Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cb/36/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v spore žalobcu: Agentúra sociálnych služieb - ASS n.o., Dubnica nad Váhom, Gagarinova č. 1261, IČO: 45 732 078, zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25, proti žalovanému: FURMET GROUP, s.r.o., Považská Bystrica, Stred 47/7, IČO: 36 294 144, zastúpený: Advokátska kancelária ŠTRBÁŇ, s.r.o., Dvory 1932, Púchov, IČO: 36 867 454, o zaplatenie sumy 21 063,69 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 14.164,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 6.899,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 23. 7. 2014 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 21.063,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne od 24. 7. 2014 (predpokladaný deň, v ktorý najneskôr bude táto žaloba, zaslaná prostredníctvom pošty, doručená súdu) do zaplatenia a trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (rozhodnutie OÚ Trenčín o registrácii zo dňa 28. 1. 2010 a zapísaný v registri neziskových organizácii pod registračným číslom OVVS/NO/163-2/2010) a ako prijímateľ uzavrel zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR ako poskytovateľom č. zmluvy Z 2212012009501 zo dňa 1. 7. 2010 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 4. 3. 2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu s názvom "Zvýšenie rozsahu poskytovaných sociálnych služieb - ASS n.o. Dubnica nad Váhom" a s miestom realizácie projektu Dubnica nad Váhom, Gagarinova č. 1261. Podľa čl. 3.1. písm. a) tejto zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v znení jej dodatku č. 1 maximálna výška celkových investičných výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavovala 1.991.364,33 Eur a podľa písm. b) celkové oprávnené výdavky na realizácie aktivít projektu predstavovali tú istú sumu, pričom podľa písm. c) sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 1.891.796,11 Eur, čo predstavovalo 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít tohto projektu a teda prijímateľ (žalobca) bol povinný zabezpečiť vlastné zdroje financovania tohto projektu vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov na jeho realizáciu. Uzavretiu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku žalobcovi predchádzal proces verejného obstarávania na výber zhotoviteľa zákazky "Rekonštrukcia a nadstavba MŠ Gagarinova ul. na DSS Dubnica nad Váhom", predmetom ktorej bola celková prestavba, rekonštrukcia a nadstavba nevyužívanej budovy na

zariadenie sociálnych služieb. V rámci tohto procesu žalobca vydal výzvu na predkladanie ponúk zo dňa 9. 4. 2010, podľa ktorej predpokladaná hodnota zákazky bola spolu maximálne 1.596.594,92 Eur bez DPH. Po zverejnení tejto výzvy sa ako záujemca prihlásil aj žalovaný, ktorému žalobca poskytol- súťažné podklady zo dňa 9. 4. 2010, pričom z ich obsahu okrem iného, a to z časti B - Kritéria na hodnotenie ponúk vyplývalo, že konečnou celkovou zmluvnou cenou za celý zmluvný rozsah predmetu zákazky vrátane DPH sa rozumie konečná fakturačná zmluvná cena za poskytnutie predmetu zákazky vrátane DPH a ostatných odvodov v krajine uchádzača vo výške platnej ku dňu uverejnenia výzvy na predloženie ponúk na internetovej stránke verejného obstarávateľa a z časti E - Obchodné podmienky dodania predmetu zákazky vyplývalo, že uchádzač sa zmluvne zaviaže, že cena je konečná a dielo zrealizuje v požadovanej kvalite a v ponúkanej cene a že verejný obstarávateľ si vyhradzuje právo dodatky k zmluve viažuce sa na cenu predmetu zmluvy neakceptovať. Súčasťou týchto súťažných podkladov, a to v časti G bol aj návrh zmluvy o dielo. Z predložených ponúk na realizáciu predmetnej zákazky bola napokon ako víťazná vyhodnotená ponuka žalovaného, ktorý ponúkol realizáciu predmetnej zákazky za celkovú cenu 1.899.364,34 Eur vrátane DPH. Na základe výsledkov verejného obstarávania bola potom medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom v súlade s uvedenými súťažnými podmienkami uzavretá zmluva o dielo č. 01/113/2010 zo dňa 1. 10. 2010 (ďalej len "ZoD"), predmetom ktorej bola realizácie uvedenej stavby. V čl. 4. bod 4.2. ZoD bolo dohodnuté, že zhotoviteľ sa zaväzuje, že cena je konečná a že stavebné dielo zrealizuje v požadovanej kvalite a v ponúknutej cene. V čl. 4. bod 4.4. písm. c) ZoD bolo dohodnuté, že k zmene ceny môže dôjsť pri zmene zákonnej sadzby DPH. V čl. 4. bod 4.6. tretia odrážka ZoD bolo dohodnuté, že postup úpravy ceny pri zúžení či rozšírení predmetu zmluvy bude taký, že zhotoviteľ predloží dodatok k zmluve objednávateľovi na odsúhlasenie a dodatok k zmluve podpísaný oboma zmluvnými stranami bude podkladom pre zmenu ceny diela. V čl. 4. bod 4.7. ZoD bolo dohodnuté, že zmluvná cena je uvedená v zložení celková cena bez DPH 1.596.104,49 Eur, DPH 19% - 303.259,85 Eur a celková cena s DPH 1.899.364,34 Eur. V čl. 10. bod 10.2. ZoD bolo dohodnuté, že zmeny a zrušenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy je možné uplatniť len po vzájomnej dohode zmluvných strán vo forme písomného dodatku, ktorý sa stáva nedeliteľnou súčasťou zmluvy a nadobúda platnosť podpisom obidvoch zmluvných strán. V čl. 10. bod 10.3 ZoD bolo dohodnuté, že zápisy a dohody podpísané štatutárnymi zástupcami sa stávajú súčasťou zmluvy len ak to bude v nich uvedené. V čl. 10. bod 10.5. ZoD bolo dohodnuté, že ak nie je v zmluve stanovené inak, platia príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a podporne Občianskeho zákonníka a s nimi súvisiacich predpisov. ZoD bola následne zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 28. 11. 2011 a dodatkom č. 2 zo dňa 6. 3. 2012, ktoré sa citovaných zmluvných dojednaní nedotkli.

