Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/336/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.a.r.l., so sídlom 9 rue du Laboratoire, L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. 108305, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, G., o zaplatenie 1.849,79 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 7C/797/2015-59 zo dňa 16. mája 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e v časti zaplatenia 1.176,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.176,34 eur od 26.10.2012 do zaplatenia a m e n í sa v časti splatnosti tak, že sa povoľuje žalovanej ju splácať v mesačných splátkach po 45 eur mesačne vždy k 15. dňu toho -ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet číslo: XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXXXXXX sumu 1.176,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.176,34 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania 27 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Nakoľko sa žalobca domáha plnenia titulom Dohody o urovnaní a nie zmluvy o úvere, pritom žalovaná vystupuje v pozícii spotrebiteľa, súd ex offo posudzoval ako predbežnú otázku platnosť Dohody o urovnaní. Súd posudzoval obsah predmetnej dohody a obsah zmluvy o úvere, na ktorý sa dohoda v časti A odvolávala a na ktorú sa odvolávala v súvislosti s nahradením záväzku. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom podmienok v dohode o urovnaní súd zistil, že podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. Súd zistil rozpor, lebo v zmluve o úvere je uvedená výška reálne poskytnutého úveru 1.315,26

eur (takúto sumu i reálne vyčerpal) a v Dohode o urovnaní je uvedené, že dlžníkovi bola poskytnutá suma 2.166 eur, čo nie je pravda. V dohode o urovnaní sa taktiež uvádza, že dlžník uznáva dlh čo do dôvodu a výšky bez toho, aby bol nejakým spôsobom tento záväzok dlžníka osobitne zvýraznený. Súd konanie žalobcu spočívajúce v nepravdivých údajoch v dohode o urovnaní (vo výške poskytnutého úveru a tým pádoch i výške príslušenstva) a taktiež v predtlačenej forme zakomponované uznanie záväzku považuje za nekalú obchodnú praktiku. Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda obchádza zákon č. 258/2001 Z. z. (osobitne § 4 ods. 2 písm. i), ods. 3), na ktorý by sa inak súd opieral pri rozhodovaní. Súd je toho názoru, že dohoda o urovnaní tak ako je koncipovaná i so zakomponovaným textom o uznaní dlhu dlžníkom čo do dôvodu a výšky sa prieči dobrým mravom, keďže toto uznanie bolo súčasťou jednoliateho textu bez toho , aby bol text aspoň nejako zvýraznený. Súd kvalifikoval Dohodu o urovnaní za absolútne neplatnú v zmysle § 39 v spojení s § 3 OZ. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba je podaná dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal podporne i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. V závere k § 585 uvádza, že urovnanie (transakcia) je vo všeobecnosti dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Pritom stačí, ak je spornosť alebo pochybnosť celkom subjektívnej povahy. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné. Z listín od žalobcu ale súdu nevyplynulo, že by bolo medzi stranami sporu niečo sporné. Súd je názoru, že žalobca pristúpil k uzatváraniu Dohôd o urovnaní s dlžníkmi až po tom, čo súdu na území Slovenskej republiky vyhodnocujú zmluvy o pôžičke úvere) pôvodne uzavreté z právnym predchodcom žalobcu na základe § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bez úročne a bez poplatkov. Preto i uzatváranie dohody o urovnaní pri existencii zmluvy o pôžičke súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku žalobcu.

3. Súd je vždy viazaný v žalobe žalovanou sumou a nie titulom, z ktorého sa žalobca domáha plnenia a preto i v tomto konkrétnom prípade uplatnené zaplatenie sumy súd posudzoval titulom bezdôvodného obohatenia. Súd mal z listín žalobca objektívne preukázané, že žalovaná reálne vyčerpala v roku 2009 sumu 1.315,26 eur a celkovo splatila 138,92 eur. Nakoľko došlo k čerpaniu v roku 2009, súd aplikoval v konaní ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke dňa 10.2.2009.

4. Žalovaná síce vzniesla námietku premlčania, ale z listín mal súd preukázané, že nárok žalobcu premlčaným nie je. Dôvodom je skutočnosť, že bola dohodnutá splatnosť úveru na 57-mu splátku, t. j. do 20.11.2013 a žaloba bola na súd podaná 3.9.2015, v objektívnej 3 ročnej lehote.

5. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej reálne pôžičku (úver) 1.315,26 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 38 eur, celková suma pôžičky na splatenie v sume 2.166 eur (to ale nie je reálne poskytnutá suma), počet mesačných splátok 57. Žalovaná nezaplatila splátky riadne a včas, zaplatil len sumu 138,92 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 26.10.2012. Z obsahu zmluvy o pôžičke si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z.

