Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom: Žižkova 11, Bratislava, IČO: 35 799 200, proti žalovanej: G. L., U.. XX. X. XXXX, F. D.: D. Č.. XXX, o zaplatenie 716,91 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 395,48 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 395,48 € od 27. 9. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 10 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 2. 1. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 716,91 €, spolu s zmluvným úrokom vo výške 14,50 % zo sumy 515,27 € od 27. 9. 2017 do zaplatenia, s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 515,27 € od 27. 9. 2017 do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, ktorú uzavrela zo žalovanou 25. 5. 2013 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 700 € s úrokom 14,50 % p. a. a úrokom z omeškania, ktorý bol v zmluve dohodnutý ako 5 % vyšší ako úroková sadzba dohodnutá v čl. III bod 1. písm. a) zmluvy. Pretože žalovaná neplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením svojho záväzku, na čo bola písomne upozornená žalobkyňou listom - výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti. Žalobkyňa vyhlásila okamžitú splatnosť mimoriadneho úveru vo výške 647,03 €, pretože ani po výzve žalovaná neplnila riadne a včas. Po okamžitej splatnosti žalovaná uhradila čiastočne svoj záväzok vo výške 190 €, ktorú žalobkyňa započítala na svoju pohľadávku, ktorú si uplatňuje v tomto konaní a ktorá pozostáva z istiny vo výške 515,27 € a úroku z omeškania vo výške 201,64 €.

3. K žalobe bola pripojená zmluva, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z 18. 3. 2013, úverové podmienky pre spotrebiteľské úvery, výpis z účtu mimoriadneho medziúveru k 31. 12. 2013 a k 31. 12. 2016, výzva pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru z 3. 3. 2015 s dokladom o doručení žalovanej 23. 3. 2015, vyhlásenie okamžitej splatnosti z 5. 5. 2015 s dokladom o doručení žalovanej 19. 5. 2015 a vyčíslenie pohľadávky žalobkyne k 26. 9. 2017.

4. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrila k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaná bola v konaní pasívna a k žalobe a jej prílohám sa nevyjadrila.

5. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovný skutkový stav veci, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia zákona.

6. Z predloženej zmluvy uzavretej dňa 25. 5. 2013 medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanej mimoriadny medziúver vo výške 700 €, a to do dňa pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXX (čl. I, ods. 1 zmluvy). Po splnení podmienok pre pridelenie cieľovej sumy pre stavebné sporenie sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť stavebný úver vo výške 210 €, ak nebude voči žalovanej evidovať splatné pohľadávky (čl. I, ods. 2 zmluvy). Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola 14,50 % p. a., ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 21 % p. a. a priemerná RPMN za predchádzajúci štvrťrok porovnateľných úverov je 47,29 % p. a (čl. III ods. 1 zmluvy). Celková výška úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť na základe tejto zmluvy, vypočítaná podľa údajov platných v čase uzavretia zmluvy, predstavuje sumu 1 186,58 € (čl. III ods. 3 zmluvy).

7. Čerpanie mimoriadneho medziúveru sa malo uskutočniť tak , že 80 % zo sumy medziúveru malo nastať ihneď po splnení odkladacích podmienok a zvyšných 20 % z po predložení dokladov účelového použitia poskytnutého úveru (čl. II, ods. 1.3 zmluvy). Z predloženého výpis z účtu mimoriadneho medziúveru k 31. 12. 2013, mal okresný súd preukázané, že 27. 3. 2013 bola žalovanej poskytnutá časť úveru vo výške 542,50 € z dôvodu, že z pôvodných 560 €, ktoré malo byť podľa zmluvy vyplatených žalovanej, bol započítaný poplatok vo výške 17,50 €, ktorý predstavoval poplatok za uzatvorenie zmluvy. Výpisom z účtu mimoriadneho medziúveru k 31. 12. 2016 bolo preukázané, že žalovanej bola poskytnutá aj zvyšná časť medziúveru vo výške 140 €.

