Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/65/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: PGF s.r.o., Ráztočná 20, Bratislava, IČO: 35 873 124, zastúpeného BBLegal s.r.o., Páričkova 11, Bratislava, IČO: 47 247 614, proti žalovanému: Aalbatros, s. r. o., Buková 1319, Miloslavov, IČO: 44 999 364, zastúpeného JUDr. Jánom Benčurom, advokátom, Záhradnícka 41, Bratislava, o vydanie veci a vzájomnej žalobe žalovaného, takto

rozhodol:

Súd zaväzuje žalovaného v y d a ť všetky účtovné a iné listinné doklady patriace žalobcovi, ako aj ostatné dokumenty týkajúce sa účtovníctva žalobcu, ktoré má žalovaný v držbe, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného z am i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08. 03. 2017 domáhal od žalovaného vydania všetkých účtovných a iných dokladov patriacich žalobcovi, ako aj ostatných dokumentov týkajúcich sa účtovníctva žalobcu, ktoré má žalovaný v držbe.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako mandant a žalovaný ako mandatár uzavreli dňa 01. 07. 2015 zmluvu o vedení účtovníctva č. XXXX/XXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal viesť pre žalobcu finančné účtovníctvo a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému za vedenie finančného účtovníctva mesačnú paušálnu odmenu vo výške 151,- eur bez DPH. Podľa článku 3.4 zmluvy bol žalobca povinný odovzdať žalovanému všetky doklady určené na zaúčtovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci najneskôr do 12-teho kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca roztriedené, zoradené a spracované podľa úvodného zaškolenia žalobcu žalovaným. Následne žalobca v súlade s uzavretou zmluvou predkladal žalovanému originály svojich účtovných dokladov za účelom ich zaúčtovania. Konkrétne v praxi odovzdávanie týchto dokladov prebiehalo tak, že žalobca telefonicky kontaktoval osobu poverenú na tento účel žalovaným, ktorá následne u žalobcu pripravené doklady vyzdvihla. Odovzdané účtovné doklady pritom ale zostali aj naďalej majetkom žalobcu, ktorý si ich po uplynutí potrebnej doby vyžiadal od žalovaného späť. Napriek tomu ale neboli žalobcovi bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia zo strany žalovaného jeho účtovné doklady spadajúce do obdobia január 2015 až marec 2016 vrátené, hoci na strane žalovaného neexistoval ani neexistuje žiaden právny dôvod na ich zadržanie. Žalobca preto prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu listom zo dňa 15. 07. 2016 vyzval žalovaného na vrátenie všetkých účtovných dokladov patriacich žalobcovi, ktoré mal žalovaný vo svojej

dispozícii. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 25. 07. 2016, avšak žalobca neobdržal od žalovaného žiadnu odpoveď a žalovaný taktiež nevrátil žalobcovi jeho účtovné doklady. Vyššie popísané konanie, resp. nekonanie žalovaného znemožňuje žalobcovi bez jeho viny riadne plnenie povinností podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Pretrvávajúca nemožnosť žalobcu plniť si zákonné povinnosti pritom môže v konečnom dôsledku vyústiť až do uloženia pokút žalobcovi zo strany príslušných orgánov alebo spôsobiť iné negatívne následky pre žalobcu v zmysle právneho poriadku SR.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 01. 07. 2015 zmluvu o vedení účtovníctva č. XXXX/XXXX. Obsahom vedenia finančného účtovníctva bolo priebežné vedenie účtovníctva, priebežné vedenie mzdového účtovníctva a mesačné vyhodnotenie hospodárenia podniku. K ukončeniu zmluvy došlo dohodou ku dňu 31. 03. 2016. Žalovaný dojednané práce vykonával od 01. 05. 2015 do 31. 03. 2016. Doklady určené na zaúčtovanie v zmysle ust. § 3 bod 3.4 zmluvy preberal od žalobcu konateľ žalovaného T.E. (prvýkrát aj v prítomnosti konateľky E.E.) po predchádzajúcom telefonickom dohovore o termíne odovzdania v Dunajskej Lužnej, v rodinnom dome konateľa žalobcu. O preberaní dokladov sa nespisoval žiaden záznam ani protokol. V priebehu mesiaca jún 2016 prebiehala e-mailová komunikácia medzi stranami sporu. Dotýkala sa zmeny dohodnutej paušálnej odmeny, ako aj odovzdania dokladov. Po dohodnutí termínu odovzdania odovzdal konateľ žalovaného T.E. všetky doklady žalobcovi dňa 13. 07. 2016 v popoludňajších hodinách v Dunajskej Lužnej konateľovi žalobcovi T. Y. na ulici pred rodinným domom konateľa žalobcu. O odovzdaní dokladov nie je spísaný žiaden protokol. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobcovi boli riadne odovzdané všetky doklady, vrátane elektronickej zálohy účtovných dát, žalobca riadne ďalej podával daňové priznania pre DPH, ako aj daň z príjmu právnických osôb za rok 2016 a zostavil účtovnú závierku. Žalovaný požadovanými účtovnými dokladmi žalobcu nedisponuje.

