladanie s predmetným odpadom, a tým následne aj na životné prostredie, pôvodnú výšku uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí považoval za nepostačujúcu. Protiprávne konanie žalobcu, ktoré vedie k ďalšiemu nesprávnemu postupu pri nakladaní s odpadom považuje žalovaný za priťažujúcu okolnosť, a preto pristúpil k zmene výšky uloženej pokuty podľa § 117 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z.z. a pokutu určil v celkovej výške 12 000 eur. Výška tejto pokuty, ktorá je uložená v rámci zákonného rozpätia od 1 500 eur do 200 000 eur, činí len 6 % z možnej výšky pokuty.
16. K uloženej pokute žalovaný ďalej argumentoval, že „sankcia za správny delikt má plniť funkciu výchovnú, preventívnu a súčasne aj represívnu. Preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Sankcia za správny delikt ako taká nie je sama o sebe účelom správneho trestania. Ukladaním správnych sankcií sa v podmienkach právneho štátu súčasne ako cieľ sleduje všeobecná a aj individuálna prevencia. Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutého subjektu a má za cieľ pôsobiť výchovne na budúce konanie účastníka konania.
Odvolací orgán uvádza, že každý právny poriadok obsahuje zákonné ustanovenia, ktoré upravujú situácie v súvislosti s nedobrovoľným plnením povinností subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákonnej úpravy v príslušnej oblasti. Takýmto neplnením si zákonných povinností subjektu dochádza k protiprávnemu konaniu, a to z rôznych dôvodov, napr. z neznalosti svojich práv a povinností, nedbanlivostným alebo úmyselným porušením práv a právom chránených záujmov a preto v systéme verejnej správy má svoje opodstatnenie aj právna zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb. Na uloženie sankcie za správny delikt je postačujúce zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že sa vyžaduje úmyselné zavinenie. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. Cieľom vyvodzovania administratívno-právnej zodpovednosti je zabezpečiť bezporuchovú správu verejných vecí. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom. Takéto protiprávne správanie subjektu pod ľa predpisov správneho práva spočíva v porušovaní zákonom chráneného verejného záujmu a jeho právnym dôsledkom je oslabenie ochrany verejného záujmu, a to v tomto prípade konkrétne ochrany životného prostredia. Nakoľko je daný správny delikt obsiahnutý v zákonnej úprave a je postihnuteľný sankciou, zákonodarca počíta s určitou mierou nebezpečnosti konania a zákonnou úpravou sa mu snaží zamedziť. Na druhej strane zákon ukladá správnemu orgánu povinnosti na úseku ochrany životného prostredia, ktorými sa má zamedzovať takému konaniu, ktoré ohrozuje všeobecný záujem, konkrétne na úseku ochrany životného prostredia. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a po dôkladnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia o pokute ako aj z hľadiska interpretačných pravidiel základných zásad, ktorými sa riadi celé správne konanie (§ 3 správneho poriadku) odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“
17. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný a prvostupňový správny v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba
18. Žalobou elektronicky doručenou dňa 18.05.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v úvode odôvodnenia rozsudku opísaných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré považoval za nezákonné. Žalobca žiadal alternatívne zrušiť obe rozhodnutia žalovaného alebo v zmysle § 198 od. 1 písm. a/ SSP žiadal, aby správny súd zmenil rozhodnutie v časti uloženej pokuty tak, že žalobcovi uloží podľa zákona o odpadoch pokutu na najnižšej hranici, t.j. podľa § 117 ods. 4 tohto zákona v sume 1.500,- eur.
19. Žalobca poukázal, že podľa § 113 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a preto i konanie o správnom delikte a o uložení pokuty sa riadi správnym poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal ma rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/272/2015 zo dňa 26.04.2018, podľa ktorého „... podľa ustálenej judikatúry aj slovenských súdov a medzinárodných súdnych orgánov rovnako ako podľa prevažujúcich doktrinálnych názorov, možno aplikovať zásady trestného práva i pre účely správneho trestania. Je zrejmé, že rovnako trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy a v tomto zmysle je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva poskytujú obvinenému z trestného činu .“ Použitie základných zásad trestného konania a zásad ukladania trestov podľa Trestného poriadku vyplýva i z § 195 písm. c) a d) SSP, podľa ktorých, ak v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania súd zistí, že ide o taký prípad, nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
20. Jednou zo zásad trestného práva je i zásada zákazu reformatio in pieus vyplývajúca z § 322 ods. 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorej k zmene napadnutého rozsudku v neprospech obvineného môže dôjsť len na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech obvineného (resp. v prípade náhrady škody pri odvolaní poškodeného). Z uvedeného vyplýva, že v prípade odvolania obvineného platí zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného. Táto zásada sa pritom uplatňuje i v oblasti správneho trestania, ktoré sa riadi zákonom č. 372/1991 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to v zmysle ust. § 82: „V odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti.“
21. Žalobca v rámci odvolania namietal výšku pokuty uloženej prvostupňovým rozhodnutím, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že išlo o formálne nedostatky, ktorých intenzita nepredstavovala závažné porušenie zákona o odpadoch a žalobca vykonal nápravu bez odkladu po tom, čo sa o pochybeniach dozvedel. Žalobca tiež poukázal na neľahkú finančnú situáciu, v ktorej sa nachádza, a to vzhľadom na jeho záväzky k Enviromentálnemu fondu, na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 1299/16/10 zo dňa 23.5.2016 v znení jej dodatkov a zmluvy o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 1228/15/10 zo dňa 8.6.2015 v znení jej dodatkov, ktorými boli žalobcovi poskytnuté dotácie v celkovej výške 1 612 600,-eur na nákup strojov a zariadení na spracovanie odpadov, a z ktorých vyplývajú žalobcovi záväzky preukazovať spracovanie stanoveného množstva odpadu za dohodnuté obdobie a to až do roku 2023. Žalobca odvolaním žiadal znížil výšku uloženej pokuty na najnižšiu možnú výšku vyplývajúcu zo zákona o odpadoch. Žalobca pripomenul, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol poľahčujúce okolnosti, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o výške pokuty v sume 4 000,-eur ako pokutu primeranú a dostatočnú. Žalovaný však o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, že uloženú pokutu zvýšil trojnásobne, pričom zjavne postupoval v rozpore so zásadou zákazu zmeny rozhodnutia v neprospech žalobcu (odvolateľa), a teda napadnuté Rozhodnutie je nezákonné.
