Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-557-2014.pdf
PDF · 72.9 KB
Case nature
Subarea
5Er/557/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská č. 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 proti povinnému: K & K spol., s. r. o., Stavebno - obchodná činnosť, IČO: 36467634, Veľký Lipník 24, 065 33 Veľký Lipník v konaní o vymoženie sumy 57,79 eur takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Laiferovi, Exekútorský úrad Bratislava, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava 2 vo výške 39,83 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 23. 9. 2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 9. 2014 a exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia oprávneného, č. k. 700-3110007514-GC04/14 zo dňa 14.1.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia 57,79 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Súdny exekútor JUDr. Stanislav Laifer požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 3.10.2014 pod číslom 5710 036412.
3. Dňa 24.11.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor žiadal, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu. Dôvodom mala byť skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže súdny exekútor vykonaným šetrením nezistil žiaden zexekvovateľný majetok vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor zároveň v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že si trovy exekúcie uplatňuje vo výške 39,83 eur.
4. Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom dňa 25.1.2018 oprávnený vyjadril nesúhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože naďalej trvá na vymáhaní pohľadávky. Poukázal na to, že podľa databázy oprávneného spoločnosť zamestnáva jedného zamestnanca, predkladá mesačné výkazy poistného a príspevkov.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Súd mal z ex. spisu sp. zn. EX 1393/14 za preukázané, že súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie úkonmi exekučnej činnosti zisťoval prijímové a majetkové pomery povinného. Súdny exekútor vykonal viacnásobne zisťovanie prostredníctvom písomného dopytu na Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne a Okresný dopravný inšpektorát. Ďalej súdny exekútor zisťoval majetok povinného opätovne prostredníctvom elektronickej lustrácie v rámci webového sídla www.katasterportal.sk. Zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území SR, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla a nemá vedené účty v žiadnej z preverovaných bánk. Povinný má dlh na dani vo výške 246 330,72 eur, dlh vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 4 814,61 eur a na Sociálnej poisťovni vo výške 18 423,49 eur. Lustráciou centrálneho registra exekúcií súdny exekútor ďalej zistil, že voči povinnému je vedených celkom 34 exekučných konaní.
9. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal jednak zo zistení súdneho exekútora, ako aj z výsledkov vlastného dokazovania existencie dôvodov tvrdených súdnym exekútorom. Súd zisťoval majetkové pomery povinného z jemu dostupných lustrácii. Lustráciou v Katastri nehnuteľností s výsledkom ,,negatívne“ súd nezistil, či povinný je vlastníkom nejakej nehnuteľnosti v rámci celého územia SR. Súčinnosťou s Okresným riaditeľstvom PZ v Starej Ľubovni súd zistil, že povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla.
10. Vzhľadom na podnet súdneho exekútora, vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil, a to aj napriek nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 1393/14, ako aj z vlastného dokazovania preukázanú nemajetnosť povinného zistenú súdnym exekútorom. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená a splnomocnená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, prijímové a majetkové pomery povinného a zistil nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj dispozičný princíp, ktorým je ovládané exekučné konanie. Dispozícia návrhom v exekučnom konaní však nie je bezhraničná, najmä vo vzťahu k povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu v každom štádiu konania, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti, pokiaľ vzhliadne jeden zo zákonných dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, eventuálne § 57 ods. 2 Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.
11. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Ak teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
12. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
13. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z: 1/ § 14 cit. vyhl.
- minimálna odmena 33,19 eur
2/ 20% DPH 6,64 eur
Trovy exekúcie celkom: 39,83 eur
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).