4. Žalovaný si zároveň uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal od žalobcu zaplatenia istinu vo výške 815,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 21. 06. 2016 do zaplatenia z dôvodu, že v zmysle § 2 bod 2.3 zmluvy bolo uvedené, že „mandant sa zaviazal zaplatiť mandatárovi za vedenie účtovníctva podľa bodu 2.2 mesačnú paušálnu odmenu vo výške 151,- eur bez DPH pri počte 220 účtovných položiek mesačne a spracovanie miezd pre 0 zamestnancov. Pri náraste priemerného počtu položiek finančného účtovníctva o viac ako 15% budú dohodnuté nové paušálne odmeny v alikvotnej výške. Sledované obdobie pre určenie priemerného počtu položiek je vždy 6 mesiacov. Úprava mesačných paušálnych súm bude uskutočnená formou dodatku k mandátnej zmluve.“. K dohode o novej mesačnej paušálnej odmene medzi stranami sporu nedošlo. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný vykonal v roku 2015 a 2016 viac účtovných položiek, ako zmluva určovala, prikročil k vyúčtovaniu vedenia účtovníctva nad rámec zmluvy, preto žalovanému vznikol nárok aj na odplatu vykonaných prác nad rámec zmluvy a to odplatu, ktorá bola obvyklá v čase uzatvorenia zmluvy za obdobnú činnosť. Žalobcovi bolo v roku 2015 zaúčtovaných 479 naviac účtovných položiek, v roku 2016 naviac 506 účtovných položiek, t.j. spolu 985 položiek. Žalovaný vykonal pre žalobcu v roku 2015 (od 01. 07. 2015 do 31. 12. 2015) a 2016 (od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2016) najmenej 985 naviac účtovných položiek. Odplata bola vypočítaná počtom položiek x 0,69 eur za účtovnú položku + DPH. Žalovaný žalobcovi vedenie účtovníctva nad rámec zmluvy vyúčtoval faktúrou č. S. zo dňa 30. 04. 2016 vo výške 679,65 eur + DPH 135,93 eur, spolu 815,58 eur. Faktúra bola splatná dňa 21. 06. 2016, pričom ju žalobca neuhradil.

5. Podľa ust. § 147 ods. 1 C.s.p. žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

6. Podľa ust. § 147 ods. 3 C.s.p. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

7. Žalobca sa k veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril ešte tak, že žalovaný svoj nárok opiera o Zmluvu o vedení účtovníctva č. XXXX/XXXX uzavretú dňa 01. 07. 2015 medzi žalobcom na strane mandanta a žalovaným na strane mandatára, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal viesť pre žalobcu finančné účtovníctvo a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému za vedenie finančného účtovníctva mesačnú paušálnu odmenu vo výške 151,- eur bez DPH. Návrh zmluvy bol vypracovaný zo strany žalovaného, ktorý ho žalobcovi predložil na podpis, a preto v zmysle ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka je potrebné akýkoľvek výraz pripúšťajúci rôzny výklad pri pochybnostiach vykladať na ťarchu žalovaného. Mesačná paušálna odmena prislúchajúca žalovanému za vedenie účtovníctva pre žalobcu bola stranami sporu dohodnutá na sumu 151,- eur bez DPH. Zo zmluvy možno ďalej vyvodiť, že pri stanovení výšky odmeny vychádzali žalobca a žalovaný z predpokladu, že u žalobcu