22. Podľa žalobcu bolo rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné.
23. Hoci žalovaný vo svojom odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, napriek tomu zmenil výšku pokuty, a to až trojnásobne bez toho, aby doplnil dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ktorý by takú zmenu odôvodňoval a bez riadneho a dôsledného odôvodnenia, čo ho k takejto zmene viedlo a v rozpore so zásadou trestného práva zákaz reformatio in peius.
24. Žalovaný napriek svojmu záveru, že sa stotožnil so závermi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa žalobca dopustil závažného porušenia povinností podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 79/2015 Z.z., tým že nepožiadal príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov, pričom však prvostupňový správny orgán k takémuto záveru vôbec nedospel.
25. Vo vzťahu k zmene povahy porušenia povinnosti žalobcu podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. na závažné žalobca namietal, že z tvrdenia uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že informačná tabuľa zariadenia predstavuje „...základnú informáciu aj pre verejnosť...“ nevyplýva, že by išlo zo strany žalobcu o závažné porušenie tejto povinnosti. Žalovaný vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňového správneho orgánu, avšak bez toho, aby doplnil dokazovanie a zistil iné skutočnosti, ktoré by takúto zmenu kvalifikácie skutku odôvodňovali dospel k namietanému záveru.
26. Pri určení závažnosti porušenia je podľa názoru žalobcu potrebné brať do úvahy i možné dôsledky, ku ktorým takýmto porušením môže dôjsť, ako i preskúmať, či takým porušením došlo k ohrozeniu verejného záujmu chráneného zákonom takým významným spôsobom, že možno hovoriť o závažnom porušení zákona. Zároveň je potrebné pri určení závažnosti porušenia povinnosti vziať do úvahy i charakter povinnosti, o ktorej porušenie ide. V tomto prípade, teda v prípade neúplnej informačnej tabule zariadenia, podľa názoru žalobcu išlo o porušenie formálnej povinnosti, pričom možnosť, že by takýmto konaním došlo k reálnemu ohrozeniu životného prostredia, alebo zdravia, či života ľudí je reálne nulová. Žalovaný sa však uvedenými okolnosťami vôbec nezaoberal a vôbec neuviedol, akými úvahami sa riadil a z akého dôvodu práve neúplná informačná tabuľa predstavuje také ohrozenie verejného záujmu, že určil, že porušenie práve tejto povinnosti považuje za závažné, v dôsledku čoho je takéto odôvodnenie nepreskúmateľné.
27. Vo vzťahu k zmene povahy porušenia povinnosti žalobcu § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 79/2015 Z.z. tým, že žalobca nepožiadal príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov, na závažné, žalobca namietal, že prevádzkovým poriadkom riadne disponoval v čase kontroly a pri kontrole ho i predložil. Prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že „...vo vypracovaní Prevádzkového poriadku Inšpekcia nezistila žiadne nedostatky a zodpovedá predpísaným náležitostiam.“ Žalobca po kontrolnom zistení týkajúcom sa prevádzkového poriadku bez odkladu požiadal príslušný okresný úrad o súhlas s prevádzkovým poriadkom. Účelom takéhoto súhlasu je zhodnotiť, či je prevádzkový poriadok vyhotovený v súlade so zákonom a či obsahuje všetky náležitosti
tak, aby bol zabezpečený proces zhodnocovania odpadov bezpečne pre životné prostredie a pre ľudí. Žalovaný však i v tomto prípade vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom, avšak bez toho, aby doplnil dokazovanie a zistil iné skutočnosti, ktoré by takúto zmenu kvalifikácie skutku odôvodňovali.
28. Podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nevyjadril k žalobcom opísanej finančnej situácii, v ktorej sa žalobca nachádzal vzhľadom na jeho záväzky k Enviromentálnemu fondu. Neúmerne zvýšená pokuta 12 000,-eur teda nemohla plniť preventívne účely, plnila len represívny účel, keďže v prípade, ak by bol žalobca nútený túto sankciu zaplatiť, jeho činnosť by sa musela obmedziť ešte viac a plnenie jeho záväzkov voči Enviromentálnemu fondu zo zmlúv o dotáciách by bolo ohrozené.
29. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že považuje výšku uloženej pokuty v prvostupňovom rozhodnutí za nepostačujúcu „...s ohľadom na nezákonný postup odvolateľa, ktorým došlo k protiprávnemu konaniu s možným nepriaznivým vplyvom konania odvolateľa na ďalšie nakladanie s predmetným odpadom, a tým následne aj na životné prostredie“, žalovaný vôbec neuviedol, ktoré z vyčítaných konaní žalobcu by mohlo mať žalovaným deklarovaný „nepriaznivý vplyv na ďalšie nakladanie s odpadom“ a aký konkrétny „nepriaznivý vplyv“ by mohlo mať konanie žalobcu na ďalšie nakladanie s odpadom (pritom nie je tiež jasné, aký odpad má žalovaný na mysli, keď hovorí o „predmetnom“ odpade).
30. S poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty. Síce uložil pokutu v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, avšak dostatočne neodôvodnil, ktoré okolnosti ho viedli k tomu, aby uložil sankciu práve v takejto výške a dokonca oproti prvostupňovému rozhodnutiu i niekoľkonásobne vyššiu. Žalovaný sa vo vzťahu k výške uloženej sankcie obmedzil na skonštatovanie, že výška pokuty uložená v rámci zákonného rozpätia „od 1 500 eur do 200 000 eur činí len 6% z možnej uloženej pokuty“. Správny orgán je povinný výšku uloženej pokuty odôvodniť tak, aby nebolo pochybností o tom, že práve pokuta v uloženej výške zodpovedá povahe a závažnosti spáchaného skutku, rozsahu, času jeho trvania i prípadným spôsobeným následkom, a to najmä v prípade, ak zákon umožňuje uložiť pokutu v takom veľkom rozpätí, ako je tomu v ust. § 117 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z.z. (medzi 1 500,-eur a 200 000,-eur). Žalovaný tiež nevzal do úvahy, že zo strany žalobcu išlo o prvé porušenie zákona o odpadoch. Túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ani prvostupňový správny orgán.
31. Žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí vôbec neuviedol, v čom konkrétne vidí závažnosť konania žalobcu, resp. rozsah a čas protiprávneho konania, resp. k akému ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia by mohlo takýmto konaním žalobcu dôjsť, resp. či k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia alebo zdravia ľudí konaním žalobcu došlo a neuviedol akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní, pri zmene charakteru porušenia príslušných povinností žalobcom na závažné, pri zmene rozhodnutia o výške pokuty a neodôvodnil ani výšku uloženej pokuty. Uvedené je potrebné tiež posúdiť z hľadiska konštatovania žalovaného v úvode odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že sa plne stotožňuje so závermi prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný sa bez uvedenia dôvodov a nekonzistentne odklonil od uvedených záverov a posúdil konanie žalobcu (v dvoch prípadoch) ako závažné bez dostatočného zdôvodnenia takéhoto odklonu a bez zistenia nových závažných skutočností a rozhodol o trojnásobnom zvýšení pokuty pre žalobcu, a to všetko v neprospech žalobcu ako odvolateľa. III. Vyjadrenie žalovaného
32. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 16.07.2021, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
33. V súvislosti s uplatnením zásady zákazu reformatio in peius žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lSžhpu/1/2009 zo dňa 30.12.2013, v ktorom upozornil na odlišnosti správneho a trestného trestania a na nemožnosť univerzálnej aplikácie všetkých trestných zásad na oblasť správneho trestania. Osobitne upozornil na odlišnosti pri ukladaní sankcií. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že všeobecnú platnosť zákazu reformatio in peius bez výslovného ustanovenia zákona nemožno z pozitívneho práva odvodiť. Zákaz takéhoto postupu nie je zakotvený ani v správnom poriadku. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 880/08 z 28.01.2009, v ktorom sa okrem iného uvádza, že pre oblasť správneho trestania nie je možné z ústavnoprávnych predpisov odvodiť všeobecný zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech odvolateľa.
Taký zákaz podľa Ústavného súdu ČR nemožno odvodiť ani z práva na spravodlivý proces, zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ani zčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ani z čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 7 k Dohovoru.
34. Žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax slovenských súdov, a to napr. na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžo/14/2011 zo dňa 29.02.2012 a uznesenie NS SR sp. zn. 7SŽ/110/02 zo dňa 10.12.2002, ktoré sú v súlade s vyššie uvedenými tvrdeniami a v oboch NS SR konštatuje, že odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa, pričom výslovne uvádza, že v správnom konaní zásada reformatio in peius neplatí.
