Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6P-36-2018.pdf
PDF · 76.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: E. D., H.. XX.XX.XXXX B. R.Á. D., H.. XX.XX.XXXX, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: Z. E. S., H.. XX.XX.XXXX, C. K. X, C. B. X. Q. D., H.. XX.XX.XXXX, C. K. X, C., o návrhu navrhovateľov: 1/ Q. Š., H.. XX.XX.XXXX B. X/ N. Š., H.. XX.XX.XXXX, X. C. Ž. XX, na zmenu platobného miesta výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 09.05.2017, č.k. 20P/121/2016-121, v časti platobného miesta výživného tak, že rodičia sú p o v i n n í platiť na maloleté deti, E. D., H.. XX.XX.XXXX B. R. D., H.. XX.XX.XXXX, výživné určené vo výške 30 % zo sumy životného minima za neopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.05.2018 sa navrhovatelia domáhali zmeny miesta platenia výživného tak, že rodičom bude uložená povinnosť výživné, ktorého výška bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 09.05.2017, č. k. 20P/121/2016-121, poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Uviedli, že Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 09.05.2017, č. k. 20P/121/2016-121, zveril maloleté deti do ich náhradnej osobnej starostlivosti a zároveň uložil rodičom povinnosť prispievať na výživu mal. detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Dôvodom podania návrhu je, že rodičia síce uhrádzajú výživné, ale až po ich telefonickej výzve. Nebaví ich neustále rodičom pripomínať uhrádzať výživné. Majú obavu, že do budúcna výživné prestanú uhrádzať. Rodičia sú s deťmi v pravidelnom kontakte.
2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti rodičov a kolízneho opatrovníka, ktorí nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania. Súhlasili, aby súd pojednával aj v ich neprítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, listinnými dôkazmi založenými v spise a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/121/2016 zistiac nasledovný skutkový stav:
4. Navrhovatelia na pojednávaní zhodne uviedli, že minulý mesiac rodičia uhradili výživné až na výzvu. Tento mesiac zatiaľ nie. Dlžné výživné nevzniklo. Rodičia sú v kontakte s mal. deťmi. Sú u nich teraz na
prázdninách. Rodičia bývajú v Bratislave v 4-izbovom byte v podnájme. Poberajú príspevok vo výške 175 €.
5. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/121/2016 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 09.05.2017, č.k. 20P/121/2016-121, právoplatným dňa 28.07.2017, súd zveril maloleté deti D., E., H.. XX.XX.XXXX B. R., H.. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom a zároveň uložil rodičom povinnosť prispievať na výživu mal. detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, od 29.07.2016, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov.
6. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
7. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel návrhu, nakoľko mal preukázané, že nastala zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom v časti platobného miesta. Súd mal preukázané, že mal. boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a rodičia boli zaviazaní prispievať na ich výživu minimálnym výživným k rukám navrhovateľov. Keďže s účinnosťou od 01.04.2017 došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa povinnosti rodičov poskytovať mal. dieťaťu, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, výživné, súd považoval za nevyhnutné rozhodnúť o zmene platobného miesta a uložil rodičom povinnosť poukazovať súdom určené minimálne výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Rodičia mal. detí uhrádzajú výživné až na výzvu navrhovateľov. Preto je zmena aj v záujme mal. detí, nakoľko na strane navrhovateľov odpadnú tieto starosti. Pre úplnosť súd uvádza, že uvedeným rozhodnutím nedošlo k zmene rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti.
8. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ich náhradu v tomto konaní nemožno požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.