bude priemerný mesačný počet účtovných položiek 220. Zmluva však počítala aj s tým, že počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dôjde u žalobcu k nárastu priemerného mesačného počtu účtovných položiek o viac ako 15%. Pre tento prípad bolo určené, že úprava odmeny bude realizovaná na základe dohody strán sporu a uskutočnená formou dodatku k zmluve. Žalovaný následne v mesiaci jún 2016 informoval žalobcu, že v sledovanom období žalovaný zaznamenal u žalobcu zväčšenie priemerného mesačného počtu účtovných položiek. Žalovaný zároveň navrhol žalobcovi úpravu odmeny počnúc mesiacom apríl 2016, a to zo sumy 151,- eur bez DPH na sumu 379,- eur bez DPH. Žalobca však s predloženou ponukou žalovaného nesúhlasil, a to aj z toho dôvodu, že žalovaný požadoval zmenu výšky odmeny spätne za tri mesiace. Medzi žalobcom a žalovaným teda nedošlo k uzavretiu žiadneho dodatku k zmluve, ale strany sporu sa spoločne zhodli, že najlepším riešením vzniknutej situácie bude ukončenie spolupráce. Aj napriek tomu však žalovaný vystavil žalobcovi údajne dňa 30. 04. 2016 faktúru č. S. na sumu 815,58 eur s DPH za zaúčtovanie 985 účtovných položiek. Z mailu žalovaného zo dňa 11. 06. 2016 o 6:29 PM ale vyplýva, že žalovaný vyhotovil faktúru až potom, ako mu žalobca dňa 10. 06. 2016 oznámil, že trvá na ukončení zmluvy. Zo strany žalovaného bola pritom žalobcovi faktúra po prvýkrát zaslaná až ako príloha predmetnej e-mailovej pošty žalovaného zo dňa 11. 06. 2016. Keďže žalobca bol toho názoru, že žalovaný požaduje zaplatenie sumy vyúčtovanej faktúrou neoprávnene, oznámil žalobca žalovanému, že faktúru neuznáva. Žalobca takisto neeviduje faktúru ani vo svojom účtovníctve. Medzi stranami sporu bol na základe zmluvy založený záväzkový vzťah, ktorý v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky nie je možné bez súhlasu oboch zmluvných strán meniť. Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka platí, že záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že jednostranná zmena akejkoľvek zmluvy nie je v zásade možná. Zmluva zostáva účinná a obsahovo nemenená, aj keď zmluvné strany sú s jej obsahom nespokojné. Žalovaný preto nebol oprávnený jednostranne bez dohody so žalobcom zmeniť zmluvu v časti odmeny za vedenie účtovníctva, t.j. žalovanému neprislúchal žiaden právny titul na to, aby požadoval od žalobcu inú výšku odmeny ako tú, ktorá bola riadne dojednaná v zmluve. Zmluva totiž neobsahovala žiadnu zmienku o tom, že žalovanému prislúcha za vedenie účtovníctva okrem odmeny ešte nejaká iná odplata, resp. že žalovaný je oprávnený samostatne určiť odmenu za účtovné položky presahujúce počet 220 za mesiac, pričom návrh zmluvy vypracoval žalovaný. Preto ak by skutočným úmyslom žalovaného pri uzavieraní zmluvy bolo, aby bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému za vedenie účtovníctva okrem odmeny ešte aj odmenu za zaúčtovanie účtovných položiek presahujúcich počet 220 účtovných položiek za mesiac, žalovanému nič mu nebránilo v tom, aby takéto ustanovenie bolo v návrhu zmluvy obsiahnuté. Žalovaný však namiesto toho zvolil mechanizmus sledovania priemerného mesačného počtu účtovných položiek počas šiestich mesiacov a následnej dohody zmluvných strán o úprave odmeny. Žalovaný sa v rámci svojej vzájomnej žalobe voči žalobcovi snaží odôvodniť uplatnený nárok s poukazom na tzv. obvyklú odplatu v čase uzavretia zmluvy za obdobnú činnosť. V zmysle Obchodného zákonníka sa však inštitút obvyklej odplaty použije iba vtedy, ak výška odplaty nebola v zmluve vôbec určená. Tak tomu ale samozrejme nie je v posudzovanom prípade, pretože v zmluve bola odmena pre žalovaného dohodnutá. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam niet právneho dôvodu na priznanie pohľadávky žalovaného vo výške 815,58 eur s príslušenstvom titulom vedenia účtovníctva nad rámec zmluvy. Žalovaný nevrátil žalobcovi žiadne účtovné ani iné doklady patriace žalobcovi, ktoré spadajú do obdobia január 2015 až marec 2016. Žalobca popieral, že by sa p. T. Y. dňa 13. 07. 2016 stretol s konateľom žalovaného a že pri tejto schôdzke došlo k odovzdaniu predmetných dokladov žalobcovi. O uvedenom svedčí aj e- mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 14. 07. 2016, teda zo dňa bezprostredne nasledujúceho po dni, kedy malo podľa žalovaného dôjsť k vydaniu účtovných dokladov žalobcovi, v ktorej žalobca oboznamuje žalovaného s tým, že požadované účtovné doklady mu zo strany žalovaného neboli doposiaľ dané späť. Žalobca následne dňa 21. 07. 2016 prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu zaslal žalovanému výzvu na vrátenie účtovných dokladov, ktorú žalovaný obdržal dňa 25. 07 .2016. Keďže žalovaný na predmetnú výzvu vôbec neodpovedal, žalobca sa napokon rozhodol pre podanie žaloby. Žalobca nevidel žiaden dôvod na podniknutie takýchto krokov v situácii, keby mu žalovaný účtovné doklady skutočne vrátil. Žalovaný si skôr ponechal účtovné doklady žalobcu z dôvodu, že žalobca odmietol žalovanému zaplatiť faktúru. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení snaží navodiť dojem, že účtovné doklady vrátil žalobcovi aj tým, že žalobca v druhej polovici roka 2016 riadne podával daňové priznanie pre DPH, ako aj daň z príjmu právnických osôb za rok 2016 a zostavil účtovnú závierku. Žalobca ale mal k dispozícii údaje v elektronickej podobe, ktoré mu umožňovali pokračovať vo vedení účtovníctva, pričom k tomu nepotreboval už zaúčtované doklady. Tieto však žalobca potrebuje mať u seba z dôvodu riadneho plnenia si povinností podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

8. Žalovaný sa k veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril ešte tak, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný odovzdal doklady žalobcovi, nebol dôvod reagovať na doručenú výzvu zasielanú prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu. Žalovanému vznikol nárok aj na odplatu vykonaných prác nad rámec zmluvy, t.j. nad mesačnú paušálnu odmenu, a to odplatu, ktorá bola obvyklá v čase uzatvorenia zmluvy za obdobnú činnosť. Žalovaný neupravil jednostranne mesačnú paušálnu odmenu.

