Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/128/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: I.-I., S.. S. X.. F.., Š. XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, právne zastúpený: LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanej: U.. I. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. I. XXXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 613,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. apríla 2018, č.k. -183 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u je .

Žalovanej sa nárok na náhradu odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 595,46 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 18,32 Eur od 16.08.2014 do zaplatenia zastavil; žalobu zamietol a žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

2/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 613,78 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 595,46 eur od 1.1.2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o výkone správy účinnej od 01.07.2012 uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu s.Č.. XXXX nachádzajúceho sa na I. Q. X (ďalej len bytový dom) a ním ako správcom, bol vlastníkmi bytov a nebytových priestorov poverený zabezpečovať v ich mene a na ich účet správu spoločných zariadení bytového domu, jeho príslušenstva a pozemku s tým, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX W. XX v predmetnom bytovom dome, pričom kontrolou úhrad za uvedené byty a nebytové priestory v bytovom dome zistil na konte žalovanej nedoplatok vo výške 613,78 Eur z neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, neuhradených mesačných platieb spojených s užívaním nebytového priestoru a odmien za výkon správy v prospech správcu.

3/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca uzavrel dňa 26.06.2012 Zmluvu o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na I. Q. Č.. X K. I.. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 za byt č. XX ďalej zistil, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 832 Eur a náklady spojené s užívaním bytu predstavovali sumu 721,81 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol preplatok 110,19 Eur; z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 predloženého žalobcom za byt

číslo XX vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 0 Eur a náklady predstavovali sumu 516,66 Eur, pričom predchádzajúci správca preplatok z bytu č. 12 vo výške 110,19 Eur preúčtoval na byt č. XX. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie tak predchádzajúci správca vyčíslil na nedoplatok vo výške 406,47 Eur; z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 predloženého žalobcom za byt číslo XX vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 660 Eur, žalovaný do vyúčtovania zahrnul preplatok z vyúčtovania za rok 2011 na byt č. XX vo výške 110,19 Eur a náklady tak predstavovali sumu 265,87 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol predchádzajúcim správcom vyčíslený ako preplatok vo výške 394,13 Eur; z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 predloženého žalobcom za byt číslo XX vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 0 Eur a náklady predstavovali sumu 787,60 Eur pričom predchádzajúci správca zahrnul do tohto vyúčtovania aj vyúčtovanie za rok 2011 vo výške 516,66 Eur a do vyúčtovania zahrnul preplatok z bytu č. XX vo výške 394,13 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie tak predchádzajúci správca vyčíslil na nedoplatok vo výške 393,47 Eur, v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 predloženého žalobcom súd zistil, že mesačné zálohové platby predstavovali sumu 300 Eur, skutočné náklady sumu 294,74 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 205 Eur. Žalobca ako výsledok vyúčtovania uviedol preplatok vo výške 5,26 Eur; v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 predloženého žalobcom súd zistil, že mesačné zálohové platby predstavovali sumu 603 Eur, skutočné náklady sumu 635,84 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 917,72 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol preplatok 281,88 Eur. V zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu predloženého žalobcom súd zistil, že za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 603,60 Eur, skutočné náklady sumu 806,61 Eur, žalovaná uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 557,08 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol nedoplatok v sume 249,53 Eur a po zohľadnení preplatku z predchádzajúceho obdobia vo výške 281,88 Eura jej preplatok predstavoval 32,35 Eur.

4/ Za tohto skutkového stavu, odkazujúc na , , , , , b ods. 2 písm. e/, , , , Obč. zák. dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že v danom prípade žalobca od počiatku skutkovo vymedzoval ním uplatnený nárok (žalovanú sumu) ako nedoplatky na mesačných zálohových platbách, pričom po výzvach súdu spresnil, že sa jedná o nedoplatky na zálohových platbách za mesiac september 2013 vo výške 27,64 Eur, október 2013 - 50,30 Eur, november 2013 - 50,30 Eur, december 2013 - 50,30 Eur, január 2014 - 50,30 Eur, február 2014 - 50,30 Eur, marec 2014 - 50,30 Eur, apríl 2014 - 50,30 Eur, máj 2014 - 50,30 Eur, jún 2014 - 50,30 Eur, júl 2014 vo výške 50,30 Eur a august 2014 vo výške 50,30 Eur a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2013 vo výške 32,84 Eur, nedoplatky na mesačných zálohových platbách za mesiac júl 2014 vo výške 50,30 eur a august 2014 vo výške 50,30 eur, pričom týmto rozsahom je daný predmet konania a vymedzené uplatnené nároky. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca v sumárnej analýze platieb viedol aj zostatok účtu, pričom pri uplatňovaní nárokov vychádzal zo stavu na účte. K mesiacu jún 2012 evidoval debetný zostatok na účte žalovanej vo výške -787,60 eur, ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže tvoriť nárok z vyúčtovania v roku 2012, pretože sa jedná o predchádzajúce dlhy žalovanej, ktoré žalobca prenášal do ďalšieho obdobia. K decembru 2012 evidoval debetný zostatok vo výške - 877,34 eur, k januáru 2013 debetný zostatok - 886,34 eur, k decembru 2013 debetný zostatok vo výške - 595,46 eur, k januáru 2014 evidoval debetný zostatok vo výške - 604,76 eur a k augustu - 613,78 Eur. Prenos zostatkov, hoci môže byť správny z účtovného hľadiska, podľa súdu prvej inštancie neznamená, že sa jedná o nároky za dané obdobie, konkrétne nedoplatky z vyúčtovaní za rok 2012, 2013, 2014. Povinnosťou žalobcu bolo účtovať platby a zaradiť ich podľa toho, na aký účel ich vlastník bytu poukázal, teda rozlíšiť, či platbami sú hradené splatné záväzky za predchádzajúce obdobia z vyúčtovaní, či sú nimi hradené zistené nedoplatky a pod.

5/ Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ vychádza zo žaloby, v ktorej je žalobca povinný opísať rozhodné skutočnosti pre uplatnenie nároku, nárok na nedoplatok za rok musí tvoriť rozdiel medzi skutočnými nákladmi zistenými vo vyúčtovaní za daný rok po odpočítaní zaplatených preddavkov na daný rok. Správca podľa je povinný najneskôr do 31. mája

nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak chce správca pri vyúčtovaní zohľadniť celkové dlhy vlastníka bytu pri vzniknutom preddavku, môže započítať splatné záväzky voči pohľadávke z preddavku, avšak nemôže bez relevantného právneho úkonu zohľadňovať "stav konta", teda len zistený celkový aktuálny stav záväzkov, len evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa totiž obchádza ust. § 566 ods. 2 Obč. Zák., podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak, ako aj skutočnosť, že nemožno jednostranným úkonom započítať premlčané pohľadávky. Preto ak dlžník svojou platbou plnil preddavky, môže byť takáto platba započítaná na úhradu nedoplatkov z vyúčtovania, ak platbou hradil nedoplatok za vyúčtovanie v rozhodnom období, nemôže správca pohľadávku započítať voči iným nárokom a pod. Podľa súdu prvej inštancie zo žalobcom predloženej špecifikácie žalovanej sumy zo dňa 26.10.2017, nie je zrejmé kedy a ako pristúpil k započítaniu, ktoré žalovanou uhrádzané sumy na čo započítal, nakoľko z jeho vyjadrenia vyplýva, že žalovaná suma je určená ako rozdiel sumy vo výške 2.125,84 Eur, ktorá má pozostávať jednak z nedoplatku žalovanej určeného z vyúčtovania predchádzajúceho správcu za obdobie od 01.01.2012 do 31.06.2012, z predpísaných zálohových platieb za obdobie od 01.07.2012 do 31.03.2013, z nedoplatku na ročného vyúčtovania nákladov za rok 2013, ako aj z nedoplatku na predpísaných mesačných zálohových platbách za obdobie od 01.01.2014 do 31.08.2014 a sumy vo výške 1.512,06 Eur, ktorú tvorí súčet úhrad žalobkyne za obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 205 Eur, a preplatku za rok 2012 vo výške 5,26 Eur (za obdobie od 01.07.2012 do 3.12.2012) a úhrad žalovanej za obdobie od 01.01.2013 do 31.08.2014 vo výške 738 eur a preplatku vo výške 563,80 Eur. Vo vzťahu k nároku žalobcu na neuhradené preddavky za jednotlivé mesiace roku 2013 a 2014 súd prvej inštancie uviedol, že preddavky majú charakter zálohových platieb na odmenu za správu, odmenu pre zástupcu vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre spoločné časti a zariadenia domu, odplatu za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením plnení. Preto hoci je daná povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady za služby môže byť rozdielna od výšky určených preddavkov. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy) pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na dikciu ustanovenia , podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním, nie neuhradením preddavku. Zálohová platba ku dňu vyúčtovania prestáva byť pohľadávkou a pohľadávkou sa stáva výsledok vyúčtovania. Rovnako aj úroky z omeškania z dlžnej sumy zo zálohových platieb neprichádzajú do úvahy po dni vyúčtovania. Keď má povinná osoba preplatok z vyúčtovania, tak tento preplatok subsumuje aj pohľadávku dlžných úrokov z omeškania zo zálohových platieb. V prípade nedoplatku z celkového vyúčtovania vzniká nové úročenie úrokov z omeškania a to zo sumy konkrétneho výsledného nedoplatku. Okamihom vyúčtovania právo na zálohové platby zaniká.

