Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Siemens s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 31 349 307, právne zastúpeného: JUDr. Martin Repáň, advokát so sídlom Mamateyova 12, 851 04 Bratislava, IČO: 36 861 502 proti žalovanému: MAKS-D, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1, Nováky 972 71, IČO: 36 332 534, právne zastúpeného: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, Košice 040 01, IČO: 47 244 488, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -139 zo dňa 23. júna 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spore o určenie popretej pohľadávky vyhovel v celom rozsahu žalobe žalobcu a rozhodol tak, že vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 193.700 Eur z celkovo prihlásenej sumy 202.146,05 Eur, vzniknutej titulom nezaplatenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou žalobcu číslo 75355136, uplatnenej pod poradovým číslom 1 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020, doručenej správcovi dňa 08.01.2020 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Vo výroku II. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 3.000 Eur z celkovo prihlásenej sumy 3.139,29 Eur, vzniknutej titulom nezaplatenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou žalobcu číslo 75360060, uplatnenej pod poradovým číslom 2 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020, doručenej správcovi dňa 08.01.2020 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Vo výroku III. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 204.000 Eur z celkovo prihlásenej sumy 212.893,04 Eur, vzniknutej titulom nezaplatenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou žalobcu číslo 75355861, uplatnenej pod poradovým číslom 4 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020, doručenej správcovi dňa 08.01.2020 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Vo výroku IV. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 200,39 Eur z celkovo prihlásenej sumy 200,39 Eur, vzniknutej titulom nezaplatenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou žalobcu číslo 75357027, uplatnenej pod poradovým číslom 5 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020, doručenej správcovi dňa 08.01.2020 v reštrukturalizačnom konaní

žalovaného vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Vo výroku V. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 5.148 Eur z celkovo prihlásenej sumy 5.394,48 Eur, vzniknutej titulom nezaplatenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou žalobcu číslo 75360060, uplatnenej pod poradovým číslom 6 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020, doručenej správcovi dňa 08.01.2020 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Vo výroku VI. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 8.922,10 Eur z celkovo prihlásenej sumy 9.319,96 Eur, vzniknutej titulom nezaplatenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou žalobcu číslo 75357030, uplatnenej pod poradovým číslom 7 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020, doručenej správcovi dňa 08.01.2020 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Vo výroku VII. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 2.847,38 Eur z celkovo prihlásenej sumy 3.001,59 Eur, vzniknutej titulom nezaplatenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou žalobcu číslo 75357031, uplatnenej pod poradovým číslom 8 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020, doručenej správcovi dňa 08.01.2020 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Vo výroku VIII. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 9.306 Eur z celkovo prihlásenej sumy 9.719,26 Eur, vzniknutej titulom nezaplatenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou žalobcu číslo 75357032, uplatnenej pod poradovým číslom 9 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020, doručenej správcovi dňa 08.01.2020 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Vo výroku IX. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 42.180,35 Eur z celkovo prihlásenej sumy 186.198,81 Eur, vzniknutej titulom nezaplatenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou žalobcu číslo 75357033, uplatnenej pod poradovým číslom 10 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020, doručenej správcovi dňa 08.01.2020 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Vo výroku X. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu o určenie popretia pohľadávok prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020 voči úpadcovi - žalovanému, ktorého reštrukturalizácia bola povolená uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. zo dňa 03.12.2019, s účinkami zverejnenia ku dňu 10.12.2020, odôvodnil tým, že správca úpadcu poprel jeho prihlásené pohľadávky pod č. 694/1, 695/2, 697/4, 698/5, 699/6, 700/7, 701/8, 702/9, 703/10. Ako dôvod popretia pohľadávok čo do výšky správca v súvislosti s každou popretou pohľadávkou žalobcu uviedol, že istina prihlásenej pohľadávky zanikla jednostranným započítaním záväzkov a pohľadávok zo dňa 29.01.2020. Žalobca popretie pohľadávok označil za neopodstatnené a neúčinné, lebo jednostranný zápočet titulom nároku na náhradu škody neexistoval, nakoľko plnením zo strany žalobcu a zo strany jeho poisťovateľa zanikol. Podľa názoru žalobcu preto nemohlo dôjsť ani k účinnému popretiu pohľadávok žalobcu uplatnených v rámci reštrukturalizácie žalovaného. V súvislosti so vznikom škodovej udalosti u poškodeného Duslo, a.s., IČO: 35 826 487, na základe ktorej žalovaný vykonal dňa 29.01.2020 jednostranné započítanie žalobca uviedol, že poškodená obchodná spoločnosť Duslo, a.s. v zmysle objednávok a zmlúv o dielo objednala vykonanie projektových konštrukčných a dodávateľských prác. Na splnenie svojich povinností žalovaný voči obchodnej spoločnosti Duslo, a.s. použil jeho, žalobcu ako subdodávateľa a on aj zrealizoval projektové, konštrukčné a dodávateľské práce: a) realizáciu PRS, MaR a SRTP podľa realizačného projektu diela: „Nový zásobník DAMu-Duslo Šaľa; b) úpravu APV a DAM pri použití frekvenčných meničov; c) projektové konštrukčné a dodávateľské práce na základe Zmluvy o Dielo č. G-2506.01 zo dňa 10.10.2018 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2019 (ďalej len „Zmluva 1“); d) projektové konštrukčné a dodávateľské práce na základe Zmluvy o Dielo č. G-2559.01 zo dňa 15.03.2019 (ďalej len „Zmluva 2“). O vykonaní predmetných diel žalobcom nebol podľa žalobcu medzi stranami spor, on dielo riadne vykonal, žalovaný vykonané diela protokolárne riadne prevzal a žalobca si následne vyúčtoval cenu za vykonané práce. V súvislosti so vznikom škody tvrdenej žalovaným žalobca uviedol, že počas vykonávania prác došlo z dôvodu upgrade softvéru v chemickej úpravovni vody (CHÚV) k odstaveniu čerpadiel DEMI vody s následným odstavením výroby čpavku na Prevádzke Čpavok 3. Nebolo sporné, že upgrade softvéru vykonával zamestnanec žalobcu. V tejto súvislosti si poškodená obchodná spoločnosť Duslo, a.s. listom zo dňa 30.01.2017 uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu

škody vo výške 1.606.747,78 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný disponoval u poisťovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700 poistením zodpovednosti za škodu, žalovaný poveril likvidáciou poistnej udalosti svojho poisťovateľa Allianz. V súvislosti s určením príčiny a výšky škody Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poverila nezávislého odhadcu škôd INSERVIS Slovakia s.r.o., IČO: 35 803 819 (ďalej len „odhadca“). V záverečnej expertíznej správe zo dňa 29.11.2017 odhadca určil výšku škody na 342.130,43 Eur. Na základe komunikácie medzi poškodenou spoločnosťou a žalovaným odhadca dňa 09.02.2018 vydal Dodatok k záverečnej expertíznej správe, ktorým upravil (zvýšil) výšku škody na 390.907,63 Eur. Výška škody bola odhadcom s konečnou platnosťou ustálená na 342.130,43 Eur z dôvodov, ktoré žalobcovi nie sú známe. Poškodená spoločnosť a žalovaný uzavreli dňa 11.04.2018 Dohodu o spôsobe úhrady škody vo výške určenej záverečnou expertíznou správou. Na základe predmetnej dohody sa žalovaný zaviazal, že poškodenej spoločnosti zaplatí náhradu škody vo výške 488.462,04 Eur. Likvidáciou škodovej udalosti poveril žalobca svojho poisťovateľa HDI Versicherung AG, konajúceho prostredníctvom HDI Versicherung AG pobočka z iného členského šštátu, IČO: 36 857 475 (ďalej len „HDI“), ktorý škodovú poistnú udalosť zlikvidoval a v zmysle záverov Záverečnej expertnej správy zo dňa 29.11.2017 v znení Dodatku k záverečnej expertnej správe zo dňa 9.2.2018 škodu uhradil nasledovne: a) HDI (v mene žalobcu) titulom zálohy plnil sumu vo výške 321.380,43 Eur prijímateľovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.; b) HDI (v mene žalobcu) titulom spoluúčasti úpadcu (MAKS-D) plnil sumu vo výške 750 Eur prijímateľovi Duslo, a.s.; c) HDI (v mene žalobcu) titulom doplatku plnil sumu vo výške 32.869,57 Eur prijímateľovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.; d) HDI (v mene žalobcu) titulom doplatku plnil sumu vo výške 15.907,63 Eur prijímateľovi MAKS-D. Poisťovateľ HDI plnil titulom škodovej udalosti sumu v celkovej výške 370.907,63 Eur. Na základe výzvy poisťovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 19.4.2018 žalobca prijímateľovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. titulom spoluúčasti dňa 16.5.2018 sumu 20.000 Eur. Žalobca teda argumentoval tým, že titulom náhrady škody zaplatil sumu 20.000 Eur a jeho poisťovateľ HDI sumu 370.907,63 Eur, spolu teda poskytli plnenie v sume 390.907,63 Eur, čím bola podľa jeho názoru uhradená v plnom rozsahu škoda určená expertíznou správou v znení jej dodatku, a teda tým podľa názoru žalobcu zanikol škodový nárok. Vo vzťahu k nepriamemu postihu poistiteľa žalobca poukázal na to, že poisťovateľ žalovaného - Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poskytla priamo poškodenému nasledovné plnenia: a) titulom zálohy sumu 341.380,43 Eur prijímateľovi Duslo, a.s.; b) titulom doplatku sumu 32.869,57 Eur prijímateľovi Duslo, a.s. Poisťovateľ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. tak titulom škodovej udalosti plnila poškodenému Duslo, a.s. sumu v celkovej výške 374.250 Eur. K okamihu, kedy došlo k zániku škodového nároku plnením jednotlivých subjektov žalobca uviedol: a) zaplatením čiastky 374.250 Eur spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (konajúcou v mene žalovaného) poškodenej spoločnosti prešiel tento nárok na Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. titulom nepriameho postihu poistiteľa; b) zaplatením čiastky 750 Eur poisťovateľom HDI (konajúcim v mene žalobcu) poškodenej spoločnosti prešiel tento nárok na poisťovateľa HDI titulom nepriameho postihu poistiteľa; zaplatením čiastky 15.907,63 Eur poisťovateľom HDI (konajúcim v mene žalobcu) žalovanému prešiel tento nárok na poisťovateľa HDI titulom nepriameho postihu poistiteľa. Žalobca bol s poukazom na uvedené skutočnosti toho názoru, že predmetnými nárokmi žalovaný ku dňu uskutočnenia kompenzačného úkonu (započítania) nedisponoval, v dôsledku čoho potom nemohlo dôjsť k právne účinnému započítaniu. Žalobca poukázal na to, že škodu určenú expertíznou správou v mene žalobcu uhradil žalovanému poisťovateľ, v dôsledku čoho podľa žalobcu tento nárok objektívne zanikol. Žalovaný však vystavil žalobcovi dňa 28.1.2020 faktúru č. F200013 na sumu 469.264,22 Eur za náhradu škody spôsobenú na projekte Obnova a modernizácia CHUV3. Žalobca uvedenú faktúru vrátil žalovanému listom zo dňa 29.01.2020 s poukazom na zánik predmetného škodového nároku z dôvodu už uskutočneného poistného plnenia spoločnosťou HDI. Žalovaný napriek tomu listom zo dňa 06.02.2020 predmetnú faktúru spolu s jednostranným zápočtom opätovne zaslal žalobcovi za účelom „zaevidovania do účtovníctva“. Vo vzťahu ku skutkovému tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého žalovaný disponuje pohľadávkou voči žalobcovi titulom náhrady škody v podobe ušlého zisku, žalobca poukázal na ustanovenie čl. 14 ods. 4 veta tretia Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého náhrada nepriamej škody a ušlého zisku sa vylučuje. Podľa názoru žalobcu písomnosť zo dňa 29.01.2020, ktorá je označená ako jednostranné započítanie záväzkov a pohľadávok, preto nespĺňa formálne požiadavky na uskutočnenie kompenzačného úkonu. Žalovaný s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasil, popretie pohľadávok označil za správne a právne účinné, pretože disponoval pohľadávkou voči žalobcovi spôsobilou na započítanie. Poukazoval na to, že žalobca