9. Konateľ žalobcu K.. T. Y. sa k veci na pojednávaní dňa 18. 04. 2018 vyjadril tak, že so žalovaným uzatvorili zmluvu s účinnosťou od 01. 07. 2015, pričom k tomuto dátumu mu odovzdali všetky účtovné dokumenty od 01. 01. 2015. Žalobca odovzdával všetky účtovné doklady žalovanému priebežne na základe predchádzajúcej telefonickej dohody, čo fungovalo do 09. 06. 2016, kedy mal žalovaný odovzdať účtovné doklady za mesiace apríl a máj 2016, pričom žalovaný navrhol zvýšenie odmeny a tento návrh žalobca neakceptoval a žiadal vrátiť účtovné doklady. Dňa 11. 06. 2016 konateľ žalovaného osobne priniesol účtovné doklady za mesiace apríl a máj 2016 a následne prebiehala elektronická komunikácia ohľadom vrátenia ostatných účtovných dokladov, ktoré žalovaný žalobcovi doteraz neodovzdal. Od 11. 06. 2018 žalobca nedostal od žalovaného žiaden mail ani telefonát, pričom konateľ žalobcu má aj ďalšiu firmu, ktorá je maloobchod a je otvorená do 18.00 hod., takže nemohol byť 13. 07. 2016 v poobedných hodinách v Dunajskej Lužnej, aby od konateľa žalovaného prevzal účtovné doklady. Všetky účtovné informácie žalobca dostával elektronicky, takže mal možnosť si splniť účtovné povinnosti ako daňové priznanie, ale fyzicky tieto doklady nemal. V zmluve bola pre žalovaného aj povinnosť viesť účtovníctvo aj inej spoločnosti, a to Scenarterapia s.r.o. Účtovné doklady tejto spoločnosti sa žalovanému odovzdávali tak isto priebežne, ale nakoľko táto spoločnosť nebola platcom DPH, stačilo odovzdať doklady 1x ročne. Účtovné doklady tejto spoločnosti sa tiež nevrátili. Žalovaného o vrátenie týchto dokladov nežalovali, nakoľko ich bolo veľmi málo a vedeli ich spätne dohľadať. V roku 2016 mal buď v marci alebo apríli na 1-2 mesiace zamestnanú ženu na dohodu, ale táto sa neosvedčila. Od 01. 12. 2016 má zamestnanca, pričom v období odovzdávania účtovných dokladov nemal vo svojom obchode zamestnaného nikoho.

10. Konateľ žalovaného T.E. sa k veci na pojednávaní dňa 18. 04. 2018 vyjadril tak, že návrh zmluvy zasielal žalovaný žalobcovi. Žalobcovi boli odovzdané všetky účtovné doklady tak, ako uvádzal konateľ žalobcu ale s tým, že mu nebola odovzdaná iba časť dokladov, ale všetky, a to za obidve spoločnosti, išlo o krabicu so šanónmi. Nepamätal si kedy presne prišlo k odovzdaniu účtovných dokladov, ale vo vzájomnej mailovej komunikácii napísali, že prišlo k odovzdaniu, čo žalobca tiež potvrdil, pričom v tejto komunikácii nepísali čo presne bolo odovzdané. Konkrétne to bolo žalovaným uvedené v maile žalovaného žalobcovi zo dňa 14. 07. 2016 o 11.20 hod., ktorý sa nachádza na č.l. 40 spisu. Nevedel uviesť, v ktorý konkrétny deň boli doklady žalobcovi vrátené, ale predpokladal, že sa tak stalo v deň, kedy písal predmetný mail, teda 14. 07. 2016. Nebolo medzi stranami dohodnuté akou formou bude žalobca žalovaného vyzývať na predloženie dokladov. Na začiatku v zmluve o spolupráci konateľ žalovaného navrhoval podpisovanie preberacích protokolov, čo konateľ žalobcu odmietol. Pri odovzdávaní účtovných dokladov konateľ žalovaného nevidel dôvod žiadať podpísanie preberacieho protokolu, nakoľko mal za to, že k žiadnym problémom nepríde, o čom svedčí aj mailová komunikácia, v ktorej uvádzal, že lepšie sa bude dohodnúť. Skutočnosť, že účtovné doklady boli žalobcovi odovzdané, žalovaný prvýkrát uvádzal až v písomných vyjadrenia adresovaných súdu, čo vyplynulo z toho, že to buď konateľ žalovaného alebo jeho právny zástupca v čase písania listov pred začatím súdneho konania nepovažovali za potrebné, alebo sa len odpovedalo na položené otázky. V zmluve bolo dohodnuté, že ak bude zvýšený počet účtovných položiek, zvýši sa aj odmena, pričom účtovné položky boli zvýšené, preto žalovaný zvýšil odmenu.

