Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoKR-12-2024.pdf
PDF · 89.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/12/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: A. A., narodená: XX.X.XXXX, bytom: XXX XX B. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Marek Gula, sídlo: Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 458, proti žalovanému: Ing. Jana Kollárová, správca úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, sídlo: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, sídlo kancelárie správcu: Masarykova 21, 040 01 Košice – mestská časť Juh, zastúpeného advokátskou kanceláriou: DEMKO & PARTNERS s. r. o., sídlo: Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 32Cbi/4/2023 - 68 zo dňa 13. decembra 2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 32Cbi/4/2023 - 68 zo dňa 13. decembra 2023 v napadnutom výroku II.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/4/2023 - 68 zo dňa 13. decembra 2023 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).
2. Výrok II. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobcom uvádzané dôvody späťvzatia žaloby neposúdil ako bezdôvodné a po posúdení charakteru samotného sporu ako reakcie na konkurzné konanie úpadcu dospel k záveru, že v danom prípade možno konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitého zreteľa a preto o nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že v spore žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku II. uznesenia, ktoré oprel o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona CSP. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % a náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný dôvodil, že pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 ods. 1 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011. Súd podľa neho neaplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP správne, pokiaľ uzavrel, že dôvody vedúce žalobcu k späťvzatiu žaloby neposúdil ako bezdôvodné. Žalobcom uvádzané dôvody, ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby podľa žalovaného nepredstavujú skutočnosti, ktoré by vznikli po začatí
konania a už vôbec nie skutočnosti, ktoré by mali svoj pôvod v správaní žalovaného po začatí konania. Domnieva sa, že žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP zo strany žalobcu preukázaný nebol. Nepovažuje za dostatočnú iba všeobecnú konštatáciu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa bez precízneho vysvetlenia, ktoré konkrétne a bezpečne preukázané skutočnosti odôvodňujú, že žalobca (ako účastník, ktorý zavinil zastavenia konania) by nebol schopný nahradiť žalovanému trovy konania, resp. by bol schopný ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.2.2024. Uviedol, že roky netušil, že Spotrebiteľské Centrum – nezisková organizácia Medzilaborce, si nesplnilo riadne svoje povinnosti a nepriložilo k prihláške pohľadávky udelené splnomocnenie. Tým bol uvedený do omylu, ako aj mnohí iní klienti, ktorých spotrebiteľské centrum zastupovalo a to spôsobilo aj premlčanie jeho pohľadávky a tým pádom bolo zmarené opätovné prihlásenie pohľadávky do konkurzu. Žalobca bez svojej viny nebol úspešný pri prihlásení pohľadávky, pri podaní žaloby ako aj pri možnosti ďalšieho vymáhania svojej pohľadávky. Špecifickosť prípadu vidí v tom, že úpadca, Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, spôsobil miliónové škody svojim klientom, mnohí z nich prišli o svoje celoživotné úspory, ktoré s vierou vložili do tejto poisťovne. Žalobca nepatrí medzi ľudí, ktorí by sa mohli pýšiť výškou dôchodku, jeho dôchodok činí 480,30 Eur mesačne. Rovnako aj jej manžel je dôchodca s výškou dôchodku 437,30 Eur. Spolu s manželom sa 12 rokov starali o jeho rodičov, teda ich príjmy neboli vysoké a nemajú žiadne úspory. Rozhodnutie, ktoré by priznávalo žalovanému trovy konania, by preto bolo krajne nespravodlivé.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti bolo vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa § 387 CSP potvrdil.
7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z CSP o vykonávaní dokazovania.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.
11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu, boli správne. Podľa zistenia odvolacieho súdu nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, ktoré by mohli privodiť zmenu, prípadne zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého výroku uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia a jeho odvolaním napadnutého výroku.
12. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu voči žalovanému doručenej Okresnému súdu Košice I dňa 9.3.2023, ktorou sa žalobca domáhal určenia pravosti, výšky a vymáhateľnosti žalovaným popretej pohľadávky vo výške 3.831,07 EUR s príslušenstvom.
13. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že splnomocenenie na zastupovanie žalobcu nebolo správkyni k prihláške pohľadávky preukázané.
14. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.11.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu právneho názoru súdu v obdobných veciach, preto je tým pádom podľa jeho názoru výsledok sporu veľmi neistý a trovy konania by pravdepodobne prevýšili aj prípadný úspech. Podaná žaloba predstavovala poslednú možnosť ako ochrániť aspoň časť vložených investícií žalobcu, ktorý bol uvedený do omylu zo strany splnomocnenca. Z uvedených dôvodov navrhol, aby každá strana uhradila sama doteraz vzniknuté trovy.
15. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/4/2023 - 68 zo dňa 13. decembra 2023 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).
16. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Ďalej podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
17. V prejednávanom spore žalobca vzal bez pochybností žalobu voči žalovanému späť.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 CSP platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane. Táto zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie trov konania a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
21. Dôvody, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nie sú špeciálne upravené a v zásade je táto otázka ponechaná na voľnú úvahu súdu. Rozhodnutie súdu však musí vychádzať z obsahu spisu a priebehu konkrétneho sporu, prípadne aj z aktuálnej situácie strany sporu (majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery). Je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že v tomto konaní zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý žalobu vzal späť. Za tejto procesnej situácie podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP bolo namieste, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na nahradenie trov konania žalovaného. Takýto záver však platí iba pokiaľ vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktorý predstavuje určitý materiálny korektív aplikácie ustanovení § 255 a nasl. CSP upravujúcich postup súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom prípade nebolo možné pristúpiť k aplikácii § 257 CSP výlučne poukazom na charakter sporu, ako to uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Charakter prejednávaného sporu nebol taký, že by bez ďalšieho naplnil požiadavky pre použitie § 257 CSP. Odvolací súd sa však domnieva, že aplikácia tohto ustanovenia v prejednávanom prípade prichádza do úvahy s ohľadom na skutočnosť, že ide o
prípad s charakteristickým sociálnym aspektom. Ten vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže nahradiť len s veľkými ťažkosťami. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové či iné pomery strán sporu, prihliada na ich postoj v konaní a prípadne na iné okolnosti, zvážením ktorých môže súd dospieť k záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov konania úspešnej strane a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil sociálne pomery žalobcu, ktoré boli v konaní preukázané oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 17.3.2023 o výplate dôchodku na účet, z ktorého vyplývala výška dôchodku žalobcu v roku 2023 vo výške 480,30 EUR. Rovnako žalobca dokladoval potvrdením Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku na účet zo dňa 11.8.2022 výšku dôchodku manžela a to vo výške 437,10 EUR. Odvolací súd dospel k záveru, že by dôsledkom priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému, mohol sa žalobca dostať do neprijateľne nepriaznivej sociálnej situácie.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného v odvolacom konaní, priznal odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).