35. Existencia zmluvného vzťahu a práva a povinnosti vyplývajúce žalobcovi zo záväzkových vzťahov hoc aj spomínanej „Zmluvy o dotáciách“ považoval žalovaný za bezpredmetné. Existencia určitých záväzkov a z nich vyplývajúcich povinností nie je dôvodom pre ktorý by bolo možné od sankcie za porušenie výslovne uvedených povinností zákona o odpadoch upustiť, resp. prihliadnuť na ne pri rozhodovaní o výške ukladanej pokuty. Nie je zrejmé, aký konkrétny vplyv má žalobcom spomínaná „zmluva o dotáciách“ na jeho aktuálnu finančnú situáciu. Dotácie z prostriedkov Recyklačného fondu vo všeobecnosti slúžia na podporu projektov v rámci činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Dotácie slúžia práve na podporu a odbremenenie prevádzkovateľov pri realizácií svojich projektov.
36. Prvostupňový správny orgán pri kontrole zistil, že žalobca v čase výkonu kontroly nedisponoval súhlasom na vydanie prevádzkového poriadku kontrolovaného zariadenia na zhodnocovanie odpadov, udeľovaného podľa ustanovenia § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona. O takýto súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva žalobca ani nepožiadal. Prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie odpadov je jedným z najdôležitejších dokumentov prevádzkovej dokumentácie zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorý odsúhlasuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v súlade s ustanovením § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona. Minimálne obsahové náležitosti súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku sú vymenované v ustanovení § 97 ods. 2 zákona o odpadoch a v ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. Prevádzkovým poriadkom je teda upravená samotná činnosť v zariadení na zhodnocovanie odpadov. Udelenie súhlasu príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva na vydanie prevádzkového poriadku pre zariadenie na zhodnocovanie odpadov podľa ustanovenia § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona zabezpečuje, že v procese zhodnocovania odpadov budú tieto činnosti vykonávané schváleným technologickým postupom, ktorý zaručuje súlad uvedených postupov s podmienkami uloženými povoľovacím orgánom na ochranu životného prostredia ako celku. Iba predmetný súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zaručuje, že prevádzkový poriadok obsahuje všetky dôležité a zákonom predpísané údaje, podľa ktorých sa pri činnosti zhodnocovania odpadov prevádzkovateľ riadi tak, aby napr. bola zabezpečená ochrana prevádzky, najmä z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov, plnenie povinností pri obsluhe a údržbe zariadenia, aby boli navrhnuté primerané opatrenia pre prípad havárie zariadenia. Dôležité tiež je, čo overuje orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v procese schvaľovania prevádzkového poriadku, či je správne určený spôsob vykonávania vstupnej kontroly odpadov prijímaných do zariadenia, a či je správne nastavený rozsah analýz preberaných druhov odpadov vo vzťahu k používanej technológii v zariadení. Tým, že žalobca nemal vydaný súhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa ustanovenia § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona, naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods. 4 zákona. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval toto protiprávne konanie žalobcu za závažné.
37. Dôvodom pre konštatovanie porušenia povinnosti ustanovenej v § 17 ods. 1 písm. b) zákona nebola skutočnosť, že prevádzkovateľ nemal vypracovaný prevádzkový poriadok, ale to, že v čase výkonu kontroly nemal/nedisponoval súhlasom príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na jeho vydanie a ani o neho nepožiadal. Žalobca neoznačil zariadenie na zhodnocovanie odpadov informačnou tabuľou podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 12 ods. 1 zákona v spojitosti s § 105 ods. 3 písm. d) zákona a závažnosť porušenia ustanovení zákona o odpadoch a vyhlášky č. 371/2015 Z. z. spočíva v tom, že označenie zariadenia informačnou tabuľou je základnou informáciou aj pre verejnosť o existencii zariadenia na zhodnocovanie odpadov a taktiež na tabuli nesmie chýbať/absentovať ani údaj o orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý predmetnú prevádzku povolil. Dodatočné splnenie nie je dôvodom pre upustenie od potrestania a ani
dôvodom pre konštatovanie nesprávneho postupu prvostupňového orgánu a taktiež nezbavuje žalobcu zodpovednosti za spáchanie iného správneho deliktu. Naviac dodatočné splnenie povinnosti nie je ani liberačným dôvodom, uvedeným v zákone o odpadoch a keďže teda zákonodarca s takýmto zbavením sa zodpovednosti nepočíta, správny orgán môže prihliadnuť na dané dodatočné splnenie iba ako na poľahčujúcu okolnosť.
38. Zákon č. 79/2015 Z.z. ako aj jeho vykonávacie predpisy neobsahujú porušenia formálneho charakteru. Nakoľko je daný správny delikt obsiahnutý v zákonnej úprave a je postihnuteľný sankciou, zákonodarca počíta s určitou mierou nebezpečnosti konania a zákonnou úpravou sa mu snaží zamedziť. Na druhej strane zákon ukladá správnemu orgánu povinnosti na úseku ochrany životného prostredia, ktorými sa má zamedzovať takému konaniu, ktoré ohrozuje všeobecný záujem, konkrétne na úseku ochrany životného prostredia. Sankcia za správny delikt má plniť funkciu výchovnú a preventívnu, a súčasne aj represívnu, je preto žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Ukladaním správnych sankcií sa ako cieľ sleduje všeobecná a aj individuálna prevencia. Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutého subjektu.