2. Žalovaný na základe ZoD zhotovil predmetné dielo a toto žalobcovi odovzdal. Žalobca na základe faktúr žalovaného vystavovaných priebežne počas realizácie diela, a to č. 53/113/11 zo dňa 12. 9. 2011 na sumu 495.532,73 Eur, č. 03/113/12 zo dňa 13. 1. 2012 na sumu 497.555,20 Eur, č. 19/113/12 zo dňa 30. 4. 2012 na sumu 449.819,11 Eur, č. 35/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 369.826,72 Eur a č. 36/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 100.795,24 Eur, zaplatil žalovanému celkom 1.913.529,- Eur tak, ako to vyplýva z bankových výpisov žalobcu, teda oproti konečnej cene uvedenej v ZoD žalobca zaplatil žalovanému naviac o 14.164,66 Eur. Žalobca v rámci zisťovania príčin tohto rozdielu zistil, že žalovaný nepostupoval pri vyúčtovaní ceny diela v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, keď účtoval DPH v sadzbe 20% a nie 19% ako bolo dohodnuté v ZoD, pričom dohoda o cene diela v ZoD vrátane sadzby DPH musela korešpondovať so súťažnými podmienkami, ktoré v rámci verejného obstarávania žalovaný akceptoval a ktoré boli určené v súlade s podmienkami realizácie daného projektu v zmysle zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR pre žalobcu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako riadiaci orgán pre regionálny operačný program vydalo usmernenie č. 1/2011 zo dňa 24. 1. 2011, v zmysle ktorého bol v súvislosti so zmenou sadzby DPH z 19% na 20% zo základu dane s účinnosťou od 1. 1. 2011 stanovený taký postup, že pri verejnom obstarávaní ukončenom do konca roku 2010, ak boli zmluva s dodávateľom a dodatok k zmluve o poskytnutí NFP uzavreté do 31. 12. 2010 ešte s 19%-nou sadzbou DPH, preplácajú sa žiadosti o platbu vždy maximálne do výšky pôvodnej vysúťaženej sumy na aktivitu s pôvodnou 19% DPH, a to bez ohľadu na to, s akou sadzbou DPH sú žiadosti o platbu vrátane priložených účtovných dokladov vystavené. Ďalej z tohto usmernenia vyplynulo, že pri zmluve s dodávateľom uzavretej do 31. 12. 2010 ešte s 19% sadzbou DPH ju bolo možné upraviť na základe žiadosti o zmenu projektu a súvisiaceho dodatku k zmluve s dodávateľom , ktorým sa sadzba DPH zvýši na 20% a následne po takejto úprave sadzby DPH na 20% v dodatku k zmluve o poskytnutí NFP by bolo možné preplácať žiadosti o platbu aj s 20% sadzbou DPH, vždy však maximálne do výšky pôvodne schválenej sumy na príslušnú aktivitu (stavebné

