Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-127-2013.pdf
PDF · 191.13 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu M. N., D. XX.XX.XXXX, N. S. C., Z. X.. Č.. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom O.. H. G., advokátom, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave na Mýtnej ul. č. 42, proti žalovanému Trnavskému samosprávnemu kraju, Starohájska č. 10, Trnava o zaplatenie odplaty za zriadenie zákonného vecného bremena vo výške 1 554,90 eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 16.4.2013 žalobu o zaplatenie odplaty za zriadenie zákonného vecného bremena. Navrhol súdu rozsudkom zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 554,90 eur za obdobie od 8.4.2010 do 8.4.2013 za užívanie častí nehnuteľností (z titulu náhrady za zradenie zákonného vecného bremena) o celkovej výmere XXX m2, a to časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o celkovej výmere XXXX m2, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Z., obec X. a katastrálne územie X. a časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X - orná pôda o celkovej výmere XX.XXX m2, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Z., obec X. a katastrálne územie X., v podielovom spoluvlastníctve žalobcu s veľkosťou podielu 1/9 z celku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2,13 eur za každý začatý kalendárny deň omeškania od 8.4.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu vedený S. H. N., V..Z.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, ďalej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2,13 eur denne odo dňa 8.4.2013 až do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej za užívanie časti nehnuteľností ( z titulu náhrady za zradenie zákonného vecného bremena) o celkovej výmere XXX m2, a to časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o celkovej výmere XXXX m2, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradoO. Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, A. okres Z., obec X. a katastrálne územie X. a časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X - orná pôda o celkovej výmere XX.XXX m2, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Z., obec X. a katastrálne územie X., v podielovom spoluvlastníctve žalobcu s veľkosťou podielu 1/9 z celku,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2,13 eur za každý začatý kalendárny deň omeškania od 8.4.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu vedený v H. N., V..Z.., uviedol konkrétne číslo účtu. Žalobca od žalovaného požadoval zaplatiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností par. č. XXXX/X - trávové trávnaté porasty o celkovej výmere XXXX m2, zapísaného na liste vlastníctva a v podiele ako je v navrhovanom výroku rozsudku. Žalobca spoluvlastnícky podiel nadobudol vo výške 1/9 z celku podľa Osvedčenia o dedičstve 1D/1/2009 zo dňa 5.9.2009, záznamom Z-1391/09-98/09. Žalobca je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcely č. XXXX/X - orná pôda o celkovej výmere XXXXX m2, opäť poukázal na zápis na liste vlastníctva ako je v navrhovanom výroku rozsudku a na rovnaký podiel a na rovnaký titul nadobudnutia ako u parcely - trávnatého porastu. Žalobca v žalobe uviedol, že na časti pozemkov je postavená cesta III. triedy, označená č. III/5007, spájajúca P. X. V. Š., ktorej vlastníkom je žalovaný a cesta zasahuje do pozemkov žalovaného vo výmere X,X ha ( XXXX m2), čo je pri spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/9 výmera do vlastníckeho práva žalobcu približne XXX m2. Cesta je verejnou komunikáciou, užívaná každodenne občanmi. Žalobca nemá v úmysle brániť jej užívaniu, ale bezplatné užívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, hrubým zásahom do vlastníckeho práva žalobcu a prekážkou v nerušenom užívaní nehnuteľnosti jej vlastníkom. Žalobca neuzavrel so žalobcom žiadnu dohodu, zmluvu, ktorá by ho oprávňovala užívať žalobcove nehnuteľnosti v rozsahu zastavanom cestným telesom cesty. Žalobca sa odvolával v žalobe na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v platnom znení, na predmetných pozemkoch vzniklo v rozsahu zastavanej časti pod cestou na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a tretích osôb zákonné vecné bremeno. Žalobca sa bezdôvodne obohacuje, pretože užíva pozemky bez protiplnenia žalobcovi. Zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného vzniklo 1.7.2009, dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z .z. Žalobca odcitoval ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, § 451 ods. 1 a 2 OZ, § 456 prvej vety OZ. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo 8/2009, na § 107 ods. 1 a 2 OZ. Podľa žaloby žalobca sa dozvedel o tom, kto sa na jeho úkor obohatil dňa 29.11.2012 na základe listu zo dňa 29.11.2012 - Odpoveď na žiadosť o informácie a dvojročná premlčacia subjektívna lehota začala plynúť dňa 30.11.2012, objektívna je 3 roky. Preto žalobca uplatňuje nárok 2 roky odo dňa podania žaloby na súd, t.j. od 8.4.2011. Pri určení výšky náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena žaloba vychádza z ceny za užívanie porovnateľných nehnuteľností v podobnom mieste a čase. Žalobca v žalobe vypočítal opakovanú odplatu za zriadenie zákonného vecného bremena od 8.4.2011 ( zákon č. 66/2009 Z.z. už bol účinný) do dňa podania žaloby, za ktorý uviedol 8.4.2013 za 1 m2 1,- euro/rok, za výmeru 777 m2/rok sumu 777,-eur a sumu odplaty za jeden kalendárny deň užívania nehnuteľnosti sumu 2,13-eur, násobil počet dní 730 x 2,13-eur a žaloval sumu 1554,90-eur. Úrok z omeškania uplatnil podľa zdôvodnenia v žalobe v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a ohľadom výšky v zmysle nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB. , k 8.4.2011, t.j. prvému dňu omeškania ho vypočítal z 9% ročne z dlžnej sumy, v prepočte na deň vo výške 0,0246%, t.j. 0,05% denne. Žalobca sa odvolával na článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Prílohou žaloby bol výpis z katastra nehnuteľností - výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Z., obec X., katastrálne územie X. pre rovnaké katastrálne územie, náčrtok s pozemkami k parcelám čísel XXXX/X a č. XXXX/XX, odpoveď na žiadosť o informácie z 29.11.2012. 2. Žalovaný k žalobnému návrhu v písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2013 navrhol žalobu zamietnuť. K dôkazu, orientačnému situačnému nákresu , predloženému žalobcom na dôkaz namietal, že z neho nie je zrejmý rozsah pozemkov, v ktorom ich cesta zaberá a rozsah nie je riadne zadefinovaný a považuje spôsob výmery pozemkov vo vlastníctve žalobcu ohľadom zastavanej cesty vo vlastníctve žalobcu za nepodložený. Žalobca u stanovenia výšky náhrady vychádza z ceny za užívanie porovnateľných nehnuteľností v podobnom mieste a čase, tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným a akceptovateľným podkladom vychádzajúcim z objektívneho stanovenia hodnoty, žalobca za taký považoval znalecký posudok alebo iný relevantný a objektívny podklad. Žalovaný uviedol, že cesta III/5007 ako majetok štátu v Správe Slovenskej správy ciest, Miletičova 18, Bratislava prešla ku dňu 1.1.2004 do vlastníctva žalovaného na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a v nadväznosti na zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Za účelom riešenia nevysporiadaných pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a na vyššie územné celky bol dňa 11.2.2009 prijatý zákon č. 66/2009 Z.z., z neho žalobca odcitoval jeho ustanovenie § 1 ods. 1, § 4 ods. 2 a v tej súvislosti, že žalobca žaloval bezdôvodné obohatenie je tiež odcitovaný § 451 OZ. Žalobca má za to, že má právny dôvod na užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, a to existujúce vecné bremeno, zriadené zákonom
