Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-155-2017.pdf
PDF · 114.2 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/155/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. T. XX, XXX XX V. T. T., za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 3 790,39 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a osobitnému subjektu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.10.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia 3 790,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 790,39 eura od 21.09.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24.11.2005 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystaveniu výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 950 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 65 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 13.09.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.08.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3 790,39 eura.
3. Žalobca ako dôkazy označil žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro spolu s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., návratku, výpis z pôžičkovej karty Quatro.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vyjadril ľútosť nad vzniknutou situáciou a snahu dlh uhradiť. Poukázal na to, že sa dostal do finančných ťažkostí, požiadal o splátkový kalendár.
5. Uznesením č. k. XXCsp/XXX/XXXX - XX zo dňa 05.01.2018 súd pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Dôvodom bolo postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na spoločnosť
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. a to rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2018.
6. Uznesením č. k. XXCsp/XXX/XXXX - XX zo dňa 23.03.2018 súd rozhodol o pribratí osobitného subjektu na strane žalovaného.
7. Výzvou zo dňa 13.06.2018, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.06.2018 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní preukázal, že spoločnosť VÚB, a.s. dodržala postup v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a zaslala žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky a že došlo k zosplatneniu úveru. Žalobca bol upozornený na nutnosť preukázať doručenie zásielok adresovaných žalovanému.
8. Žalobca v písomnom podaní doručeným súdu dňa 18.07.2018 uviedol, že v súlade s čl. V bod 33 písm. b) obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.11.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalobca ako dôkaz predložil predžalobnú upomienku zo dňa 04.10.2014 spolu s doručenkou a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.11.2014 (bez doručenky). Zároveň žiadal rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie.
9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnili a pojednávanie nežiadali odročiť. Pojednávania sa nezúčastnil ani osobitný subjekt, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Z tohto dôvodu súd pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a osobitného subjektu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro spolu s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., výpisom z pôžičkovej karty Quatro, návratkami, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu, predžalobnou upomienkou zo dňa 04.10.2014 spolu s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.11.2014 a ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
10. Dňa 22.11.2005 podpísal žalovaný žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, ktorou žiadal úverový rámec vo výške 30 000 Sk (995,82 eura) so štandardnou mesačnou splátkou 1 000 Sk (33,19 eura). Za VÚB a.s. v zastúpení Slovenské kreditné karty, a.s. bola žiadosť podpísaná 24.11.2005.
11. Podľa návratky podpísanej žalovaným dňa 26.06.2007 nový úverový rámec bol poskytnutý vo výške 39 000 Sk (1 294,56 eura) a nová minimálna mesačná splátka bola 1 300 Sk (43,15 eura). Podľa návratky podpísanej žalovaným dňa 21.06.2010 nový úverový rámec bol poskytnutý vo výške 1 950 eur a nová štandardná (minimálna) mesačná splátka bola 65 eura.
12. Podľa čl. V. (zúčtovanie, úhrada a platba), bod 31. písm. b) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. účinných od 01.06.2005, ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný.
13. V spise sa na čl. 12- 28 nachádza výpis z pôžičkovej karty Quatro za zúčtovacie obdobie od 01.01.2009 do 31.08.2017 s podrobným prehľadom výberov, vkladov, zúčtovaných úrokov a poplatkov.
14. Predžalobnou upomienkou zo dňa 04.10.2014, ktorá bola doručená žalovanému dňa 10.10.2014, bol žalovaný vyzvaný na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 195 eur a zároveň bol žalovaný upozornený, že ak do 11.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 8/2014 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 05.11.2015 malo dôjsť zo strany spoločnosti VÚB, a.s. (pod hlavičkou Slovenské kreditné karty) k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému. Žalobca dôkaz o doručení zosplatnenia žalovanému ani na výzvu súdu nepredložil.
15. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. a VÚB, a.s. ako postupcami a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V prílohe č. 3 k rámcovej zmluve je
špecifikovaná pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu. V zmysle žiadosti o postúpenie a prevod je dátum prevzatia dátumom postúpenia pohľadávky. Ako dátum prevzatia je uvedený 20.11.2017. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2017 bolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému, o čom svedčí podací hárok na čl. 49.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „Zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi spoločnosťou VÚB, a.s. a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej poskytol žalovanému úverový rámec, z ktorého žalovaný mohol opakovane čerpať finančné prostriedky podľa aktuálneho zostatku na úverovom účte. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že spoločnosť VÚB, a.s. vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako veriteľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý uspokojoval svoje súkromné potreby, teda vystupoval ako spotrebiteľ. Ide teda o zmluvný vzťah, ktorý má spotrebiteľský charakter, konkrétne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
20. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť VÚB, a.s. poskytla žalovanému úver prostredníctvom úverového rámca, ktorý žalovaný nesplácal riadne a včas, čo malo za následok, že VÚB, a.s. (pod hlavičkou Slovenských kreditných kariet) mala oznámiť žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Doručenie, resp. dôkaz o doručovaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru neboli v konaní preukázané. Následne rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 20.11.2017 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na žalobcu.