6/ Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ním uplatnený nárok nepreukázal. Poukázal tiež na zmätočnosť žalobcom predložených vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu, keď vo vyúčtovaní za rok 2013 uvádza, že žalovaná má nedoplatok vo výške 32,84 Eur, z vyúčtovania nákladov však naopak vyplýva preplatok vo výške 281,88 Eur, na druhej strane žalobca v písomnej špecifikácii predloženej na pojednávaní uviedol, že žalovanej vznikol preplatok hoci v inej výške a to vo výške 47,12 Eur. Z uvedeného je potom nedôvodné, ak sa žalobca žalobou domáha od žalovanej úhrady nedoplatku z vyúčtovania nákladov za rok 2013 vo výške 32,84 Eur, ako aj nedoplatkov za mesačné zálohové platby za mesiace september 2013 vo výške 27,64 Eur, október 2013 vo výške 50,30 Eur, november 2013 vo výške 50,30 Eur, december 2013 vo výške 50,30 Eur. Vo vzťahu k žalovaným nedoplatkom na mesačných zálohových platbách za mesiace január 2014 - 50,30 Eur, február 2014 - 50,30 Eur, marec 2014 - 50,30 Eur, apríl 2014 - 50,30 Eur, máj 2014 - 50,30 Eur, jún 2014 - 50,30 Eur, júl 2014 vo výške 50,30 Eur a august 2014 vo výške 50,30 Eur súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené rovnako dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť takto uplatneného nároku. Naviac, v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu

za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 603,60 Eur, skutočné náklady sumu 806,61 Eur, žalovaná uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 557,08 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol nedoplatok v sume 249,53 Eur a po zohľadnení preplatku z predchádzajúceho obdobia vo výške 281,88 Eur jej preplatok predstavoval 32,35 Eur. Pokiaľ išlo o vyúčtovania za rok 2011 a 2012, ani týmito listinami žalobca ním skutkovo tvrdený dlh nepreukázal. Podľa súdu prvej inštancie sú vyúčtovania za rok 2011 a 2012 zmätočné, nakoľko predchádzajúci správca vo vyúčtovaní za rok 2011 ním zistený preplatok z bytu č. XX preúčtoval na nedoplatok na byt č. 13 a následne vo vyúčtovaní za 1. polrok roku 2012 o ním zistený preplatok na byte č. 12 za rok 2011 znížil zistenú výšku nákladov za byt č. XX za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 a pri byte č. XX k ním zisteným skutočným nákladom za tento byt za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 pripočítal ním pôvodne zistený dlh na nákladoch za rok 2011. Rovnako vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vykonané žalobcom nepreukazuje existenciu nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2012. Uvedené vyúčtovanie je rovnako zmätočné, keď z 3. strany vyúčtovania vyplývajú úhrady žalovanej vo výške 205 Eur, skutočné náklady 294,74 Eur a ako rozdiel je vo vyúčtovaní uvedený preplatok vo výške 5,26 Eur. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal ani skutočnosť, že vyúčtovanie za rok 2011 bolo žalovanej riadne doručené. S poukazom na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7/ O čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , a Ozrejmil, že žalobca v priebehu konania zobral návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 595,46 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 18,32 Eur od 16.08.2014 do zaplatenia späť, z ktorého dôvodu v tejto časti konanie zastavil.

8/ Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania zo dňa 26.10.2017, tento súd prvej inštancie s poukazom na nepripustil. V tejto súvislosti vyslovil právny názor, že zmluva o výkone správy je svojou povahovou zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca vykonáva funkciu správcu bytového fondu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto má postavenie dodávateľa služieb v zmysle Obč. Zák.; žalovaná nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto je v postavení spotrebiteľa, i keď si plní zároveň povinnosti vyplývajúce z osobitného predpisu.

9/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s a ods. 1 , keď z obsahu spisu zistil, že žalovanej, ktorý mal v spore plný úspech vo veci žiadne trovy nevznikli.

10/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (II. výrok) a súvisiaci výrok o trovách konania (III. výrok) a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, alternatívne ho v napadnutej časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobca konkrétne argumentoval tým, že žalovaná pred súdom na pojednávaní dňa 05.04.2018 uviedla, že „uznáva dlh“, resp. „ žalovanú sumu čo do výšky a základu uznávam“, tiež uviedla, že „súhlasí so žalovanou sumou, nemôže súhlasiť len so zaplatením súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia“. Z týchto vyjadrení žalovanej teda má za nesporné, že uznala ním uplatnený nárok čo do základu a výšky. Z týchto dôvodov považuje odvolateľ za nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, že citované vyjadrenia žalovanej nespĺňali náležitosti uznania dlhu, a preto nebolo možné rozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom na základe uznania nároku. Rovnako sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že nedoplatok vlastníka bytu, resp. bytového priestoru môže vzniknúť až vyúčtovaním a tento nevzniká neuhradením preddavku, keď vychádzal z toho, že preddavky majú charakter zálohových platieb a hoci je daná povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady za služby môže byť rozdielna, dlh tak predstavuje nárok na odmenu a zodpovedná poskytnutému plneniu, a teda samotný dlh nemôže vzniknúť neposkytnutím preddavku. Podľa odvolateľa nemožno generalizovať, že mesačný predpis má

charakter zálohovej platby, keďže tak v prípade úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj v prípade platieb za správu, ide o pevné platby, a o akejsi zálohovej platbe môžeme hovoriť len v prípade úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Tento názor súdu by totiž viedol k absurdnej situácii, kedy by vlastník bytu nebol povinný platiť mesačný predpis, a to počnúc januárom príslušného kalendárneho roka až do mája nasledujúceho roka, kedy by mu bolo doručené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu, resp. nebytového priestoru. Za ďalšie odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena, keďže uplatnený nárok považuje za preukázaný predloženými sumárnymi analýzami, ako aj vyúčtovaniami nákladov za služby spojené s užívaním bytu, resp. bytov vo výlučnom vlastníctve žalovanej, či dodatočne predloženými špecifikáciami nedoplatku. V tomto smere rozporoval závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vyúčtovania nákladov za rok 2013, konkrétne ním prezentovaný záver, že z vyúčtovania nákladov za rok 2013 za byt č. XX vyplynul nedoplatok žalovanej vo výške 32,84 Eur, keďže na konte žalovanej pred vyúčtovaním nákladov za rok 2013 bol evidovaný nedoplatok vo výške 565,62 Eur, celkový nedoplatok žalovanej za byt č. XX predstavoval sumu 595,46 eur, ktorý zodpovedá aj stavu sumárnej analýzy platieb k 31.12.2013. Odvolateľovi tak nie je zrejmé, z akého vyúčtovania (za aký byt a za aké obdobie) má vyplynúť súdom uvádzaný preplatok vo výške 281,88 Eur, za zmätočné považuje aj tvrdenie súdu prvej inštancie, ktorý uvádza, že sám žalobca uvádza vo svojej písomnej špecifikácii, že žalovanej vznikol za rok 2013 preplatok vo výške 47,12 Eur, keďže súd opomenul skutočnosť, že predložená písomná špecifikácie sa vzťahuje na oba byty vo vlastníctve žalovanej. Taktiež odvolateľ rozporoval záver súdu prvej inštancie o zmätočnosti vyúčtovania za rok 2014, keďže z vyúčtovania nákladov za rok 2014 za byt 2013 vyplynul nedoplatok žalovanej vo výške 203,01 Eur, keďže na jej konte bol pred vyúčtovaním nákladov za rok 2014 evidovaný nedoplatok vo výške 737,56 Eur, celkový nedoplatok za byt č. XX predstavoval sumu 940,57 eur, ktorý zodpovedá aj stavu sumárnej analýzy platieb k 31.05.2015. Žalobcovi tak nie je zrejmé, z akého vyúčtovania (za aký byt a za aké obdobie) má vyplývať súdom uvádzaný preplatok vo výške 32,25 Eur. Dodal, že predmetom konania je nedoplatok evidovaný na konte žalovanej ku dňu 31.08.2014 a preto nemožno prihliadať na vyúčtovanie nákladov za rok 2014, keďže toto sa vzťahuj na celé posudzované obdobie, t.j. od 1.1.2014 do 31.12.2014. Záverom svojho odvolania žalobca namietal postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkazov, keď nevyhodnotil všetky predložené listinné dôkazy, nezoberal sa predloženými sumárnymi analýzami platieb za obdobie od 1.6.2012 až do súčasnosti za oba bytu vo vlastníctve žalovanej, špecifikáciou vzniku nedoplatku a neuviedol ani ako sa s tými dôkazmi vysporiadal. Dôkazy hodnotil jednostranne a tendenčne, ignorujúc skutočnosti svedčiace v jeho prospech.

11/ Žalovaná vo vyjadreniu k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalobcu uviedla, že sa v priebehu konania síce vyjadrila, že uznáva svoj dlh, avšak tento neuznala čo do žalobcom požadovanej výšky a dôvodu, čo napokon vyplýva aj z jednotlivých jej prejavov počas súdneho konania. Odvolacia argumentácia žalobcu uvádzaná v tejto súvislosti sa preto podľa nej nezakladá na pravde. Stotožňuje sa aj so závermi súdu prvej inštancie, že nedoplatok vlastníka bytu, resp. nebytového priestoru, môže vzniknúť až vyúčtovaním a tento nevzniká neuhradením preddavku.

12/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť ( ).

13/ V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože v ňom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti uplatneného nároku súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bola žaloba (po zohľadnení čiastočného zastavenia konania v časti príslušenstva) zamietnutá.

14/ Rozsudok na základe uznania nároku ( ) prichádza do úvahy v prípade, ak žalovaný počas konania pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou, prípadne jeho základ. V tejto súvislosti