8. Žalovaná mala dlh splatiť v mesačných splátkach vo výške 10,78 €, pričom do pridelenia cieľovej sumy mala platiť iba úroky a poplatky medziúveru a počet takýchto splátok mal byť 38. Úverová splátka pozostávala z úroku vo výške 8,57 €, poplatok za správu úverového účtu vo výške 2 € a poplatok za poskytnutie informácie o zúčtovaní na účte vo výške 0,21 €. Medzi úver mal byť splatený ku dňu pridelenia cieľovej sumy najneskôr do 31. 5. 2016 (čl. IV ods. 2.1 až 2.3 zmluvy).

9. Ako ďalej vyplýva z predložených dôkazov, žalovaná prevzala aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorých boli na základe jednotného formulára podľa prílohy II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, uvedené základné údaje o poskytnutom úvere (ďalej len „formulár o základných údajoch úveru“). Z tvrdení žalobkyne ako aj z predložených výpisov z účtu mimoriadneho medziúveru k 31. 12. 2013 a k 31. 12. 2016 vyplýva, že žalovaná uhradila doposiaľ sumu 287,02 €. Z obsahu výzvy pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru adresovanej žalovanej vyplýva výška dlhu k 3. 3. 2015 v celkovej sume 117,67 €, ktorý mala žalovaná vyrovnať do 31. 3. 2015. Výzva bola doručená žalovanej 23. 3. 2015. K vyhláseniu okamžitej splatnosti došlo k 30. 4. 2015, o čom bola upovedomená žalovaná listom z 5. 5. 2015, ktorý jej bol doručený 19. 5. 2015.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákonom č. 129/2010 Z. z. a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Okresný súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Uvedená zmluva nebola zabezpečená nehnuteľnosťou, preto sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, ani jedna zo strán túto skutočnosť nespochybnila a uvedené vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré odkazujú na ustanovenia citovaných zákonov.

16. Vzhľadom na uvedené, okresný súd, pristúpil z úradnej povinnosti ku kontrole zmluvných podmienok, či obsahujú všetky náležitosti tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 ZSU, a zároveň, či predmetná zmluva neobsahuje aj niektorú z neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 OZ.

17. Okresný súd poukazuje na nesprávny postup žalobkyne, ktorá poplatok za schválenie a spracovanie úverového prípadu vo výške 17,50 € započítala do istiny úveru a reálne poskytla žalovanej ako spotrebiteľovi sumu úveru zníženú o uvedený poplatok. Uvedený postup mal súd preukázaný z výpisu z účtu mimoriadneho medziúveru k 31. 12. 2013. Okresný súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 (Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a. s.), v ktorom o štvrtej z predložených prejudiciálnych otázok rozhodol tak, že „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Uvedený postup zo strany žalobkyne bol preto v zmysle citovaného rozhodnutia nesprávny, pretože žalobkyni sa úročí suma istiny vo výške 700 €, avšak reálne mala od začiatku k dispozícii sumu zníženú o započítaný poplatok. Úrok pritom predstavuje odplatu, teda odmenu za to, že veriteľ poskytne svoje peňažné prostriedky dlžníkovi vo výške, ako je uvedené v zmluve. V tomto prípade si však časť z poskytnutých prostriedkov vzal priamo veriteľ na úhradu uvedeného poplatku, ktorého výšku a možnosť započítania si jednostranne stanovil v predmetnej zmluve.

18. Žalovanej bol teda reálne poskytnutý úver vo výške 682,50 €. Výška reálne poskytnutého úveru je jedným zo základných parametrov pre výpočet RPMN, preto ak je tento údaj nesprávny v tom, že žalovanej bola poskytnutá nižšia suma, než je uvedené v zmluve (700 €), tak je možné dospieť k záveru, že RPMN je vypočítaná v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) ZSU.

19. Okresný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že samotná zmluva je pre priemerného spotrebiteľa napísaná nezrozumiteľne. Poukazuje pritom napr. na údaj o celkovej výške úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť. Už zo samotného názvu totiž vyplýva, že jednou zmluvou poskytuje žalobkyňa dva rôzne úverové produkty, a to mimoriadny medziúver a stavebný úver. Obidva úvery majú rôzny úrok, úrok z omeškania, RPMN (čl. III zmluvy), počet a výšku splátok. Celková výška úveru, ktorú dlžník musí zaplatiť je uvedená jednou sumou vo výške 1 186,58 € (čl. III ods. 3 zmluvy). Z uvedeného údaja však nie je možné zistiť, či ide o celkové náklady stavebného úveru alebo medziúveru alebo či ide o celkové náklady oboch úverov spoločne. Uvedený údaj by mal predovšetkým poskytnúť spotrebiteľovi informáciu o tom, aké sú náklady, ktoré bude musieť zaplatiť a aby bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. To platí v prípade, že sa spotrebiteľ