nerozporoval, že v dôsledku jeho pochybenia došlo k vzniku škody, pričom poškodená spoločnosť Duslo, a.s vyčíslila škodu spôsobenú žalobcom celkovo na sumu 844.264,22 Eur. Uvedená škoda bola poškodenej spoločnosti čiastočne uhradená vo výške 375.000 Eur poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a vo výške 469.264,22 Eur zo strany žalovaného v zmysle Dohody o spôsobe úhrady škody vo výške určenej záverečnou expertíznou správou zo dňa 11.04.2018. Podľa názoru žalovaného momentom úhrady škody poškodenej spoločnosti Duslo, a.s. z jeho strany došlo k vzniku jeho regresného nároku voči žalobcovi na náhradu škody, ktorú si on voči nemu uplatnil vystavením faktúry č. F200013 zo dňa 21.1.2020 na sumu 469.264,00 Eur, ktorú sumu si on ako svoju pohľadávku započítal jednostranným započítaním s pohľadávkou žalobcu v rozsahu, v akom sa vzájomné pohľadávky kryli, a to v zmysle a nasl. Obch. zák. Z uvedeného dôvodu bolo popretie prihlásených pohľadávok z jeho strany správne a právne účinné. Podľa názoru žalovaného žalobca nezohľadnil obsah Dohody o spôsobe úhrady škody zo dňa 11.04.2018, ktorá riešila spôsob úhrady zvyšnej škody nasledovne: v sume 33.619,57 Eur prostredníctvom poisťovne v rámci krytia žalovaného; v sume 113.462,04 Eur prevodom na účet poškodenej spoločnosti Duslo, a.s. ; v sume 211.537,96 Eur v podobe zľavy z diela realizovaného na základe Zmluvy o dielo č. 2017 08 0057 zo dňa 13.10.2017; v sume 144.264,22 Eur v podobe zľavy z ceny diel, ktoré boli pre poškodenú spoločnosť Duslo, a.s. realizované v ďalšom období. K tvrdeniu žalobcu o vylúčení možnosti uplatniť si nárok jeho, žalovaného na náhradu škody titulom ušlého zisku s poukazom na čl. 14 ods. 4 Zmluvy o dielo, podľa ktorého sa náhrada škody a ušlého zisku vylučuje, žalovaný poukázal na to, že predmetné zmluvné ustanovenie považuje za neplatné v zmysle , a to pre rozpor s kogentným ustanovením Obč. zák., podľa ktorého nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať vopred. Žalovaný zastával názor, že mu vznikla škoda pokiaľ ide o zľavu z ceny diel vo vzťahu k poškodenému, teda škoda v podobe ušlého zisku a suma, ktorú si on, žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu, teda predstavuje rozdiel medzi poistným plnením a škodou, ktorá mu vznikla z titulu náhrady škody vo vzťahu k poškodenej spoločnosti Duslo, a.s. Táto pohľadávka bola pritom spôsobilá na započítanie a v zmysle Obch. zák. daným momentom aj zanikla.

1.3. Súd prvej inštancie z dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. -208 zo dňa 03.12.2019, s účinkami zverejnenia ku dňu 10.12.2019 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a bol mu ustanovený reštrukturalizačný správca. Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020 si žalobca uplatnil voči žalovanému ako úpadcovi nasledovné pohľadávky: pohľadávku pod poradovým číslom 1 vo výške 202.146,05 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75355136; pohľadávku pod poradovým číslom 2 vo výške 3.139,29 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75360060; pohľadávku pod poradovým číslom 3 vo výške 5.980 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75374662; pohľadávku pod poradovým číslom 4 vo výške 212.893,04 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75355861; pohľadávku pod poradovým číslom 5 vo výške 200,39 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75357027; pohľadávku pod poradovým číslom 6 vo výške 5.394,48 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75357029; pohľadávku pod poradovým číslom 7 vo výške 9.719,26 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75357030; pohľadávku pod poradovým číslom 8 vo výške 3.001,59 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75357031; pohľadávku pod poradovým číslom 9 vo výške 9.719,26 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75357032; pohľadávku pod poradovým číslom 10 vo výške 186.198,81 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75357033; pohľadávku pod poradovým číslom 11 vo výške 284.236,81 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75372119; pohľadávku pod poradovým číslom 12 vo výške 5.968 Eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenej ceny diela, vyúčtovaná faktúrou žalobcu číslo 75376692. Správca žalovaného úpadcu oznámil žalobcovi podaním zo dňa 10.2.2020, že popiera jeho prihlásené pohľadávky žalobcu č. 694/1, 695/2, 697/4, 698/5, 699/6, 700/7, 701/8, 702/9, 703/10 v nasledovnom rozsahu: pohľadávku pod poradovým číslom 1, číslo pohľadávky 694/1 v pôvodnej výške 202.146,05 Eur popretá v časti 193.700 Eur; pohľadávku pod poradovým číslom 2, číslo pohľadávky 695/2 v pôvodnej výške 3.139,29 Eur popretá v časti 3.000 Eur; pohľadávku pod poradovým číslom 4, číslo pohľadávky 697/4 v pôvodnej výške 212.893,04 Eur popretá v časti 204.000