21. Žalobca si pohľadávku pôvodného veriteľa uplatňuje z titulu postúpenia pohľadávky. Súd sa preto zaoberal otázkou, či k postúpeniu pohľadávky VÚB, a.s. na žalobcu došlo zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. platne, a teda, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.
22. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.
23. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.
24. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinnom v čase postúpenia pohľadávky. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka alebo jej časť postúpená, ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.
25. Konajúci súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom uplatneného nároku voči žalovanému z dôvodu, že v tomto prípade podľa názoru súdu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt nakoľko žalobca nepreukázal, že pohľadávka bola zosplatnená. Žalobca
súdu nepredložil dôkaz, ktorým by hodnoverne preukázal, že listina, ktorou došlo k zosplatneniu úveru bola doručená (resp. doručovaná) žalovanému. Vzhľadom k tvrdeniam žalobcu o zosplatnení úveru bolo jeho povinnosťou predložiť dôkaz o tom, že zosplatnenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, resp. že mu oznámenie o zosplatnení bolo doručované. V tomto prípade sa tak nestalo, preto súd nemal preukázané zosplatnenie úveru a nemohol naň prihliadať. Z tohto dôvodu súd nepovažoval predmetný spotrebiteľský úver za zosplatenený pre neunesenie dôkazného bremena.
26. Zároveň v danom prípade žalobca netvrdil a už vôbec nepreukázal, že jeho právny predchodca zaslal žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. V danom prípade žalobca nepreukázal doručenie, resp. doručovanie výzvy pred postúpením pohľadávky žalovanému.
27. Neobstojí ani názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa týka výlučne ochrany bankového tajomstva. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred postúpením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku. Predmetné ustanovenie nemá charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti Zákona o bankách upravujúcou bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana klientov a bankové tajomstvo“). Z vykonaného dokazovania nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanému pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, táto zmluva je tak v časti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanému na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanému pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky voči žalovanému z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu; žalobca preto spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávok platne nenadobudol.
28. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu spotrebiteľského úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk (v zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona).
29. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k spornej pohľadávke voči žalovanému.
30. Súd poukazuje na to, že i v prípade aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu by súd musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V konaní bolo preukázané, že zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty, ktorá oprávňovala žalovaného na uskutočňovanie finančných operácií a svojou povahou ide o zmluvu úverovú (jej podstatou bolo čerpanie peňažných prostriedkov banky do výšky stanoveného finančného limitu) neobsahuje prakticky žiadne obsahové náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle vtedy účinného Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ani len výšku úrokovej sadzby, prípadne výšku poplatkov. Z tohto dôvodu žalobca v zmysle § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemá nárok na úroky a poplatky, ktoré v zmluve uvedené nie sú. Žalobca by mal nárok iba na zaplatenie rozdielu medzi čerpaným úverom a žalovaným vrátenou sumou. Z obsahu spisu (výpis z účtu) pritom vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 900 eur a žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) uhradil 4 007,24 eura. Z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na uplatnenú pohľadávku.
31. Na záver súd dodáva, že vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie. Právna úprava rozsudku pre uznanie je upravená v § 282 CSP, podľa ktorého ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. V danom prípade je avšak nepochybné, že žalovaný si nebol vedomý porušenia Občianskeho zákonníka, Zákona o bankách a súčasne porušenia Zákona o spotrebiteľských úveroch zo strany žalobcu (jeho právneho predchodcu). Ak by súd rozhodol o žalobe rozsudkom na základe uznania, urobil by tak za existencie vážnych pochybností o skutočnom význame prejavenej vôle žalovaného uznať uplatnený nárok. Súd nevylučuje, že zo strany žalovaného ako nedostatočne informovaného spotrebiteľa došlo k rezignácii či už zo strachu z toho, že bola voči nemu podaná žaloba (súdu je známe z jeho činnosti, že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči súdu a sú ochotní uznať aj nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie), obavy z vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti zaplatiť celú žalovanú sumu naraz, nedostatku argumentačných dôvodov odporujúcich podanej žalobe. Pokiaľ ale žalovaný nedisponoval dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, boli jeho možnosti rozporovať uplatnený nárok obmedzené. To však, v zmysle uvedeného, nezbavuje súd povinnosti preskúmať žalovaný nárok. Súd bol ex offo povinný skúmať či skutočne došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, k platnému postúpeniu pohľadávky a či úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Pri zistení ich absencie nemohol opomenúť priznať spotrebiteľovi ochranu, ktorá mu prináleží. Z tohto dôvodu súd nerozhodol rozsudkom pre uznanie.
32. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže žaloba bola zamietnutá. Vzhľadom k tomu, že žalovanému ani osobitnému subjektu na strane žalovaného žiadne trovy v konaní nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).