bude rozhodovať na základe tohto kritéria, či chce uzavrieť zmluvu s dodávateľom za podmienok, ktoré tento dodávateľ vopred sformuloval (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Van Hove, C-96/14, EU:C:2015:262, bod 41, RWE Vertrieb, C-92/11, EU:C:2013:180, bod 44, Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, EU:C:2014:282, body 70 a 73, ako aj Matei, C-143/13, EU:C:2015:127, bod 74).

20. Okrem toho súd zistil, že v čl. IV ods. 2.1 zmluvy je uvedené, že do pridelenia cieľovej sumy je žalovaná povinná platiť 38 splátok vo výške 10,78 €, predstavujúcich úroky a poplatky. Z uvedeného vyplýva, že celková výška medziúveru by mala predstavovať výšku 1 109,64 € (409,64 € + 700 €). V čl. IV ods. 3.1 zmluvy je uvedené, že žalovaná je povinná splácať stavebný úver v 10 mesačných splátkach vo výške 25,32 €. Celková výška stavebného úveru by preto mala predstavovať výšku 253,20 €. Podľa týchto údajov by mala celková výška oboch úverov, ktorú žalovaná zaplatí, predstavovať sumu 1 362,84 €. Celková výška úveru uvedená v zmluve v čl. III ods. 3 je však v rozpore s uvedenými údajmi. Okresný súd preto dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobkyňa uviedla nesprávne celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU, čo má rovnaký následok, ako v prípade uvedenia nesprávnej RPMN, teda že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 písm. b) ZSU.

21. Nad rámec okresný súd uvádza, že žalobkyňa predložila aj formulár o základných údajoch úveru, v ktorom sú však uvedené údaje o poskytnutom medziúvere a stavebnom úvere v úplnom rozpore s údajmi, ktoré sú v samotnej zmluve. Žalovaná tak na základe tohto formulára, ktorý je povinná žalobkyňa poskytnúť podľa § 4 ods. 2 ZSU, pred uzavretím samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uviedla žalovanej nesprávne údaje o poskytnutých úveroch. Vo formulári je totiž uvedená RPMN medziúveru 10,69 % p. a. a stavebného úveru 7% p. a.. Celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť je uvedená v sume 1 357,67 €. Ide o hrubo zavádzajúce údaje, ktoré mohli žalovanú uviesť do omylu pri posúdení, či je pre ňu poskytnutý úver výhodný.

22. S poukazom na uvedené závery, ku ktorým dospel okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že úver poskytnutý žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku nesprávne uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa citovaných ustanovení ZSU. Okresný súd vyhodnotil žalobu ako čiastočne dôvodnú a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 395,48 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru poskytnutou žalobkyňou (682,50 €) a sumou uhradenou žalovanou (287,02 €). Rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku nároku žalobkyne, očisteného o nároky, ktoré okresný súd žalobkyni nepriznal. Priznaná suma teda predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého úveru (bez úrokov a poplatkov) a vo zvyšnej časti okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa si v rámci žalovaného nároku vo výške 716,91 € uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 201,64 €. Okresný súd však nemal preukázané, za aké obdobie a z akej sumy bol vyčíslený úrok z omeškania. Žalobkyňa taktiež neuviedla, akou sadzbou úročila nešpecifikovanú dlžnú sumu, preto súd v tejto časti nárok žalobkyne zamietol pre jeho nedôvodnosť.

23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením záväzku (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, podľa údajov zverejnených na webovej stránke www.nbs.sk) bola 0 %. Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 5 % ročne, a v tejto výške si ho uplatňuje žalobkyňa z dlžnej sumy.

26. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 395,48 €. Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa uvedeného v žalobnom návrhu, pretože žalovaná bola preukázateľne v tom čase v omeškaní s dlžnou sumou.

27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Žalobkyňa bola v konaní úspešná iba v pomere 55 % (neúspech mala v rozsahu istiny 321,43 € a príslušenstva), preto jej okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej vo výške 10 %.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má chybu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.