11. Konateľka žalobcu MVDr. W. Y. sa k veci na pojednávaní dňa 30. 05. 2018 vyjadrila tak, že chýbajú údaje od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2016, ktoré sa im nevrátili, vrátili sa údaje za apríl a máj 2016, a to dňa 11. 06. 2016. Druhý konateľ žalobcu je jej manžel a pracuje celý deň vo svojom obchode až do 18.00 alebo 18.30 hod., ona je alternatívny lekár a tiež je cez deň v práci a vracia sa domov neskoro poobede okolo 17.00 až 18.00 hod. O deti sa im stará svokra. Dňa 11. 06. 2016 bola asi sobota a konateľ žalovaného p. S. im v malej igelitke vrátil účtovné doklady za apríl a máj 2016, pričom tieto preberala ona.

12. Konateľka žalovaného E.E. sa k veci na pojednávaní dňa 30. 05. 2018 vyjadrila tak, že ona fyzicky spracovávala účtovníctvo pre žalobcu, pričom ich systém funguje tak, že doklady sa zákonníkovi odovzdávajú po uzávierke daného roku alebo po odovzdaní daňového priznania. V tomto prípade

neprišlo k žiadnej vzájomnej dohode, pričom vzhľadom k tomu, že sa navýšil objem spracovávaných informácií a nebola navýšená odmena, žalovaný ukončil so žalobcom spoluprácu a príslušné účtovné doklady po manželovi poslala konateľovi žalobcu. Tieto účtovné doklady sa nevrátili späť, pričom nie je dôvod na ich zadržiavanie z ich strany, o čom svedčí aj skutočnosť, že boli elektronicky zálohované. Strany sporu mali v zmluve dohodnutý tolerovateľný nárast údajov o 15 %, pričom pri vykonaní uzávierky na konci roku žalovaný zistil nárast, ktorý prevýšil uvedenú hranicu, pričom toto všetko je zaznamenané v účtovnom denníku. Predmetnú faktúru žalovaný vystavil na základe toho, že neprišlo k dohode o úprave dohodnutej odmeny, pričom si žalovaný vyčíslil skutočne odvedenú prácu nad rámec zmluvy. Doklady sa vždy odovzdávali a preberali z ruky do ruky, nespisoval sa žiaden odovzdávací protokol, nakoľko to druhá strana nevyžadovala, takže z tohto dôvodu žalovaný nemá doklad o odovzdaní dokladov žalobcovi. V období, kedy konateľ žalobcu mailom oznámil, že nesúhlasí s nárastom odmeny a od zmluvy odstupuje, žalovaný už nemal dôvod predmetné účtovné doklady u seba mať a niekedy v tomto období ich zbalila a poslala konateľovi žalobcu. Doklady za apríl a máj boli nové a žalovaný ich už nespracovával, preto ich poslali spolu s dovtedy spracovanými dokladmi. Nebol uzavretý dodatok k zmluve o vedení účtovníctva, pričom žalovaný ho navrhol, ale druhá strana ho neodsúhlasila, preto prišlo k zrušeniu zmluvy. Konateľ žalobcu mal vo svojom obchode zamestnanú istú dobu ženu na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti na spracovávanie objednávok, pričom si nepamätala o akú konkrétnu dobu išlo.

13. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že žalovaný sa odvolal na svoju e-mailovú správu zo dňa 14. 07. 2016 o 11:20 hod. (č.l. 40 spisu). Z predmetného e-mailu jednak nevyplýva, že žalovaný mal na mysli práve účtovné doklady (z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaný vrátil žalobcovi dňa 11. 06. 2016 účtovné doklady spadajúce do obdobia apríl - máj 2016, ktoré žalovaný vôbec nezaúčtoval) a jednak žalobca vo svojej odpovedi nepotvrdil žalovanému, že by od neho účtovné doklady prevzal. Žalobca dokonca nielenže žalovanému vrátenie účtovných dokladov nepotvrdil, ale prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 15. 07. 2016 na vrátenie účtovných dokladov. Keďže žalovaný na predmetnú výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 25. 07. 2016, nereagoval, žalobca sa nakoniec rozhodol pre podanie žaloby. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak možno dospieť k záveru, že aj e-mailová správa žalovaného zostala len v rovine tvrdenia bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty. Žalovaný teda nepredložil jediný dôkaz o tom, že by účtovné doklady žalobcovi vrátil, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Neunesenie dôkazného bremena pritom znamená neúspešnosť strany v spore. Žalovaný uvádzal, že účtovné doklady mali byť odovzdané žalobcovi dňa 13. 07. 2016 v popoludňajších hodinách. Na pojednávaní konanom dňa 18. 04. 2018 si však už konateľ žalovaného nevedel na tento dátum ani len približne spomenúť, a po nahliadnutí do e- mailovej komunikácie so žalobcom zo dňa 14. 07. 2016 uviedol, že účtovné doklady odovzdal p. T. Y. dňa 14. 07. 2016.

14. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že zmluva o vedení účtovníctva č. XXXX/XXXX zo dňa 01.07.2015 neobsahovala pravidlá preberania a odovzdania účtovných dokladov. Doklady určené na zaúčtovanie v zmysle § 3 bod 3.4 zmluvy preberal od žalobcu konateľ žalovaného T.E., (prvý krát v prítomnosti konateľky E.E.) po predchádzajúcom telefonickom dohovore o termíne odovzdania v Dunajskej Lužnej v rodinnom dome konateľa žalobcu. O preberaní dokladov sa nespisoval žiaden záznam ani protokol. Po dohodnutí termínu odovzdania odovzdal konateľ žalovaného T.E. všetky doklady žalobcovi v Dunajskej Lužnej konateľovi žalobcovi T. Y. na ulici pred rodinným domom konateľa žalobcu. O odovzdaní dokladov taktiež nie je spísaný žiaden protokol. Žalovaný nemal dôvod žalobcovi doklady nevydať a tieto naďalej skladovať. Žalovaný požadovanými účtovnými dokladmi žalobcu, ako aj spoločnosti SKENARTERAPIA s.r.o. nedisponuje. Žalovaný odovzdanie dokumentácie potvrdil e-mailom dňa 14. 07. 2016 (č.l. 40 spisu), žalobca odovzdanie dokumentácie nespochybnil. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobcovi boli riadne odovzdané všetky doklady vrátane elektronickej zálohy účtovných dát žalobca riadne ďalej podával daňové priznania pre DPH, ako aj daň z príjmu právnických osôb za rok 2016 a zostavil účtovnú závierku. Medzi účastníkmi sporu nie je sporné, že žalobcovi bolo v roku 2015 zaúčtovaných 479 naviac účtovných položiek a v roku 2016 naviac 506 účtovných položiek, t.j. spolu 985 položiek. Je pravdou, že medzi účastníkmi nedošlo k zhode v zmene dojednaných podmienok za mesačnú paušálnu odmenu za vedenie finančného účtovníctva. V zmysle § 2 bod 2.3 zmluvy sa „mandant zaviazal zaplatiť mandatárovi za vedenie účtovníctva podľa bodu 2.2 mesačnú paušálnu odmenu vo výške 151,- eur bez DPH pri stanovenom počte do 220 účtovných položiek mesačne a spracovania miezd pre 0 zamestnancov. Pri náraste priemerného počtu položiek finančného účtovníctva o viac, ako 15% budú dohodnuté nové paušálne

odmeny v alikvotnej výške. Sledované obdobie pre určenie priemerného počtu položiek je vždy 6 mesiacov. Úprava mesačných paušálnych súm bude uskutočnená formou dodatku k mandátnej zmluve.“ V zmysle ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Objednávateľ bol preto povinný zaplatiť mesačnú paušálnu odmenu pri počte do 220 účtovných položiek. Nad stanovený počet 220 účtovných položiek mesačne účastníci odplatu osobitne nedojednali, preto je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Žalovanému preto vznikol nárok aj na odplatu vykonaných prác nad rámec zmluvy, t.j. nad mesačnú paušálnu odmenu, a to odplatu, ktorá bola obvyklá v čase uzatvorenia zmluvy za obdobnú činnosť.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu a prečítaním listinných dôkazov, konkrétne zmluvy o vedení účtovníctva č. XXXX/XXXX zo dňa 01. 07. 2015, výzvy žalobcu žalovanému na vrátenie účtovných dokladov zo dňa 15. 07. 2016, faktúry žalovaného žalobcovi č. S., mailovej komunikácie štatutárnych zástupcov strán sporu, výpisu z účtovného denníka žalobcu za obdobie od 07. 01. 2015 do 26. 05. 2016 pre žalobcu, výpisu z účtovného denníka žalobcu od 10. 04. 2015 do 31. 12. 2015 pre spol. Skenerterapia s.r.o. a výpisov z obchodného registra spoločností žalobcu, žalovaného a spoločnosti Skenarterapia s.r.o., z ktorých zistil nižšie uvedený skutkový stav.

16. Dňa 01. 07. 2015 uzavreli žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár zmluvu o vedení účtovníctva č. XXXX/XXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal viesť pre žalobcu finančné účtovníctvo a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému za vedenie finančného účtovníctva mesačnú paušálnu odmenu vo výške 151,- eur bez DPH. Podľa článku 3.4 zmluvy bol žalobca povinný odovzdať žalovanému všetky doklady určené na zaúčtovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci najneskôr do 12- teho kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca roztriedené, zoradené a spracované podľa úvodného zaškolenia žalobcu žalovaným. V článku 2.3 zmluvy bolo uvedené, že „mandant sa zaviazal zaplatiť mandatárovi za vedenie účtovníctva podľa bodu 2.2 mesačnú paušálnu odmenu vo výške 151,- eur bez DPH pri stanovenom počte do 220 účtovných položiek mesačne a spracovania miezd pre 0 zamestnancov. Pri náraste priemerného počtu položiek finančného účtovníctva o viac, ako 15% budú dohodnuté nové paušálne odmeny v alikvotnej výške. Sledované obdobie pre určenie priemerného počtu položiek je vždy 6 mesiacov. Úprava mesačných paušálnych súm bude uskutočnená formou dodatku k mandátnej zmluve“. Podľa článku 7.2 zmluvy „zmeny a doplnky predmetnej zmluvy vyžadujú písomnú formu“. Žalobca v súlade s uzavretou zmluvou predkladal žalovanému originály svojich účtovných dokladov za účelom ich zaúčtovania. K ukončeniu tejto zmluvy prišlo v období od marca 2016 do konca júna 2016. Žalovaný vrátil žalobcovi jeho účtovné doklady spadajúce do obdobia apríl až máj 2016. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu listom zo dňa 15. 07. 2016 vyzval žalovaného na vrátenie všetkých účtovných dokladov patriacich žalobcovi, ktoré mal žalovaný vo svojej dispozícii. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 25. 07. 2016, avšak žalovaný nevrátil žalobcovi účtovné doklady za obdobie január 2015 až marec 2016.

17. Po takto vymedzenom skutkovom stave veci na základe tvrdení strán sporu a na základe predložených listinných dôkazov zostala spornou predovšetkým otázka, či žalovaný vrátil žalobcovi účtovné doklady za obdobie január 2015 až marec 2016 a či vznikol žalovanému nárok na zvýšenie zmluvne dohodnutej odmeny.

18. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

20. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. § 266 ods. 4 Obch. Z. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

22. Podľa ust. § 272 ods. 2 Obch. Z. ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

23. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obch. Z. mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

24. Podľa ust. § 568 ods. 1 Obch. Z. mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

25. Podľa ust. § 569 Obch. Z. mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

26. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

27. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

28. Podľa ust. § 493 záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.

32. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo dňa 01. 07. 2015 k uzatvoreniu mandátnej zmluvy č. 0801/2015 podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom na predmetný záväzkový vzťah strán sporu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 1 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko uvedená zmluva boli uzatvorené medzi podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Na všetky právne okolnosti týkajúce sa predmetného záväzkového vzťahu strán sporu sa vzťahujú podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákonníka okrem tých, ktoré tento zákonník nerieši, a tie sa potom riešia podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 Občianskeho zákonníka ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

33. Súd v konaní posudzoval žalobu žalobcu a vzájomnú žalobu žalovaného samostatne.

Žaloba žalobcu

34. Žalobca svojou žalobou žiadal vydanie všetkých účtovných dokladov, ktoré odovzdal žalovanému a ktoré mu žalovaný nevrátil, a to za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2016. V konaní v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. bolo na základe zhodných tvrdení strán sporu nesporné, že žalobca predmetné svoje účtovné doklady predložil žalovanému, ktorý z nich v zmysle dohodnutej mandátnej zmluvy spracovával účtovníctvo pre žalobcu. Ako bolo v predchádzajúcich častiach rozsudku naznačené, pri žalobe žalobcu bola sporná otázka vrátenia týchto dokladov žalovaným žalobcovi.

35. Pri riešení tejto otázky súd neriešil otázku konkrétneho okamihu ukončenia predmetnej zmluvy o vedení účtovníctva č. 0801/2015 zo dňa 01. 07. 2015, pretože zo zhodných tvrdení strán sporu bolo zrejmé, že obe zmluvné strany vo svojej mailovej komunikácii sa zhodli na tom, že nechcú v spolupráci pokračovať, čo súd vyhodnotil ako písomnú dohodu zmluvných strán o ukončení tejto zmluvy v zmysle čl. 6.3 predmetnej zmluvy, pričom sa tak stalo v júli 2016.

36. Nakoľko teda, ako bolo vyššie uvedené, prišlo k ukončeniu predmetnej zmluvy, bol žalovaný ako mandatár povinný v zmysle ust. § 569 Obchodného zákonníka odovzdať žalobcovi bez zbytočného odkladu všetky veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitostí, v konkrétnom prípade teda všetky účtovné doklady, ktoré žalovaný od žalobcu za účelom naplnenia predmetu uvedenej zmluvy prijal.

37. V konaní, bolo tiež zrejmé a stranami nesporované, že návrh písomnej zmluvy predkladal žalovaný, takže v zmysle ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka súd znenia zmluvy pri pochybnostiach vykladal na ťarchu žalovaného, ktorý bol predkladateľom návrhu zmluvy. Žalovaný síce tvrdil, že všetky predmetné účtovné doklady vrátil žalobcovi na parkovisku pred rodinným domom konateľov žalobcu v Dunajskej Lužnej dňa 13. 07. 2016, avšak o tejto ním tvrdenej skutočnosti v konaní nepredložil žiaden dôkaz s argumentom, že „písomný odovzdávací protokol nebol spísaný, pretože to žalobca nevyžadoval“. Súd toto tvrdenie, nakoľko ho žalobca výslovne spochybňoval, vyhodnotil ako nedôvodné a neodôvodnené, nakoľko ak aj žalobca nevyžadoval spísanie potvrdenia o vrátení účtovných dokladov, mal ho vyžadovať žalovaný, nakoľko vrátenie týchto dokladov bolo splnením jeho zmluvnej a zákonnej povinnosti. Ak tak žalovaný neurobil, dostal sám seba z vlastného zavinenia do dôkaznej núdze. Skutočnosti, že žalovaný nevrátil žalobcovi predmetné účtovné doklady, nasvedčuje aj e-mailová správa žalobcu žalovanému zo dňa 14. 07. 2016 o 9.54 hod., v ktorej žalobca písal žalovanému, že žalovaný neodovzdal účtovné doklady za obdobie január 2015 - marec 2015, z čoho je zrejmé, že žalobca výslovne v tejto správe uvádzal, že mu predmetné doklady odovzdané neboli. Navyše žalovaný ako predkladateľ návrhu zmluvy mal možnosť do zmluvy zakomponovať povinnosť písomného preberania dokladov a písomného potvrdenia o ich vrátení, pričom ak tak neurobil dostal sám seba, ako je uvedené vyššie do dôkaznej núdze.