Eur; pohľadávku pod poradovým číslom 5, číslo pohľadávky 698/5 v pôvodnej výške 200,39 Eur popretá v časti 200,39 Eur; pohľadávku pod poradovým číslom 6, číslo pohľadávky 699/6 v pôvodnej výške 5.394,48 Eur popretá v časti 5.148 Eur; pohľadávku pod poradovým číslom 7, číslo pohľadávky 700/7 v pôvodnej výške 9.319,96 Eur popretá v časti 8.922,10 Eur; pohľadávku pod poradovým číslom 8, číslo pohľadávky 701/8 v pôvodnej výške 3.001,59 Eur popretá v časti 2.847,38 Eur; pohľadávku pod poradovým číslom 9, číslo pohľadávky 702/9 v pôvodnej výške 9.719,26 Eur popretá v časti 9.306 Eur; pohľadávku pod poradovým číslom 10, číslo pohľadávky 703/10 v pôvodnej výške 186.198,81 Eur popretá v časti 42.180,35 Eur. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 10.02.2016 Zmluvu o dielo podľa a nasl. . Poškodená spoločnosť Duslo, a.s. uplatnila listom zo dňa 30.01.2017 voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 1.606.747,89 Eur. Zo záverečnej expertnej správy o škode zo zodpovednosti spoločnosti MAKS-D, s.r.o. na majetku spoločnosti Duslo, a.s. a jej dodatku vyplýva, že žalovaný sa zaviazal, že poškodenej spoločnosti zaplatiť náhradu škody vo výške 488.462,04 Eur. Poisťovateľ HDI Versicherung AG, ako vyplýva z oznámení o poskytnutých plneniach, poskytol poistné plnenie titulom škodovej udalosti v celkovej výške 370.907,63 Eur. Ako vyplýva z potvrdenia o platbe, žalobca titulom spoluúčasti zaplatil sumu 20.000 Eur, na zaplatenie ktorej bol vyzvaný poisťovateľom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Poisťovateľ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poskytla obchodnej spoločnosti Duslo, a.s poistné plnenie titulom škodovej udalosti v celkovej výške 374.250 Eur. Poškodená spoločnosť Duslo, a.s a žalovaný uzavreli dňa 11.04.2018 Dohodu o spôsobe úhrady škody vo výške určenej záverečnou expertíznou správou, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal spoločnosti Duslo, a.s. uhradiť časť neuhradenej škody vo výške 33.619,57 Eur najneskôr do 30.4.2018 a časť neuhradenej časti škody v sume 113.462,04 Eur najneskôr do 30.04.2018. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 21.01.2020 faktúru č. F200013 na sumu 469.264,22 Eur splatnú dňa 28.01.2020 s označením: „Náhrada škody spôsobenej na projekte Obnova a modernizácia CHUV 3 na základe Dohody o spôsobe úhrady škody.“ Žalobca listom zo dňa 29.01.2020 žalovanému vrátil faktúru č. F200013 na sumu 469.264,22 Eur splatnú dňa 28.01.2020. Žalovaný faktúru č. F200013 na sumu 469.264,22 Eur splatnú dňa 28.01.2020 doručil opätovne spolu s podaním označeným ako „Jednostranný zápočet“ dňa 06.02.2020 žalobcovi.

1.4. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ust. , , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z ust. , , Obch. zák. ako aj z ust. a . Konštatoval, že v predmetnom spore majú žalobca a žalovaný aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko žalobca je veriteľom popretej pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizácie dlžníka a žalovaný je dlžníkom v predmetnej reštrukturalizácii, a že boli dodržané všetky prekluzívne lehoty zákonom stanovené na popieranie pohľadávok i na podanie určovacej žaloby. Pri skúmaní, či popierací prejav správcu bol v danom prípade dôvodný, vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že medzi sporovými stranami nebolo pochybností o tom, že obchodná spoločnosť Duslo, a.s. si u žalovaného objednala projektové, konštrukčné a dodávateľské práce, ktoré ako subdodávateľ pre žalovaného vykonal žalobca na základe zmluvy o dielo. Nebolo sporné, vykonanie predmetných diel žalobcom a vystavenie faktúr zo strany žalobcu žalovanému. Rovnako nebol sporný vznik škody počas vykonávania prác v spoločnosti Duslo, a.s. spôsobenej zamestnancom žalobcu. Listinnými dôkazmi bolo preukázané uplatnenie škody zo strany Duslo, a.s u žalovaného vo výške 1.606.747,78 Eur a určenie výšky škody odhadcom v Dodatku k záverečnej expertíznej správe na sumu 390.907,63 Eur. Nebolo sporné, že poisťovateľ HDI Versicherung AG poskytol poistné plnenie titulom škodovej udalosti v celkovej výške 370.907,63 Eur, žalobca titulom spoluúčasti poskytol zaplatil sumu 20.000 Eur a poisťovateľ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poskytla spoločnosti Duslo, a.s poistné plnenie titulom škodovej udalosti v celkovej výške 374.250 Eur. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že škoda, ktorá poškodenej spoločnosti Duslo, a.s. vznikla a ktorej výška bola záverečnou expertíznou správou ustálená, bola poškodenej spoločnosti Duslo, a.s. v plnom rozsahu uhradená. Pokiaľ si žalobca v reštrukturalizačnom konaní uplatňoval svoju pohľadávku voči žalovanému, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vychádzal z toho, že žalovaný túto pohľadávku žalobcu ako takú akceptoval, avšak tvrdil, že táto sčasti zanikla jednostranným započítaním s jeho pohľadávkou na náhradu škody. Sporná teda bola pohľadávka žalovaného voči žalobcovi a spornou teda bola tiež otázka, či došlo k čiastočnému

zániku pohľadávky jednostranným započítaním tak, ako to tvrdil žalovaný. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že pohľadávka, ktorú si strana započítala, nemusí byť judikovaná. V prípade popretia pohľadávky veriteľa z dôvodu jej zániku ako následku jednostranného započítania, ak veriteľ takéto popretie dôvodne namieta, je na dlžníkovi (žalovanom), aby existenciu takej pohľadávky preukázal. Dôkazné bremeno, že existuje pohľadávka ktorá mala byť predmetom započítania, tak spočívalo na žalovanom. Bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať zánik pohľadávky žalobcu započítaním, a tým aj oprávnenosť a správnosť popieracieho prejavu správcu. V rámci skutkových tvrdení žalovaný uvádzal, že mu vznikol voči žalobcovi regresný nárok na náhradu škody vo výške 469.264,22 Eur. Tento mal predstavovať ušlý zisk na strane žalovaného. Uvedený, žalovaným tvrdený nárok, si žalovaný voči žalobcovi uplatnil podaním adresovaným žalobcovi a za týmto účelom vystavil žalobcovi faktúru č. F200013 zo dňa 21.01.2020 na sumu 469.264,22 Eur so splatnosťou 28.01.2020. Žalobca predmetnú faktúru žalovanému vrátil ako nedôvodne vystavenú, preto zostal sporný nárok uplatnený predmetnou faktúrou.

1.5. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že v prejednávanej veci nebolo žiadnym listinným ani iným dôkazom preukázané, že došlo k vzniku škody v podobe ušlého zisku na strane žalovaného. Nebol preukázaný žalovaným tvrdený regresný nárok žalovaného voči žalobcovi. Samotná Dohoda o spôsobe úhrady škody zo dňa 11.04.2018 uzavretá medzi poškodenou spoločnosťou Duslo, a.s a žalovaným nie je dôkazom, z ktorého by bolo možné vyvodiť dôvodnosť žalovaným tvrdeného nároku voči žalobcovi z náhrady škody v podobe ušlého zisku. Z uvedenej dohody vyplýva záväzok žalovaného voči spoločnosti Duslo, a.s., nepreukazuje však vznik regresného nároku žalovaného voči žalobcovi. Prvoinštančný súd dôvodil tým, že nemal jednoznačne preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného, ktorá mala byť predmetom započítania, nemal preukázané že by pohľadávka žalobcu z dôvodu započítania zanikla, a tým nemal preukázanú dôvodnosť jej popretia správcom. Vychádzajúc z týchto zistení konštatoval, že žalobcom uplatnená pohľadávka nebola správcom popretá dôvodne. Dospel preto k záveru, že postup správcu, ktorý poprel uplatnené pohľadávky žalobcu, nebol dôvodný. Žalobe preto vyhovel a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok proti žalovanému uplatnených v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020 do reštrukturalizačného konania na majetok žalovaného vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. a plným úspechom žalobcu v predmetnom spore.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov uvedených v ust. a . Uviedol, že podľa jeho názoru dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že v predmetnom spore nebolo žiadnym listinným ani iným dôkazom preukázané, že došlo k vzniku škody v podobe ušlého zisku na jeho strane a že nebol preukázaný ním tvrdený regresný nárok voči žalobcovi. Sám súd prvej inštancie pritom v odseku 29. napadnutého rozhodnutia uviedol, ktoré listinné dôkazné prostriedky boli vykonané oboznámením sa s ich obsahom. Medzi nimi (okrem iných) bola aj Dohoda o spôsobe úhrady škody vo výške určenej záverečnou expertíznou správou zo dňa 11.04.2018, Potvrdenie o uskutočnenej transakcii žalovaným v sume 113.462,04,- Eur (ďalej aj ako „Potvrdenie o transakcii“) a Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 2217080057 (ďalej aj ako „Dodatok č. 1“). Z vyššie uvedených listinných dôkazných prostriedkov predložených súdu prvej inštancie vyplýva: vznik škody spôsobenej žalobcom žalovanému celkovo v sume 844.264,57, Eur (preukazuje dôkaz: Dohoda o spôsobe úhrady škody), vznik reálnej škody vo výške 113.462,04,- Eur (preukazuje dôkaz: Dohoda o spôsobe úhrady škody a Potvrdenie o transakcii), vznik reálnej škody - zľava z ceny už zrealizovaného diela realizovaného na základe Zmluvy o dielo č. 2217080057 uzatvorenej s hlavným investorom Duslo, a.s., IČO: 35 826 487, so sídlom Administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, Slovenská republika (ďalej aj ako „hlavný investor“) vo výške 211.537,96,- Eur (preukazuje dôkaz: Dohoda o spôsobe úhrady škody a Dodatok č. 1), vznik škody - kumulatívna zľava z ceny pri budúcich zmluvách v sume 144.264,22,- Eur (preukazuje dôkaz: Dohoda o spôsobe úhrady škody). Podľa názoru žalovaného tak prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných listinných dôkazných prostriedkov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho argumentácia sa obmedzila len na ušlý zisk, čo vyplýva z odseku 68. napadnutého rozsudku, čo nie je správne. Uvedené je v rozpore so skutkovým stavom. Na jeho strane nedošlo len k vzniku ušlého zisku, ale rovnako aj k vzniku reálnej škody, čo vyplýva priamo z čl. 2 ods. 1 písm. a) a b) druhá odrážka Dohody o spôsobe úhrady škody uzatvorenej

s hlavným investorom Duslo, a.s. Priama platba žalovaného voči hlavnému investorovi v sume 113.462,04,- Eur spolu so zľavou z ceny diela v tom čase už zrealizovaného diela v sume 211.537,96,- Eur predstavujú bez akýchkoľvek pochybností reálny úbytok z majetkovej sféry jeho, žalovaného v celkovej sume 325.000,- Eur. Vyššie uvedené skutočnosti sú podľa názoru žalovaného nesporné so zreteľom na to, že zo strany žalobcu v priebehu konania na súde prvej inštancie nedošlo k popretiu vzniku škody, zodpovednosti žalobcu za škodu, výšky škody určenej Záverečnou expertíznou správou a úhrady škody žalovaným priamou platbou hlavnému investorovi Duslo, a.s. v sume 113.462,04,- Eur a poskytnutej zľave v sume 211.537,96,- Eur, a to aj s ohľadom na . Žalovaný poukázal aj na čl. 1 ods. 2 posledná veta Dohody o spôsobe úhrady škody, v zmysle ktorého: „ Výška vyššie popísanej škody predstavuje sumu 844.264,22,- Eur, pričom suma 836.902,36,- Eur predstavuje stratu na nákupe čpavku a ušlý zisk z produkcie močoviny a sumu 7.361,86,- Eur predstavujú súvisiace náklady na odstránenie a zmiernenie následkov Škodovej udalosti. “ Súd prvej inštancie v uvedenej právnej veci nerozlišoval medzi celkovou výškou škody, ktorá vznikla hlavnému investorovi Duslo, a.s. a výškou poistného plnenia, čo vyplýva z odseku 63. napadnutého rozhodnutia. Takýto postup vyústil do situácie, že zo strany prvoinštančného súdu bola opomenutá poistným plnením neuhradená časť škody vo výške 502.833,79,- Eur, ktorej existenciu potvrdzuje čl. 1 ods. 5 Dohody o urovnaní uzavretej žalovaným s hlavným investorom Duslo, a.s. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal jednak dôvodnosť regresného nároku voči žalobcovi v sume 469.264,22,- Eur, ktorý bol vyfakturovaný Faktúrou č. F200013 zo dňa 21.01.2020 ako aj zánik pohľadávky žalovaného jednostranným započítaním vo výške v akej sa vzájomne kryjú v zmysle ust. a nasl. podľa Obch. zák. a Obč. zák. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože súčasťou súdneho spisu boli listinné dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú vyššie uvedené skutočnosti. Napadnutý rozsudok vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na odsek 58 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom. Jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu bol dôvodný. Prvoinštančný súd pritom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 29. decembra 2016. Podľa názoru žalovaného bol však zo strany prvoinštančného súdu nesprávne právne posúdený predmet incidenčného konania. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou prvoinštančného súdu, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom. Toto konštatovanie možno totiž vysloviť len vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej veriteľom v rámci reštrukturalizácie dlžníka. Nemožno v danom prípade aplikovať extenzívny výklad a použiť túto argumentáciu aj vo vzťahu k pohľadávke žalovaného (v rámci reštrukturalizácie dlžník) spôsobilej na započítanie s prihlásenou pohľadávkou veriteľa, t.j. žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30. januára 2017 vyplýva, že: „Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.“ V zmysle tohto rozhodnutia je nevyhnutné, aby súd v rámci incidenčného konania skúmal kumulatívne opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu a (kumulatívne) danosť dôvodu popretia. S poukazom na uvedené žalovaný vyjadril presvedčenie, súd prvej inštancie bol povinný zaoberať sa v predmetnom spore vznikom zodpovednosti žalobcu za škodu voči žalovanému, dôvodnosťou pohľadávky žalovaného ako regresného nároku voči žalobcovi a naplnením atribútov jednostranného započítania v zmysle príslušných ustanovení a . Od dôvodnosti pohľadávky a započítacieho prejavu žalovaného sa odvíja dôvodnosť popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu v reštrukturalizácii vedenej pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. . Preto bolo nevyhnutné sa zaoberať vyššie uvedeným okruhom otázok. Popieracím dôvodom v predmetnej právnej veci bol zánik prihlásenej pohľadávky žalobcu formou jednostranného zápočtu s nárokom žalovaného na náhradu škody. Žalovaný má za to, že nie je možné posúdiť popierací dôvod v danej veci bez posúdenia jednostranného zápočtu žalovaného a nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi fakturovaného Faktúrou č. F200013 zo dňa 21.01.2020. Žalovaný tiež uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení v danom čase nebol zákonný zákaz zápočtu vzájomných

pohľadávok jednostranným úkonom žalovaného (dlžníka). Zákonný zákaz jednostranného zápočtu je daný len vo vzťahu k veriteľovi (žalobcovi). Okrem toho konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 58. napadnutého rozsudku robí napadnuté rozhodnutie aj vnútorne rozporným. Je to dané tým, že na strane jednej súd uvádza, že nebude skúmať uplatnenú pohľadávku, no na strane druhej v ďalších odsekoch napadnutého rozsudku sa zaoberá pohľadávkou žalobcu, aj napriek výhradám voči rozhodovacej činnosti konajúceho súdu a nesprávnym skutkovým záverom, ktoré on, žalovaný prezentoval vyššie vo svojom odvolaní. Rozpor vidieť možno aj v tom, že súd prvej inštancie síce poukázal na obmedzenú prieskumnú činnosť (iba na dôvodnosť popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu) v rámci incidenčného konania, avšak v odseku 59. napadnutého rozsudku zdôraznil, že je na žalovanom, aby existenciu svojej pohľadávky preukázal. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietne ako nedôvodnú a uloží mu povinnosť nahradiť trovy celého konania žalovanému v rozsahu 100 % alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní argumentuje tým, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil výšku škody preukazovanú žalovaným, pričom žalovaný mal za to, že tento svoj (domnelý) škodový nárok bol spôsobilý na započítanie voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v reštrukturalizácii žalovaného, tento argument žalovaného nie je dôvodný, na čo opakovane on, žalobca poukazoval vo svojich podaniach uskutočnených počas konania a túto skutočnosť konštatoval aj prvoinštančný súd vo svojom rozsudku. Žalobca zotrval na názore, že pokiaľ ide o existenciu predmetného nároku, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože v konaní neprodukoval také dôkazy, ktoré by osvedčili existenciu jeho nároku spôsobilého na započítanie. Existenciu údajnej pohľadávky žalovaného žalobca kvalifikovaným spôsobom poprel a navyše výšku škody preukazoval písomným dôkazom - expertíznou správou v znení jej dodatku, ktorú vyhotovil mandatár žalovaného, teda jeho zmluvný partner. Podľa názoru žalobcu žalovaný nevie (alebo nechce) pochopiť, že dohody, ktoré svojvoľne žalovaný uzatvoril s poškodeným Duslo, a.s., nie sú dôkazmi spôsobilými preukazovať skutočnú výšku škody, čo konštatoval v odseku 69 odôvodnenia napadnutého rozsudku aj súd prvej inštancie. Škoda, ktorej výška bola relevantným spôsobom (expertíznou správou v znení jej dodatku) preukázaná, bola poškodenému v plnom rozsahu uhradená. Akékoľvek záväzky, ktoré presahovali oficiálne stanovenú škodu, a ktoré žalovaný na seba údajne prevzal, predstavovali slobodné rozhodnutie žalovaného, avšak bez právneho základu a bez právnych účinkov voči tretím stranám. Žalovaný otrocky v odvolaní opakuje svoje argumenty, že: a) disponoval predmetným škodovým nárokom vo výške dohodnutej medzi ním a poškodeným Duslo, a.s., hoci z expertíznej správy vyplýva, že ním nedisponoval; b) disponoval predmetným škodovým nárokom, hoci zo zákonného mechanizmu uvedeného v , prvá veta vyplýva, že všetky nároky, ktoré boli poškodenému Duslo, a.s. uhradené, prešli v dôsledku nepriameho postihu poistiteľa na subjekt, ktorý v mene škodcu poškodenému plnil; c) svoj (domnelý) nárok „vyskladal z nárokov, ktoré majú povahu ušlého zisku, hoci z čl. 14 ods. 4 tretia veta Zmluvy o dielo č. SIE zo dňa 10.02.2016, v znení Dodatku č. 1, Dodatku č. 2 vyplýva, že náhrada nepriamej škody a ušlého zisku sa vylučuje. Údajné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vzhliadol žalovaný v tom, že súd prvej inštancie nesprávne definoval predmet incidenčného konania. Z pohľadu žalovaného sa však jedná o nedorozumenie, resp. o absenciu schopnosti čítania s porozumením, pretože prvoinštančný súd v odseku 58. odôvodnenia svojho rozsudku definoval obsah incidenčného konania s poukazom na posúdenie, či popierací prejav správcu bol dôvodný. Okrem toho, v odseku 58. odôvodnenia prvoinštančný súd cituje aplikovateľnú judikatúru, pritom nejde o jeho záver. Na veci nič nemení ani citácia uznesenia NS SR sp.zn. , s ktorou možno súhlasiť. Žalovaný, hoci poukazuje na príslušnú judikatúru, aplikuje je nesprávne a mylne sa domnieva, že prvoinštančný súd sa v konaní existenciou jeho pohľadávky vôbec nezaoberal. Tento záver žalovaného však nie je správny. Prvoinštančný súd predsa v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že pohľadávka žalovaného bola žalobcom popretá, bola medzi stranami sporná a že nebola preukázaná dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť záver súdu o skutočnej výške škody (preukázanej expertíznou správou v znení jej dodatku). Súd prvej inštancie teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný neuniesol v súvislosti s preukázaním existencie svojho nároku dôkazné bremeno. Nejedná sa preto o situáciu, kedy by sa súd existenciou pohľadávky žalovaného vôbec nezaoberal, ako sa žalovaný nesprávne domnieva. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol žalobca potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 07.10.2021, písomne nereagoval.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. O odvolaní žalovaného rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

6. Z úradnej povinnosti, vychádzajúc z ust. odvolací súd skúmal, či konanie pred súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Preskúmaním procesného postupu prvoinštančného súdu predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci odvolací súd nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , .

7. Odvolací súd ďalej preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska ďalších žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov deklarovaných odkazom na ust. a .

8. Odvolací dôvod podľa , ktorý spočíva v nesprávnom skutkovom závere, je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie chybne vyhodnotí návrh strán na vykonanie dôkazov, hoci ich vykonanie bolo relevantné na správne zistenie skutkového stavu a tiež vtedy, keď súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa , v zmysle ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v spore o určenie popretej pohľadávky na konštatovaní, že nakoľko nemal jednoznačne preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného, ktorá mala byť predmetom jednostranného započítania zo strany žalovaného proti inak nesporným pohľadávkam žalobcu, nemal potom preukázanú dôvodnosť popretia pohľadávok žalobcu správcom žalovaného. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo skutočností medzi stranami sporu nesporných, že žalobca ako subdodávateľ vykonal pre žalovaného práce na základe zmluvy o dielo, počas realizácie ktorých bola spôsobená pracovníkom žalobcu škoda spoločnosti Duslo, a.s. - zmluvnému partnerovi žalovaného. Zo zistených dôkazov mal preukázané, že škoda vzniknutá poškodenej spoločnosti Duslo, a.s. bola ustálená expertíznou správou na sumu 390.907,63 Eur a v tejto výške bola poškodenej spoločnosti aj v plnom rozsahu uhradená. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu z titulu uvedenej škodovej udalosti vznikol regresný nárok aj na náhradu škody vo výške 469.264,22 Eur, ktorého výšku odôvodňoval predložením dohody o spôsobe úhrady škody zo dňa 11.04.2018 uzatvorenej medzi ním a poškodenou spoločnosťou Duslo, a.s. a ktorú vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. F200013 zo dňa 20.01.2020, splatnou 28.01.2020 v sume 469.264,22 Eur a túto pohľadávku z titulu regresného nároku si uplatnil na započítanie proti pohľadávke žalobcu, súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko nebol žiadnym listinným dôkazom preukázaný regresný nárok žalovaného ním tvrdený z titulu ďalších škôd v podobe ušlého zisku, nebol preukázaný zánik pohľadávky žalobcu v dôsledku jej započítania s pohľadávkou žalovaného.

11. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sa náležite nevysporiadal s listinným dôkazom

- s potvrdením o uskutočnenej transakcii žalovaným v sume 113.462,04 Eur, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodil len nepreukázaním vzniku ušlého zisku, avšak nezohľadnil, že predmetným potvrdením o uskutočnenej transakcii v sume 113.462,04 Eur bol preukázaný aj vznik reálnej škody, odvolací súd uvádza nasledovné. Suma 113.462,04 Eur predstavovala časť regresného nároku uplatňovaného žalovaným na započítanie v celkovej výške 469.264,22 Eur fakturovaného faktúrou č. F200013 zo dňa 21.01.2020, splatnou 28.01.2020. Nešlo teda o čiastku, ktorá by bola uplatňovaná popri sume 469.264,22 Eur, ale bola súčasťou nároku fakturovaného uvedenou faktúrou. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa v odsekoch 66. až 69. vysporiadal so

skutkovými tvrdeniami žalovaného ohľadne započítavaného regresného nároku tak, že konštatoval, že v prejednávanej veci nebolo žiadnym listinným ani iným dôkazom preukázané, že došlo k vzniku škody v podobe ušlého zisku na strane žalovaného, teda že nebol preukázaný žalovaným tvrdený regresný nárok voči žalobcovi a že samotná dohoda o spôsobe úhrady škody zo dňa 11.04.2018 (v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť spoločnosti Duslo, a.s. okrem iného aj sumu 113.462,04 Eur, pozn. odvolací súd) uzavretá medzi poškodenou spoločnosťou Duslo, a.s. a žalovaným, nie je dôkazom umožňujúcim vyvodiť dôvodnosť žalovaným tvrdeného nároku voči žalobcovi z náhrady škody v podobe ušlého zisku. Súd prvej inštancie uzavrel, že z uvedenej dohody vyplýva záväzok žalovaného voči spoločnosti Duslo, a.s., avšak táto dohoda nepreukazuje vznik regresného nároku voči žalobcovi. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku teda vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal a vysporiadal s regresným nárokom v celej žalovaným tvrdenej výške 469.264,22 Eur, vrátane sumy 113.462,04 Eur vyplývajúcej z potvrdenia o uskutočnenej transakcii v zmysle dohody o spôsobe úhrady škody zo dňa 11.04.2018 uzavretej medzi poškodeným Duslo, a.s. a žalovaným, a to konštatovaním, že dohoda o spôsobe úhrady škody zo dňa 11.04.2018 nie je dôkazom spôsobilým na vyvodenie záveru o tom, že žalovaný si oprávnene započítaval proti žalobcovi nároky poskytnuté spoločnosti Duslo, a.s. v zmysle predmetnej dohody. Z dôvodov vyššie uvedených neobstojí argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie sa vysporiadal len s okolnosťami vzniku škody v podobe ušlého zisku, nakoľko z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že zaoberal sa s nárokom žalovaného v celej fakturovanej výške 469.264,22 Eur v kontexte s dohodou o spôsobe úhrady škody zo dňa 11.04.2018, súčasťou ktorej bola aj dohoda o úhrade sumy 113.462,04 Eur.

12. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, podľa ktorého napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie síce správne poukázal s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax na účel incidenčného konania, avšak sám nepostupoval správne, keď tento výklad účelu incidenčného konania extenzívne aplikoval aj vo vzťahu k jeho pohľadávke spôsobilej na započítanie s prihlásenou pohľadávkou veriteľa a neskúmal naplnenie základných predpokladov vzniku škody a započítania pohľadávok, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je opodstatnená.

13. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že konštatovanie prvoinštančného súdu o účele incidenčného konania uvedené v odseku 58. je potrebné vnímať v kontexte s osobitným charakterom tohto konania, nakoľko incidenčné konanie je síce bežné sporové konanie, avšak obsah žaloby v incidenčnom spore je determinovaný obsahom popieracieho prejavu správcu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uviedol, že účelom takéhoto konania je rozhodnúť, či popierací prejav správcu bol dôvodný, toto konštatovanie má podklad v ust. .

14. Odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. I v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -49 zo dňa 11.09.2014, je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení popierať alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojení v konkurze.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie smerom, ktorý bol determinovaný popieracím prejavom správcu žalovaného, a to na zistenie, či pohľadávky žalobcu prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 07.01.2020 špecifikované v odseku 32. napadnutého rozsudku zanikli v dôsledku ich započítania s nárokom žalovaného na náhradu škody, ktorú žalovaný žalobcovi fakturoval faktúrou č. F200013 a jednostranne započítal dňa 29.01.2020.

16. V predmetnom spore tak bolo povinnosťou žalovaného preukázať opodstatnenosť pohľadávky uplatnenej na započítanie titulom náhrady škody, keďže žalobca túto pohľadávku žalovaného neuznal a započítanie neakceptoval. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacieho tvrdenia žalovaného, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho započítací prejav, keď sa nezaoberal vznikom zodpovednosti žalobcu za škodu voči žalovanému

a dôvodnosťou jeho pohľadávky ako regresného nároku voči žalobcovi, uvádza, že v odvolacom konaní nezistil dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu spisu a ktoré dávajú dostatočný podklad pre záver, že z dôkazov predložených žalovaným nebolo možné jednoznačne ustáliť existenciu pohľadávky žalovaného spôsobilej na započítanie. Žalovaný totiž okrem dohody o spôsobe úhrady škody zo dňa 11.04.2018 a faktúry č. F200013 nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť jeho nároku na náhradu škody voči žalobcovi. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že z predmetnej dohody uzavretej medzi poškodeným a žalovaným vyplýva záväzok žalovaného voči poškodenému, avšak samotná táto dohoda bez ďalšieho nie je dôkazom o vzniku regresného nároku žalovaného voči žalobcovi, ktorý by predstavoval pohľadávku žalovaného spôsobilú na započítanie proti inak nesporným pohľadávkam žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe riadne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa .

17. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému voči neúspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).