39. Nie je povinnosťou žalovaného a ani nedisponuje nástrojmi, ktorými by bolo možné posúdiť neprimeranosť pokuty vzhľadom k aktuálnym majetkovým pomerom žalobcu. Nakoľko žalobca nepredložil dôkazy, potvrdzujúce jeho neurčité tvrdenia o záväzkoch k Environmentálnemu fondu, nemal správny orgán možnosť na takéto skutočnosti prihliadnuť. Podstatou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že záväzky, ktoré podnikateľovi vzniknú počas výkonu podnikania, nie sú dôvodom pre uplatnenie nižšej sankcie za porušenie povinností, určených v právnych predpisoch
40. K pomeru výšky pokuty uloženej prvostupňovým správnym orgánom a zvýšením sankcie žalovaný uviedol, že preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj administratívny spis a na základe zisteného skutkového stavu a posúdenia závažnosti konania, stanovil výšku sankcie bez ohľadu na výšku sankcie, ktorú uložil prvostupňový správny orgán. Nakoľko kontrolou bolo zistené viacnásobné porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva, žalovaný uložil pokutu, ktorá tvorí len 6% z maximálne možnej hornej hranice zákonného rozpätia od 1 500 eur do 200 000 eur. Viacnásobné porušenie zo strany žalobcu spočívalo v porušení jeho základných povinností tým, že neoznačil zariadenie na zhodnocovanie odpadov informačnou tabuľou s predpísanými údajmi podľa písmen a) až f) § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. tým, že neviedol evidenciu o druhu a množstve odpadu a o nakladaní s ním, ktorý mu vznikol ako pôvodcovi a držiteľovi odpadu a ktorý sa v čase výkonu kontroly nachádzal na prevádzke, a to odpad z dreva, papiera, kovu a plastu na ELO, ďalej tým, že nezverejnil všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa zákona o odpadoch na svojom webovom sídle a tiež tým, že nepožiadal príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorého prevádzkovanie bolo povolené podľa § 97 ods. 1 písm. c) zákona o odpadoch rozhodnutím č. j. OU-SC- OSZP-2018/011116/Ra, Ad zo dňa 23.07.2018.
41. Žalovaný dodal, že žalobca svojim konaním porušil štyri ustanovenia zákona o odpadoch. Žalovaný na základe vyššie uvedeného uplatnil absorpčnú zásadu tým, že uložil za viaceré vyššie uvedené delikty sankciu podľa ustanovení, vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a tým je v tomto prípade ustanovenie § 117 ods. 4 zákona o odpadoch, ktorý stanovuje rozpätie uloženia možnej pokuty od 1 500 eur do 200 000 eur.
IV. Relevantné právne predpisy
42. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím.
43. Podľa § 14 ods. 1 písm. f) zákona č. 79/2015 Z.z. držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi
44. Podľa § 17 ods. 1 písm. l) zákona č. 79/2015 Z.z. prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len „zariadenie“) je okrem plnenia povinností podľa § 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html> povinný zverejniť všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa tohto zákona, na svojom webovom sídle
45. Podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 79/2015 Z.z. orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton.
46. Podľa § 106 písm. a/, b/ zákona č. 79/2015 Z.z. inšpekcia (Slovenskej inšpekcii životného prostredia) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 112 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>) a ukladá pokuty (§ 117 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>).
47. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>. Ak orgán štátneho dozoru zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, vykoná jej oznámenie podľa osobitného predpisu.
48. Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
49. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania.
50. Podľa § 117 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z.z. pokutu od 1 500 eur do 200 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší alebo koná v rozpore s § 17 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>, b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>, j) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 19 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>, d) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 19 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 21 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 21 ods. 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>, l) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>, m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/79/20211228.html>; § 26 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 28 ods. 4 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>, d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/79/20211228.html>; § 29 ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 44 ods. 8 písm. b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>, c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 51 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 64 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/79/20211228.html>; § 65 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 89 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/79/20211228.html>; § 97 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/79/20211228.html>.
51. Podľa § 105 ods. 3 písm. d) zákona č. 79/2015 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi,
podrobnosti o označovaní a zhromažďovaní odpadov v priestoroch prekládkovej stanice komunálneho odpadu a priestoroch skladovania výkopovej zeminy, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy
52. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. zariadenie na nakladanie s odpadmi sa musí označiť informačnou tabuľou viditeľnou z verejného priestranstva, ktorá obsahuje a) názov zariadenia, b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania prevádzkovateľa zariadenia, c) prevádzkový čas zariadenia, d) zoznam druhov odpadov, s ktorými sa v zariadení nakladá, e) názov orgánu štátnej správy, ktorý vydal súhlas na prevádzkovanie zariadenia; ak ide o malé kompostárne (§ 11 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/371/20210101>), uvedie sa registračné číslo, f) meno a priezvisko osoby zodpovednej za prevádzku zariadenia a jej telefónne číslo.
53. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. prevádzkovú dokumentáciu o technicko-organizačnom zabezpečení riadneho chodu zariadenia a minimalizácie vplyvu zariadenia na životné prostredie, ak v odsekoch 11 a 12 nie je ustanovené inak, tvorí a) technologický reglement, b) prevádzkový poriadok, c) prevádzkový denník, d) zmluvy týkajúce sa nakladania s odpadmi, e) súhlasy, vyjadrenia a stanoviská orgánov štátnej správy a obcí.
54. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 366/2015 Z.z. na účely vedenia evidencií sa odpady zaraďujú podľa Katalógu odpadov.
55. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 366/2015 Z.z. evidenciu odpadov pre všetky kategórie odpadov vedú držiteľ odpadu, sprostredkovateľ a obchodník podľa druhov alebo poddruhov bez obmedzenia množstva na Evidenčnom liste odpadu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/366/20210101>.
56. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. inšpekcia je odborný kontrolný orgán, ktorý a) vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, b) ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie, c) vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia podľa osobitného predpisu, d) vykonáva ďalšiu činnosť vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu osobitných predpisov, e) vykonáva činnosť kontrolného orgánu podľa osobitných predpisov, f) vykonáva štátny dozor vo veciach dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni akciami, na ktoré bola poskytnutá podpora z Environmentálneho fondu.
V. Posúdenie veci správnym súdom
57. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
58. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.
59. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Uvedené platí aj pre správny orgán. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.
60. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.
61. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.
62. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že skutok vyplynuvší z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu a vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel. Porušenia zákona č. 79/2015 Z.z., ktoré sú správnymi deliktmi a ktoré boli uvedené vo výroku prvostupňového správneho orgánu potvrdeného žalovaným žalobca v správnej žalobe nesporoval.
63. Medzi účastníkmi súdneho konania nebolo sporným, či sa žalobca dopustil správnych deliktov kladených mu za vinu, žalobca však namietal výšku uloženej sankcie, pričom za neprimeranú považoval zvýšenie pokuty rozhodnutím žalovaného a tiež aj pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom.
64. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za v rozpore so zásadou zákazu reformatio in peius. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti výšky uloženej pokuty a pokutu zvýšil na trojnásobok bez toho, aby doplnil dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ktorý by takú zmenu odôvodňoval a bez riadneho a dôsledného odôvodnenia, čo ho k takejto zmene viedlo.
65. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasil so žalobcom a tvrdil, že v správnom konaní zásada reformatio in peius neplatí. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. lSžhpu/1/2009 zo dňa 30.12.2013, na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžo/14/2011 zo dňa 29.02.2012 a uznesenie NS SR sp. zn. 7SŽ/110/02 zo dňa 10.12.2002.
66. Správny súd dáva do pozornosti, že existuje judikatu´ra su´dov, ktorá prezentuje k aplika´cii za´sady za´kazu reformatio in peius odlišný názor, ako uvádza žalovaný vo vyjadrení k žalobe. Napr. rozhodnutie U´stavne´ho su´du SR sp. zn. III. U´S 392/2010 zo dnˇa 08.02.2011 uvádza, že „su´cˇastˇou procesny´ch za´ruk spravodlive´ho rozhodnutia, resp. minima´lnych garancii´ procesnej povahy je dodrzˇiavanie za ´sady za´kazu reformatio in peius, ktora´ sa podlˇa na´zoru u´stavne´ho su´du musi´ dodrzˇiavatˇ nielen v trestny´ch veciach, resp. spra´vnych veciach, ale i v disciplina´rnych konaniach...“ „Ta´to za´sada ma´ za
´klad uzˇ v ri´mskom pra´ve (Reformatio in peius iudici appelato non licet - porovnaj Digesta 49, 1, 1, pr.
- Ulpianus) a je plne aplikovana´ aj v su´cˇasnosti v pra´vnom poriadku Slovenskej republiky. Podstatou tejto za´sady je garantovatˇ mozˇnostˇ (obvinene´ho) napadnu´tˇ rozhodnutie opravny´m prostriedkom bez oba´v a rizika, zˇe sa jeho situa´cia zhorsˇi´ (Sˇa´mal, P. a kolekti´v: Trestny´ poriadok, komenta ´r. II. diel, 5. vydanie. Praha: C. B. Beck, 2005. s. 1959), teda garantovatˇ slobodu odvolacieho pra ´va zarucˇene´ho v druhej hlave (siedmy oddiel u´stavy) a v do^sledku toho i za´kladne´ho pra´va na obhajobu. Tu´to za´sadu je potrebne´ dodrzˇiavatˇ, ako aj aplikovatˇ, pokialˇ mozˇno vzˇdy najsˇirsˇie a vzˇdy iba materia´lne, nie forma´lne.“ 67. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžhpu/1/2013 zo dňa 09.06.2015 uviedol, že „pokiaľ ide o uplatnˇovatnie za´sady trestne´ho pra´va za´kazu reformatio in peius, ale v každom jednotlivom pri´pade je potrebne´ zva´žitˇ vsˇetky osobitosti danej veci. Znacˇna´ cˇastˇ procesny´ch pra´v, ktore´ prislu´chaju ´ obvinene´mu v trestnom konani´ sa prostredni´ctvom judikatu´ry aplikuje aj vo veciach spra´vneho trestania. To vsˇak neznamena´, že sa v ra´mci spra´vneho trestania maju´ aplikovatˇ u´plne vsˇetky pra ´va obvinene´ho, ktore´ sa uplatnˇuju´ v trestnom konani´. Trestne´ konanie a spra´vne trestanie su´ dve samostatne´ oblasti, v ra´mci ktory´ch by bolo mozˇne´ jednotlive´ insˇtitu´ty akokolˇvek navza´jom dopl ´nˇatˇ a nahra´dzatˇ. Spra´vne trestanie umozˇnˇuje jednoduchsˇie a menej forma´lne postupy, nezˇ tie ktore´ sa uplatnˇuju´ v trestnom konani´. Uvedene´ plati´ aj na za´sadu za´kazu reformatio in peius v spra´vnom trestani´, pricˇom v trestnom konani´ ma´ svoje sta´le miesto. V spra´vnom trestani´ neplati ´ ta´to za´sada neobmedzene (najma¨ s ohlˇadom na § 59 Spra´vneho poriadku, cielˇov odvolacieho konania, ako i z u´lohy odvolacieho orga´nu, ktore´ho rozhodovanie nie je viazane´ na za´very orga´nu prve´ho stupnˇa a je opra´vneny´ samostatne hodnotitˇ podklady pre rozhodnutie atdˇ.), ale je potrebne´ v kazˇdom jednotlivom pri´pade zohlˇadnitˇ vsˇetky skutocˇnosti aj s ohlˇadom na judikatu´ru Euro´pskeho su´du pre lˇudske´ pra´va a judikatu´ru su´dnych insˇtitu´cii´ Euro´pskej u´nie.“ „Za´verom je potrebne´ podotknu´tˇ, tže za´sadu za´kazu reformatio in peius v spra´vnom trestani´ nie je mozˇne´ bez vsˇetke´ho aplikovatˇ, ale ani a priori vylu´cˇitˇ, uvedene´ za´lezˇi´ od posu´denia konkre ´tnych okolnosti´ prejedna´vane´ho pri´padu. Druhostupnˇovy´ spra´vny orga´n musi´ dostatocˇne pri ´padne´ zvy´sˇenie sankcie oproti prvostupnˇove´mu spra´vnemu rozhodnutiu odo^vodnitˇ a zva´žitˇ vsˇetky skutkove´ okolnosti. Kedˇtže za´sada za´kazu zmeny k horsˇiemu nie je vy´slovne v Spra´vnom poriadku upravena´, je potrebne´ pri jej analogickom použiti´ aplikovatˇ taky´ vy´klad, ktory´ nebude na ujmu u´cˇastni´ka konania, avsˇak ani na ujmu ochrany hodno^t, v ktory´ch spocˇi´va pri´slusˇny´ chra ´neny´ verejny´ za´ujem.“ „Za´sada za´kazu reformatio in peius ma´ slu´tžitˇ najma¨ na to, aby u´cˇastni´ci spra´vneho konania mohli bez oba´v zo zhorsˇenia svojej situa´cie vyutžitˇ pra´vo na podanie opravne´ho prostriedku. Avsˇak podlˇa na´zoru odvolacieho su´du, aplika´cia tejto za´sady v spra´vnom konani´ bez obmedzenia, a to ani pri ochrane verejne´ho za´ujmu (napr. aj v prvom spra´vnom poriadku - vla´dnom nariadeni´ cˇ.8/1928 Zb. o konani´ vo veciach patriacich dopo^sobnosti politicky´ch u´radov (spra´vne konanie) bolo možne´ zmenitˇ rozhodnutie v neprospech odvolatelˇa, ak bol na danej veci verejny´ za´ujem) by bola v rozpore s u´lohou odvolacieho orga´nu, ktore´ho rozhodovanie nie je viazane´ na za´very orga´nu prve´ho stupnˇa. V tejto su´vislosti sena´t odvolacieho su´du poukazuje aj na kontradikto´rnostˇ trestne´ho konania, kde taky´to verejny´ za´ujem chra´ni prokura´tor, ktory´ sa ma´ možnostˇ odvolatˇ a tak dosiahnutˇ uloženie pri ´snejsˇieho trestu pre pa´chatelˇa, ak je to potrebne´. V spra´vnom konani´ v ra´mci spra´vneho trestania taka´to možnostˇ odvolania sa prokura´tora odpada´, a preto jedine spra´vny orga´n druhe´ho stupnˇa mo^že v tomto pri´pade ochra´nitˇ verejny´ za´ujem.“
68. Správne trestanie má charakter trestného konania. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Dohovor <file:///G:\..\..\..\Main\Default.aspx> má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych
sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.
69. Aj ustanovenia SSP vo svojej dikcii predpokladajú aplikáciu zásad trestného konania vo veciach administratívneho trestania. Podľa § 195 písm. c) správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Uvedené ustanovenie predstavuje jasný zámer zjednotiť doterajšiu rôznu prax pri aplikácii zásad trestného konania vo veciach konaní o správnych deliktoch (priestupkoch a iných správnych deliktoch)
70. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k presvedčeniu, že zásady trestného konania vrátane zákazu reformatio in peius majú sa vo veciach administratívneho trestania uplatňovať primerane aj v konaniach pred správnymi orgánmi.
71. Pokiaľ správny orgán v konaní o opravnom prostriedku pristúpi k prelomeniu tejto zásady a dospeje k záveru, že je potrebné vydať rozhodnutie v neprospech účastníka konania, ktorý podal opravný prostriedok, je jeho nevyhnutnou povinnosťou vysvetliť okolnosti, ktoré boli dôvodom takéhoto postupu. Tieto okolnosti môžu spočívať buď v iných skutkových zisteniach, ku ktorým dospel orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku vykonaným dokazovaním, alebo v inom posúdení a hodnotení zistených skutočností v prvostupňovom konaní resp. ich právnom posúdení
72. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by v danom prípade boli žalovaným v odvolacom konaní vykonané nové dôkazy, alebo že by žalovaný dospel k iným skutkovým záverom, aké sú konštatované v prvostupňovom rozhodnutí.
73. Žalovaný oprel svoje rozhodnutie o posúdenie zisteného skutkového stavu rozdielnym spôsobom ako prvostupňový správny orgán, pričom ako dôvod zvýšenia pokuty uviedol to, že považoval za závažné protiprávne konanie žalobcu porušenia zákona spočívajúce v tom, že na oplotení zariadenia umiestnil tabuľu, ktorá obsahovala iba text: „INGEMAR recyklácia odpadu“, čo nespĺňa požiadavky na obsah informačnej tabule podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. a že žalobca nemal vydaný súhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa ustanovenia § 97 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona, žalovaný.
74. Správny súd po preštudovaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že nedostatky v odôvodneniach tohto rozhodnutia sú natoľko zásadné, že to bráni riadnemu preskúmaniu jeho zákonnosti. Nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného bol pre súd neprekonateľnou prekážkou vôbec sa zaoberať meritórne vecou.
75. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).
76. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu.
Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
77. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
78. Ustanovenie § 116 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. určuje správnemu orgánu, aby pri ukladaní pokuty prihliadal najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. Správny orgán, ktorý pri určení výšky pokuty uvedené kritériá zohľadňuje, je zároveň svoje úvahy uviesť aj v rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne a určito, aby dotknutá osoba poznala bez pochybností dôvody, ktoré boli argumentom na určenia výšky pokuty. V danom prípade uvedené platí o to viac, keďže žalovaný upravil výšku pokuty v neprospech žalobcu, ktorý podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietal aj výšku pokuty, a teda očakával skôr jej zníženie vychádzajúc pri tom práve z vyššie definovanej zásady zákazu reformatio in peius.
79. V danej súvislosti správny súd pripomína, že pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkové pomery.
80. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, správny orgán pri tom zohľadňuje aj charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu.
81. Správny súd dopĺňa, že tam, kde zákonodarca poskytuje správnemu orgánu voľnosť pri úvahe (diskrečnú právomoc) pri hodnotení zisteného skutkového stav - posúdeniu závažnosti skutku, je aplikačnou praxou zároveň zdôraznená povinnosť správneho orgánu riadne, určite, zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodniť správne rozhodnutie. Len riadne odôvodnené rozhodnutie možno považovať za zákonné a spravodlivé. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúcim z princípu právneho štátu a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného práva alebo slobody, o ktorých sa pred správnym orgánom koná.
82. Absentujúce zdôvodnenie v predmetnej časti rozhodnutia žalovaného nedáva odpoveď, či žalovaný aplikoval dôsledne kritéria ustanovené v § 116 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z.. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že porušenia zákona č. 79/2015 Z.z. opísané (napríklad) v ods. 73 odôvodnenia rozsudku prehodnotil oproti prvostupňového rozhodnutia a na rozdiel od neho ich považoval za závažné, mal vysvetliť, prečo k takémuto záveru dospel. Žalovaný však svoje hodnotenie neodôvodnil, rozhodnutie v tejto časti postráda akákoľvek úvahu hodnotiaca skutky žalobcu z takej perspektívy, ktorá by dala možnosť posúdenia.
83. Jedným zo základných predpokladov na možnosť súdu vôbec posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia je to, aby takéto rozhodnutie po formálnej a materiálnej stránke spĺňalo základné atribúty vyžadované právnymi predpismi. Je prekážkou preskúmania, ak rozhodnutie napadnuté v žalobe neobsahuje také odôvodnenie, ktoré umožňuje oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré správny orgán rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Pre nedostatok právne relevantných dôvodov nemožno preto ani len posúdiť, či úvaha žalovaného nevybočila zo zákonného rámca či z rámca logického.
84. Súd dodáva, že za takejto situácie považuje za neefektívne, aby nepoznajúc z riadne neodôvodneného rozhodnutia relevantné úvahy žalovaného konštruoval alternatívy právneho posúdenia skutkového stavu. Z hľadiska zmyslu a úlohy správneho súdnictva, v ktorom poskytuje súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy bolo preto vhodnejšie a spravodlivejšie rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
85. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný sa bude v ďalšom konaní dôsledne zaoberať odôvodnením rozhodnutia v intenciách tohto rozsudku a vysporiada sa so všetkými pre vec podstatnými námietkami žalobcu.
86. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).