38. Navyše v tejto súvislosti súd poukazuje na list právneho zástupcu žalovaného žalobcovi zo dňa 19. 07. 2016, zo znenia ktorého vyplýva, že právny zástupca žalovaného nikde v tomto liste neuviedol, že buď 13. 07. 2016, alebo v ktorýkoľvek iný deň vrátil žalobcovi predmetné účtovné doklady, ale naopak žiadal od žalobcu iba potvrdenie odovzdania týchto dokladov žalobcom žalovaného, pričom táto skutočnosť (teda odovzdanie účtovných dokladov žalobcom žalovanému) v konaní nebola sporná a dokonca ju zhodne potvrdili obe strany sporu. Z uvedeného listu je zrejmé, že ani v danom čase žalovaný v písomnej komunikácii so žalobcom neuvádzal, že žalovaný tieto doklady žalobcovi vrátil, čo podporuje názor súdu, že žalovaný predmetné doklady žalobcovi nevrátil.

39. Konateľ žalobcu v konaní tvrdil, že 13. 07. 2016 nemohol poobede preberať predmetné účtovné doklady, nakoľko bol toho času vo svojom ďalšom obchode, pričom súd túto skutočnosť nehodnotil, nakoľko otázka zdržiavania sa konateľa žalobcu v danom čase nebola pre konanie dôležitá vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal jednoznačne a nad všetku pochybnosť, že predmetné doklady žalobcovi odovzdal.

40. Strany sporu zhodne tvrdili, že žalovaný odovzdal žalobcovi doklady za následné obdobie, teda za obdobie apríl - máj 2016, a to dňa 11. 06. 2016, takže túto skutočnosť považoval súd za nespornú s odkazom na ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. Tvrdeniu žalovaného, že v tento deň neodovzdal len účtovné doklady za apríl - máj 2016 ale aj za ostatné obdobie január 2015 až marec 2016, súd nevyhovel z rovnakých dôvodov, teda že žalovaný nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom pravdivosť takého svojho tvrdenia.

41. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu ako dôvodne uplatnenej vyhovel.

Vzájomná žaloba žalovaného 42. Žalovaný si v konaní uplatnil vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie sumu 815,58 eur s odkazom na článok 2.3 predmetnej zmluvy argumentujúc, že nakoľko prišlo k navýšeniu mesačne spracovávaných položiek nad dohodnutý rámec (nad 220 položiek mesačne) uplatnil si v zmysle uvedeného článku nárok na zvýšenie v zmluve dohodnutej odmeny. Nakoľko išlo medzi stranami o mandátnu zmluvu, upravenú v ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, súd nepoužíval zákonné ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo, konkrétne § 546 Obchodného zákonníka, ako to vo svojom záverečnom vyjadrení použil právny zástupca žalovaného.

43. V prvom rade súd uvádza, že žalovaným uvádzaný nárast položiek nad zmluvne dohodnutý rámec za roku 2015 a 2016 (nárast o 985 položiek naviac) nemal súd v konaní jednoznačne preukázaný, i keď musí konštatovať, že z predloženého účtovného denníka žalobcu za rok 2015 a časť roka 2016 by bolo možné takéto navýšenie spracovávaných účtovných položiek pripustiť, ide však len o listinný dôkaz - tabuľku bez akéhokoľvek potvrdenia počítačovou aplikáciou.

44. Ak by aj súd pripustil, že skutočne prišlo k uvedenému nárastu, musel dať žalovanému za pravdu v tom, že predmetný článok 2.3 zmluvy pri takejto situácii (pri náraste priemerného počtu položiek o viac ako 15 %) mali byť dohodnuté nové paušálne odmeny, avšak takéto nové paušálne odmeny mal byť v zmysle poslednej vety uvedeného článku zmluvy uskutočnená formou dodatku k tejto zmluve. Keďže predmetná zmluva v článku 7 bod 2 výslovne uvádzala, že všetky jej zmeny a doplnky sa môžu udiať iba písomnou formou, súd s odkazom na toto zmluvné ustanovenie a § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka mal zato, že k dohode o zvýšení paušálnych odmien muselo prísť iba písomne. Keďže k písomnej dohode o zvýšení paušálnych odmien neprišlo (dokonca to bol dôvod ukončenia zmluvnej spolupráce), nebol žalovaný oprávnený podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka meniť výšku dohodnutej odmeny jednostranne.

45. Na základe uvedeného súd vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

46. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 25. 06. 2018 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 23. 07. 2018, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.

47. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.