Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-212-2017.pdf
PDF · 73.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/212/2017
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti povinnému v 1. rade R. P., F.. X.XX.XXXX, bytom B., W. XXX/XX, a povinnej v 2. rade I. P., F.. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 788,61 € s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnej exekútorke JUDr. Eve Ondrejkovej, so sídlom Bratislava, Turčianska 50, náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd povinnému v 1. rade náhradu trov exekúcie nepriznáva.
IV. Súd povinnej v 2. rade náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom z 28.2.2017, doručeným súdnej exekútorke 3.3.2017 (začiatok exekučného konania) sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinným pre vymoženie 788,61 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 4C/39/2014-68 z 21.8.2014, právoplatného a vykonateľného 17.10.2014. Súd 27.3.2017 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Ondrejkovú. Súdna exekútorka vydala 9.5.2017 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo 16.5.2017 doručené do vlastných rúk povinnému v 1. rade a 31.5.2017 doručené do vlastných rúk povinnej v 2. rade. Povinný v 1. rade doručil 24.5.2017 súdnej exekútorke námietky proti exekúcii elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu. Námietky proti exekúcii v listinnej podobe povinný v 1. rade doručil súdnej exekútorke 26.5.2017. Povinná v 2. rade podala 12.6.2917 na pošte Topoľčany 1. námietky proti exekúcii.
2. Uznesením č. k. 4Er/212/2017-57 z 19.10.2017 súd vyhovel námietkam povinného v 1. rade i námietkam povinnej v 2. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.11.2017.
3. Dňa 27.12.2017 súdna exekútorka na výzvu súdu uviedla, že si neuplatňuje trovy exekúcie, nakoľko tieto boli vymožené v exekučnom konaní. Dňa 30.5.2018 svoje vyjadrenie doplnila tak, že trovy exekúcie boli vymožené tak, že povinný dobrovoľne uhrádzal povolené splátky na účet súdneho exekútora.
4. Výzvou z 5.12.2017 boli vyzvaní povinní, aby súdu oznámili, či si uplatňujú náhradu trov exekúcie, ktoré im vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ktorým sa vyhovelo, ak áno, nech tieto v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyčíslia a preukážu, v opačnom prípade im súd náhradu trov exekúcie neprizná. Výzva bola povinným doručená 18.12.2017. Povinný v 1. rade na výzvu nijako nereagoval. Povinná v 2. rade si uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške 214 €. Povinná v 2. rade
trovy exekúcie špecifikovala ako sumu, ktorú zaslala na účet súdnej exekútorky, vo výške 144 € (dňa 7.8.2018 odoslala sumu 72 €, dňa 20.9.2018 odoslala sumu 24 €, dňa 18.10.2018 odoslala sumu 24 € a dňa 15.11.2018 odoslala sumu 24 €), a sumu 70 €, ktorá pozostáva z poplatku vo výške 10 € za správu exekúcie na účte žalovaného účtovaného bankou za sedem mesiacov (10 x 7 mesiacov = 70 €).
5. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 50 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
8. Keďže v predmetnej exekučnej veci nadobudlo 15.11.2017 právoplatnosť uznesenie č. k. 4Er/212/2017-57 z 19.10.2017, ktorým súd námietkam povinných proti exekúcii vyhovel, súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami exekúciu zastavil.
9. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
11. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
13. O trovách exekúcie súdnej exekútorky súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke nepriznal, pretože súdna exekútorka si trovy exekúcie napriek výzve súdu neuplatnila. V tejto súvislosti však súd musí reagovať na vyjadrenie súdnej exekútorky, že trovy exekúcie si neuplatnila z dôvodu, že tieto boli uhradené v rámci vedeného exekučného konania a to tak, že povinný dobrovoľne uhrádzal povolené splátky na účet súdneho exekútora. Takýto postup súdnej exekútorky je však v rozpore so zákonom, pretože v prípade, ak sa exekúcia zastavila v dôsledku zavinenia oprávneného, čo je aj daný prípad, náhradou nevyhnutných trov exekúcie má byť zaťažený oprávnený. Je neprípustné, aby trovy exekúcie, ktorá sa začala voči povinnému viesť neoprávnene, platil povinný. Keďže súdna exekútorka si trovy exekúcie neuplatnila a nevyčíslila, súd nemal inú možnosť, ako jej náhradu trov exekúcie nepriznať. Ak má niektorý z povinných za to, že súdna exekútorka konala v rozpore so zákonom a vznikla im škoda, môžu sa nároku na náhradu škody domáhať v samostatnom civilnom konaní.
14. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017 obsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania, nakoľko majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí - § 200 ods.
5 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017). O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinných preto súd rozhodol tak, že povinným náhradu trov exekúcie nepriznal, aj keď oprávnený z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie, keďže exekúcia bola zastavená ako následok toho, že uznesenie, ktorým súd vyhovel námietkam povinných, nadobudlo právoplatnosť. Povinnému v 1. rade náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že si ju neuplatnil. Povinnej v 2. rade súd taktiež nemohol náhradu trov exekúcie priznať, pretože sumy, ktoré si povinná v 2. rade uplatnila ako trovy konania nespĺňajú túto charakteristiku. Nejde o výdavky, ktoré by jej vznikli v konaní v priamej príčinnej súvislosti s obranou v exekúcii (išlo by napríklad o poštovné, právne služby a i.). Civilný sporový poriadok síce už na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku ani príkladmo nevypočíta, čo možno pod trovy konania subsumovať, avšak vždy musí uvedený výdavok spĺňať všeobecnú charakteristiku trov konania. Uvedené opäť nebráni povinným, aby v prípade, ak im v súvislosti s neoprávnene vedenou exekúciou vznikla škoda, domáhali sa jej náhrady v samostatnom civilnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie nie je prípustné odvolanie (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.