Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9T/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a prísediacich Marty Kozáčikovej a PhDr. Marty Nyulassyovej v trestnej veci proti obžalovanému ml. J. Q., nar.: XX.XX.XXXX pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.07.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

ml. J. Q. nar. XX.XX.XXXX v A. trvale bytom: A. XXXX/XX, A.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezisteného času, naposledy 24. marca 2017 v obci D. zadovažoval raz do týždňa presne nezistený počet kusov drogy extáza v množstve od 40 ks do 80 ks od doposiaľ neustálenej osoby, ktorú následne predával na rôznych miestach na Slovensku, tiež v meste Banská Bystrica v klube Ministry of fun a tiež v meste Trnava na ulici Radlinského v prevádzke klubu Monkey a to presne nezistenému počtu aj mladistvým osobám, okrem iných aj mladistvému R. P., narodenému 15. XX. XXXX, ktorému predal dňa 1. apríla 2017 v čase okolo 23.00 hodiny tabletku drogy extáza za 10 €, pričom obvinený J. Q. bol na základe príkazu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Trnava podrobený osobnej prehliadke dňa 02. 04. 2017, pri ktorej bolo u neho nájdené 1 ks plastové vrecko s obsahom 8,5 ks tabliet oranžovej farby a 1 ks tablety fialovej farby, pričom na základe znaleckého posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2017/4048 zo dňa 26. 05. 2017 vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave vyplynulo, že 8,5 ks oranžových tabliet o celkovej hmotnosti 3373 mg s obsahom účinnej látky 3,4-metyléndioxymetamfetamín /MDMA/ s priemernou koncentráciou 30,9 % hmotnostných /vyjadrené ako voľná báza/, kde toto množstvo považuje KEÚ PZ minimálne za 8 bežných jednotlivých dávok drogy /priemerný obsah absolútneho MDMA v jednej celej tablete je 123 mg/ a ďalej 1 ks fialová tableta o celkovej hmotnosti 382 mg s obsahom účinnej látky 3,4 - metyléndioxymetamfetamín /MDMA/ s priemernou koncentráciou 40,5 % hmotnostných /vyjadrené ako voľná báza/, kde toto množstvo považuje KEÚ PZ za 1 bežnú jednotlivú dávku drogy /tableta obsahovala 155 mg absolútneho MDMA/, kde podľa vyčíslenia hodnoty uvedenej extázy z PPZ NAKA Národnej protidrogovej jednotky, predpokladaná hodnota 1 kusu tabletky predstavuje 10 € pri predaji konečnému spotrebiteľovi v Trnavskom kraji v prvom štvrťroku 2017, pričom MDMA je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene si zadovážil, predával a prechovával psychotropnú látku a čin spáchal na chránenej osobe

- dieťati,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému zároveň ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok s výnimkou alkoholu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/18/2018 zo dňa 07.05.2018, právoplatný dňa 07.05.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 16.01.2018 na Okresnom súde Trnava obžalobu na obvineného J. Q. pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Prokurátor na hlavnom predniesol obžalobu v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia. Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v prednesenej obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor, obhajca, zákonná zástupkyňa obžalovaného na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v prednesenej obžalobe, teda ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -

Obžalovaný J. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že extázu si zadovážil sám pre seba. D. U. bol jeho kamarát, ktorý od neho extázu požadoval, tak mu ju dal. Nikdy nebol a ani sa neprezentoval ako díler drog. Od júla 2017 pracuje na trvalý pracovný pomer u spol. B.O.B. Group s.r.o., má priateľku, s ktorou čaká dieťa.

Svedkyňa J. Q., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného vychováva sama, vždy s ním mala blízky vzťah. V škole dosahoval dobré výsledky, no po tom čo začal nasledovať strednú školu, začali problémy, o ktorých nevedela. V súčasnosti obžalovaný vedie riadny život, má dlhodobo priateľku a je zamestnaný.

Z odpisu registra trestov obžalovaného a spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/18/2018 súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jeden krát odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 07.05.2018, sp. zn. 4T/18/2018, právoplatným dňa 07.05.2018 pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.

Z lustrácie v registri priestupkov obžalovaného vyplýva, že dňa 12.04.2017 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď fyzicky napadol L. S..

Z posudku Strednej priemyselnej školy Trnava zo dňa 03.04.2017 vyplýva, že obžalovaný v prvom ročníku dosahoval dobré študijné výsledky, jeho začlenenie do kolektívu nebolo jednoduché, mal viac slovných napadnutí. V druhom ročníku sa jeho študijné výsledky zhoršili, do školy chodil nepravidelne, mal zníženú známku zo správania za neospravedlnené hodiny. Zlepšenie nenastalo ani po komunikácii s matkou, a to napriek tomu, že obžalovaný je inteligentný a komunikatívny chlapec.

Zo správy ÚPSVaR Trnava o rodinných a sociálnych pomeroch zo dňa 23.10.2017 vyplýva, že domácnosť, v ktorej obžalovaný žije, je na požadovanej úrovni. S otcom sa obžalovaný stretáva sporadicky, sú v telefonickom kontakte. Obžalovaný bol v apríli 2017 vylúčený zo štúdia a od 10.07.2017 pracuje.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 03.07.2017, dodatku č. 1 zo dňa 29.12.2017, dodatku č. 2 zo dňa 30.03.2018 vyplýva, že obžalovaný je zamestnaný u zamestnávateľa B.O.B. Group s.r.o. na pracovnej pozícii informátor. Pracovná zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, s mesačnou mzdou vo výške 576 Eur v hrubom.

- Výrok o treste -

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd dospel k záveru, že skutok, za ktorý bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 07.05.2018 pod sp. zn. 4T/18/2018 (skutok zo dňa 31.01.2017) je vo viacčinnom súbehu so skutkom, ktorý je predmetom obžaloby v tejto trestnej veci (skutok zo dňa 24.03.2017), a preto súd ukladal súhrnný trest pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada). Pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona (trestný čin najprísnejšie trestný) je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 10 do 15 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, a to z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, keď súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. V danom prípade nebolo možné s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona zohľadniť priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože spáchania viacerých trestných činov obžalovaným bolo zohľadnené pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktoré má rovnako za následok zvýšenie trestnej sadzby trestu odňatia slobody u obžalovaného (pozri R 1/2011). Súd v prípade obžalovaného aplikoval aj ustanovenie § 117 ods. 1 Trestného zákona (zníženie trestnej sadzby na polovicu, resp. od 2 do 7 rokov), nakoľko obžalovaný bol v čase spáchania trestných činov mladistvý. Súd vychádzal so sadzby trestu odňatia slobody od 2 rokov do 7 rokov, pretože v tomto prípade nebolo namieste aplikovať ustanovenie § 117 ods. 3 Trestného zákona. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov (pri spodnej hranici), ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný, pričom neprichádzalo do úvahy uloženie iného - alternatívneho trestu.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody súd postupoval podľa ustanovenia § 117 ods. 2 Trestného zákona, keď zvažoval, či na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného možno výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť alebo je nevyhnutné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd v tomto kontexte prihliadol na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu a jeho doterajšiu bezúhonnosť. Je preukázané, že obžalovaný sa v určitej fáze svojho života dopustil dvoch trestných činov, a to zločinu a obzvlášť závažného zločinu vo viacčinnom súbehu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade obžalovaného sa nejednalo o recidívne konanie a doposiaľ voči nemu neboli použité žiadne opatrenia, ktorými bola sledovaná jeho resocializácia, t. j. vedenie riadneho života. Na druhej strane sa obžalovaný dopustil závažnej trestnej činnosti, spáchanie zločinu a obzvlášť závažného zločinu. Za spáchanie zločinu mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, z čoho je zrejmé, že závažnosť tohto trestného činu sama o sebe nevyžaduje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd teda posudzoval do akej miery závažnosť obzvlášť závažného zločinu zvyšuje závažnosť trestnej činnosti spáchanej vo viacčinnom súbehu ako celku, keďže súd ukladal súhrnný trest. V tomto prípade súd v prospech obžalovaného vyhodnotil tú skutočnosť, že v čase spáchania trestného činu bol osobou, ktorá ešte nedovŕšila 18. rok života a v čase spáchania trestného činu bol podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona dieťaťom. Kvalifikačný znak zakladajúci právnu kvalifikáciu skutku ako obzvlášť závažný zločin je výlučne tá skutočnosť, že obžalovaný predal drogu svojmu rovesníkovi - kamarátovi, ktorý ju od neho žiadal (dieťa predalo drogu dieťaťu), čím je podľa názoru súdu závažnosť tohto trestného činu čiastočne znížená s poukazom na vek obžalovaného. Súd ďalej zohľadnil aj výchovný vplyv prejednania veci pred súdom, kde obžalovaný pod hrozbou uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody priznal spáchanie trestného činu, úprimne ho oľutoval, preukázal, že túto negatívnu fázu života má za sebou, riadne sa zamestnal, žije partnerským životom a pripravuje sa na rolu otca, ktorá je spojená so zvýšenou zodpovednosťou za svoj život ako aj život jeho rodiny.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu nie je nevyhnutný, a preto súd v zmysle § 51 ods. 1 Trestného zákona a § 49 ods. 1 písm. a) výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil, uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním a podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, ktorú považuje za postačujúcu na sledovanie správania sa obžalovaného a jeho schopnosť viesť riadny život. Na posilnenie účelu uloženého trestu súd obžalovanému uložil primerané obmedzenie - zákaz požívania návykových látok s výnimkou alkoholu.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 97 Trestného zákona.

Z dôvodu ukladania súhrnného trestu súd v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/18/2018 zo dňa 07.05.2018, právoplatný dňa 07.05.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.