práce alebo vybavenie) a skupinu výdavkov. Žalovaný ako zhotoviteľ, ktorý uzavrel zmluvu, so žalobcom do 31. 12. 2010 na vysúťaženú sumu s pôvodnou 19% sadzbou DPH mal o tomto usmernení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vedomosť a rovnako mal vedomosť o tom, že nedošlo k uzavretiu dodatku k ZoD, ktorým by sa vo vysúťaženej cene upravila sadzba DPH z 19% na 20%. Zároveň žalovaný vedel, že nedošlo k uzavretiu dodatku k ZoD spôsobom vyplývajúcim z čl. 4. bod 4.4. písm. c) a bod 4.6. odrážka tretia ako aj čl. 10 bod 10.2. a bod 10.3. ZoD a teda vedel, že nedošlo právne účinným spôsobom k zmene pôvodne dohodnutej zmluvnej ceny za dielo. Tým bez ohľadu na zmenu zákonnej sadzby DPH v priebehu trvania ZoD nevznikol žalovanému nárok na zaplatenie ceny za dielo v inej sume vrátane DPH, než ako bola v ZoD dohodnutá, a to bez ohľadu na daňovú povinnosť žalovaného voči štátu v súvislosti so zmenou zákonnej sadzby DPH súčinnosťou od 1. 1. 2011, ku ktorej došlo v priebehu trvania zmluvného vzťahu účastníkov za ZoD. Pokiaľ žalobca napriek tomu zaplatil žalovanému sumu vyššiu oproti zmluvnej cene diela o 14.164,66 €, stalo sa tak bez právneho dôvodu a na strane žalovaného vzniklo vo výške tejto sumy bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.

Žalobca taktiež zistil, že žalovaný oproti zmluvne dohodnutému rozsahu stavebných prác na predmetnom diele vykonal na jednej strane naviac práce v hodnote 4.995,02 Eur a na druhej strane nevykonal práce, ktoré boli predmetom zmluvy v hodnote 11.894,05 Eur. Tieto skutočnosti boli prerokované na kontrolnom dni 11. 4. 2012 za účasti zástupcov objednávateľa, zhotoviteľa, stavebného dozoru a projektanta. Rozdiel v týchto hodnotách vo výške 6.899,03 Eur potom predstavuje sumu, ktorá bola tak isto žalovanému zaplatená bez právneho dôvodu a predstavuje tiež bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo žalovanému na úkor žalobcu. Na základe uvedeného žalobca zaplatil žalovanému nad rámec nároku žalovaného vyplývajúceho zo ZoD a teda bez právneho dôvodu celkom 21.063,69 Eur a žalovanému tak vzniklo v tejto výške bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.

3. Žalobca podanú žalobu právne odôvodnil nasledovne: Podľa § 1 ods. 1, 2 tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

4. Podľa § 261 ods. 2 touto časťou zákona sa spravujú tak isto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) na účely odseku 2 subjektom verejného práva je právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4.

6. Podľa § 261 ods. 4 písm. a) právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter a je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d).

7. Podľa § 262 ods. 1 strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

8. Podľa § 262 ods. 2 dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

9. Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 369 ods. 1 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoj zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

13. Podľa § 369 ods. 2 ObZ. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Podľa § 1 ods. 1 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

15. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 7Rob/71/2014-57 zo dňa 30. 7. 2014, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený v celom rozsahu neuznáva a namieta ho čo do základu ako aj do výšky. Právnym základom žalovaného nároku má byť bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalovaný potvrdil, že so žalobcom uzatvorili zmluvu o dielo č. 01/113/2010 zo dňa 1. 10. 2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28. 11. 2011 a dodatku č. 2 zo dňa 6. 3. 2012. Žalovaný trvá na tom, že vyfakturoval a žalobca mu uhradil výlučne sumu, ktorá bola totožná a zhodná so zmluvne dohodnutou cenou diela a to 1.596.104,49 Eur bez DPH (článok 4., bod 4.7. zmluvy). K určitému rozdielu oproti v zmluve uvedenej celkovej cene s DPH (1.899.364,34 Eur) došlo v súvislosti s otázkou DPH. Predmetná, zmluva stanovila, že cena za dielo je uvedená v zložení celkovej ceny za dielo bez DPH a dane z pridanej hodnoty v zákonnej sadzbe. Podľa zmluvy zmeny ceny nie sú prípustné, okrem prípadov uvedených v čl. 4 bod 4.4. zmluvy, a to v prípade rozšírenia alebo zúženia predmetu zmluvy zo strany objednávateľa, pri zmene technického riešenia požadovaného objednávateľom a pri zmene zákonnej sadzby DPH. Žalovaný trvá na tom, že v prípade zmeny zákonnej sadzby DPH nedošlo k zmene celkovej ceny za dielo bez DPH a teda ani k zmene a úprave cien položiek výkazu výmer, na základe ktorého bola určená a dohodnutá cena diela. Podľa čl. 4 bod 4.11. predmetnej zmluvy sú jednotkové ceny jednotlivých položiek pevné a nerevidovateľné, teda žalovaný ako zhotoviteľ nemohol meniť jednotkové ceny jednotlivých položiek. Keďže nedošlo ani k zúženiu predmetu zmluvy, žalovaný v súlade s oceneným výkazom výmer fakturoval žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu diela a to 1.596.104,49 Eur bez DPH a k nej uplatnil zákonnú sadzbu DPH.