odvolací sú poukazuje na obsah zápisnice zo súdneho pojednávania konaného pred súdom prvej inštancie dňa 05.04.2018, v ktorej je uvedené, cit.: „ Žalovaná uvádza, že uznáva dlh, nevie však ako počítali výšku týchto platieb. Už som sa vyjadrovala, že výška dlhu nie je správna. Žalovanú sumu čo do výšky a základu uznávam, ale prišla som k nej inak. Tvrdím, že žalovaná suma nie je správna“. Ďalej žalovaná uviedla: „ suma tak ako ju uplatňuje žalobca podľa mňa nevznikla. Nakoľko vo vyúčtovaní mesačných záloh, ktoré predložili s pôvodným návrhom sú úplne iné sumy, ktoré mi doteraz neboli vyčíslené. To čo bolo nadiktované do zápisnice, teraz napísané, nesedí. Žalobca si protirečí so špecifikáciou žalovanej sumy zo dňa 26.10.2017“. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie citované vyjadrenie žalovanej pred súdom prvej inštancie z pohľadu jeho jasnosti a zrozumiteľnosti nie je možné vyhodnotiť ako uznanie nároku uplatneného žalobou, pretože v ňom absentujú základné znaky tohto právneho úkonu. Základným predpokladom pre platnosť uznávacieho prejavu je požiadavka jeho jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti, čo v prípade prejavu žalovanej nebolo naplnené (§ 37 ods. 1 Obč. Zák.). Žalovaná totiž výslovne, jednoznačne a bez pochybností vo svojom ústnom prejave neuznala právny základ uplatneného nároku, ani jeho výšku ( Obč. zák.) a spochybňovala ho. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalobcu, že došlo k naplneniu všetkých procesných podmienok na vydanie rozsudku pre uznanie ( ).

15/ Pokiaľ ide o druhú časť odvolacej argumentácie žalobcu, ktorou namieta správnosť záverov súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k uplatnenému nároku, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (ods. 20. až 25). Ako správne uviedol súd prvej inštancie, pri posudzovaní uplatneného nároku bol viazaný skutkovým vymedzením žaloby (viď ods. 9 napadnutého rozsudku) a teda bolo na žalobcovi, aby v súlade s týmto skutkovým zdôvodnením uplatnený nárok dôkazne preukázal. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil listiny, ktorých bol sám autorom, či už ide o sumárne analýzy platieb alebo vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, na podklade ktorých uplatnený nárok voči žalovanej, tak ako bol skutkovo vymedzený, nepreukázal (v konaní neprodukoval žiadne odborné vyjadrenie nezávislej odborne spôsobilej osoby ohľadom existencie ním uplatneného nároku). Žalobca konkrétne určené preddavkové platby realizované žalovanou spároval s inými už skôr splatnými nárokmi, zjavne aby sa vyhol premlčaniu jednotlivých nárokov, pričom skutočný dlh žalovanej, pokiaľ aj existuje, je z iného obdobia než ho skutkovo v žalobe vymedzil, a preto z pohľadu prejednávanej veci irelevantné. Odvolaciemu súdu sa javí, že môže ísť o nedoplatky za rok 2010, 2011, čo vyplýva príkladmo aj z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu č. 13, za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.201, kde bol vyčíslený nedoplatok za toto obdobie vo výške 406,47 Eur (z vyúčtovania za rok 2012 vyplýval síce nedoplatok za byt číslo XX, vo výške 393,47 Eur ale zároveň preplatok za byt číslo XX, vo výške 394,13 Eur, z vyúčtovania za rok 2013 vyplýval preplatok 281,88 Eur). Už samotná odpoveď žalobcu adresovaná žalovanej vo vzťahu k platbám za byt č. XX W. XX, a to, že dlh za oba byty k 31.8.2014 predstavoval sumu 622,40 Eur, tento sa však kumuloval len na jednom z kont, a to vo vzťahu k bytu č. XX, svedčí o nesprávnom účtovaní preddavkov a platieb spojených s vlastníctvom bytu zo strany správcu (viď listinný dôkaz na č.l. 210), ktorá okolnosť bola tiež jedným z dôvodov procesného neúspechu žalobcu v predmetnom konaní.

16/ Zohľadniac vyššie uvedené možno uzavrieť, že obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania (vo vzťahu ku ktorému žalobca ani odvolaciu argumentáciu neuviedol) podľa ako vecne správny potvrdil.

17/ O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

18/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).