Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_20Csp-34-2018.pdf
PDF · 105.91 KB
No categories available
20Csp/34/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne Q. O., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 482,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.2.2018 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 482,- eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/262/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky, úspešná. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Súd má za to, že Zmluva o úvere uzatvorená dňa 26. 6. 2013 je spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný vedel, že poskytuje žalobkyni úver na súkromnú potrebu na úhradu jej predchádzajúceho úveru, ktorý čerpala u neho a sám ponúkal takýmto spôsobom riešiť jej finančnú situáciu. Vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania sú naformulované v zmluve a žalovaný predložil žalobkyni túto časť k podpisu, hoci vedel, že koná klamlivo a nekalo, keďže mu bol známy účel a okolnosti, za ktorých žalobkyňa uzavrela Zmluvu o úvere tak, ako je to už vyššie uvedené. Účel úveru takto vyznačený v zmluve nie je pravdivý, je nekalou praktikou a napĺňa aj znaky agresívnej obchodnej praktiky, keď podstatne zhoršuje slobodu výberu alebo správania priemerného spotrebiteľa a každá takáto praktika v zmysle Zákona č. 250/2007 Z. z. sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Zároveň je spojená s právom spotrebiteľa na ochranu. Súd ďalej podrobil súdnej kontrole Zmluvu o úvere zo dňa 26. 6. 2013 a zistil, že neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti, ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj priemerná hodnota RPMN, teda ide o porušenie ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. pod písm. f), i), j), k), y) a takýto úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu, ak žalovaný prijal plnenie od žalobkyni vo výške 532,- EUR a má právo len na plnenie vo výške 350,- EUR, čiastka 182,- EUR je bezdôvodným obohatením získaným plnením bez právneho dôvodu, preto je povinný takéto plnenie v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vydať. Keďže žalovaný tento nárok odmietol plniť, žalobkyňa si ho vymáha predmetnou žalobou. Súd tento nárok považuje za dôvodný, keďže je preukázané bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný plnením bez právneho dôvodu a nárok je uplatnený v zákonnej premlčacej lehote. Preto súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 182,- EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Zmluve o úvere zo dňa 26. 6. 2013 v bode 10 v tej
časti, v ktorej sa uvádza, že 2/3 poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Súd zistil, že táto zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C 42/2012 zo dňa 13. 9. 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5 Co 219/2013 zo dňa 21. 8. 2014, keď v obdobnom konaní proti žalovanému Pohotovosť, s. r. o. súd určil, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď konštatoval, že administratívny poplatok predstavuje 20 % úveru a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel aj v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku." Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 482,- eur. Pri uplatnení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádza nielen zo sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodné obohatiť, ale aj z úspechu v ďalšej spoločnej veci, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa v postavení dlžníka uzatvorila so žalovaným v postavení veriteľa doposiaľ nasledovné zmluvy: zmluvu o úvere č. 802001847 zo dňa 17.05.2013, zmluvu o úvere č. 802001934 zo dňa 26.06.2013, zmluvu o úvere č. 802002050 zo dňa 05.09.2013, zmluvu o úvere č. 802002102 zo dňa 14.10.2013 a zmluvu o úvere č. 804300014 zo dňa 07.03.2014. Dňa 26.06.2013 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o úvere č. 802001934 na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť späť spolu s príslušným poplatkom vo výške 182,- eur, t. j. vrátiť späť celkom sumu vo výške 532,- eur, a to v 4. pravidelných mesačných splátkach po 133,- eur počnúc dňom 03.08.2013 (ďalej aj ako „Zmluva“). Žalobkyňa uhradila všetky splátky riadne a včas, v súlade so splátkovým kalendárom a nedostala sa do omeškania. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Žalovaný má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Bardejov (správne má byť Prešov) pod sp. zn. 17C/262/2015-62 zo dňa 07.03.2016, ktorým určil, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov je zmluva o úvere bezúročná a bezpoplatková, ak neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti. Žalovaný žiada, aby pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného práva posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama viacnásobne prehlásila, že má záujem poskytnutý úver použiť na účely výkonu podnikania, a to nie len pri podpisovaní Zmluvy, ale aj pri ostatných Zmluvách. Žalovaný bol preto v domnení, že poskytuje úver podnikateľovi a nemohol predvídať budúce rozhodnutie súdu, ktorým sa poprie obchodnoprávny charakter Zmluvy. Žalobkyňa uplatňuje svoje domnelé právo svojvoľne a zjavne bezúspešne nakoľko sama neoznačila podstatné skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci (neuviedla, že sama viacnásobne a pri viacerých Zmluvách prehlásila, že úver použije na účely podnikania). Uvedené ustanovenie priznávajúce primerané finančné zadosťučinenie je potrebné interpretovať s prihliadnutím na účel zákona a všeobecné princípy súkromného práva. Ako bolo uvedené vyššie priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Žalovaný má za to, že žalobkyni bola poskytnutá dostatočná právna ochrana vydaním rozsudku ktorým súd konštatoval, že Zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa vo vyššie uvedenom konaní, v ktorom bolo konštatované, že Zmluva je
bezúročná a bezpoplatková netvrdila, že žalovaný jej spôsobil nejakú nemajetkovú ujmu. Preto, ak bol prijatý záver, že predmetný úver je bezodplatný a bezúročný, už bola nastolená v predmetnom právnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a nie je potrebné ešte osobitným rozhodnutím, vzhľadom na ciele a účel, aký vyplýva z ust. § 3 ods. 5 ZoS. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochranu nie len jeho deklaráciu. Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobkyňa nijako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného finančného zadosťučinenia (odhadom určené) bez akéhokoľvek logického odôvodnenia. Žalovaný sa nijakým spôsobom na úkor žalobkyne neobohatil a preto záväzkovo - právny vzťah ani nemôže mať za následok ujmu na strane žalobkyne. Predpokladom priznania nároku uplatňovaného žalobkyňou je porušenie spotrebiteľského práva, ujma, ktorá v dôsledku toho vznikla a ich príčinná súvislosť. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia je nevyhnutné chápať ako prostriedok nápravy závadného stavu takej intenzity a takého trvania, ktorý je objektívne spôsobilý spôsobiť spotrebiteľovi ujmu. Uvedený stav je nevyhnutné skúmať z hľadiska všetkých okolností, ktoré viedli k jeho vzniku, a to aj na strane žalobkyne, ktorá pri podpise Zmluvy videla v akej výške je odplata poskytnutého úveru, videla že sama v Zmluvách uviedla svoje obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania, predložil Žalovanému potvrdenie o dani z príjmov s uvedením daňového identifikačného čísla a to viacnásobne pri uzatváraní každej zo Zmlúv samostatne. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 „Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by aj existovala, tak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony urobené pri hre, zo žartu a podobne. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“ Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť každú jednotlivú potvrdila svojim podpisom na Zmluvách. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne usúdila, že Zmluvy sú pre ňu subjektívne nevýhodné ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Žalovaný má za to, že v uzavretie Zmlúv nemalo v žiadnom prípade za následok nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Žalobkyňa si bola vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv a preto dobrovoľne uhrádzala všetky splátky. Dobrovoľné splácanie záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv v žiadnom prípade nie je možné kvalifikovať ako nezákonné postihnutie majetku a vlastníctva, pretože Žalovaný nijako dlžné sumy nevymáhal (nepostihol majetok žalobkyne). Žalovaný má za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa neodôvodnila jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo- právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným. Žalobkyňa nijakým spôsobom netvrdila a nepreukázala, že si žalovaný nesplnil svoju poučovaciu povinnosť. Žalovaný svojim podpisom prejavil svoj súhlas s tým, že bol osobitne poučený o jednotlivých náležitostiach Zmluvy. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ani nevysvetlila, v čom má primeranosť finančného zadosťučinenia spočívať. Musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad, teda, či v tomto prípade žalobkyňa utrpel nejakú morálnu ujmu, prípadne v akom rozsahu. „Přiměřené zadostiučinení je chápáno jako nástroj k odstránění újmy nemateriálního charakteru, tedy nikoliv jako náhrada za způsobenou materiální škodu.“ K tomuto Najvyšší súd Českej republiky uviedol: „Právní praxe i teorie jsou zajedno v tom, že nárok na přiměřené zadostiučinění je nárokem, jímž se reparuje újma nemateriální povahy. Tento aspekt vyvěrá již z podstaty tohoto nároku,který se označuje jako zadostiučinění neboli satisfakce, aby se již v názvu zdůraznila jeho imateriální povaha.“