16. Žalovaný bol ako zhotoviteľ povinný v zmysle ust. § 27 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty pri zmene sadzby dane použiť pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzbu dane platnú v deň vzniku daňovej povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k zmene ceny za dielo ako takej, ale došlo k zmene zákonnej sadzby DPH a tým k zvýšeniu uplatnenej DPH, ktorú v konečnom dôsledku žalovaný odviedol do štátneho rozpočtu.

17. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, že oproti zmluvne dohodnutému rozsahu stavebných prác na predmetnom diele došlo k vykonaniu naviac prác v hodnote 4,995,02 Eur a k nevykonaniu prác v hodnote 11.894,05 Eur. Žalobcom uvádzané skutočnosti sú zavádzajúce a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci a taktiež ani zo záznamu a samotného priebehu kontrolného dňa 11. 4. 2014, na ktorý poukazuje žalobca.

18. Žalovaný zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odpore namieta proti uplatnenému nároku žalobcu tri skutočnosti, a to: *- že rozdiel konečnej ceny, ktorú vyúčtoval ako zhotoviteľ za dielo a ktorá mu bola aj žalobcom ako objednávateľom zaplatená, vznikol v dôsledku zmeny právnej úpravy dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), na základe ktorej došlo k zvýšeniu sadzby DPH z 19% na 20%; *- že žalobcom uvádzané tvrdenia o vykonaní naviac prác v hodnote 4.995,02 Eur a nevykonaní prác v hodnote 11.894,05 Eur sú zavádzajúce a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci a nevyplývajú ani zo záznamu a samotného priebehu kontrolného dňa 11 .4. 2014, od ktorého žalobca tieto tvrdenia odvodzuje; *- že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca všetky námietky žalovaného proti uplatnenému nároku považuje v celom rozsahu za neopodstatnené a k jednotlivým námietkam uvádza nasledovné: Prvá námietka nemá v obsahu zmluvy o dielo č. 01/113/2010 zo dňa 1. 10. 2010 v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 28. 11. 2011 a

č. 2 zo dňa 6. 3. 2012 (ďalej len "ZoD") žiadnu oporu a naopak je v úplnom rozpore s obsahom dojednaní vyplývajúcich z tejto zmluvy. Žalobca uplatnenú časť nároku vo výške 14.164,66 Eur predstavujúceho rozdiel oproti zmluvne dohodnutej cene diela vzniknutý vyúčtovaním DPH vo zvýšenej sadzbe podrobne odôvodnil už v podanej žalobe a na toto odôvodnenie preto v celom rozsahu odkazuje. K druhej námietke žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu ako strany sporu a tiež výsluchom svedkov G.. Q. U. (stavebný dozor) a G.. U. N. (projektant), aj to bude vyžadovať súd. Tretia námietka - premlčanie uplatneného nároku žalobca považuje za neopodstatnenú a nemá žiaden právny základ. Uplatnený nárok predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovanému vzniklo prijatím plnenia nad rámec jeho nároku zo ZoD, teda nad rámec pevne dohodnutej zmluvnej ceny diela a ktoré tak predstavovalo plnenie prijaté bez právneho dôvodu. Zo skutočností uvedených v podanej žalobe vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému na základe faktúr označených v žalobe celkovú sumu 1.913.529,- Eur. Žalobca tvrdí, že zaplatením tejto sumy žalovaný prijal aj plnenie nad rámec jeho nároku zo zmluvy predstavujúce tak bezdôvodné obohatenie vo výške 21.063,69 Eur. To znamená, že plnenie prijaté žalovaným do sumy 1.892.465,40 Eur by tak predstavovalo plnenie, na ktoré mal žalovaný nárok a len plnenie nad rozsah tejto sumy by mohlo predstavovať bezdôvodné obohatenie. Posledná faktúra, na základe ktorej žalobca plnil žalovanému bola faktúra č. 36/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 100.795,24 Eur, ktorá bola splatná dňom 12. 10. 2012 a ktorú žalobca v celej výške zaplatil ku dňu 26. 10. 2012. Je zrejmé, že až zaplatením tejto sumy došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu plnenia nad rámec zmluvného nároku žalovaného a teda až zaplatením tejto sumy mohlo dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu, pretože v rozsahu plnenia podľa tejto faktúry do výšky 79.731,55 Eur išlo o plnenie v rámci zmluvy a v súlade so zmluvou a až v rozsahu plnenia podľa tejto faktúry 21.063,69 Eur išlo o plnenie nad rámec zmluvy, a teda o plnenie bez právneho dôvodu predstavujúce tak bezdôvodné obohatenie. Z toho je potom celkom zrejmé, že ku vzniku bezdôvodného obohatenia došlo dňom 26. 10. 2012, kedy žalobca v rámci úhrady označenej faktúry poskytol aj plnenie už nad rámec nároku žalovaného a preto akákoľvek premlčacia doba pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia mohla začať plynúť najskôr dňom 27. 10. 2012. Predmetná žaloba bola podaná na súde dňa 23. 7. 2014, z čoho je potom celkom zrejmé, že za žiadnych okolností nemôže byť uplatnený nárok premlčaný. Žalobca považuje všetky námietky žalovaného proti uplatnenému nároku uvedené v odpore proti platobnému rozkazu za nedôvodné a na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.

20. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu 11. 12. 2017 (čl. 134) zobral späť návrh v časti o zaplatenie sumy 6.899,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia a žiadal v tejto časti konanie zastaviť a netrval ani na vykonaní dokazovania navrhnutého ohľadom tejto časti v písomnom vyjadrení k podanému odporu žalovaného.

21. Žalovaný vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím na pojednávaní konanom dňa 27. 6. 2018.

22. Podľa § 145 ods. 1, 2 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ktoré sa v čase rozhodovania súdu nachádzali v spise a to: faktúry žalovaného vystavované počas realizácie diela - fa č. 53/113/11 zo dňa 12. 9. 2011 na sumu 495.532,73 Eur, splatná 11. 12. 2011, fa č. 03/113/12 zo dňa 13. 1. 2012 na sumu 497.555,20 Eur, splatná 12. 4. 2012, fa č. 19/113/12 zo dňa 30. 4. 2012 na sumu 449.819,11 Eur, splatná 29. 7. 2012, fa č. 35/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 369.826,72 Eur, splatná 12. 10. 2012, fa č. 36/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 100.795,24 Eur, splatná 12. 10. 2012, s obsahom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z 2212012009501 uzavretou medzi MVRR SR žalobcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 4. 3. 2011 o poskytnutí nenávratného príspevku 95 %, čo predstavuje 1.891.796,11 Eur, pričom 5 % zabezpečí žalobca z vlastných zdrojov, s obsahom zmluvy o dielo č. 01/113/2010 zo dňa 1. 10. 2010, kde v čl. 4 bod 4.2 bola dohodnutá cena diela ako konečná cena, ktorá je uvedená v bode 4.7 ako celková cena bez DPH v sume 1.596.104,49 Eur, DPH je vyčíslené sumou 303.259,85 Eur a celková cena s DPH v sume 1.899.364,34 Eur. V bode 4.4 uvedeného článku zmluvy o dielo je medzi účastníkmi dohodnuté, že k zmene ceny môže dôjsť a) v prípade rozšírenia alebo zúženia predmetu zmluvy zo strany objednávateľa, b) pri zmene technického riešenia požadovaného objednávateľom, c) pri zmene zákonnej sadzby DPH. Súd sa oboznámil aj s obsahom dodatku č. 1 zo dňa 28. 11. 2011 a dodatku č. 2 zo dňa 6. 3. 2012, ktoré sa však dohodnutej

ceny nedotýkajú, s obsahom usmernenia č. 1/2011 z čl. 45-53 spisu - v bode 3 tohto usmernenia je uvedený postup v súvislosti so zmenou zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, kde sú zvýraznené postupy v súvislosti s účtovaním DPH s prechodom z 19 % na 20 % a s prílohou - listinami ohľadom ceny diela, fakturácia ktorého je predmetom tohto sporu. V uvedenom usmernení je stanovený postup pri zmluve s dodávateľom uzavretej do 31. 12. 2010 ešte s 19% sadzbou DPH ju bolo možné upraviť na základe žiadosti o zmenu projektu a súvisiaceho dodatku k zmluve s dodávateľom , ktorým sa sadzba DPH zvýši na 20 % a následne po takejto úprave sadzby DPH na 20 % v dodatku k zmluve o poskytnutí NFP by bolo možné preplácať žiadosti o platbu aj s 20 % sadzbou DPH, vždy však maximálne do výšky pôvodne schválenej sumy na príslušnú aktivitu (stavebné práce alebo vybavenie) a skupinu výdavkov (čl. 48). Súd sa ďalej oboznámil s čiastočným späťvzatím návrhu a to v časti o zaplatenie sumy 6.899,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia a žalobca v tejto časti žiada konanie zastaviť.

24. Zo spisového materiálu je zrejmé, že podstata predmetu sporu spočíva v rozdielnom účtovaní DPH v súvislosti s výkonom prác po novele zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH (od 1.1.2011 zmena DPH z 19% na 20%) pričom žalovaný účtoval DPH vo výške 20 % a podľa názoru žalobcu mal nárok na 19 % a tým vznikol rozdiel 14.164,66 Eur, ktorý žalobca právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Predmetom taktiež bol aj rozdiel vo vykonaných prácach v celkovej sume 6.899,03 Eur, čo žalobca v tejto časti zobral späť.

25. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa v plnej miere pridržiava podanej žaloby zo dňa 22. 7. 2014 a v zmysle čiastočného späťvzatia zo dňa 7. 12. 2017, na základe ktorého je predmetom tejto žaloby ďalej už iba suma 14.164,66 Eur s úrokom z omeškania 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia. Taktiež sa pridržiava vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 6. 12. 2017. Žalobca má za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo dňom 26. 10. 2012 teda v deň, kedy bola uhradená posledná, tzv. zúčtovacia faktúra žalovaného vystavená 14. 7. 2012 a splatná 12. 10. 2012. Až v tomto okamihu žalobca plnil viac ako podľa zmluvy o dielo plniť mal a to práve v sume 14.164,66 Eur. Tento rozdiel je na strane žalovaného bezdôvodným obohatením, na ktoré nemal zmluvný nárok, nakoľko v zmluve o dielo bolo síce dohodnuté, že ku zmene ceny môže dôjsť aj pri zmene zákonnej sadzby DPH, avšak na takúto zmenu ceny sa vyžadovalo odsúhlasenie oboma zmluvnými stranami a podpis dodatku ku zmluve podpísaný oboma účastníkmi. K uvedenej zmluve o dielo boli síce podpísané dva dodatky, avšak ani jeden z nich otázku navýšenia ceny neriešil. Z uvedeného dôvodu konečná cena za dielo, ktorú mal žalovaný právo fakturovať bola iba 1.899.364,34 Eur. K námietke údajného premlčania sa žalobca detailne vyjadril v písomnom podaní 6. 12. 2017, kde problematiku údajného premlčania podrobne zdôvodnil v zmysle platnej legislatívy a poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov SR. K bezdôvodnému obohateniu nepochybne došlo až 26. 10. 2012, teda v deň, kedy žalobca uhradil poslednú faktúru znejúcu na sumu 100.795,24 Eur. Až dňom nasledujúcim teda 27. 10. 2012 mohla začať plynúť premlčacia lehota, ktorá, ak by sa aj uvažovalo iba so subjektívnou dvojročnou lehotou, by uplynula až 26. 10. 2014, pričom žalobu žalobca podal o viac ako tri mesiace skôr dňa 23. 7. 2014.

26. Zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že žalobcom, po čiastočnom späťvzatí žaloby, uplatnený nárok je čiastočne premlčaný. Žalovaný vychádzajúc z právneho základu podanej žaloby, keď žalobca nárok na bezdôvodné obohatenie vzhliada v tom, že žalovaný nesprávne účtoval sadzbu DPH zvýšenú o 1 % uvádza, že každá faktúra vystavená žalovaným sa aj z tohto dôvodu musí posudzovať samostatne, nakoľko z každej faktúry bola žalovaným účtovaná DPH. Žalovaný pripúšťa, že premlčaniu nemusia podliehať faktúry vystavené dňa 14. 7. 2012 a to fa č. 35/113/12 a fa č. 36/113/12. Žalovaný má za to, že na premlčanie sa musí aplikovať právna úprava obsiahnutá v § 107 ods. 1 a to najmä z toho dôvodu, že komplexnú úpravu bezdôvodného obohatenia neupravuje, rovnako tak neupravuje subjektívne a objektívne premlčacie lehoty bezdôvodného obohatenia, ktoré sú a to najmä subjektívna pri posudzovaní nárokov bezdôvodného obohatenia principiálne dôležité. Poukazujúc na subsidiaritu Občianskeho zákonníka na obchodnoprávne vzťahy v Obchodnom zákonníku neupravené má žalovaný za to, že subjektívnu lehotu jednoznačne súd aplikovať má a musí. Žalovaný má za to, že sa v žiadnom prípade nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie, nakoľko cena diela bola v intenciách bodu 4.7 zmluvy o dielo stanovená ako celková cena bez DPH, ku ktorej sa samozrejme musela priúčtovať príslušná sadzba DPH, keď žalovaný platiteľom DPH v čase vzniku daňovej povinnosti bol. Taktiež treba poukázať na tú skutočnosť, že cena diela bola záväzným spôsobom stanovená na základe oceneného výkazu výmer, ktorý bol v zmysle bodu 2.5 zmluvy o dielo nemenný, pričom v tomto smere žalovaný súdu akcentuje tú skutočnosť, že výkaz - výmer bol ocenený v cenách bez DPH. Taktiež

zmluva o dielo v bode 4.4 výslovne prezumuje zmenu ceny diela pri zmene zákonnej sadzby DPH, pričom žalovaný výslovne rozporuje žalobcom tvrdenú skutočnosť a právny názor, že by pri zmene zákonnej sadzby DPH muselo dôjsť medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu dodatku. Žalovaný v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že dodatok k zmluve boli zmluvné strany povinné uzatvoriť v zmysle bodu 4.6 zmluvy o dielo výlučne pri zúžení, resp. rozšírení predmetu zmluvy, nie pri zmene zákonnej sadzby DPH. Žalovaný zdôrazňuje, že pri vzniku daňovej povinnosti musel v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH účtovať zákonnú sadzbu DPH v tom čase platnú, v žiadnom prípade nemohol účtovať sadzbu 19 % DPH v rozpore s verejným predpisom a verejný predpis zákona o DPH nemožno meniť dohodou zmluvných strán tzn. aj v prípade, že bola v zmluve o dielo uvedená sadzba 19 % žalovaný musel rešpektujúc verejné predpisy účtovať aktuálnu sadzbu v čase vzniku daňovej povinnosti. Napokon povinnosť rešpektovať ustanovenia zákona o DPH je inkorporovaná aj v bode 5.2 zmluvy o dielo, kedy zmluvné strany výslovne odkazujú na ustanovenia zákona o DPH. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca žalovaným vystavené faktúry prijal a uznal a to aj so zvýšenou sadzbou DPH. Žalobca žalovaným vystavené faktúry riadne zaevidoval do svojho účtovníctva, pričom v prípade, že by mal právne výhrady voči faktúram a sadzbe DPH v nich uvedených mal povinnosť tieto faktúry žalovanému vrátiť v zmysle príslušných normatív zákona o účtovníctve. Žalobcom vykonaný postup, kedy vystavené faktúry riadne prijal a bezdôvodného obohatenia sa domáha tri roky po prijatí faktúr bez toho, aby ich v čase prijatia faktúr namietal, žalovaný považuje za konanie rozporné s dobrými mravmi a poctivými zásadami obchodného styku. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňujeme, že prijatím faktúr tieto žalobca v celom rozsahu uznal, pričom aj ich zaplatením bol dlh a záväzok z faktúr v zmysle obchodného zákonníka uznaný. Pokiaľ ide o usmernenie riadiaceho orgánu pre regionálny operačný program č. 1/2011, na ktorý sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva žalovaný uvádza, že žalobca mal možnosť požiadať o zmenu projektu a zvýšenie sadzby DPH na 20 %, pričom o takejto žiadosti by poskytovateľ NFP uzatvoril so žalobcom dodatok k zmluve o poskytnutí finančného príspevku, pričom žalobca takúto svoju možnosť požiadať o dodatok k zmluve o poskytnutí finančného príspevku nevyužil a to výlučne z dôvodov na jeho strane. Nakoľko žalobca bez legitímneho dôvodu nevyužil toto právo zvýšiť preplatenie zvýšenej sadzby DPH zo strany poskytovateľa NFP nemožno túto okolnosť pripisovať na ťarchu žalovaného.

27. Podľa § 536 ods. 1-3 zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

28. Podľa § 537 ods. 1-3 zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. (2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. (3) Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

29. Podľa § 538 zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

30. Podľa § 263 ods. 2 strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

31. Podľa § 266 ods. 1-3 prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania

o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

32. Podľa § 8 ods. 1, písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

33. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

34. Podľa § 27 ods. 1, 2 zák č. 222/2004 Z.z. o DPH (účinného do 31. 12. 2010) základná sadzba dane na tovary a služby je 19% zo základu dane. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa uplatňuje znížená sadzba dane 10% zo základu dane. Na tovar vyrobený a uvedený na trh podľa osobitných predpisov podľa prílohy č. 7 a sa uplatňuje znížená sadzba dane 6 % zo základu dane. (2) Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 č. 222/2004 Z.z. o DPH v platnom znení základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane na obdobie podľa § 85j ods. 1. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa uplatňuje znížená sadzba dane 10 % zo základu dane. (2) Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu. (3) Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

36. Podľa § 85j ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011) v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (2) Ak platiteľ investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) nadobudol alebo vytvoril do 31. decembra 2010, uplatní § 9 ods. 2 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

37. Podľa § 451 ods. 1, 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

39. Medzi účastníkmi konania nebol rozpor ohľadom uzatvorenia zmluvy o dielo Č. 01/113/2010 zo dňa 1. 10. 2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28. 11. 2011 a dodatku č. 2 zo dňa 6. 3. 2012. Taktiež nebol rozpor ohľadom dohodnutej ceny diela bez DPH, ktorá bola v čl. 4.7 stanovená na sumu 1.596.104,49 Eur.

40. Právnym základom žalovaného nároku žalobcu však bolo bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu a v konečnej sume 14.164,66 Eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 6.899,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia), ktoré si žalobca uplatnil spolu s úrokom z omeškania 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia. Žalobcom požadované bezdôvodné obohatenie predstavovalo rozdiel v DPH, keď žalovaný si vyfakturoval DPH vo výške 20% a žalobca je v tom, že žalovaný mal nárok len na 19% DPH.

41. Pri rozhodovaní o podanej žalobe súd najskôr skúmal žalovaným uplatnenú námietku premlčania k uplatnenému nároku žalobcu. Nakoľko v danom prípade predmetom zmluvy o dielo bola stavba, tak súd postupoval v súlade s ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. V dodatku č. 2 zo dňa 6. 3. 2012 k zmluve o dielo bola účastníkmi dohodnutá lehota plnenia 30. 6. 2012. Posledná faktúra, na základe ktorej žalobca plnil žalovanému bola fa č. 36/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 100.795,24 Eur, ktorá bola splatná dňom 12. 10. 2012 a ktorú žalobca v celej výške zaplatil 26. 10. 2012. Je zrejmé, že až zaplatením tejto sumy došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu plnenia nad rámec zmluvného nároku žalovaného a teda až zaplatením tejto sumy mohlo dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu. Ku vzniku bezdôvodného obohatenia mohlo dôjsť dňom 26. 10 .2012 a premlčacia doba pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia mohla začať plynúť najskôr dňom 27. 10. 2012. Predmetná žaloba bola podaná na súde dňa 23. 7. 2014, teda v lehote a tak nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nemohol byť premlčaný.

42. V súdenom prípade je súd tohto názoru, že žalovaný vôbec nezískal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Žalovaný v čase fakturácie realizovaného diela postupoval v súlade s ust. § 27 ods. 3zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Žalovaný pri fakturácii teda nemal inú možnosť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj žalobcom spomínané usmernenie ohľadom fakturovania DPH v súvislosti s prechodom z 19% sadzby na 20% sadzbu je len usmernením, ktoré má nižšiu právnu silu ako samotný zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH. Súd je teda toho názor, že žalovaný postupoval správne.

43. V súdenom prípade je zaujímavá aj tá skutočnosť, že žalobca sa domáha bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý však vyfakturovanú 20 % DPH po jej úhrade zo strany žalovaného odviedol štátu v rámci svojej daňovej povinnosti (samozrejme po odpočte tých položiek, u ktorých on nakupoval tzv. zabudovaný tovar do stavby s DPH). Je teda otázne, či na strane žalovaného vniklo bezdôvodné obohatenie - rozmnoženie jeho majetku o prijaté plnenie. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.

44. Podľa § 191 ods.1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. Podľa § 215 ods.1, 2 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

46. Podľa § 216 ods. 1 súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

47. Podľa § 217 ods. 1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

48. Z hore uvedených dôvodov a vychádzajúc z listinných dokladov nachádzajúcich sa spise súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsah neopodstatnený a preto ho zamietol a pritom aj rozhodol o čiastočnom zastavení konania po jeho vzatí späť zo strany žalobcu.

49. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 256, ods. 1 CSP, k strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

52. Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. V tomto konaní žalovaný mal plný úspech a to aj v časti čiastočného späťvzatia (zavinenie žalobcu) a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 má teda nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.