6. Súd na základe vyššie uvádzaných dôvodom odčítaním zaplatenej sumy 138,92 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 1.315,26 eur zistil, že žalovaná doposiaľ neuhradila sumu 1.176,34 eur, ale titulom bezdôvodného obohatenia, keďže súd kvalifikoval dohodu o urovnaní za absolútne neplatnú. Súd priznal žalobcovi ním uplatnený zákonný úrok z omeškania od dátumu, ako požadoval. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

7. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, posudzoval úspešnosť strán sporu. Žalobca mal čistý úspech vo výške 27 %, preto i v takomto percentuálnom vyobrazení mu priznal náhradu trov konania. Čistý úspech žalobcu súd vypočítal nasledovne: 1/ vychádzal z uplatnenej sumy 1.849,79 eur a priznanej sumy 1.176,34 eur. Žalobca mal úspech 63,59 % ( 1.176,34 x 100/1.849,79), úspech žalovanej bol 36,40 eur (100 - 63,59), čistý úspech žalobcu: 63,59 -36,40 = 27,18, zaokrúhlene 27 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd I. inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

8. Odvolanie podala žalovaná - Ospravedlňuje sa, že sa nedostavila k prejednávaniu, ale bola v nemocnici v Z. s chrbticou. Stále trvá na premlčacej lehote. Je v invalidnom dôchodku a poberá 158 eur mesačne, taktiež manžel je po vážnom úraze a poberá invalidný „celý“ 158 eur mesačne. Z toho jeden dôchodok ide na poplatky: elektrika, voda, poistky a lieky. A ešte z jej dôchodku dopláca. Čistého im zostáva 120 eur na celý mesiac. Keby nebola jej dcérka, ktorá má 2 malé deti, a občas im vypomôže, nevie ako by to dopadlo. Manžel nemôže už nikdy robiť, 2x už bol operovaný na krčnú chrbticu po úraze pracovnom v bani. Museli mu dať náhradné implantáty. Aj ju taktiež čaká operácia chrbtice, a karpálne kanálky na rukách, jednu už má operovanú a teraz ju čaká druhá. Bola jej tiež uznaná choroba z povolania v N.. Aj v ďalšom vyjadrení na vyjadrenie žalobcu uviedla: Dostáva 158 eur dôchodok, manžel je taktiež invalidný dôchodca, je po úraze pracovnom, má implantáty na krčnej chrbtici, nemôže už ani robiť, invalidný dôchodok má 168 eur. Rentu mu ešte nepriznali. Zasielala chorobopis ofotený, čo sa týka jej choroby. Uznali aj chorobu z povolania, čaká po 90 dní, aby to bolo vyplatené. S rukami už nikdy nebude môcť robiť, má obidve operované na karpálne kanálky a čaká ju ďalšia operácia: chrbtica. Je toho veľa. Preto jej poradili ľudia, čo tomu rozumia, aby sa ozvala na premlčaciu lehotu. Keďže to nejde, chce ešte jednu šancu a žiada poslať splátkový kalendár, ale viac ako 30 eur nemôže splácať. Dúfa, že ju pochopí žalobca a dohodnú sa.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, že bolo už vyriešené premlčanie súdom. Žalobca v reakcii na vyjadrenie podané žalovanou týmto nadpísanému súdu oznamuje, že má záujem o dohodnutie splátkového kalendára, ktorý by zohľadňoval finančnú situáciu žalovanej a dovolil úhradu záväzku do 5 rokov, pretože žalobca je názoru, že dlhšia doba splátok by spôsobila neúmerný narásť výšky úrokov z omeškania. Podľa výpočtov žalobcu mesačná suma splátok, ktorá by umožňovala dodržanie tejto lehoty, činí cca. 45 EUR.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, posudzoval však splatnosť pohľadávky vzhľadom na žiadosť žalovanej a ochotu žalobcu prijať splácanie v mesačných splátkach.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom I. inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu I. inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť je potrebné uviesť nasledovné:

12. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 1.849,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.849,79 eur od 26.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku úveru na základe Dohody o urovnaní. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd I. inštancie uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. V odvolaní namietala žalovaná premlčanie nároku a tiež sa ospravedlnila za nezaplatenie pohľadávky, vzhľadom na svoj zdravotný stav a zlú finančnú situáciu to nemohla zaplatiť. Zároveň znovu poukazovala, že jej uznali chorobu z povolania, čaká po 90 dní, aby jej to bolo vyplatené, s rukami už nikdy nebude môcť robiť, má obidve operované karpálne kanálky a čaká ju ďalšia operácia: chrbtica. Ozvala sa na premlčaciu lehotu a keďže to nejde žiada ešte jednu šancu a splátkový kalendár, ale viac ako 30 eur nemôže splácať.

13. Žalobca uzatvorili so žalovanou dňa 5.9.2013 písomnú dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha plnenia. Z obsahu predmetnej dohody mal súd preukázané, že je uzatvorená na predtlačenom formulárovom vzore bez možnosti, aby do nej mohol spotrebiteľ zasiahnuť. Predmetná dohoda je uzavretá v zmysle § 585 a nasl. OZ. V časti A dohody je uvedené, že na základe zmluvy č. 5002065 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou z 20.2.2009 (správne má byť: 10.2.2009) boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2166 eur, dlžník sa ich zaviazal vrátiť, zaplatiť úroky. V časti A dohody je v predtlačenej forme uvedené, že „táto skutočnosť nie je medzi zmluvnými stranami sporná“. V časti B dohody je uvedené, že dlžník má voči veriteľovi ku dňu uzavretia tejto dohody dlh 1.926,86 eur vrátane príslušenstva. V časti C dohody je uvedené, že veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy špecifikovanej v časti A dohody tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi čiastku 1.849,79 eur s úrokovou sadzbou 6 % ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tu uvedená 2.472,16 eur a dlžník ju mal uhradiť v pravidelných splátkach podľa priloženého splátkového kalendára po 20 eur mesačne po dobu 123 splátok a sume 12,16 eur ako splátke č. 124. V časti C Dohody o urovnaní je v ods. 2 (písané ako súčasť textu bez zvýraznenia) uvedené, že dlžník týmto svojím záväzkom uznáva dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v časti C. Ďalej je tu v ods. 6 uvedené, že zmluvné strany sa dohodli pre prípad omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo inej povinnosti má veriteľ voči nemu právo na zaplatenie: všetkých jemu vzniknutých nákladov v súvislosti so súdnym a mimosúdnym vymáhaním, poplatku 12 eur za odoslanie akejkoľvek upomienky poplatku 40 eur za odoslanie predžalobnej upomienky. Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že neeviduje po uzavretí Dohody o urovnaní od žalovanej žiadnu platbu. Preto bola žalovaná povinná uhradiť celú dlžnú sumu do 3 dní. Žalobca predĺžil lehotu na zaplatenie o 1 mesiac, dlžník i tak dlh neuhradil, preto bol dlh zosplatnený k 26.9.2013. Od tohto dňa žiada žalobca i zákonné roky. Žalobca žiadal priznať žalovanú sumu z titulu urovnania v zmysle § 585 OZ, ale nie u titulu pôvodného záväzku. Žalovaná v písomnom podaní vzniesla námietku premlčania, bližšie ju nešpecifikovala.

14. K premlčaniu sa už súd I. inštancie vyjadril a posúdil túto námietku, pretože ju žalovaná vzniesla už v priebehu prvoinštančného konania. Z listín mal súd preukázané, že nárok žalobcu premlčaným nie je. Dôvodom je skutočnosť, že bola dohodnutá splatnosť úveru na 57-mu splátku, t. j. do 20.11.2013 a žaloba bola na súd podaná 3.9.2015, v objektívnej 3 ročnej lehote.

15. V zmluve o úvere je uvedená výška reálne poskytnutého úveru 1.315,26 eur (takúto sumu i reálne vyčerpal) a v Dohode o urovnaní je uvedené, že dlžníkovi bola poskytnutá suma 2.166 eur, čo nie je pravda. V dohode u urovnaní sa taktiež uvádza, že dlžník uznáva dlh čo do dôvodu a výšky bez toho, aby bol nejakým spôsobom tento záväzok dlžníka osobitne zvýraznený. Súd konanie žalobcu spočívajúce v nepravdivých údajoch v dohode o urovnaní (vo výške poskytnutého úveru a tým pádoch i výške príslušenstva) a taktiež v predtlačenej forme zakomponované uznanie záväzku považuje za nekalú obchodnú praktiku. Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda obchádza zákon č. 258/2001 Z. z. (osobitne §4 ods. 2 písm. i), ods. 3). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 38 eur, celková suma pôžičky na splatenie v sume 2.166 eur (to ale nie je reálne poskytnutá suma), počet mesačných splátok 57. Žalovaná nezaplatila splátky riadne a včas, zaplatila len sumu 138,92 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 26.10.2012. Z obsahu zmluvy o pôžičke si

súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. Uplatnené zaplatenie sumy súd posudzoval titulom bezdôvodného obohatenia. Odčítaním zaplatenej sumy 138,92 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 1.315,26 eur preto žalovaná neuhradila sumu 1.176,34 eur titulom bezdôvodného obohatenia, keďže súd kvalifikoval dohodu o urovnaní za absolútne neplatnú. Súd priznal žalobcovi ním uplatnený zákonný úrok z omeškania od dátumu, ako požadoval, vo zvyšku zamietol.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zaplatenia istiny s príslušenstvom a v závislom výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

17. K žiadosti žalovanej o zaplatenie dlhu v splátkach odvolací súd udáva: Žalobca na vyjadrenie podané žalovanou oznámil, že má záujem o dohodnutie splátkového kalendára, ktorý by zohľadňoval jej finančnú situáciu a dovolil úhradu záväzku do 5 rokov, pretože žalobca je názoru, pretože dlhšia doba splátok by spôsobila neúmerný narásť výška úrokov z omeškania. Podľa výpočtov žalobcu mesačná suma splátok, ktorá by umožňovala dodržanie tejto lehoty, činí cca. 45 eur.

18. Preto odvolací súd v časti splatnosti zmenil rozhodnutie súdu I. inštancie a povolil plácať dlh v splátkach ako súhlasil žalobca (§ 388).

19. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .