Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/1/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov v 1. rade Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J. XXX, XXX XX C., v 2. rade B. M.,nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 1, XXX XX I.,v 3. rade M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 1, XXX XX I.,v 4. rade M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 2, XXX XX I., v 5. rade B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX I.,v 6. rade M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX I.,v 7. rade B. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX I., právne zastúpených: VASIĽ, ŠIMONOVIČ & Partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01, Košice, proti žalovanému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. L. XXXX/X, XXX XX K. G. Z., právne zastúpeného: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C 207/2011-249 zo dňa 09.10.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol žalobu, vo výroku II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku III. priznal štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže úspešným v danom prípade bol žalovaný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. V súvislosti s náhradou nákladov spojených so znaleckým dokazovaním vznikli štátu trovy za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto vzhľadom na výsledok sporu rozhodol po 01.07.2016 o týchto trovách tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Obsah odvolania

3. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali, že súd prvej inštancie nevzal pri rozhodovaní o trovách konania výnimočnosť okolnosti predmetného konania a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vyžadujú aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. Dôvod osobitného zreteľa videli odvolatelia v tom, že aj keď žalovaný mal úspech v konaní, žaloba bola podaná, že chceli usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, pritom však nedisponovali všetkými potrebnými údajmi. Uviedli, že nemohli všetky potrebné údaje dohľadať z

bežných, verejne dostupných údajov, keďže ani verejné zdroje neobsahovali presnú identifikáciu poručiteľov ako posledných známych vlastníkov nehnuteľnosti. Zároveň nebolo možné z rovnakých príčin a s ohľadom na časový odstup pre žalobcov možné získať údaje o všetkých potenciálnych dedičoch po posledných známych vlastníkoch nehnuteľnosti. Mali za to, že sa do dôkaznej núdze nedostali vlastnou vinou, ale z dôvodu neúplnej archivácie a nekomplexného zverejňovania informácii vo verejne dostupných zoznamoch. Žalobcovia žiadnym spôsobom nezapríčinili , že dedičské konania ohľadne nehnuteľnosti neprebehli, zo všetkými dedičmi, že okruh po tom ktorom poručiteľovi nebol zistený, že neexistoval a do dnešného dňa niet mechanizmu, ktorý by zamedzil tomu, aby k opomínaniu prizvania dedičov na dedičské konania nedochádzalo, aby bolo možné získať informácie o všetkých dedičských konaniach. Napriek tomu predkladali počas konania súdu dôkazy a informácie, ktoré sa im podarilo čiastočne získať a ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom. Žalobcovia sa vyjadrili k tvrdeniam žalovaného, ktorý najprv spochybňoval identifikáciu nehnuteľnosti, ku ktorej vlastníckemu právu sa vedie spor a po predložení znaleckého posudku namietal, že z jeho strany nedošlo k pochybeniu a k uvedenému stavu mali prispieť žalobcovia, že sa o nehnuteľnosť nezaujímali. Uviedli, že z vykonaného dokazovania je zrejme že nehnuteľnosť bola v konaní identifikovaná nad všetky pochybnosti a s ohľadom na skutočnosti uvedené v v znaleckom posudku znalca č. 18/2014 zo dňa 02.12.2014 je zrejme že súčasný stav nezavinili žalobcovia. Argumentácia žalovaného tak nemala tak vplyv na 1. výrok rozsudku, čo podľa ich názoru mal súd zohľadniť aj pri II. a III. výroku rozsudku. Zároveň upriamili pozornosť na seba ako dôchodcov (najmladší má 60 rokov a najstarší 85 rokov) a svoje sociálne postavenie, kde ich príjem predstavuje predovšetkým starobný dôchodok. Navrhli, aby odvolací súd zmenil II. výrok rozsudku tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania a III. výrok rozsudku tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

5. Podľa § 256 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

6. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách úspešného žalovaného a trov štátu aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. Odvolatelia namietajú nesprávne právne posúdenie veci a žiada aplikovať ust. § 257 C.s.p. vo vzťahu k trovám konania medzi nimi a žalovaným, ako aj vo vzťahu ku trovám štátu.

8. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

9. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

10. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

11. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalovaného, ktorý má nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 C.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

12. Žalobcovia považovali za dôvod osobitného zreteľa skutočnosť, že chceli usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, avšak nedisponovali všetkými potrebnými údajmi. Do dôkaznej núdze sa nedostali vlastnou vinou, ale z dôvodu neúplnej archivácie a nekomplexného zverejňovania informácii vo verejne dostupných zdrojoch. Poukázali taktiež na ich vek (v rozmedzí 60-85 rokov) a sociálne postavenie (dôchodcovia) ako dôvody osobitného zreteľa.

