Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-159-2018.pdf
PDF · 90.88 KB
No categories available
31C/159/2018
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: P. X. s.r.o., G.: XX XXX XXX, sídlom Q. C., XXX XX Q., zastúpený: U.. G. H., ul. Q. XXXX, XXX XX L., proti žalovaným : X.) G.. U. Q., narodený XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX P., X.) P. Q., bytom N. XXXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie sumy XX.XXX,XX B., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX doručeného súdu dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému G.. U. Q., narodenému XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX P. domáha vo veci samej zaplatenia sumy XX.XXX,XX B. s príslušenstvom. X. žalobu odôvodnil ústne uzatvorenými kúpnymi zmluvami na základe ktorých žalobca mal dodať spoločnosti CE XX s.r.o., sídlom E. XX, XXX XX W. - X. mesto strešnú krytinu podľa k žalobe priložených faktúr. Po dodaní tovaru mal žalobca vystaviť odberateľovi faktúry pôvodne v sume XX.XXX,XXEur. N. uviedol, že dobropisom č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX dlžníkovi ponížil faktúru č. XXXXXXXXXX o sumu XX,XX a dobropisom ponížil faktúru č. XXXXXXXXXX o sumu XX,XXEur. J. faktúry predstavovali dobropis v prospech dlžníka na sumu celkovo XX,XX B. s faktúrou na sumu XXXX,- B.. Po uvedenom zápočte z predmetnej faktúry mal dlžník dlhovať žalobcovi sumu XXXX,XX B., celkovo sumu XXXXX,XX B.. F. na uznanie dlhu dlžníkom, ako aj na to, že svoj dlh neuhradil.
2. Z hľadiska uplatneného nároku voči žalovanému uviedol, že tento dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa XX.XX.XXXX pristúpil k záväzku dlžníka spoločnosti CE XX s.r.o., G.: XX XXX XXX (pôvodný názov O., spol. s.r.o.) a stal sa tak jeho spoludlžníkom ohľadne sumy XX.XXX,XXEUR s príslušenstvom a tento dlh sa zaviazal uhradiť do XX.XX.XXXX.
3. Po podaní žaloby žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX voči žalovanému a taktiež voči manželke žalovaného P. Q., ktorú označil ako žalovanú v 2. rade. F. návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa domáha zriadenia k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom E. úradom P., katastrálny odbor, pre obec P., kat. úz. P., a to garáže so súp. č. XXX na parc. 7, rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na parcely č. XX, pozemku reg. C zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXXX/X vo výmere XXXmX, pozemku reg. C zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXXX/X vo výmere XX mX a pozemku registra C zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXXX/X o výmere XXXmX, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného (v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označeného ako žalovaný v I. rade a preto pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd žalovaného vo veci samej XX C XXX/XXXX bude označovať ako žalovaného v 1. rade ) a žalovanej v 2. rade záložného práva v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške XX.XXX,XX B. s príslušenstvom.
X. E. už v žalobe uvádzaných skutočností ďalej odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že žalovaný v 1. rade na výzvu svoj dlh neuhradil, pričom ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval na plnenie. Z daného dôvodu podal voči žalovanému v 1. rade (vo veci samej označený iba ako žalovaný) žalobu vo veci samej, ktorá sa vedie na E. súde P. pod č.k. XX C XXX/XXXX o zaplatenie sumy XX.XXX,XXEUR s príslušenstvom.
X. Ohrozenie možného výkonu rozhodnutia odôvodňoval tým, že žalovaný v 1. rade ešte ako konateľ dlžníka podpísal dňa XX.XX.XXXX za dlžníka uznanie záväzku, v ktorom sa jeho spoločnosť zaviazala uhradiť žalobcovi svoj dlh do konca roku XXXX. Y. len pár dní na to, spolu so žalovanou v 2. rade previedli dňa XX.XX.XXXX obchodnú spoločnosť, t.j. dlžníka na cudzieho štátneho príslušníka, občana W. republiky, zmenili obchodné meno a sídlo dlžnej spoločnosti a boli odvolaní z funkcie konateľov. F. žalobcu uvedené konanie budí objektívne podozrenie z účelového prevodu spoločnosti s cieľom zbaviť sa zadlženej spoločnosti a vyhnúť sa uspokojeniu žalobcu. J., že žalovaný v 1. rade k záväzku dlžnej obchodnej spoločnosti pristúpil a doposiaľ mu ho neuhradil. Q. ku krokom, ktoré žalovaný v 1. rade urobil, aby sa zbavil zadlženej spoločnosti a vyhol sa tak uspokojeniu žalobcu, je tu obava, že aj po podaní žaloby môže vykonávať kroky smerujúce k prevodu svojho majetku, čím by bola budúca exekúcia ohrozená. J., že pohľadávka nie je sporná, nakoľko žalovaný v 1. rade, ešte ako konateľ dlžníka, uznal túto pohľadávku a tiež pristúpil k záväzku dlžníka on ako fyzická osoba. N. v katastri nehnuteľností zistil, že žalovaný v 1. rade spolu so žalovanou v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom E. úradnom P., katastrálnym odborom, pre obec P., kat. P. garáže so súp. č. XXX na parc. 7, rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na parcely č. XX, pozemku reg. C zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXXX/X vo výmere XXXmX, pozemku reg. C zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXXX/X vo výmere XX mX a pozemku registra C zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXXX/X o výmere XXXmX.
