Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-23-2018.pdf
PDF · 112.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1) W. J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. č. XXX, 2) W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. č. XXX 3) W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. č. XXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov, matka: W. N., nar. XX.XX.lXXX, bytom T. U. č. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Mészárosová, so sídlom Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, otec: W. U., nar. XX.XX.lXXX, bytom J. XXX/XX, T. na K., zastúpený advokátom: Mgr. Roman Kerak, so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/31/2015-143 zo dňa 29. septembra 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 5P/31/2015-155 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať deti v bežných veciach a spravovať majetok maloletých detí. Výrokom II. súd otca zaviazal platiť výživné na maloletého W. mesačne 200 eur a na maloletého W. a J. po 150 eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred, k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd po citovaní § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 36 ods. 1 Zákona o rodine vecne rozsudok odôvodnil tým, že jednou z podmienok na rozhodovanie súdu o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Súd deti zveril do osobnej starostlivosti matke, pretože mal nesporne preukázané, že rodičia maloletých detí od roku 2014 nežijú spolu, otec v nepravidelnej výške od tej doby platí výživné. Matka s deťmi má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o deti, ako to potvrdil aj kolízny opatrovník vykonaným šetrením. Rodina v obci požíva dobrú povesť. Súd dospel k záveru, že matka poskytuje záruku riadnej výchovy detí. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade možnosti a schopnosti otca sú dané na platenie výživného vo vyššej sume ako 300 eur. Maloletý W. navštevuje 2. stupeň základnej školy, matka má tým zvýšené náklady pri zabezpečení nielen bežných potrieb dieťaťa ale aj záľuby v počítačoch. Matka zabezpečila pre W. počítač a platí internet 23 eur mesačne. Ďalšie dve maloleté deti majú 7 rokov a od septembra 2017 nastúpili na základnú školu, do 1. ročníka, čím sa zvýšili jednak jednorazové náklady na školské potreby ako aj pravidelné náklady na stravovanie detí 40 eur mesačne. Matka s deťmi býva v podnájme, celkové náklady na bývanie sa pohybujú okolo 400 eur. Maloletá W. rada kreslí, matka
za krúžok kreslenia platí ročne 8 eur. Výživné zabezpečuje nielen náklady na stravovanie a ošatenie detí, ale všetky náklady súvisiace s bývaním maloletých detí, ako aj úhradu nákladov na ich záľuby. Príjem otca sa v priemere pohybuje okolo 1.500 eur mesačne, prácu naďalej vykonáva v zahraničí. Svoj príjem zatajuje, napriek prebiehajúcemu konaniu v trvaní dvoch rokov sa mohol k návrhu matky vyjadriť. Bol si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ktoré plnil v sume 300 eur mesačne na tri deti, čo potvrdila matka, keď žiadala určiť výživné už len od právoplatnosti rozsudku. Výška výživného je vždy odstupňovaná od odôvodnených potrieb maloletých detí, závisí od veku detí (iné potreby sú u staršieho dieťaťa vo veku 14 rokov a iné 7 ročného dieťaťa). Súd preto považoval výšku výživného 200 eur na staršie dieťa za opodstatnené s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, vzhľadom na jeho príjem a možnosti a schopnosti matky, ktorá má obmedzený mesačný príjem 308 eur pre nepriaznivý zdravotný stav. Výdavky mladších dvojičiek sú v postate rovnaké, W. má zvýšené náklady na ortopedickú obuv v súvislostí s problémami chrbtice. Suma 150 eur na každé dieťa pri zohľadnení mesačných výdavkov matky a jej príjmu, ktorý nepostačuje na krytie nákladov na bývanie, s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, ktorému po odpočítaní 600 eur z priemerného príjmu 1.500 eur mesačne, ostane 900 eur mesačne. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť okrem týchto detí nemajú. Názor otca, že v čase prítomnosti deti on zabezpečuje stravu pre deti, pri porovnaní s nákladmi matky, ktorá rozhodne vo väčšej miere zabezpečuje tieto výdavky na deti, súd tieto výdavky na strane otca považoval za neopodstatnené, keď deti sú s ním nepravidelne. Deti sú so starou matkou a ona rovnako vynakladá výdavky na deti. Podľa vyjadrenia matky detí sa nanajvýš zdržiavajú u starej matky v čase od piatku do soboty a zriedkakedy od piatku až do nedele. Nie raz otec sa stretáva len s jedným z detí nie naraz so všetkými deťmi.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí (doplnené právnym zástupcom otca). Odvolanie odôvodnil tým, že o maloleté deti sa stará. Platí mesačné výživné 300 eur, nakoľko o deti nebolo postarané. Stále boli v iných rodinách a matka ich často nechávala samé doma, čo je ohrozovanie života maloletých detí. Otec sa preto rozhodol, že od piatku do nedele deti budú v rodičovskom dome u matky otca v opatere, kde bude o nich postarané, vo T. Q. K., J. XXX, lebo matka detí navštevuje nočné bary. Matka trávi pravidelne s partnermi každý víkend a rozhadzuje peniaze čo jej otec platí výživné. Nemal by jej dávať žiadne peniaze, lebo deti sú 3 dni u otca a 4 dni u matky. Nájomné by mal matke platiť jej kamarát, s ktorým žije v jednej domácnosti a stará sa aj o rodinu, pričom otec sa o svoje deti stará finančne a majú čo žiadajú a čo potrebujú mimo stravy. Matka maloletých detí aj keď žili v jednej domácnosti nechala otca doma s deťmi a ona sa išla v noci túlať a flákať sa. Keď sa otec ozval, že to tak nemôže pokračovať, trvalo to už osem rokov, navrhla otcovi, aby žili v jednej domácnosti, ale každý si bude žiť svoj vlastný život. Otec s tým nesúhlasil, tak ho jedného dňa matka detí čakala pred domom a už otca viac nevpustila do domu, vyhodila ho, stratil všetko, hlavne rodinu. Všetko, čo spolu vybudovali, ostalo u matky a dlhy platí otec doposiaľ. Matka maloletých detí nedala otcovi ani osobné veci, musel si kúpiť nové ošatenie. Zarobil 2.000 eur v dvoch prácach a matke bolo všetko málo. Mali dom bol plný cudzích ľudí, otcovi sa už ani večera neušla, keď matke nadával, opľula ho do ksichtu. Odkedy sa otec s matkou maloletých detí rozišli, otec chodí len do jednej roboty. Deti pri odchode domov v nedeľu idú s plačom, ale už rátajú dni do piatku, kedy prídu znova, lebo u starej matky si naozaj užívajú svoje detstvo. Maloletého W. sa psychicky veľmi dotklo, že sa on musí starať o maloleté deti, keď matka ich nechá osamote, veľmi zle sa učí, má samé štvorky, pričom kým žila rodina spolu, bol vyznamenaný.
5. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje otec za nepreskúmateľný, nesprávny a nezákonný. Odvolanie smeruje proti všetkým výrokom. A to minimálne z dôvodu, že výrok napadnutého rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozsudku, je zmätočný a táto vada robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným, zároveň súd nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Ako je už z označenia prejednávanej veci a ďalších subjektov (deti U.) zrejmé, tak výrok napadnutého rozsudku sa netýka tejto veci. Osoba maloletého N. P., vo výroku uvedený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.12.2013 č. k. 9P/95/2013-15 ani predmet konania - zvýšenie výživného sa netýka tejto právnej veci a nemá s ňou žiadny súvis. Už len táto samotná skutočnosť zakladá absolútnu nepreskúmateľnosť tohto rozsudku.
6. Ďalej súd prvej inštancie svojim konaním odňal otcovi možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa k matkinmu návrhu a predniesť svoje argumenty a návrhy. Rozsah dokazovania považuje otec za nedostatočný a založený len na tvrdeniach matky. Písomným podaním zo dňa 05.09.2017 sa v dostatočnom predstihu otec ospravedlnil, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie z dôvodu, že v termíne, na ktorý bolo vytýčené pojednávanie sa bude nachádzať mimo Slovenskej republiky a zároveň požiadal o odročenie tohto termínu, nakoľko sa chcel pojednávania v tejto právnej veci zúčastniť. Otec nesúhlasí s argumentáciou súdu, že neuviedol žiadny vážny dôvod pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania, bez doloženia hodnoverných dokladov. Aj z podaní a vyjadrení matky vyplývalo, že otec pracuje v zahraničí. Vyššie uvedeným konaním bola otcovi nielen odňatá možnosť konania pred súdom, ale boli priamo porušené jeho základné práva a to právo na súdnu ochranu a právo na rovnosť účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). Na základe uvedených skutočností otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, prostredníctvom právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedla, že s podaným odvolaním a jeho dôvodmi v nesúhlasí, toto odvolanie podľa vedomia matky písala matka otca maloletých detí, ktorá je proti matke maloletých detí zaujatá. Usudzuje tak podľa písomného prejavu, ktorý je jej povedomý a iba podpis na ňom by mal patriť odvolateľovi. Matka sa o maloleté deti v plnom rozsahu riadne stará, čo skonštatoval aj kolízny opatrovník. Otec maloletých detí od 16.09.2014 uhrádzal výživné na maloleté deti mesačne po 400 až 500 eur. Je pravdou, že maloleté deti navštevujú nepravidelne a nie všetky naraz súčasnú domácnosť otca, avšak čas týchto návštev len zriedka kedy trávia s otcom, väčšinou sa im venuje stará matka, ktorá im sporadicky uhrádza nepravidelné výdavky. Niekedy tak robí aj otec. Súd správne zistil a vysporiadal sa so zárobkovými možnosťami i osobnými pomermi otca maloletých detí a správne vyhodnotil a posúdil aj odôvodnené výdavky a potreby spojené s výchovou a výživou maloletých detí. Od pojednávania sa zmenili osobné pomery matky, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku bola práceneschopná a jej práceneschopnosť naďalej trvá. V súčasnosti sú matke vyplácané nemocenské dávky, naposledy 17.10.2017 v sume 295,70 eura o čom prikladá potvrdenie Sociálnej poisťovne pobočky Galanta. Je pravdou, že maloletý W. je psychicky labilný a matka s ním navštevuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie so sídlom Alžbetínske nám. 1194/1, Dunajská Streda, od 30.09.2016 na jej žiadosť. Tieto problémy súvisia so zhoršením sa jeho prospechu a s jeho pubertálnym vývojom. Nie je pravdou, že by tak bolo v dôsledku správania sa matky maloletého. Zhoršený prospech je aj z toho dôvodu, že maloletý W. so základnej školy vo T. Q. K. prestúpil po zmene bydliska do základnej školy v D. Y., kde naňho boli kladené oproti predchádzajúcej škole zvýšené nároky, čo ťažko zvládal a ťažšie sa prispôsoboval novému prostrediu, v ktorom sa vyskytla aj šikana, ktorú matka riešila osobne spolu s ďalšími rodičmi. Po návštevách maloletých detí si matka tiež všimla, že deti si prinášajú z pobytu u starej matky a po stretnutiach s otcom také prejavy voči matke, ktoré svedčia o skutočnosti, že sú manipulované voči matke. Súd správne posúdil návrh matky a tak isto správne rozhodol o výške výživného, pričom správne posúdil oprávnené potreby maloletých detí i pomery otca maloletých detí, ktorý sa po celý čas vyhýbal súdnemu konania a nezúčastnil sa ani vyhlásenia rozsudku. Súd po podaní odvolania otcom napravil chybný výrok rozsudku opravným uznesením. Možnosť odročenia pojednávania posudzuje súd. Podľa obsahu ospravedlnenia otca, ktoré bolo súdu doručené 25.09.2017 a pojednávanie sa konalo 29.09.2017. V tomto ospravedlnení otec detí uvádza, že v danom termíne bude mimo územia SR a žiada odročenie pojednávania. Je síce pravdou, že z obsahu spisu i vyjadrenia matky je zrejmé, že otec má pravdepodobne pracovisko mimo územia SR. Vzhľadom na dĺžku konania a postoj otca detí k celému konaniu, ktoré prebieha od 08.07.2015 mal otec detí dostatočný priestor na komunikáciu so súdom a včasné oznámenie svojej neprítomnosti, ktoré bližšie nezdôvodnil, navyše v ospravedlnení neoznámil ani možnosti komunikácie s ním t.j. telefónny kontakt, ani e-mailovú adresu pre komunikáciu so súdom v súlade s § 183 ods. 3 a 4 CSP. V tom čase otec nemal ani právneho zástupcu. Zo spisu vyplýva, že tvrdenie otca detí, že sa písomne ospravedlnil v dostatočnom predstihu z neúčasti na pojednávaní a žiadal jeho odročenie nie je pravdivé, o čom svedčí aj prípis na čl. 136 spisu. Matka preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné.
9. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na stanovenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie na maloletého W. (nar. XXXX) 200 eur, na maloletého W. (nar. 2010) a W. J. (nar. 2010) po 150 eur mesačne, či došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces tým, že nebolo vyhovené jeho návrhu na odročenie pojednávania a súd konal v jeho neprítomnosti a otcovi neumožnil zúčastniť sa pojednávania a tým, že rozsudok súdu je zmätočný, pretože výrok rozsudku je v rozpore s jeho odôvodnením.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
11. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Je pravdou, že súd prvej inštancie doručil otcovi rozsudok, ktorého výrok nesúvisel ani s úvodnou časťou rozsudku a ani s odôvodnením rozsudku. Po odvolaní otca súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie dňa 26.10.2017, v ktorom uvedenú zrejmú nesprávnosť podľa § 244 CSP odstránil a opravné uznesenie obsahovalo zhodný výrok tak, ako bol výrok rozsudku vyhlásený na verejnom pojednávaní dňa 29.09.2017 (zápisnica č.l. 141).
13. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie svojim konaním odňal otcovi možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa k matkinmu návrhu a predniesť svoje argumenty a návrhy na vykonanie dokazovania. Písomným podaním zo dňa 05.09.2017 sa v dostatočnom predstihu otec ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že v termíne, na ktorý bolo vytýčené pojednávanie sa bude nachádzať mimo Slovenskej republiky a zároveň požiadal o odročenie termínu pojednávania, lebo sa chcel pojednávania v tejto právnej veci zúčastniť. Vyššie uvedeným konaním bola otcovi nielen odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené jeho základné práva a to právo na súdnu ochranu a právo na rovnosť účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR).
14. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom otca, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Matka podala návrh na začatie konania 08.07.2015 a v návrhu označila bydlisko otca v W., W. XXX/X. Na uvedenú adresu súd doručoval otcovi písomnosti prvý krát 23.10.2015 (návrh na začatie konania, výzvu, zásielka na č.l. 12), druhý krát 28.12.2015 (zásielka č.l. 63). Obidve zásielky sa súdu vrátili s poznámkou, že adresátovi boli uložené na pošte a v odbernej lehote si ich neprevzal. Následne súd prvej inštancie šetril pobyt otca maloletých detí a Obec T. Q. K. súdu 12.02.2016 oznámila, že otec sa zdržiava u svojej matky P. U. na adrese T. Q. K., J. ulica č. XXX/XX. Po tomto zistení súd prvej inštancie otcovi doručoval zásielky do vlastných rúk na zistenú adresu 22.06.2017 (č.l. 116), dňa 29.06.2017 (č.l. 123), pričom obe zásielky obsahujúce návrh, výzvu a iné písomnosti boli súdu v vrátené s poznámkou pošty, že neboli prevzaté v úložnej lehote. Až potom, keď súd požiadal o doručenie písomností otcovi políciu, otec si písomnosti, vrátane návrhu na začatie konania, výzvy, poučenia a predvolania na pojednávanie dňa 20.09.2017 prevzal a súdu doručil 25.09.2015 list s textom, že v stanovenom termíne pojednávania 29.09.2017 bude mimo SR a žiada odklad pojednávania. Otec maloletých detí sa k doručenému návrhu na začatie konania nevyjadril napriek tomu, že prevzal aj návrh spolu s výzvou, aby sa k návrhu vyjadril. Dôvody, pre ktoré má súd odročiť pojednávanie sú uvedené v § 183 CSP, pričom musí ísť o dôležitý dôvod. Ak má súd z dôležitého dôvodu odročiť pojednávanie, je povinnosťou účastníka konania uviesť takýto dôležitý dôvod v návrhu na odročenie pojednávania. V prejednávanej veci však otec žiaden dôvod, pre ktorý navrhoval pojednávanie odročiť neuvádzal a neuviedol vo svojom podaní telefónne číslo ani elektronickú adresu v súlade s § 183 ods. 4 CSP, pričom z ustanovenia vyplýva, že ide o povinnosť účastníka tieto údaje uvádzať. Povinnosťou súdu nie je dedukovať, domýšľať si, prečo sa asi otec nezúčastnil pojednávania. Navyše otec si zásielku prevzal na adrese vo T. Q. K., kde mu predtým (ako si zásielku po doručení políciou prevzal) súd dvakrát doručoval zásielku do vlastných rúk a súdu bola vrátená ako neprevzatá. V súlade s § 111 ods. 3 CSP sa písomnosť požuje dňom vrátenia nedoručenej
zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Z uvedeného je evidentné, že otec sa vyhýbal preberaniu zásielok a sám svojím konaním spôsobil, že sa včas nedozvedel o obsahu listových zásielok, ktoré mu boli riadne, do vlastných rúk doručované, preto sa nemožno stotožniť s jeho námietkou v podanom odvolaní, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
15. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach odôvodnil, aj keď stručne, zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením stotožňuje, k namietanej výške, resp. rozsahu výživného na maloletého W. 200 eur a na maloletú W. J. a W. považuje za potrebné dodať nasledovné:
16. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, jednak na strane povinného v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času, a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t. j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťoval jednak potreby maloletých detí a jednak príjem otca. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa J. X. (G.) E., so sídlom v R., ktorý súdu oznámil, že otec mal v období od 01.01.2016 do 30.06.2016 čistý príjem 11.516,63 eura (č.l. 106), t. j. otec maloletých detí bol schopný priemerne mesačne zarobiť 1.919 eur (11.516,63:6). Ak súd otca zaviazal na platenie výživného na tri deti spolu 500 eur, ide o primeranú výšku výživného v súlade s vyššie uvedenými zásadami, podľa ktorých sa súd riadi pri určovaní výšky výživného a ak matka v čase rozhodovania súdom poberala nemocenské dávky vo výške približne 300 eur. Maloleté deti sa majú právo podieľať na životnej úrovni otca a ak otec zarába viac, môže platiť vyššie výživné ako minimálne. Pokiaľ otec namietal, že matka maloletých detí sa o deti riadne nestará a necháva ich často samé, resp. trávia čas so starou matkou, takýto argument neumožňuje súdu znížiť výšku výživného. Uvedený argument by bol relevantný vo vzťahu k návrhu otca na zverenie detí do osobnej starostlivosti, resp. o návrhu otca na zverenie detí do striedavej starostlivosti, ale takéhoto návrhu sa otec nedomáha.
19. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletých detí s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že je dôvodné zaviazať otca na platenie výživného na 15 ročného W. vo výške 200 eur a na 8 ročné dvojičky W. J. a W. po 150 eur. Takto určená výška výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov detí, ako i odôvodneným potrebám detí a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o deti.
20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
22. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).