13. Vo veci samej sa pôvodní žalobcovia sa voči žalovanému domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území C., a to parcely registra ,,C“ KN č. XXX/X o výmere 12794, trvalé trávnaté porasty, patria do dedičstvá B. Z. v podiele 1 a B. Z. v podiele 1 k celku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci určenia, že určitá nehnuteľnosť patri do dedičstva by mali byť účastníkmi všetci dedičia a preto aktívne legitimovaný vychádzajúc zo žalobného petitu by mal byť aj Z. Z.. Menovaný však nebol žalobcom, teda žalobcovia neboli všetci dedičia a preto pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobu zamietol. Ako ďalší dôvod uviedol, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem vzhľadom na vydané rozhodnutia v dedičských konaniach, ktoré potvrdzovali dedenie jednotlivých podieloch po poručiteľoch a že pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. 1/b z pozemnoknižnej zápisnice č. 58 prechádzala na jednotlivých dedičov.

14. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky a dospel k záveru v danej veci nenašiel dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalovaného, aby si trovy konania hradil sám.

15. Pokiaľ odvolatelia uviedli ako dôvod osobitného zreteľa nezavinený nedostatok informácii o všetkých dedičských konaniach vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XX na parcelách mpč. 1b o výmere 12.488 m2 patriacej do majetku po B. Z. a B. Z., odvolací súd s týmto názorom nestotožnil, minimálne vo vzťahu k dedičovi Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre neúčasť ktorého na konaní súd okrem iného zamietol žalobu. Pôvodnými žalobcami v konaní boli Q. M., B. M., M. A. a B. Z.. Z obsahu spisu vyplýva, že k žalobe žalobcovia priložili kópiu rozhodnutia Štátneho notárstva zo dňa 11.11.1976, sp. zn. D 505/76, vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi B. Z., nar. XX.XX.XXXX. Podľa uvedeného rozhodnutia Štátne notárstvo vyporiadalo dedičstvo pozostávajúce aj nehnuteľnosti, parcely zápisnica č. XX mpč. 1/b pod B 3 v 24/96- inách ako aj B4 v 24/96-inách vedených ešte na mene B. Z. a manželka Q. K., tak ako to nadobudol poručiteľ pod č. D 60/1954 a D 88/1966, tak, že cele dedičstvo nadobudol Z. Z. v podiele 1/7 a Q. Z. v podiele 6/7 z celku dedičstva. V čase podania žaloby teda žalobcovia zastúpení advokátkou disponovali informáciou, že do okruhu možných dedičov, a teda k stranám predmetného sporu mohol patriť aj Z. Šverha, nar. XX.XX.XXXX. Je potrebné dodať, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby z dôvodu hospodárnosti, ktorú žalobcovia odôvodnili i tým, že Z. Z. čestne vyhlásil, že si nerobí nároky na predmetnú nehnuteľnosť a dal súhlas. aby súd určil do dedičstva po M. M. v podiele 1 a Q. M. v podiele 1.

16. Odvolací súd podotýka, že v čase keď súd prvej inštancie vyzval žalobcov (výzva zo dňa 28.04.2016 doručená ich právnej zástupkyni dňa 02.05.2016, aby uviedli identifikačne údaje poručiteľov, po ktorých má byť, že vec patri do dedičstva, pri postupnosti dedenia veci pre identifikáciu všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov, ďalej aký majú naliehavý právny záujem na žalovanom určení, že vec patri do dedičstva a aby sa vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku o nerozlučnom spoločenstve účastníkov konania) bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý spomína rozhodnutia v dedičskom konaní (D60/1951, D 505/76, D 314/81, D 588/82, D52/83) v zmysle ktorých prešla pôvodná parcela mpč. 1/b z PK zápisnice č. 58 do vlastníctva dedičov.

17. Navyše vychádzajúc zo znaleckého posudku úspešný žalovaný nezavinil skutočnosť, že zhotoviteľ registra obnovenej evidencie pozemkov pochybil pri priraďovaní vlastníckych vzťahov spornej parcely mpč. 1/b a priradil ju do vlastníctva SR v správe SPF z titulu zle čitateľných podkladov.

18. Vo vzťahu k poukazu žalobcov na ich vyšší vek a sociálne postavenie (poberateľov starobného dôchodku) ako dôvody osobitného zreteľa, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti samé o sebe neodôvodňujú nepriznanie trov konania úspešnej strane sporu. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovia zastúpení advokátom bližšie nekonkretizovali skutočnosti vo vzťahu k ich majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom a preto neunieslo dôkazné bremeno.

19. Uvedené skutočnosti spočívajúce v okolnostiach podanej žaloby podľa názoru odvolacieho dôvodu nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia ust. § 257 C.s.p. preto nie je dôvodná.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. ako vecne správny (§ 387 ods.1 C.s.p.).

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní a žalovaný bol síce úspešný, avšak žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).