6. Pasívnu legitimáciu žalovanej v 2. rade, ktorá nie je v postavení dlžníka voči žalobcovi odôvodnil tým, že nehnuteľnosť ku ktorej žiada zriadiť záložné právo je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1. rade a jeho manželky žalovanej v 2. rade. F. na rozhodnutia O. súdu v N. č.k. X Co X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle ktorého v danom prípade musí návrh na zabezpečovacie opatrenie smerovať voči obom bezpodielovým spoluvlastníkom. A. ešte upozornil, že predmetná nehnuteľnosť je v súčasnosti zaťažená záložným právom v prospech C. obchodnej banky, a.s., ktorá pravdepodobne poskytla úver na zakúpenie alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti a nie je možné vylúčiť, že žalovaní v 1. a 2. rade vyplatia úver, aby sa nehnuteľnosť stala nezaťaženou.
X. Žalobca na osvedčenie tvrdených skutočnosti predložil súdu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra žalobcu, spoločnosti GE 50 s.r.o., spoločnosti T. X. spol. s.r.o., faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, zoznam faktúr, faktúru č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu k úhrade pred podaním žalobného návrhu zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalobcom spoločnosti O. spol. s.r.o., uznaním záväzku zo dňa XX.XX.XXXX, dohodu o pristúpení záväzku zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou k úhrade pred podaním žalobného návrhu zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalovanému v 1. H., podacími lístkami, výpis z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie P..
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 343 ods. 2 CSP Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
10. Podľa § 343 ods. 3 CSP Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
19. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
20. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo
vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
21. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu a s priloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné splnenie podmienky osvedčenia ohrozenia exekúcie, a to buď budúcej alebo prebiehajúcej. Súd má za to, že predmetný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nebol žalobcom dostatočne osvedčený. Žalobca svoj návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňoval tým, že žalovaný v 1. rade (v žalobe označený iba ako žalovaný) previedol dňa XX.XX.XXXX svoj podiel v obchodnej spoločnosti CE 50 spol. s.r.o. na inú osobu cudzej štátnej príslušnosti a tým sa chcel podľa žalobcu zbaviť zadlženej spoločnosti a následne mal previesť dňa XX.XX.XXXX aj svoj podiel v spoločnosti T. X. s.r.o..
22. Súd však musí poukázať na to, že v čase prevodu predmetných spoločností na iné osoby žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba ešte nebol dlžníkom žalobcu a teda tvrdenie žalobcu, že sa chcel týmto vyhnúť plneniu nie je zmysluplné. Žalobca tvrdil, že dohodou o pristúpení záväzku zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba pristúpil k záväzku obchodnej spoločnosti, v ktorej v minulosti pôsobil ako konateľ. Žalovaný v 1. rade teda až najskôr dňa XX.XX.XXXX sa mohol stať tvrdeným spoludlžníkom pohľadávky žalobcu vo výške XX.XXX,XX EUR a teda až potom ako predmetné podiely previedol. V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľom zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom.
23. Súd má za to, že žalovaný v 1. rade žalobcom tvrdeným pristúpením k záväzku ešte zvýšil vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči pôvodnému dlžníkovi obchodnej spoločnosti CE XX spol. s.r.o. a to aj pre prípad núteného výkonu rozhodnutia formou exekúcie, keďže k záväzku okrem obchodnej spoločnosti CE XX spol. s.r.o. mal dobrovoľne pristúpiť aj samotný žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade do času pristúpenia k záväzku ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným v súlade s § 106 Obchodného zákonníka ručil za záväzky spoločnosti iba do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Pričom podľa výpisu z obchodného registra dlžníka predloženého žalobcom bol celý vklad spoločníka splatený. Takéto konanie žalovaného v 1.rade nie je možné vyhodnotiť ako konanie, ktoré by viedlo k ohrozeniu prípadnej exekúcie, ale naopak ako už súd konštatoval vyššie viedlo k zvýšeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu.
24. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ohľadne toho, že by sa žalovaný v 1. rade akokoľvek zbavoval svojho majetku potom ako jeho záväzok žalovaného v 1. rade vôbec vznikol a teda po pristúpení k záväzku dlžníka obchodnej spoločnosti CE 50 spol. s.r.o.. Žalobca súdu neozrejmil a ani netvrdil, že by bol samotný žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba zadlžený, súdu neozrejmil jeho majetkovú a zárobkovú situáciu a ohrozenie exekúcie dostatočne súdu neosvedčil. Žalobca iba súdu uviedol, že podľa jeho vedomostí žalovaný v 1. rade iný majetok nemá, čo pre súd nie je dostačujúce. Napríklad pri zadaní žalovaného v 1. rade do obchodného registra je zrejmé, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom obchodnej spoločnosti MPL O. P., s.r.o. G.: XX XXX XXX, pričom podľa lustrácie žalovaného v 1. rade v X. poisťovni súd zistil, že žalovaný v 1. rade je aktuálne zamestnaný v spoločnosti P. O. P. s.r.o. s pomerne vysokým vymeriavacím základom mzdy žalovaného v 1. rade presahujúcim XXXX,XX EUR. Takýto vysoký príjem žalobcu odôvodňuje napríklad zrážky zo mzdy v prípade exekučného konania a teda zvyšuje možnosť vymoženia tvrdenej pohľadávky žalobcu. Samotná tvrdená existencia dlhu a skutočnosť, že žalovaný v 1. rade potom ako ho mal žalobca vyzvať na zaplatenie dlhu, dlh neuhradil, nie sú dostatočným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nepreukazujú ohrozenie prípadnej exekúcie voči žalovanému v 1. rade. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5 Obo 144/97, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Tvrdené prevody obchodných podielov nastali pred udávaným pristúpeným žalovaného v 1. rade k záväzku (a teda pred možným vznikom jeho dlhu), pričom podľa tvrdenia žalobcu sa mal žalovaný v 1. rade zbavovať zadlženej spoločnosti. Žalobca tvrdil, že žalobu voči predmetnej spoločnosti nepodal, keďže by sa zaplatenia peňažnej pohľadávky od pôvodného
dlžníka nedomohol. Zbavenie sa zadlženej spoločnosti nemožno s určitosťou posúdiť ako zbavenie sa hodnotného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný v 1. rade však po prevode predmetných spoločností podľa tvrdenia žalobcu pristúpil k záväzku a teda dobrovoľne zvýšil zabezpečenie pohľadávky žalobcu. Žalobca netvrdil, že by sa žalovaný v 1. rade snažil nehnuteľnosti, na ktorých chce zriadiť záložné právo predať alebo inak s nimi nakladať a nepredložil súdu v tomto smere dôkazy, ktoré by nasvedčovali takejto skutočnosti. Netvrdil, že hrozí bezprostredné nebezpečenstvo ich prevodu na inú osobu a ani túto okolnosť nepreukazoval a netvrdil, že by žalovaní v 1. a 2. rade ponúkali predmetné nehnuteľnosti aktuálne na predaj prostredníctvom inzercie. Na predmetných nehnuteľnostiach je navyše zriadené záložné právo tretej osoby a ide o nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovanou v 2. rade a tieto skutočnosti ich prevoditeľnosť sťažujú. Žalobca súdu ani neuviedol aspoň predpokladanú trhovú hodnotu nehnuteľností, ku ktorým žiada zriadiť záložné právo, aby súd mohol posúdiť proporcionalitu s výškou zabezpečenej pohľadávky. Súd poukazuje na to, že nehnuteľnosti druhu rodinný dom nachádzajúce sa v meste Malacky v blízkosti Hlavného mesta SR Bratislavy majú podľa ponúk realitných kancelárii značnú hodnotu zväčša prevyšujúcu aj pri starších nehnuteľnostiach druhu rodinného domu sumu 200.000EUR a pri nehnuteľnostiach v blízkosti centra mesta až sumu 300.000EUR, ktorá značne prevyšuje pohľadávku žalobcu.
25. Súd teda dospel k záveru, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené v danej veci predpoklady a preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Predovšetkým žalobca hodnoverne nepreukázal, že by existovala obava, že prípadná exekúcia dlžníka bude ohrozená a teda nepreukázal splnenie nevyhnutného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Keďže toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd o náhrade trov spojených so zabezpečovacím opatrením nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).