č. 66/2009 Z.z. Užívanie nehnuteľností zo strany žalovaného je aprobované právnym titulom zriadeného vecného bremena, tým nie je naplnený žiadny zo zákonných predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ. Žalobca sa bezdôvodne neobohacuje a niet zákonného dôvodu, aby bol z tohto titulu zaviazaný na plnenie žalobcovi. Žalovaný odvolávajúc sa na čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky , na zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov vyvodzuje, že mu ako vyššiemu územnému celku možno uložiť povinnosť len na základe zákona a neexistuje žiadny zákon, ktorý by žalovanému (TTSK) ukladal povinnosť na úhradu za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z., vrátane spôsobu jej určenia a vyplatenia. Na uloženie povinnosti niet právneho základu. Predmetnú cestu nezriadil žalovaný, ani na nej nezriadil vecné bremeno - vzniklo zo zákona, čiže k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom. K žalobcom požadovaným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že si nie je vedomý existencie akéhokoľvek záväzku voči žalobcovi po lehote splatnosti, ktorý by zakladal nárok na úroky z omeškania.. Vo vyjadrení sa dodáva, že žalobca doposiaľ žalovaného v tejto záležitosti nikdy nekontaktoval za účelom riešenia, o požiadavkách žalobcu sa dozvedel až doručením žaloby. 3. Na návrh žalobcu zo dňa 23.12.2013 súd uznesením č.k. 3C/127/2013 - 34 zo dňa 10.1.2014 pripustil zmenu žaloby takto: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 332,35 eur za obdobie od 8.4.2010 do 8.4.2013 za užívanie častí nehnuteľností (z titulu náhrady za zradenie zákonného vecného bremena) o celkovej výmere XXX m2, a to časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o celkovej výmere XXXX m2, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Z., obec X. a katastrálne územie X. a časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X - orná pôda o celkovej výmere XX.XXX m2, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Z., obec X. a katastrálne územie X., v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa s veľkosťou podielu 1/9 z celku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2,13 eur za každý začatý kalendárny deň omeškania od 8.4.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa vedený v H. N., V..Z.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2,13 eur denne odo dňa 8.4.2013 až do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej za užívanie časti nehnuteľností ( z titulu náhrady za zradenie zákonného vecného bremena) o celkovej výmere XXX m2, a to časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o celkovej výmere XXXX m2, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Z., obec X. a katastrálne územie X. a časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. Č.. XXXX/X - orná pôda o celkovej výmere XX.XXX O.X, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Z., obec X. a katastrálne územie X., v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa s veľkosťou podielu 1/9 z celku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2,13 eur za každý začatý kalendárny deň omeškania od 8.4.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa vedený S. H. N., V..Z.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX. K návrhu žalobcu týkajúceho sa zmeny žaloby súd dňa 29.1.2014 vyhlásil opravné uznesenie k druhému ods. výroku uznesenia v časti úroku z omeškania u dátumu 8.4.2010 , pretože žalobca požadoval pri zmene petitu úrok z omeškania od 8.4.2013, nie od 8.4.2010, ako bolo nesprávne uvedené v písomnom vyhotovení uznesenia z č.l. 34 spisu. Po písomnom vyhotovení opravného uznesenia pod č.k. 3C/127/2013 -55 opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.3.2014. 4. Dňa 21.12.2015 bolo Okresnému súdu Skalica doručené podanie žalobcu, týkajúce sa opäť zmeny návrhu, od ktorom súd uznesením č.k. 3C/127/2013-106 dňa 22.1.2016 rozhodol nasledovne: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 444,21 eur za obdobie od 8.4.2010 do 11.9.2014 za užívanie častí nehnuteľností (z titulu náhrady za zradenie zákonného vecného bremena) o celkovej výmere XXX m2, a to časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X
- trvalé trávne porasty o celkovej výmere XXXX m2, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Z., obec X. a katastrálne územie X. a časti pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X - orná pôda o celkovej výmere XXXXX m2, nachádzajúcej sa v obci X., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Z., obec X. a katastrálne územie Unín, v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa s veľkosťou podielu 1/9 z celku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2,13 eur za každý začatý kalendárny deň omeškania od 8.4.2010 až do zaplatenia, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ 5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k žalobe mal za to, že nie sú sporné tvrdenia strán o vlastníctve pozemkov žalobcu ani o vlastníctve k ceste. Má za to, že sporné je, či patrí alebo nepatrí žalobcovi odplata, pokiaľ sa týka namietal výšky žalovaným, navrhol vo vyjadrení, aby žalovaný využil právo navrhnúť k nej znalecké dokazovanie. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o neexistencii zákonného nároku na odplatu, zopakoval, že ich žalovaný užíva bez poskytovania akéhokoľvek protiplnenia žalobcovi. K žalovanému popieranému právnemu základu na odplatu uviedol vo vyjadrení ustanovenie čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky „ Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“. Pri nútenom obmedzení práva uvažuje žalobca o pravidelných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia, pri zásahu, ktorý bude v súlade s Ústavou SR dôjde podľa žalobcu len vtedy, ak sa splní účel poskytnutia primeranej náhrady. Žalobca odcitoval ustanovenie § 128 ods. 2 OZ. Preto na žalobe v rozsahu po pripustení jej prvej zmeny trval. 6. Žalobca na žalobe, ktorou navrhol rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 444,21 eur za obdobie od 8.4.2010 do 11.9.2014 za užívanie častí nehnuteľností a s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2,13 eur za každý začatý kalendárny deň omeškania od 8.4.2010 až do zaplatenia trval. 7. Súd dal stranám v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 O.s.p. predbežné právne posúdenie, v ktorom uviedol, že vo veci ide o vlastnícke právo žalobcu, ktorému Ústava Slovenskej republiky, Občiansky zákonník a tiež zákon č. 66/2009 Z.z. poskytujú ochranu. Z dôvodu, že medzi stranami nedošlo k dohode o výške odplaty, súd naznačil smer dokazovania, a to že k primeranej odplate bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. 8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je spoluvlastníkom ním označených nehnuteľností v žalobe, nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom cesty III/5007, stavby, umiestnenej na nehnuteľnostiach, sčasti patriacich žalobcovi. 9. Súd sa oboznámil so žalobou, s vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného, so stanoviskom autorizovaného geodeta a kartografa L.. A. Z. vykonal dokazovanie s kópiou osvedčenia o dedičstve, geometrickým plánom vyhotoviteľa L.. A. Z., H., P. XX dňa 16.5.2011 na obnovenie pôvodných parciel č. XXXX/X V. XXXX/X (nové p.č. XXXX/XX, XX V. XXXX/X V. XXXX/X), verejnou vyhláškou č. 24/2014 Okresného úradu Senica, pozemkového a lesného odboru č.j. P.-Z.-A.-schvalenie vykonania /UaS z 22.8.2014, LV č. XXXX a LV č. XXXX, oba pre obec a k.ú. X., pre katastrálne územie X., vyjadrením žalovaného z 15.2.2016, výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav veci: 10. Žalobca nežiadal súd o nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie na vypracovanie geometrického plánu, uviedol, že si dôkaz zabezpečí sám a doručí ho súdu v lehote 90 dní. Geometrický plán , vyhotovený L.. A. Z., H., P. XX dňa 16.5.2011 na obnovenie pôvodných parciel č. XXXX/X V. XXXX/X (nové p.č. XXXX/XX, XX V. XXXX/X V. XXXX/X) bol súdu doručený 22.1.2015. 11. Žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie k určeniu výšky náhrady, požadoval, aby súd ustanovil znalca a uložil mu vypracovať posudok na určenie hodnoty vecného bremena podľa Prílohy č. 3, časť F vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Vo vyjadrení súdu doručenom 15.2.2016 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na majetkové plnenie, ktorú odôvodnil ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., uvedúc, že od 1.7.2009 (dňom účinnosti zákona) vzniklo za predpokladu, že vlastník stavby nemal k pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok, poukazujúc na rozhodnutia súdov napr. 4Cdo 89/2008, 1Co 79/2012, 4MCdo 2/2014, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom, vyplývajúcim z vecného bremena, ktoré sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého pozemku. Podľa žalobcu majetkové práva sa premlčujú v zmysle § 100 ods. 2 OZ s výnimkou vlastníckeho práva a podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná, plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaný začiatok premlčacej doby odvodil od 1.7.2009, t.j. odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. a lehota na jeho uplatnenie márne uplynula pred dňom podania žalobného návrhu. Finančná náhrada má byť jednorazová, pri vecnom bremene nemá opakujúci sa charakter, to podľa žalovaného vyplýva aj z zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhláške 492/2004 Z.z. - výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná tak, že práva spojené s nehnuteľnosťou
sa odhadnú zistením výhody, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených 20-timi a pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo trvať, najviac však 20-timi. Podľa žalovaného z povahy vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že právo na náhradu má vlastník zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena a uplatniť náhradu za jeho vznik bolo možné počas troch rokov plynutia premlčacej lehoty. Žalovaný z dôvodu, že žalobný návrh bol podaný až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá sa na majetkové právo vzťahuje, navrhol žalobu zamietnuť a konanie o náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. 12. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že náhrada za vecné bremeno má byť jednorazová, ani s tým, že nárok vznikol ku dňu 1.7.2009 a že od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá mala skončiť vlastníkovi pozemku dňom 1.7.2012. Podľa žalobcu zákonné vecné bremeno je zriadené zákon č. 66/2009 Z. z. na dobu určitú, nie na dobu neurčitú, ohraničené je dobou vykonania pozemkových úprav (§ 4 ods. 2 tohto zákona) Žalobca jeho podaním v tomto zmysle zmenil petit a časovo ohraničil obdobie, za ktoré požaduje od žalovaného náhradu (odplatu) za zriadenie zákonného vecného bremena a požaduje ju do 11.9.2014, t.j. do dňa právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senica, pozemkového a lesného odboru zo dňa 22.8.2014 o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v katastrálnom území X. V. Z.. Zákon č. 66/2009 Z. z. podľa žalobcu predpokladá, že ide len o dočasné usporiadanie práv medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu podľa žalobcu nemôže byť chápané ako časovo neobmedzené, preto nemožno dospieť k záveru, že žalobcovi patrí iba jednorazová odplata za zriadenie zákonného vecného bremena. Žalobca má nárok na priznanie primeranej opakovanej náhrady za obdobie časovo obmedzeného (t. j. dočasného) trvania obmedzenia jeho vlastníckeho práva. Nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto práva žalobcu ako celku, keďže právo žalobcu plynutím času priebežne vzniká. Žalobca uplatňuje právo za dobu od 8.4.2010 do 11.9.2014. Uviedol, že zákon č. 66/2009 Z.z. výslovne neustanovuje spôsob, formu poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, pričom poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. I. ÚS 212/06 v uznesení z 28.6.2006, týkajúcich sa povinnosti súdov v prípade, že jeden právny predpis je ústavne konformný a druhý nie je, vykladať právny predpis spôsobom konformným, právo a povinnosť súdov vyplývajú z ustanovenie čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu (aj keď sa javí súdu ústavne nekonformné) vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom, v takom prípade odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti, podľa žalobcu Okresný súd Skalica ako všeobecný súd nie je oprávnený zvoliť takú interpretáciu právneho predpisu, ktorá je ústavne nekonformná, ale má povinnosť interpretovať právnu normu spôsobom ústavne konformným. Na podporu žalobcu o prípustnosti uplatneného nároku (opakujúceho sa plnenia) žalobca predložil rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Trnave zo dňa 4.12.203 vo veci sp. zn. 10Co/134/2012, podľa ktorého súdy priznali žalobcom nárok na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena za trvanie dočasného obmedzenia vlastníckeho práva za obdobie do 27.7.2010, nie náhradu jednorazovú, a to vo výške určenej znaleckým posudkom. Odvolací súd neakceptoval obranu žalovaného založenú na úprave zákona č. 66/2009 Z. z., stotožnenie sa s podstatou obrany žalovaného by malo za následok ústavne celkom nekonformnú situáciu, v ktorej by vlastnícke práva žalobcu k jeho pozemkom boli prakticky degradované na úroveň podľa odvolacieho súdu tzv. holého vlastníctva, práva garantovaného výlučne formálne, nenaplneného však žiadnym reálnym obsahom, absentovalo by právo držby predmetu vlastníctva, jeho užívania i požívania z neho plodov a úžitkov, u práva scudziť vlastníctvo si kladie odvolací súd otázku, kto by mohol stáť o nadobudnutie vlastníctva s bez reálneho obsahu a v tej súvislosti aj aká by mohla byť cena, ktorú by pôvodný vlastník mohol odplatným prevodom, vlastníckeho práva získať. Podľa žalobcu ak by súd prvej inštancie prejednávajúci vec strán vyhovel námietke premlčania vznesenej žalovaným fakticky by deklaroval, že vlastnícke právo žalobcu je iba vo forme „holého „ vlastníctva bez reálnych vlastníckych oprávnení a bez akejkoľvek náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Stav, tvrdený žalovaným, by bol bezpochyby podľa vyjadrenia žalobcu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, so základnou listinou práv a slobôd a tiež so zákonom č. 66/2009 Z.z. Zákon č. 66/2009 Z.z. výslovne neustanovuje jednorazovú odplatu, žalobca má preto právo žiadať opakovanú náhradu, za konkrétne obdobie trvania obmedzenia vlastníckeho práva. Žalobca považuje za preukázané, že žalobca má nárok na opakovanú náhradu, t.j. za určité obdobie obmedzenia vlastníckeho práva voči žalovanému, uvádza, že nárok nie je premlčaný, lebo nárok žalobcu voči žalovanému priebežne vzniká, na podporu tvrdenia uvádza nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.12.2009 vo veci sp. zn. III ÚS 237/09: „Na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k jednorazovému
vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia“. 13. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného súdnym komisárom dňa 20.8.2009 na základe poverenia vydaného Okresným súdom Skalica sp. zn. 1D/1/2009, D not 2/09-K súd zistil, že sa týka prejednania dedičstva po neb. A. P., D.. XX.X.XXXX, naposledy bytom X. XXX, zomrelom XX.XX.XXXX. Podľa osvedčenia dedili vnuci poručiteľa, medzi inými aj žalobca. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, z ktorej žalobca ako dedič nadobudol z tých nehnuteľností, za užívanie ktorých požadoval v konaní odplatu (náhradu) , a to na LV vtedy č. XXXX pre k.ú. X. parcely č. XXXX- tr. trávny porast o výmere XXXX m2 podiel 1/9-iny a na LV vtedy č. XXXX A.. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere XXXXX m2 v podiele 1/9-iny. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.9.2009. Z výpisu z LV č. XXXX pre okres Z., obec X. a katastrálne územie X. vyplýva, že tieto pre vlastníkov bol založený nový list vlastníctva a parcela č. XXXX/X M. vedená v registri „E“ evidovaná na mape určeného operátu, na základe Osvedčenia 1D/1/2009 z 5.9.2009 je k nej na LV vedený ako vlastník žalobca, žalobca je zapísaný ako vlastník parcely registra „E“ parcelného čísla XXXX/X na LV č. XXXX pre katastrálne územie X.. Rovnakým titulom nadobudnutia vlastníctva a vždy v podiele 1/9 k celku, výmery parciel sú oproti osvedčeniu nezmenené., nezmenený je druh pozemku, v časti C listov vlastníctva Ťarchy je poznamenané bez zápisu. Zo žalobcom doručeného stanoviska autorizovaného geodeta a kartografa L.. A. Z. súd zistil, pri geometrickom zobrazení parciel a pri ich identifikácii s parcelami registra „C“ parcela registra „E“ č. XXXX/X zasahuje do parcely registra „C“ č. XXXX/X - druh pozemku zastavaná plocha, ktorá nie je v katastri nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva, zasahuje diel 2, zvyšná časť parcely registra „E“ č. XXXX/X zasahuje do parcely registra „C“ č. XXXX/X- orná pôda, ktorá v katastri nehnuteľností nie je zapísaná na LV - dielom o výmere XXXX m2. Parcela registra „E“ Č.. XXXX/X zasahuje do parcely registra „C“. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha, ktorá nie je v katastri nehnuteľností zapísaná na LV - diel č. 4 o výmere XXXX m2, zvyšná časť parcely zasahuje do parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXXXXX m2 - orná pôda, ktorá nie je v katastri nehnuteľnosti zapísaná na LV dielom o výmere XXXXX m2, na parcele č. XXXX/X je existujúca inžinierska stavba - cestná komunikácia, parcela registra „C“ č. XXXX/X je využívaná na poľnohospodárske účely. 14. Súd z Verejnej vyhlášky č. 24/2014 rozhodnutia Okresného úradu Senica, pozemkového a lesného odboru Senica číslo jednacie OU-SE-PLO/2014/1857-chválenie vykonania/UaS z 22.08.2014 zistil, že tento orgán schvaľuje vykonanie projektu pozemkových úprav podľa § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách v katastrálnom území Unín, schváleného rozhodnutím Okresného úradu Senica, pozemkového a lesného odboru pod č.j. :OU-SE-PLO/2014/1-RNS schv./UaS zo dňa 3.2.2014, ktoré boli vykonané v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o PÚ z dôvodov, že to bolo potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a na odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia sa podľa uvedeného rozhodnutia nadobúda vlastníctvo k novým pozemkom, právo na vyrovnanie v peniazoch, podľa rozdeľovacieho plánu vyhotoveného vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, overeného Okresným úradom Z., katastrálnym odborom dňa 7.8.2014 pod č. 4/14 k.ú. X.. Rozhodnutie a rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na základe ktorých sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Vyhláška určuje podľa § 11 ods. 8 zákona o PÚ Slovenskému pozemkovému fondu do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia na poskytnutie vyrovnania v peniazoch za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu do výmery XXX m2, podľa časti projektu pozemkových úprav Register pôvodného stavu, v k.ú. X. konkrétnym vlastníkom označených menami, adresami a uvedená je suma na vyrovnanie v peniazoch za nelesnú pôdu, ďalej rozhodnutie obsahuje časť , kde v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PÚ Slovenský pozemkový fond súhlasil s vyrovnaním v peniazoch za pozemky v konaní o PPÚ v k.ú. Z., časť sa žalobcu netýka, nakoľko sa domáha náhrady za užívanie nehnuteľností v k.ú. X. a žalobcu sa netýkajú ani ostatné časti rozhodnutia, nie v nich uvedené jeho meno. Podľa časti IV. rozhodnutia podľa § 11 ods. 19 zákona o PÚ nadobudne obec Unín vlastníctvo k pozemkom, na ktorých sú umiestnené spoločné zariadenia a opatrenia, jedná sa o druhy pozemkov, ktorými sú ostatná plocha, zastavaná plocha a nádvorie. Po oboznámení sa s celou vyhláškou súd v nej nenašiel, žeby v nej boli riešené právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, aj keď podľa listu vlastníctva č. XXXX pre okres Z., P. X. a katastrálne územie X. je na liste vlastníctva doručenom žalobcom a vydanom Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 2.12.2015 je žalobca zapísaný ako vlastník parciel registra „C“ parcelných čísiel XXXX o výmere XXXXX - druh pozemku zastavaná plocha o výmere XXXX m2, parcely č. XXXX - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2 zastavané plochy a nádvoria a parcely č. XXXX - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2 titulom nadobudnutia rozhodnutím OU-SE-PLO/2014/1857 zo dňa 22.8.2014 - Z 1976/2014-214/2014
a spôsob využívania pozemku pod č. XX má ísť o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba
- cestná, miesta a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti a pod X ide o umiestnenie pozemku, ktorý je umiestnený mimo zastavaného územia obce. V časti C: Ťarchy je LV bez zápisu, nie je na ňom iný údaj ani poznámka. Rozhodnutie (vyhláška) nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2014. 15. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres Z., obec X., katastrálne územie X. s dátumom vyhotovenia 2.12.2015 súd zistil, že žalobca je v časti B zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností - pozemkov parciel registra „C“. XXXX o výmere XXXXX m2 - druh pozemku orná pôda, parc. č. XXXX o výmere XXXXXX - druh pozemku orná pôda , parc. č. XXXX -druh pozemku orná pôda o výmere XXXX m2, , parc. č. XXXX - druh pozemku orná pôda o výmere XXX m2, parc. Č.. XXXX - druh pozemku orná pôda o výmere XXXXX O., A.. Č.. XXXX - druh pozemku orná pôda o výmere XXXXX m2, par. č. XXXX - druh pozemku orná pôda o výmere XXXXX m2 a parc. Č.. XXXX - druh pozemku orná pôda o výmere XXXXX m2, kde sa uvádza že žalobca ich nadobudol titulom rozhodnutia OU-SE-PLO/2014/1857 zo dňa 22.8.201 - Z 1976/2014-214/2014, ďalej titulom zámennej zmluvy V-2450/14 zo dňa 24.11.2014-242/14 a titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou V - 1334/15 zo dňa 8.7.2015 - 137/15 u parciel č. XXXX, XXXX, ktoré sú taktiež zapísané na vlastníka - žalobcu. 16. Žalobca vo výsluchu uviedol, že ohraničil časovo svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného Verejnou vyhláškou č. 24/2014. Žalobca tvrdil, že neobdržal v zmysle § 2 ods. 2 v rámci pozemkových úprav podľa tohto zákona náhradné pozemky, žalovaný v tejto veci s ním ani nikdy nerokoval. Podľa žalobcu verejnou vyhláškou - rozhodnutím boli vyriešené v katastrálnom území Unín veľké pozemkové úpravy. V zákone č. 66/2009 Z.z. v § 3 ods. 3 písm. b) sú uvedené malé pozemkovú úpravy, t.j. výmera do XXX m2, uplatňuje žalobou nárok vo výmere vyše XXX m2, presne XXX m2 a zákon č. 66/2009 sa na problematiku nevzťahuje. Podľa žalobcu pokiaľ by žalovaný trval na vysporiadaní tohto pozemku, mal by navrhnúť malé pozemkové úpravy v tomto obvode, ktorých predmetný pozemok je dotknutý, ale k takémuto konaniu zo strany žalovaného nedošlo. A čo sa týka § 2 zákona č. 66/2009 , žalobca ho nemohol ovplyvniť, dosah na to nemal, nakoľko prebiehali veľké pozemkové úpravy v celom katastri obce X.. K zápisu na LV č. XXXX ohľadom titulov nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností zapísaných na jeho meno vysvetlil, že zámenná zmluva a kúpna zmluva neboli uzatvorené v rámci pozemkových úprav a zákona č. 330/1991 Zb., ale sa jednalo o rodinné aktivity žalobcu a jeho príbuzných. V rámci zámennej zmluvy sa realizoval prevod vlastníctva, týkajúci sa parcely č. XXXX. 17. Žalovaný považoval z dôkazu, LV č. XXXX a vyhlášky č. 24/2014 za dokázané, že došlo medzi stranami sporu v zmysle § 11 zákona č. 330/1991 Zb. k vysporiadaniu právneho vzťahu, z dôvodu, že žalobca za užívanie pozemnej komunikácie obdržal do svojho vlastníctva pozemky v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním a v tom istom katastrálnom území. 18. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Súd , v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. od 1.7.2016 postupoval pri prejednaní a rozhodovaní sporu žalobcu a žalovaného podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ods. 2 dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