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Rozsudkom na č.l. 4-10, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 11-12, Vyjadrením žalovaného na č.l. 18-20, Vyjdrením žalovaného na č.l. 21 a zistil tento skutkový stav:
4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 7.3.2016, sp. zn. 17C/262/2015 zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 182,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 802001934 zo dňa 26. 6. 2013 uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach - bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná zmluvná podmienka. Súd v odôvodnení konštatoval, že žalovaný vedel, že poskytuje žalobkyni úver na súkromnú potrebu
na úhradu jej predchádzajúceho úveru, ktorý čerpala u neho a sám ponúkal takýmto spôsobom riešiť jej finančnú situáciu. Vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania sú naformulované v zmluve a žalovaný predložil žalobkyni túto časť k podpisu, hoci vedel, že koná klamlivo a nekalo, keďže mu bol známy účel a okolnosti, za ktorých žalobkyňa uzavrela Zmluvu o úvere tak, ako je to už vyššie uvedené. Účel úveru takto vyznačený v zmluve nie je pravdivý, je nekalou praktikou a napĺňa aj znaky agresívnej obchodnej praktiky, keď podstatne zhoršuje slobodu výberu alebo správania priemerného spotrebiteľa a každá takáto praktika v zmysle Zákona č. 250/2007 Z. z. sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Zároveň je spojená s právom spotrebiteľa na ochranu. Súd ďalej podrobil súdnej kontrole Zmluvu o úvere zo dňa 26. 6. 2013 a zistil, že neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti, ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj priemerná hodnota RPMN, teda ide o porušenie ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. pod písm. f), i), j), k), y) a takýto úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že táto zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C 42/2012 zo dňa 13. 9. 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5 Co 219/2013 zo dňa 21. 8. 2014, keď v obdobnom konaní proti žalovanému Pohotovosť, s. r. o. súd určil, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď konštatoval, že administratívny poplatok predstavuje 20 % úveru a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané.
5. Krajský súd v Prešove vyššie uvedený rozsudok potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že z vykonaných dôkazov, a to z výpovede žalobkyne vyplýva, že napriek tomu, že v zmluve je uvedené, že sa jedná o úver podnikateľa za účelom podnikania, v skutočnosti bol úver poskytnutý za účelom vyplatenia predchádzajúceho úveru žalobkyne u žalovaného. Tomuto záveru nasvedčuje aj list žalovaného zo dňa 15.10.2013, z ktorého vyplýva, že predchádzajúci úver bol uhradený dňa 11.10.2013, pričom zmluva o úvere, ktorá je predmetom tohto konania bola uzatvorená 26.06.2013. Výsluch žalobkyne je rovnocenným dôkazným prostriedkom s inými dôkazmi a pokiaľ žalovaný nespochybnil navrhnutými dôkazmi závery tohto výsluchu, súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že nebolo preukázané, že predmetný úver bol poskytnutý za účelom podnikania, a teda žalobkyňa bola spotrebiteľkou. Žalovaný nespochybňuje závery súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že predmetný úver je pre absenciu zákonných náležitostí, napr. pre absenciu konečnej splatnosti úveru bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa mala zaplatiť len sumu poskytnutého úveru. Keďže zaplatila o 182 eur viac, vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať žalobkyni. Správne je aj rozhodnutie o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, dojednanie poplatku za uzavretie zmluvy o úvere, pričom 2/3 poplatky majú predstavovať náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenú je neprijateľným dojednaním, pretože spotrebiteľ nemá možnosť zistiť, za čo takýto dojednaný poplatok žalovanému v skutočnosti platí. Tento poplatok navyšuje dohodnutý úrok, pričom práve úrok je odplatou banky za poskytnutie finančných prostriedkov. V spotrebiteľských vzťahoch dodávateľ nemôže náklady svojej podnikateľskej činnosti takýmto spôsobom prenášať na spotrebiteľa.
6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že mala so žalovaným uzatvorené zmluvy, tieto vyplatila a následne ich žalovala o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo všetkých konaniach bola úspešná. Napriek tomu ju žalovaný naďalej otravuje, vyvoláva jej a ponúka jej aj uzatvorenie novej zmluvy. Dodnes nemá ani bezdôvodné obohatenie vyplatené. Finančné zadosťučinenie žiada vo výške 182,- eur za bezdôvodné obohatenia a 300,- eur je podľa žalobkyne na takúto úžernícku firmu primerané. Žalobkyňa im riadne platila, oni tieto peniaze využili tým, že poskytli ďalšie úvery a preto mám za to, že to je primerané. Ďalej uviedla, že ujmu utrpela nie len finančnú, ale aj psychickú, nakoľko sa jej vyhrážajú, že prídu ku nej domov.
7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
10. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským (k uvedenému záveru dospeli aj súdy v konaní 17C/262/2015). Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 7.3.2016, sp. zn. 17C/262/2015 zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 182,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 802001934 zo dňa 26. 6. 2013 uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach - bod 10) je neprijateľná. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.9.2017, sp. zn. 23Co/138/2016, rozsudok Okresného súdu Prešov potvrdil. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný predložil žalobkyni k podpisu vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, hoci vedel, že koná klamlivo a nekalo, keďže mu bol známy účel a okolnosti, za ktorých žalobkyňa uzavrela Zmluvu o úvere. Takéto konania napĺňa znaky agresívnej obchodnej praktiky, keď podstatne zhoršuje slobodu výberu alebo správania priemerného spotrebiteľa. Žalovaný v zmluve ďalej neuviedol náležitosti, a to termín konečnej splatnosti, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj priemernú hodnotu RPMN. Nakoniec súd dospel k neprijateľnosti administratívneho poplatku. Krajský súd dodal, že v zmluve je uvedené, že sa jedná o úver podnikateľa za účelom podnikania, v skutočnosti bol úver poskytnutý za účelom vyplatenia predchádzajúceho úveru žalobkyne u žalovaného. Rovnako dospel k záveru o absencii povinných náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že predložil žalobkyni k podpisu vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania a tým konal klamlivo a nekalo a zároveň porušil právo žalobkyne, ako spotrebiteľa na písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, aby táto obsahovala náležitosti v zmysle ust, § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoniec do zmluvy zakomponoval neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojho práva, čoho dôsledkom bolo, že súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 182,- eur a určil zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere za neprijateľnú. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobkyni priznané primerané finančné zadosťučinenie.
13. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobkyňu bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá je vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd pri výške primeraného zadosťučinenia vzal do úvahy, že finančné prostriedky, ktoré žalovaný prijal nad poskytnutý úver, nepochybne mohla žalobkyňa použiť na uspokojenie svojich životných potrieb a v prípade, ak by žalobkyňa nepodala žalobu, na strane žalovaného by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.. Zároveň pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.8.2017, sp. zn. 7Co/23/2017, ktorý uviedol: „Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 771,- eur“. Obdobne Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 20Co/192/2016 konštatoval: „Pri určení výšky
priznaného zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 453,30 eura, ktorej zaplatenia sa žalovaný bezdôvodne domáhal v konaní sp. zn. 7C/425/2014, a ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.“ S poukazom na vyššie uvedené teda súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, čo zodpovedá jednak sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť (182,- eur) a taktiež úspechu v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienke, pričom súd vzhľadom na okolnosti veci túto sumu pokladal za primeranú.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci
(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).