21. Podľa § 206 C.s.p. ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.
22. Súd na návrh strán pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania ohľadom výšky náhrady za vecné bremeno, s námietkou premlčania sa súd vysporiadava v odôvodnení rozsudku nižšie. Po oboznámení strán s tým, že súdom oslovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností oznámil, že vo veci strán majú byť riešené znaleckým posudkom odplata (náhrada) za poľnohospodárske pozemky v extraviláne, a znalec z odboru stavebníctvo môže vykonať ohodnotenie poľnohospodárskej pôdy iba bez trvalých porastov, z dôvodu, že žalobca žaluje náhradu aj za užívanie trvalých trávnych porastov, je príslušný na podanie posudku znalec z odboru 290000 - poľnohospodárstvo, žalobca navrhol dňa 28.12.2017, že sám poverí znalca vypracovaním odborného
vyjadrenia podľa § 206 CSP s predložením odborného vyjadrenia súdu najneskôr v lehote 90 dní. Súd oznámil žalobcovi, že v rámci sudcovskej koncentrácie mu v zmysle jeho návrhu poskytuje ním žiadanú lehotu. Ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej odborné vyjadrenie k výške náhrady (odplaty) požadovanej žalobcom na zaplatenie od žalovaného súdu doručené nebolo.
23. Podľa čl.20 odsekov 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky ( ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje, ods. 2 zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ods. 3 vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom, ods. 4 vlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
25. Podľa § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, ods. 2 ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
26. Podľa § 151o ods. 1 /prvej vety) Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
32. Podľa čl. I § 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
33. Podľa čl. 1 § 2 ods. 1,2 a 3 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, ods. 2 ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. 5), ods. 3 ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, 6) usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav. 7).
34. Podľa čl. 1 § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov ods. 1 konanie o nariadení pozemkových úprav 5) z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby, pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak o to požiada vlastník pozemku ( ods. 3 písm. c).
35. Podľa čl. 1 § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 11)
36. Predmetom konania bola náhrada ( odplata) za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu za dobu od 8.4.2010 do 11.9.2014 ( podľa uznesenia zo dňa 22.1.2016 založeného na č.l. 106 spisu). Žalovaný najprv tvrdil, že aj keď sa od 1.4.2004 stal vlastníkom cesty - stavby - pozemnej komunikácie, ktorá je vybudovaná na pozemkoch žalobcu v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. nemohlo na jeho strane vzniknúť v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie, ako žaluje žalobca podľa žaloby, pretože podľa tohto ustanovenia žalobca neužíva časti vlastníctva žalobcu bez právneho dôvodu, ale ho užíva titulom týmto zákonom zriadeného zákonného vecného bremena. Žalovaný tvrdil, že nie je naplnený žiadny zo zákonných predpokladov k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Žalovaný sa odvolával na čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky, na zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov a vyvodil z neho, že mu ako vyššiemu územnému celku nemožno mu uložiť bez zákonného dôvodu povinnosť náhrady za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z., bez toho, aby určoval zákon spôsob určenia a vyplatenia náhrady, podľa žalovaného niet jeho zákonnej povinnosti plniť žalobcovi. Žalovaný v jeho ďalších vyjadreniach pripustil, že žalobcovi patrí náhrada, ale iba jednorazová, nie opakovaná, ako tvrdí žalobca a ako ju žiada priznať. Voči nároku žalobcu na majetkové plnenie - náhradu vzniesol námietku premlčania, odvodenú od do dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby počítal od 1.7.2009 a podľa žalovaného pokiaľ žalobca uplatnil náhradu v súdnom konaní až v roku 2013, uplatnil právo po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca po právoplatnosti vyhlášky č. 24/2009 už nemá nárok na náhradu, pretože dostal ako náhradu za užívanie jeho nehnuteľností žalovaným z dôvodu zákonného vecného bremena náhradné pozemky. Žalobca so žalovaným nesúhlasil, tvrdil, že mu patrí opakované plnenie od žalobcu, jeho právo nemôže byť premlčané, pretože mu vznikalo denne od 8.4.2010 do dňa
11.9.2014, čo mal byť deň právoplatnosti vyhlášky č. 24/2009 ( viď uvedené v bode 16). Poprel tvrdenie žalovaného, žeby mu boli žalovaným poskytnuté náhradné pozemky.
37. Medzi stranami nebolo sporné vlastníctvo žalobcu k časti tých parciel, za ktoré žiadal v konaní od žalovaného priznať náhradu, ani čo do časti rozsahu užívania a ani to, že žalovaný je tým subjektom, ktorý toto podielové spoluvlastníctvo žalobcu v užíva bez náhrady. Sporné bolo, či žalobcovi patrí alebo nepatrí náhrada od žalovaného za užívanie stavby - cesty za dobu, vymedzenú žalobcom podľa petitu žalobného návrhu podľa uznesenia z č.l. 106, či patrí alebo nepatrí opakovaná náhrada a či je alebo nie je nárok žalobcu premlčaný, ďalej či nárok žalobcu na náhradu v peňažnej forme zanikol titulom poskytnutia mu náhradných pozemkov.
38. Súd k veci strán uvádza nasledovné:
39. Posúdiac skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, žalobca sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že žalovaný užíva ako vlastník cesty (stavby - pozemnej komunikácie) žalobcove nehnuteľnosti bez toho, aby mal so žalobcom uzavretú zmluvu, resp. dohodu, ktorá by ho k tomu oprávňovala a žalovaný takto zasahuje do jeho vlastníckeho práva, čo je podľa žalobcu v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V žalobe odkazoval na § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Z toho odvodil, že žalovanému vzniklo právo vecného bremena dňom 1.7.2009, účinnosťou zákona a žalovaný sa sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, lebo mu nič za užívanie žalobcových nehnuteľností nič neposkytol. Z tvrdení žalovaného vyplynulo, že aj keď je vlastníkom cesty od 1.1.2004, žiadnu odplatu žalobcovi za užívanie jeho nehnuteľností do dňa 11.9.2014 neposkytol, neposkytol ju ani odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., na ktorý sa odvolával.
40. Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v rámci jeho ustanovenia čl. 20 stanovuje základný rámec vlastníckeho práva. Z neho vyplývajú základné podmienky vlastníckeho práva, a to právo vlastniť majetok, čiže právo každého nadobúdať majetok a právo vlastniť majetok, ktorý nie je ústavou alebo zákonom z jeho vlastníctva vylúčený, ďalej priznáva rovnosť v obsahu vlastníctva k druhovo rovnakým veciam, pričom samotný obsah vlastníckeho práva neurčuje, ale odvoláva sa na zákon, ďalej sa vzťahuje na vyvlastnenie a obmedzenie vlastníckeho práva, a to najmä k nehnuteľnostiam. Ústava Slovenskej republiky samotný obsah vlastníckeho práva neurčuje, odvoláva sa na zákon a potom rôzne zákony obsahujú k rôzne druhovo určeným veciam rôzny obsah vlastníckeho práva. Základné vymedzenie vlastníctva a práv vlastníka obsahuje Občiansky zákonník. Občiansky zákonník je tak lex generalis k ostatným predpisom stanovujúcim rozsah vlastníckeho práva, ktorý je predstaviteľom zákonných obmedzení v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a ktorý tiež predpokladá obmedzenie vlastníckeho práva v jeho § 151o zriadením vecného bremena zákonom. Občiansky zákonník ako lex generalis spolu so zákonom č. 66/2009 Zb. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je tiež zákonom, ktorý vo svojich ustanoveniach obsahuje právnu úpravu, týkajúcu sa vlastníckych práv k pozemkom, k nehnuteľnostiam a možného zásahu do vlastníckeho práva práve v prípade, ak je ním stavba patriaca inému vlastníkovi ako vlastníkovi pozemku na ktorom je stavba. Pri rovnosti v obsahu vlastníctva k druhovo rovnakým veciam, u žalobcu aj žalovaného k nehnuteľnostiam, u oboch v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam patrí právo nielen vec vlastniť, ale v súlade s ustanovením aj využiť obsah vlastníckeho práva vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Súd pri rovnosti vlastníkov v obsahu vlastníctva k druhovo rovnakým veciam, uvádzanej Ústavou Slovenskej republiky, na základe zákona, a to ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka, keď tento zákon priznáva všetkým vlastníkom rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana a všetky subjekty vlastníckeho práva, tak fyzické (žalobca) ako aj právnické osoby ( žalovaný) musia mať rovnakú ochranu zákonom aj pri práve vlastniť naplniť obsah vlastníckeho práva, nemohol prisvedčiť žalovanému v tom, žeby uloženie povinnosť platiť náhradu za zriadené zákonné vecné bremeno rozhodnutím súdu odporovalo článku 67 Ústavy Slovenskej republiky, keďže mu ako vyššiemu územnému celku možno ukladať povinnosť len na základe zákona. Podľa žalovaného zdôvodnenia neexistuje žiadny zákon, ktorý by žalovanému (TTSK) ukladal povinnosť na úhradu za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z., vrátane spôsobu jej určenia a vyplatenia a na uloženie povinnosti náhrady niet právneho základu. Tento zákon skutočne neuvádza povinnosť vyššieho územného celku ako vlastníka stavby pod pozemkom
odplatne sa vyrovnať vlastníkom pozemku, ale podstata odplaty, požadovanej žalobcom a povinnosť žalovaného (právnickej osoby) vyplýva z Občianskeho práva, pretože došlo zákonom č. 66/2009 Z. z. k vzniku zákonného vecného bremena, o ktorom musí platiť, že patrí zaň odplata v prospech toho, kto je ho povinný strpieť, čo znamená prakticky byť obmedzený v obsahu vlastníckeho práva na úkor iného vlastníka. Pri realizácii obsahu vlastníckeho práva žalobcom došlo by k tomu, že by bola porušená Ústavou Slovenskej republiky zaručená rovnosť v obsahu vlastníctva. Bez náhrady vlastníkovi, ktorému by bola obmedzená možnosť užívať vlastníctvo a napĺňať ho obsahovo ďalej podľa § 123 OZ by proti právu vlastníka stavby - žalovaného, v prospech ktorého vzniklo zákonné vecné bremeno by došlo k tomu, žeby nebol Ústavou Slovenskej republiky naplnený právny stav, predpokladaný v čl. 20 a v ustanovení § 123 a § 124 OZ. Pri realizovaní obsahu vlastníctva by sa jeden vlastník obohacoval na úkor vlastníckych práv a na neprospech obsahu vlastníctva iného vlastníka, v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. vlastníka pozemku pod stavbou (žalobcu). Žalovanému nemožno prisvedčiť že mu nevznikla povinnosť náhrady, aj keď ide o cestu užívanú vo verejnom záujme, už aj z toho dôvodu, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 4 predpokladá nútené obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu a majetkovoprávne usporiadanie medzi vlastníkom stavby pod pozemkom a vyšším územným celkom v čl. § 2 predpokladá aj zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov obec alebo vyšší územný celok, tá jeho časť, kde sa vymedzuje že zákon sa použije v prípade, že pred jeho účinnosťou nedošlo medzi vlastníkom stavby pod pozemkom a vyšším územným celkom k takému právnemu stavu, že pri vyporiadaní došlo k odstráneniu protiprávneho stavu, napríklad že dochádzalo na strane vlastníka stavby k majetkovému prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu alebo mohlo ísť o majetkový prospech získaný vlastníkom stavby z nepoctivých zdrojov. Pokiaľ by tomu tak nebolo, zákonodarca by iste nemal dôvod prijímať v roku 2009 zákonom č. 66/2009 Z. z. v znení, aký je platný doteraz, zákonnú úpravu nevysporiadaných vlastníckych vzťahov k pozemkom vlastníkov, keď k stavbe podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky právne nepatrí pod ňou sa nachádzajúci pozemok, stavba a pozemok netvoria jeden celok.
41. K otázke núteného obmedzenia vlastníckych práv sa už vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 237/09. Uviedol, že primeraná náhrada za vyvlastnenie môže byť vyššia ako „primeraná náhrada“ za obmedzenie vlastníckych práv. Na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia.
42. Súd na vec strán, keďže sa vec týka vlastníckeho práva a z neho uplatneného nároku plynúceho žalobcovi z obsahu vlastníctva nehnuteľností v rámci ústavného práva jeho čl. 20 aplikoval Občiansky zákonník, z neho ustanovenia o vlastníkovi, vecnom bremene a bezdôvodnom obohatení a ustanovenia zákona č. 66/2009 Zb., účinného od 1.7.2009. Bez toho, aby zákon č. 66/2009 Z.z. usporiadal aj obsah vlastníckeho práva vlastníka pod stavbou, pokiaľ stanovuje iba právo z vecného bremena pre vlastníka stavby, súd na ochranu obsahu vlastníckeho práva vlastníka pozemku pod stavbou (žalobcu) z dôvodu, aby bolo dodržané aj právo na ochranu vlastníka pozemku pod stavbou a bol dodržaný aj obsah jeho vlastníckeho práva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, a to vec nielen nadobudnúť do vlastníctva, stať sa vlastníkom a vlastniť ju, aby sa naplnil aj obsah vlastníctva u vlastníka pozemku pod stavbou v zmysle toho, že môže predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, má za to, že pokiaľ nerieši zákon č. 66/2009 Z.z. celkom majetkovoprávny vzťah tých subjektov, na ktorý sa vzťahuje, nemožno spravodlivo po žalobcovi požadovať, aby od 1.7.2009, t.j. dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. titulom vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na strane žalovaného, keď na strane žalobcu tým vznikla povinnosť výkon práva žalovaného strpieť, aby tak konal bez nároku na náhradu za stratu možnosti napĺňať obsah svojho vlastníckeho práva. U žalobcu nepochybne tým, že žalovanému, resp. aj pred ním jeho právnemu predchodcovi poručiteľovi A. P. bolo znemožnené ho naplniť k tým častiam im patriacich nehnuteľností, na ktorých bola vybudovaná stavba, cesta III/5007, ktorej vlastníkom sa stal od 1.1.2004 žalovaný, došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva pozemku pod stavbou užívať nehnuteľnosti.
43. Z dokazovania, písomného vyjadrenia žalovaného a z prednesov jeho zástupkyne v konaní vyplýva, že žalovaný ako vlastník stavby na cudzom, žalobcovi patriacom pozemku ( resp. časti či častiach) realizoval svoje vlastnícke právo užívať stavbu od 1.1.2004. Tak, ako tvrdil žalovaný, právny dôvod užívania pozemku pod stavbou žalovanému vznikol od 1.7.2009, t.j. dňom účinnosti zákona
č. 66/2009 Z.z. titulom vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na strane žalovaného (vlastníka stavby ) a na strane žalobcu (vlastníka pozemku pod stavbou) tým vznikla povinnosť výkon práva žalovaného strpieť. Zákonom zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného je právnym dôvodom, ktorý od 1.7.2009 žalovanému založil právny vzťah k pozemkom žalobcu , a to stavbu na pozemkoch patriacich žalobcovi.
44. Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádza dôvody, z ktorých dochádza k bezdôvodnému obohateniu. V odseku sú upravené niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia, a to pri plnení bez právneho dôvodu, pri plnení z neplatného z právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj skutková podstata vzniku bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov. Žalobca svoj nárok na náhradu za obmedzenie práva užívať časť svojich nehnuteľností v návrhu na zmenu žaloby, pripustenej uznesením založenom na č.l. 106 spisu vymedzil obdobím od 8.4.2010 do 11.9.2014. V zmysle ustanovenia § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Ustanovenie dáva súdu rámec v spore, ktorým sa vymedzuje rozhodovanie súdom o právach a povinnostiach strán , o žalobnom návrhu (petite, ktorý je obligatórnou náležitosťou žaloby a súd je ním viazaný. Pokiaľ došlo od k prijatiu podania žaloby na súd dňa 16.4.2013 a s účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. k vzniku vecného bremena, nemohlo tak ako sa aj bránil žalovaný na jeho strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ale tým, že neposkytol žalobcovi žiadnu náhradu za užívanie jeho pozemkov pod stavbou vznikol v širšom ponímaní na strane žalovaného majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, užívaným majetku žalobcu bez náhrady, čo je v rozpore s dobrými mravmi. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo od 8.4.2010 a trvalo do doby, ako ju ohraničil žalobca. Žalovaným získané bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech spočívalo vo veciach, za ktoré sa považujú podľa Občianskeho zákonníka buď hnuteľné veci, napríklad peniaze alebo v nehnuteľných veciach (v tej súvislosti, že zákon č. 66/2009 Z.z. v jeho ustanovení čl. 1 § 1 dáva možnosť vlastníkovi stavby poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok vo vlastníctve vlastníka stavby) aj keď sa žalovaného majetok nezmenšil, hoci by k zmenšeniu jeho majetku došlo, ak by plnil žalobcovi náhradu. K vzniku povinnosti žalobcu výkon práva žalovaného strpieť došlo dňom 1.7.2009, podľa čl. I § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. bolo jeho povinnosťou obmedzenie obsahu vlastníckeho práva strpieť do vykonania pozemkových úprav v katastrálnom území, konkrétne v katastrálnom území X.. Na strane žalovaného nedošlo v zmysle ustanovenia čl. I § 2 ods. 1 vety prvej zákona č. 66/2009 Z. z. od 1.7.2009 k majetkovému usporiadaniu vlastníctva k pozemku pod stavbou, o tom svedčí výpoveď žalobcu, ktorý poprel, žeby niekedy rokoval so žalovaným o majetkovom usporiadaní vlastníctva jeho pozemkov, žalovaný netvrdil, že k usporiadaniu došlo, žalovaný nepoprel, že ani v dobe od 8.4.2010 do 11.4.2014 neexistovalo zmluvne dohodnuté právo so žalobcom a ani netvrdil, že poskytol žalobcovi akúkoľvek náhradu za užívanie jeho pozemku pod stavbou. V tomto boli tvrdenia strán zhodné a z nich súd vychádzal pri riešení otázky, či patrí alebo nepatrí žalobcovi náhrada za vecné bremeno, zriadené v prospech žalovaného a pri závere, že náhrada patrí z toho, že ju žalovaný v žiadnej forme neposkytol a preto získal bezdôvodné obohatenie bez poskytovania náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na úkor žalobcu.
45. V zmysle ustanovenia čl.I § 2 ods. 1 zákon dáva v takom prípade, že pred dňom 1.7.2009 nedošlo k majetkovoprávnemu usporiadaniu vlastníkovi stavby právo poskytnúť vlastníkovi pozemku riešiť usporiadanie vlastníckych právnych vzťahov vlastníka stavby a vlastníka pozemku zámennou zmluvou, podľa odseku 2 čl. I § 2 ak nemožno vyporiadať právne vzťahy ani zámennou zmluvou, zákon stanovuje, že sa usporiadanie vlastníckych vzťahoch k pozemku pod stavbou vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je na základe poznámky č. 5 v čl. I zákona č. 66/2009 Z.z. zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a podľa čl. I § 2 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. do jeho účinnosti ( do 30.6.2009) vrátane, z čl. V zákona č. 66/2009 Z.z. sa uvádza, že ustanovenie čl. I § 2 nadväzuje na schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav. Žalobca zrejme na dôkaz, že neho sa vyporiadanie medzi ním (vlastníkom pozemku) a žalovaným (vlastníkom stavby ) netýkalo, pretože išlo iba o vyporiadanie pozemkov pod stavbami do S. XXX m2, prikladal na dôkaz vyhlášku č. 24/2014, právoplatnú dňa 11.9.2014. Z nej ale použil na ohraničenie dňa, dokedy mal vznikať na strane žalovaného majetkový prospech ako bezdôvodné obohatenie podľa neho dátum právoplatnosti vyhlášky. Súd pri rozhodnutí o trvaní bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného vychádzal z dikcie ustanovenia
čl. I § 2 ods. 1 a z odkazu na poznámku pod čiarou, tiež z titulu nadobudnutia uvedeného vo výpise z listu vlastníctva č. 4135, a to v tej súvislosti, že je v ňom vyznačený práve za titul nadobudnutia poľnohospodárskych pozemkov práve vyhláška č. 24/2014 s jej jednacím číslom rozhodnutia OU- SE-PLO/2014/1857 zo dňa 22.8.2014, Podľa vyhlášky sa dňom právoplatnosti nadobúda vlastníctvo k novým pozemkom, právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vyhotoveného vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, rozhodnutie a rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na základe ktorých sa vykonajú zmeny v katastri. Hoci žalobca tvrdil, že sa ho rozhodnutie (vyhláška č. 24/2014 z 22. 8.2014) netýkali, neobjasnil dôvod, prečo je bez toho, aby s ním bolo podľa jeho tvrdenia konané ako s účastníkom je u parciel registra „C“ vyznačený aj titul nadobudnutia vlastníctva k niektorým parcelám. Súd z dôkazu vyvodil, že žalobca nadobudol na základe tohto rozhodnutia do vlastníctva namiesto vlastníctva pozemkov pod stavbou nové parcely, okrem tých, o ktorých vypovedal, že ich nadobudol iným právnym titulom ako uvedeným rozhodnutím. 46. Žalovaný považoval z dôkazu, LV č. XXXX a vyhlášky č. 24/2014 za dokázané, že došlo medzi stranami sporu v zmysle § 11 zákona č. 330/1991 Zb. k vysporiadaniu právneho vzťahu, z dôvodu, že žalobca za užívanie pozemnej komunikácie obdržal do svojho vlastníctva pozemky v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním a v tom istom katastrálnom území. K tomu súd uvádza, že sa tak stať mohlo, ale najskôr odo dňa právoplatnosti vyhlášky, t.j. od 11.9.2014, čo nič nemení na tom, že do tohto dňa žalovaný užíval časti pozemkov v spoluvlastníckom podiele žalobcu bezodplatne a na jeho strane za dobu od 8.10.2010 do 11.9.2014 dochádzalo k majetkovému prospechu získaného z nepoctivých zdrojov, pretože až dňom právoplatnosti vyhlášky sa nadobúda vlastníctvo k novým pozemkom a dochádza k majetkovoprávnemu vyporiadaniu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku pod stavbou a zaniká vecné bremeno, do tohto dňa platí, že spoluvlastníkom nehnuteľností užívaných žalovaným titulom zriadeného vecného bremena bol žalobca. Právna skutočnosť, vyvolávajúca zmenu vlastníctva v prospech žalovaného je rovnako uvedená aj na liste vlastníctva , svedčiacom už v prospech vlastníctva pozemku žalovaného. 47. Z geometrického plánu zo dňa 16.5.2011, ktorý vypracoval L.. A. Z., autorizovaný geodet a kartograf na obnovenie pôvodných parciel č. XXXX/X V. XXXX/X (nové p. č. XXXX/XX,XX, A.. Č.. XXXX/X V. XXXX/X) súd zistil, že geometrický plán nie je úradne overený. V § 18 ods. 2 písm. e) zákona č. 62/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), účinného v čase, kedy bol geometrický plán vyhotovený a ustanovenie platilo aj v čase jeho predloženia súdu v roku 2014 je daná pôsobnosť správy katastra ako štátneho orgánu, ktorý kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra, a overuje geometrické plány. Žalobca na vymedzenie rozsahu svojho obmedzenia užívať jeho spoluvlastnícky podiel a naopak v súvislosti s povinnosťou náhrady žalovaného poskytnúť ju žalobcovi predložil dôkaz, z ktorého súd nemohol vychádzať pri rozhodnutí o žalobe, lebo by tým negoval význam katastrálneho zákona ako právneho predpisu, z ktorého plynie aj úloha katastra, aby pri jeho spoločenskom poslaní kataster slúžil aj ochrane práva k nehnuteľnostiam. Preto majú byť údaje hodnoverné, zabezpečuje sa to tým, že sú zapisované s určitou odbornou starostlivosťou a len na základe relevantných podkladov, najmä verejných listín. Údaje sú vybavené aj záväznosťou v zmysle ustanovení toho zákona. Údaje v nich je možné zmeniť len postupom upraveným zákonom, údaje slúžia na ochranu množstva spoločenských vzťahov, a preto je na mieste aby ich evidovanie a používanie bolo aj správou katastra, pokiaľ sa týka rozsahu vecného bremena, vymedzeného geometrickým plánom, ak mal slúžiť podľa žalobcu k zápisu vecného bremena do katastra, overené správou katastra.
48. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorú namietal žalovaný. V prvom rade treba uviesť, že náhrada je majetkovým právom, súvisiacim s vlastníckym právom žalobcu ako spoluvlastníka pozemku pod stavbou a náhrada je majetkovým právom, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote. Súd vyhodnotil túto námietku sčasti ako opodstatnenú. V danom prípade vzniká žalobcovi právo domáhať sa náhrady za vecné bremeno účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z., a to od 1.7.2009. Tento zákon priamo nerieši finančné vyrovnanie s vlastníkom pozemku, ako súd uviedol, to, že nemôže dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva bez náhrady vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Napriek skutočnosti, že tento právny predpis nestanovil možnosť finančnej náhrady, vzniká pre vlastníka pozemku pod stavbou právo, ktoré môže byť vykonané po prvý raz nasledujúcim dňom od účinnosti tohto zákona, teda od 2.7.2009. Trojročná všeobecná premlčacia doba preto uplynula 2.7.2012, pričom v danom prípade bola podaná žaloba na súd 16.4.2013. Toto sa týka prípadu, pokiaľ by patrila žalobcovi iba jednorazová náhrada, a nie opakujúca sa náhrada. Súd sa priklonil k judikatúre, že vlastníkovi
pozemku pod stavbou, resp. spoluvlastníkovi patrí opakovaná náhrada, ktorý nárok vzniká denne až do usporiadania vlastníckych vzťahov, spôsobom predpokladaným v čl. I § 2 a 3 zákona č. 66/2009 Z.z. z dôvodu, že zákon vymedzuje, že ide o dočasné užívanie nehnuteľnosti vlastníkom stavby a nie je stanovená zákonom lehota, do ktorej sa majú vysporiadať vlastnícke vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku pod stavbou, zákon iba uvádza, že týmto momentom je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu alebo ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav, čo znamená, že vlastník pozemku pod stavbou by bol bez nároku na náhradu po čas, než by nastali tie skutočnosti, s ktorými ich zákon spája a preto sa súd prikláňa k záverom judikovaným v rozhodnutí aj Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/63/2013 zo dňa 22.10.2015 , obdobne v rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 9C/22/2013 z 12.1.2015 a nestotožnil sa so závermi v rozsudku Krajského súdu Prešov vo veci sp. zn.2Co/81/2015 zo dňa 29.6.2016, v ktorom judikoval, že náhrada za vecné bremeno patrí iba jednorazová. V súdenej veci strán sa žalobca domáhal po žalovanom náhrady opakovanej, za obdobie od 8.4.2010 do 11.9.2014 a pri všeobecnej premlčacej dobe trojročnej je námietka premlčania majetkového práva žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena úspešná za dni od 8.4.2010 do 15.4.2010, žalobca podaním žaloby na súd dňa 16.4.2013 uplatnil premlčané právo. Na dôvodne vznesenú námietku premlčania je súd povinný pri rozhodnutí prihliadnuť a prihliadol by na ňu pri rozhodnutí o žalobe žalobcu, ktorý požadoval náhradu za zriadenie vecného bremena podľa jeho posledného návrhu vo výške 3.444,21-eur a pri ním uplatnenom úroku z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 2,13-eur za každý kalendárny deň omeškania od 8.4.2010 do zaplatenia.
49. Strany v sporovom konaní ( pred 1.7.2016 účastníci konania) majú ( mali) procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana (účastník), ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
50. Žalobcom tvrdená výška náhrady za zriadenie vecného bremena, spočívajúca v užívaní nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu mala byť podľa žalobcu ním uplatnená ako vypočítaná z ceny za užívanie porovnateľných nehnuteľností v podobnom mieste a čase , naposledy vo výške ju požadoval od žalovaného vo výške 3.444,21-eur s príslušenstvom. Žalobca svoje tvrdenie v žalobe všeobecne popísané žiadnym spôsobom nepreukázal a ani do doby vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie nepredložil ním samým navrhovaný dôkaz, a to odborné vyjadrenie znalca , osoby odborne spôsobilej určiť výšku náhrady za zriadené zákonné vecné bremeno, a to ani v ním požadovanej lehote, ktorá mu na jeho žiadosť bola v rámci sudcovskej koncentrácie súdom daná. Žalovaný prevzal oznámenie súdu ohľadom dania lehoty 90 dní na predloženie tohto dôkazu dňa 16.2.2018, lehota 90 dní uplynula v máji 2018 a ani do dňa vyhlásenia uznesenia súdom o vyhlásení dokazovania za skončené, t.j. do dňa 23.7.2018 dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o výške náhrady súdu bez akéhokoľvek zdôvodnenia nepredložil, pričom určenie výšky náhrady v žalobe nie je dôkazom o patriacej výške náhrady. Tomu , že o výške náhrady nepremlčaného práva žalobcu súdy rozhodujú ma základe znaleckých posudkov nasvedčuje aj právna prax a rozhodnutia súdov, ako napríklad ten rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/134/2012 zo dňa 4.12.2013, v ktorom odvolací Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa Okresného súdu Galanta z 2. augusta 2012 č. k. 8C/372/2010-269, išlo o rozhodnutia, ktorých predmetom konania bola náhrada za zákonné vecné bremeno vzniknuté zo zákona č. 66/2009 Z. z., na ktorý poukazoval aj žalobca pri ňom uplatnenom nároku na opakované plnenie náhrady, ktorý mu preto musel byť známy. Žalobca, resp. ním zastúpený advokát, ani pri ospravedlní svojej neprítomnosti na pojednávaní v určenom termíne konania dňa 23.7.2018 dôkaz nepredložil. Žalobca preto v konaní nepreukázal výšku ním požadovanej náhrady v tvrdenej sume 3444,21-eur. Pre neunesenie dôkazného bremena k nároku žalobcu k výške žalovanej náhrady, súd žalobu celkom zamietol. Pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom výšky náhrady, nemohol súd ani určiť čo do výšky, v akej je nárok žalobcu na náhradu premlčaný.
51. Pokiaľ sa týka nároku na úrok z omeškania, tento je podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, tou bola náhrada za vecné bremeno, o ktorej žalobca nedokázal, že mu patrí v práve žalovanej výške. Pre neunesenie dôkazného bremena k požadovanej výške náhrady, nemohol
súd posúdiť, s akou výškou peňažného plnenia sa dostal žalovaný do omeškania ( § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka) . Preto súd žalobu zamietol aj v časti žaloby, týkajúcej sa úroku z omeškania.
52. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .