Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/86/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: Mgr. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX Z., právne zastúpená: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., IČO: 52 651 258, Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. /RK zo dňa 10.10.2019, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Správne konanie začal žalovaný z vlastného podnetu upovedomením o začatí konania dňa 22.03.2019, v ktorom uviedol, že zistil, že žalobkyňa neabsolvovala počas roka odo dňa jej zápisu do registra mediátorov potrebný počet odborných seminárov v zmysle o mediácii a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o mediácii“ alebo ako „“) a nezúčastnila sa ani žalovaným nariadeného preskúšania. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 37722/2019-152 zo dňa 26.06.2019 rozhodol o vyčiarknutí žalobkyne z registra mediátorov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa v období odo dňa jej zápisu do registra mediátorov nepredložila žalovanému dostatočný počet osvedčení o účasti na odborných seminároch organizovaných ministerstvom. Žalobkyňa bola povinná počas piatich rokov odo dňa účinnosti , ktorým sa zaviedol systém ďalšieho vzdelávania mediátorov (t. j. od 01.07.2010 do 01.07.2015), zúčastniť sa aspoň dvoch odborných seminárov v zmysle zákona o mediácii účinného do 31.12.2015. Následne v zmysle novely zákona o mediácii účinného do 31.12.2015 bola povinná preukázať účasť na odbornom seminári organizovanom ministerstvom od 01.01.2016 počas každého roka. 3. Prvostupňový správny orgán mal na základe uvedeného za to, že žalobkyňa takýmto postupom nesplnila podmienky stanovené zákonom na riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania mediátora v zmysle v spojení s zákona o mediácii, a preto jej opakovane nariadil vykonanie preskúšania. Nakoľko sa žalobkyňa nariadeného preskúšania opakovane nezúčastnila, žalovaný konajúci v prvom stupni žalobkyňu v zmysle zákona o mediácii z registra mediátorov vyčiarkol. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, v ktorom uviedla, že z preskúšania sa vždy riadne a včas ospravedlnila, a to zo závažných zdravotných a rodinných dôvodov. Zároveň požiadala, aby žalovaný upustil od vyčiarknutia z registra mediátorov a vzalo do úvahy jej snahu

vzdelávať sa. Dodala, že v emailovej komunikácii zo dňa 16.11.2018 konzultovala o možnosti dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora a bolo jej uvedené, že pozastavenie je možné len vtedy, ak je znemožnený aj výkon inej pracovnej činnosti. V uvádzanej komunikácii požiadala žalobkyňa o usmernenie, do akej miery a akým spôsobom je potrebné preukázať existenciu a trvanie okolností, na základe ktorých by mohla požiadať o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora. Zároveň dodala, že o opatrovaní jej blízkeho člena rodiny nebolo ešte rozhodnuté. 5. Žalovaný o rozklade rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. /RK zo dňa 10.10.2019. ktorým zamietol rozklad žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie č. 37722/2019-152 zo dňa 26.06.2019 potvrdil. 6. Podľa žalovaného v prvostupňovom konaní nevylučoval dočasné pozastavenie výkonu činnosti, avšak za predpokladu, že žalobkyňa má znemožnený výkon aj inej pracovnej činnosti. Žalobkyňa však zhrnula svoju prípadnú žiadosť o prerušenie výkonu činnosti mediátora v zmysle § 8a zákona o mediácií len vo svojom vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania. Z obsahu jej vyjadrení však vyplynulo, že opatrovanie zdravotne postihnutého člena rodiny jej nebráni pri výkone inej pracovnej činnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že výkon činnosti mediátora nemôže tvoriť prekážku v opatrovaní ťažko zdravotne postihnutého člena rodiny, ak tomu nebráni ani výkon inej pracovnej činnosti. Ani prípadné dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora už nemôže spätne zhojiť, resp. zvrátiť tú skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala absolvovanie potrebného počtu seminárov za rozhodné obdobie, a že sa nezúčastnila ani nariadeného preskúšania. Okolnosti na vyčiarknutie by teda existovali aj v čase po skončení dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora. 7. Žalovaný v danej súvislosti dodal, že v zmysle § 8a zákona o mediácií má možnosť rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu činnosti mediátora vtedy, ak mediátor o dočasné pozastavenie výkonu činnosti písomne požiada a zároveň bezpochybne preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov, príp. iný dôležitý dôvod. Nakoľko žalobkyňa nepodala riadnu žiadosť o dočasné pozastavenie činnosti, ktorou by sa správny orgán bol povinný vysporiadať, ale prípadné dočasné pozastavenie formulovala len v rámci mailovej komunikácie a následne ako alternatívny návrh vo svojom vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania o vyčiarknutí zo zoznamu mediátorov, resp. v konaní o rozklade. S ohľadom na skutočnosť, že ani prípadným pozastavením činnosti by neodpadla povinnosť preukázať riadne vykonanie vzdelávania nariadeným preskúšaním, žalovaný konštatoval, že na takto formulovaný návrh nemožno v konaní o rozklade prihliadať. 8. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že žalobkyňa bola zapísaná do registra mediátorov dňa 28.11.2006 a absolvovala v rámci nového systému ďalšieho vzdelávania mediátorov (t. j. v období od 01.07.2010 až do 01.07.2015) len jeden odborný seminár dňa 29.06.2012, pričom od roku 2016 sa zúčastnila odborných seminárov dňa 12.12.2016, 05.12.2017 a 03.12,2018, čo preukázala fotokópiami osvedčení o účasti. Prvostupňový správny orgán tak nemal za preukázané vzdelávanie podľa § 10a ods. 2 zákona o mediácii účinného do 31.12.2015, ktoré ustanovovalo povinnosť absolvovať aspoň dva odborné semináre počas piatich rokov. Účasť na seminári uskutočnenom v októbri 2012, preukázanú účastníčkou konania fotokópiou faktúry č. 12104 zo dňa 19.10.2012, nemožno považovať na účely preukázania ďalšieho vzdelávania mediátorov za relevantný, keďže seminár nebol organizovaný žalovaným. Na účely ďalšieho vzdelávania bolo možné akceptovať iba osvedčenia od vzdelávacích inštitúcií, s ktorými má žalovaný uzavretú zmluvu o organizácii odborného vzdelávania ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov. 9. Pokiaľ k nevykonaniu preskúšania žalobkyňa uviedla, že z preskúšania sa vždy riadne a včas ospravedlnila, a to zo závažných zdravotných a rodinných dôvodov, žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že prvá pozvánka na preskúšanie zo dňa 23.10.2017 bola žalobkyni doručená dňa 8.11.2017. Podaním doručeným žalovanému 05.12.2017 prostredníctvom elektronickej komunikácie žalobkyňa preukázala fotokópiu osvedčenia o účasti na odbornom seminári organizovanom žalovaným zo dňa 29.06.2012 a 12.12.2016, pričom zároveň ospravedlnila svoju neúčasť na preskúšaní uskutočnenom dňa 05.12.2017 z rodinných a zdravotných dôvodov. Na základe uvedeného bola žalobkyni zaslaná ďalšia pozvánka na preskúšanie zo dňa 29.01.2018, ktorá jej bola preukázateľne doručená dňa 05.02.2018. Podaním doručeným ministerstvu 20.03.2018 prostredníctvom emailovej komunikácie žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na preskúšaní uskutočnenom 21.03.2018, a to zo zdravotných a rodinných dôvodov s tým, že uviedla, že sa stará o svoju ťažko chorú matku, ktorej zdravotný stav sa dramaticky zhoršuje. Následne bola žalobkyni zaslaná tretia pozvánka na preskúšanie zo dňa 12.04.2018, ktorá jej bola preukázateľne doručená dňa 19.04.2018. Dňa 08.06.2018 sa žalobkyňa ospravedlnila z neúčasti na preskúšaní uskutočnenom dňa 12.06.2018, a to zo zdravotných a rodinných dôvodov.

10. Žalovaný argumentoval, že každá pozvánka na preskúšanie bola mediátorke doručená viac ako tri týždne pred termínom preskúšania, avšak ospravedlnenie z jej strany bolo správnemu orgánu spravidla oznamované deň vopred, resp. v minimálnom časovom predstihu a bez dostatočného zdôvodnenia (resp. dokladovania tvrdených skutočností). V čase konania preskúšania dňa 05.12.2017 sa žalobkyňa ospravedlnila z preskúšania z rodinných a zdravotných dôvodov, no v rovnaký deň sa zúčastnila odborného semináru mediátorov. 11. Prvostupňový správny orgán nariaďoval preskúšanie opakovane (celkovo trikrát), a to aj napriek tomu, že žalobkyňa sa viac ako pol roka ospravedlňovala z rovnakých dôvodov. Akceptovaním takéhoto prístupu by k vykonaniu preskúšania nedošlo nikdy, a preto sa nemožno stotožniť ani s námietkou žalobkyne uvedenou v rozklade, že svoju neúčasť na preskúšaní vždy riadne ospravedlnila. Žalovaný podotkol, zákon o mediácii neukladá povinnosť správnemu orgánu akceptovať žiadne ospravedlnenie, napriek tomu boli žalobkyni poskytnuté tri termíny na vykonanie preskúšania. 12. Nakoľko žalobkyňa neabsolvovala potrebný počet odborných seminárov v zmysle § 10a ods. 2 zákona o mediácii účinného do 31.12.2015, ani v zmysle ustanovenia § 10a ods. 3 zákona o mediácii a nezúčastnila sa ani žalovaným opakovane nariadeného preskúšania uskutočneného dňa 05.12.2017, 21.03.2018 a 12.06.2018, žalovaný nemal inú možnosť, ako postupovať v zmysle § 10a ods. 4 v spojení s § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii a vyčiarknuť žalobkyňu z registra mediátorov. Správnemu orgánu pritom nie je zo strany zákonodarcu daný priestor na akúkoľvek správnu úvahu ohľadom uloženej sankcie a jasne určuje, že ak mediátor nevykoná preskúšanie nariadené žalovaný, mediátora žalovaný vyčiarkne z registra mediátorov. Žalovaný zo zákona nie je povinný akceptovať ospravedlnenie neúčasti na preskúšaní a stanoviť náhradný termín, avšak z ľudského hľadiska a na základe individuálneho posúdenia situácie prvostupňový správny orgán stanovuje náhradné termíny. 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch stupňoch v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.

II. Žaloba

14. Žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2019 sa žalobkyňa domáhala: 1) zrušenia rozhodnutia žalovaného č. /RK zo dňa 10.10.2019, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, sekcie dohľadu, odboru dohľadu nad právnickými profesiami ako prvostupňového správneho orgánu č. 37722/2019-152 zo dňa 26.06.2019. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa o vyčiarknutí žalobkyne z registra mediátorov. 2) žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu žalobkyne na dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora 3) žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že trvanie na nevykonávaní inej závislej činnosti ako jednej z podmienok na dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora je nezákonné.

15. Uznesením č.k. -17 zo dňa 31.01.2020 krajský súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnila a opravila svoje podanie opísané vyššie a odstránila jeho neúplnosť a nezrozumiteľnosť.

16. Podaním elektronicky doručeným dňa 04.03.2020 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu doplnila a opravila svoju žalobu, pričom upravila aj žalobný návrh. Žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. /RK zo dňa 10.10.2019 ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie žalovaného vydaného v prvom stupni pod č. 37722/2019-152 zo dňa 26.06.2019 a vec vrátil orgánu verejnej moci prvého stupňa na ďalšie konanie.

17. Žalobkyňa v žalobe poukázala na znenia § 10a ods. 3 zákona o mediácii v znení účinnom do 31.12.2015 a v znení účinnom od 01.01.2016 a tvrdila, že po účinnosti novely od 01.01.2016 bol žalovaný oprávnený vyškrtnúť žalobkyňu zo zoznamu mediátorov len a výhradne pre predchádzajúce neabsolvovanie aspoň jedného odborného seminára počas roka. Zo zákona o mediácii úplne vypadlo oprávnenie k preskúšaniu mediátora z dôvodu nezúčastní aspoň na dvoch odborných seminárov počas piatich rokov.

18. Uvedený záver podľa žalobkyne podporuje aj skutočnosť, že sa zásadne zmenili podmienky preskúšania, kedy v znení účinnom do 31.12.2015 bolo preskúšanie mediátora fakultatívne a ponechané na zvážení žalovaného, pričom od 01.01.2016 sa preskúšanie stalo obligatórnym. Na základe uvedeného je zrejmé, že fakultatívne oprávnenie na preskúšanie žalobkyne z dôvodov, ktoré nastali pred 01.01.2016 novelizáciou zákona odpadlo.

19. Ďalej žalobkyňa uviedla, že si splnila povinnosť zúčastniť sa odborného seminára(ov), konaných v dňoch: dňa 12.12.2016, dňa 5.12.2017, dňa 3.12.2018, pričom žalovaný arbitrárne nariadil preskúšanie, aj keď v čase nariadenia preskúšania mala žalobkyňa splnený predpísaný rozsah ďalšieho vzdelávania, a to v rozsahu povinných seminárov, ktorý bol predpísaný s účinnosťou od 01.01.2016.

20. Uvedený záver podľa žalobkyne podporuje aj znenie prechodných ustanovení k zákonu o mediácii v znení účinnom od 01.01.2016. Podľa § 16a ods. 1 zákona o mediácii (od 01.01.2016) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2016; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2016 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015. Podľa § 16a ods. 4 zákona o mediácii osvedčenia o účasti na odbornom seminári organizovanom ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 sa považujú za osvedčenia o účasti na odbornom seminári podľa predpisov účinných od 1. januára 2016.

21. Z prechodných ustanovení zákona nie je možné dospieť k záveru, že oprávnenie žalovaného na vyškrtnutie zo zoznamu mediátorov z dôvodov, ktoré vznikli pred 01. januárom 2016 vo vzťahu k odbornej príprave, trvalo aj po účinnosti novely zákona o mediácii. Ďalšie vzdelávanie mediátorov, resp. vyškrtnutie zo zoznamu mediátorov nespadá pod pojem „vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté“, preto na vyškrtnutie zo zoznamu mediátorov po 01.01.2016 mohli vzťahovať len dôvody na vyškrtnutie, ktoré nastali po tomto dátume. Keďže dôvody na vyškrtnutie zo zoznamu mediátorov neboli po roku 01.01.2016 na strane žalobkyne splnené, rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu mediátorov bolo vydané v rozpore s § 10a ods. 4 zákona o mediácii (v znení účinnom po 01.01.2016).

22. Žalobkyňa poukázala na § 8a ods. 1 zákona o mediácii a namietala, že pred vydaním rozhodnutia o vyškrtnutí zo zoznamu mediátorov boli u nej splnené podmienky na dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora. Žalobkyňa podala kvalifikovaný návrh zo dňa 16.11.2018 na pozastavenie činnosti mediátora, pričom výklad žalovaného v rozhodnutí bol v tomto smere formalistický. Žalovaný nezohľadnil, že žalobkyňa obdržala nesprávne usmernenie od pracovníčky žalovaného, kedy jej bola oznámená nezákonná podmienka spočívajúca v nemožnosti vykonávať aj inú závislú pracovnú činnosť. Zákon o mediácii pripúšťal pozastavenie výkonu funkcie činnosti mediátora vážnych rodinných alebo osobných dôvodov prípadne z iného dôležitého dôvodu. Na strane žalobkyne existovali vážne rodinné a osobné dôvody, ktoré odôvodňovali pozastavenie činnosti mediátora, tieto dôvody boli kvalifikovaným spôsobom Žalobcovi oznámené. Na základe uvedeného mal žalovaný vydať rozhodnutie o pozastavení činnosti a až následne mohol pristúpiť k nariadeniu prípadného preskúšania žalobkyne resp. k vydaniu rozhodnutia o vyškrtnutí zo zoznamu mediátorov. Uvedená skutočnosť zakladá podľa žalobkyne podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

23. Žalobkyňa namietala šikanózny postup zo strany žalovaného, keď vo svojom rozhodnutí uviedol, že „v čase konanie skúšania dňa 05.12.2017 sa mediátorka ospravedlnila z preskúšania z rodinných a zdravotných dôvodov, no v rovnaký deň sa zúčastnila odborného seminára mediátorov.“ Uvedené považovala za irelevantné, keďže dôvodom na vyškrtnutie mala byť neúčasť na seminári konanom dňa 12.06.2018 a nie dňa 05.12.2017.

24. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že: „prvostupňový orgán nariaďoval preskúšavanie opakovane (celkovo trikrát), a to aj napriek tomu, že sa mediátorka ospravedlňovala z rovnakých dôvodov. Akceptovaním takéhoto prístupu by k vykonaniu preskúšania nikdy nedošlo.“ Žalovaný mal povinnosť skúmať, či sú podmienky na priznanie ospravedlnenia v jednotlivých prípadoch, resp. termínoch splnené. Ak dôvody na preskúšanie boli na strane žalobkyne v prípade ospravedlnenia z preskúšania rovnaké, pričom tieto rovnaké dôvody akceptoval žalovaný pre odklad preskúšania v

termínoch 23.10.2017 a 05.12.2017, potom z rozhodnutia nie je zrejmé prečo takéto rovnaké dôvody na strane žalobkyne neakceptoval aj pred termín preskúšania 12.06.2018.

III. Vyjadrenie žalovaného

25. Podaním doručeným súdu dňa 14.07.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe, pričom zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Argumentácia žalovaného vo vyjadrení bola obdobná ako odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

IV. Relevantné právne predpisy

26. Podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii ministerstvo vyčiarkne z registra mediátorov toho, kto nevyhovel pri opakovanom preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal.

27. Podľa § 8a ods. 1 zákona o mediácií ministerstvo môže rozhodnutím dočasne pozastaviť výkon činnosti mediátora, ak mediátor o pozastavenie výkonu písomne požiada a preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Ministerstvo môže rozhodnutím dočasne pozastaviť výkon činnosti mediátora aj z iného dôležitého dôvodu. Ministerstvo rozhodnutie zruší, ak pominú dôvody jeho vydania a dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora nezanikne podľa odseku 2.

28. Podľa § 10a ods. 1 zákona o mediácii účinného do 31.12.2015 ministerstvo organizuje prostredníctvom vzdelávacej inštitúcie každé dva roky najmenej jeden odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov. Vzdelávacia inštitúcia vydá mediátorovi osvedčenie o účasti na odbornom seminári, ktoré mediátor predloží ministerstvu.

29. Podľa § 10a ods. 2 zákona o mediácii účinného do 31.12.2015 ak sa mediátor nezúčastní aspoň dvoch odborných seminárov počas piatich rokov, ministerstvo môže nariadiť jeho preskúšanie.

30. Podľa § 10a ods. 1 zákona o mediácii účinného od 01.01.2016 mediátor je povinný sa podľa tohto zákona sústavne vzdelávať.

31. Podľa § 10a ods. 2 zákona o mediácii účinného od 01.01.2016 ministerstvo prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií zapísaných v registri vzdelávacích inštitúcií organizuje každý rok najmenej jeden odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov. Program odborného seminára a jeho rozsah určuje ministerstvo. Vzdelávacia inštitúcia vydá mediátorovi osvedčenie o účasti na odbornom seminári, ktoré mediátor bezodkladne predloží ministerstvu.

32. Podľa § 10a ods. 3 zákona o mediácii účinného od 01.01.2016 ak sa mediátor nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas roka, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie.

33. Podľa § 10a ods. 4 zákona o mediácii účinného od 01.01.2016 ak ministerstvo nariadi preskúšanie, mediátor je povinný zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní mediátor nevyhovie, môže preskúšanie v termíne určenom ministerstvom zopakovať. Ak mediátor preskúšanie v termíne určenom ministerstvom nevykoná alebo pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo mediátora vyčiarkne z registra mediátorov.

34. Podľa § 16a ods. 1 zákona o mediácii účinného od 01.01.2016 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2016; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2016 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.

35. Podľa § 16a ods. 4 zákona o mediácii účinného od 01.01.2016 osvedčenia o účasti na odbornom seminári organizovanom ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 sa považujú za osvedčenia o účasti na odbornom seminári podľa predpisov účinných od 1. januára 2016.

V. Posúdenie veci správnym súdom

36. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa zamietol.

37. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

40. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

41. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

42. Predmetom posúdenia zákonnosti boli rozhodnutia žalovaného, ktorými rozhodol o vyčiarknutí žalobkyne z registra mediátorov, a to z dôvodu, že sa žalobkyňa nezúčastnila nariadeného preskúšania, ktoré žalovaný nariadil z dôvodu, že žalobkyňa v období odo dňa jej zápisu do registra mediátorov nepredložila žalovanému dostatočný počet osvedčení o účasti na odborných seminároch organizovaných ministerstvom.

43. Podľa zákona o mediácii mediátor je fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, pričom výkon tejto činnosti reguluje v súlade s týmto zákonom žalovaný. Žalovaný vedie register mediátorov, register mediačných centier a register vzdelávacích inštitúcií. Žalovaný zapisuje osoby po splnení podmienok podľa § 8 ods. 2 zákona do registra mediátorov a v prípade naplnenia predpokladov uvedených v § 8 ods. 5 zákona mediátora z takého registra rozhodnutím vydaným v správnom konaní.

44. Jedným z dôvodov na vyčiarknutie mediátora z registra mediátorov je skutočnosť, že mediátor v určenom termíne nevykonal preskúšanie (§ 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii), ktoré nariaďuje žalovaný z dôvodov a za podmienok uvedených v zákone o mediácii.

45. V zmysle § 10a ods. 4 zákona o mediácii pokiaľ žalovaný mediátorovi nariadi preskúšanie, je tento povinný sa preskúšania zúčastniť, a to v termíne určenom žalovaným. Uvedené zákonné ustanovenie ďalej určuje, že mediátor môže preskúšanie v termíne určenom žalovaným jedenkrát zopakovať v prípade, ak pri preskúšaní nevyhovie. Pokiaľ mediátor nevyhovie ani v opakovanom preskúšaní, žalovaný mediátora vyčiarkne z registra mediátorov. Takáto možnosť opakovaného resp. náhradného termínu preskúšania nie je zákonom mediátorovi daná v prípade, ak sa preskúšania v termíne určenom žalovaným nezúčastní. Dikcia § 10a ods. 4 zákona o mediácii neoprávňuje žalovaného určiť mediátorovi, ktorý nevykonal preskúšanie v určenom termínu, ďalší (náhradný) termín na preskúšanie. Žalovanému je

§ 10a ods. 4 zákona jednoznačne formulovaná povinnosť v prípade, ak mediátor nevykoná preskúšanie v určenom termíne, vyčiarknuť mediátora z registra mediátorov.

46. Z uvedeného vyplýva, že zákon o mediácii (ani iný právny predpis) neumožňoval žalovanému určovať žalobkyni druhý termín preskúšania, pokiaľ sa určeného termínu preskúšania uskutočneného dňa 05.12.2017 nezúčastnila a nevykonala ho. Ani určenie tretieho termínu preskúšania žalovaným z dôvodu, že žalobkyňa nevykonala druhý termín určený žalovaným na 21.03.2018, nebol úkon vychádzajúci z pokynu daného žalovanému § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii. Zo strany správneho orgánu išlo o konanie mimo rámec právneho predpisu, pričom však je potrebné konštatovať, že postup zvolený žalovaným bol na prospech žalobkyne. Preto situáciu, ktorá vznikla po neúčasti žalobkyne na preskúšaní uskutočnenom dňa 12.06.2018, je potrebné zohľadniac vyššie vysvetlenú dikciu ustanovenia § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii vnímať autonómne.

47. Správny súd je toho názoru, že z dôvodu nevykonania preskúšania žalobkyňou v určenom termíne bol naplnený predpoklad uvedený v § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii a ktorého dôsledkom žalovaný bol povinný rozhodnúť o vyčiarknutí žalobkyne z registra mediátorov.

48. Ďalšou medzi účastníkmi súdneho konania spornou otázkou bolo naplnenie predpokladu na určenie povinnosti žalobkyni absolvovať preskúšanie, ktorým v danom prípade bol nedostatočný počet absolvovaných odborných seminárov.

49. Podľa názoru žalovaného bola žalobkyňa povinná počas piatich rokov odo dňa účinnosti , ktorým sa zaviedol systém ďalšieho vzdelávania mediátorov (t. j. od 01.07.2010 do 01.07.2015), zúčastniť sa aspoň dvoch odborných seminárov v zmysle zákona o mediácii účinného do 31.12.2015 a v zmysle novely zákona o mediácii bola žalobkyňa od 01.01.2016 počas každého roka povinná preukázať účasť na odbornom seminári organizovanom ministerstvom.

50. Žalobkyňa s výkladom uvedených ustanovení zákona o mediácii nesúhlasila a naopak tvrdila, že tým, že zákon o mediácii od 01.01.2016 vyžadoval od mediátora účasť iba na jednom seminári počas roka, nesplnenie povinnosti určenej právnou úpravou účinnou do 31.12.2015 už nemohla byť dôvodom na jej vyčiarknutie z registra mediátorov.

51. Povinnosť ďalšieho vzdelávania mediátorov v zákona o mediácii zaviedol s účinnosťou od 01.07.2010 a povinnosť zúčastniť sa aspoň dvoch odborných seminárov počas piatich rokov pod hrozbou naradenia preskúšania v prípade nesplnenia tejto bola zákonom o mediácii určená do 31.12.2015. To znamená, že zákon o mediácii v znení účinnom do 31.12.2015 určoval v možnosť žalovanému nariadiť mediátorovi preskúšanie, pokiaľ sa mediátor nezúčastní aspoň dvoch odborných seminárov počas piatich rokov.

52. Žalobkyňa bola zapísaná do registra mediátorov dňa 28.11.2006. Od 01.07.2010 do 01.07.2015 bola žalobkyňa ako mediátorka zúčastniť sa aspoň dvoch odborných seminárov v zmysle § 10a zákona o mediácii účinného do 31.12.2015. V tomto období žalobkyňa absolvovala len jeden odborný seminár dňa 29.06.2012. Pokiaľ žalobkyňa predložila potvrdenie o tom, že absolvovala seminár v októbri 2012, tento seminár nemožno považovať za odborný seminár v zmysle § 10a ods. 1 zákona o mediácii účinného do 31.12.2015, keďže seminár nespĺňal podmienku jeho akceptovania v rámci ďalšieho vzdelávania mediátorov, pretože ho neorganizoval žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa počas piatich rokov v období do 31.12.2015 neabsolvovala počet odborných seminárov predpísaný v § 10a ods. 2 zákona o mediácii a žalovaný následkom toho mal oprávnenie uložiť jej povinnosť vykonať preskúšanie.

53. Novelou zákona o mediácii s účinnosťou od 01.01.2016 () bol minimálny limit účasti na odborných seminároch upravený tak, že žalovaný nariadi preskúšanie mediátora, ak sa mediátor nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas roka. Žalobkyňa preukázala, že sa zúčastnila odborných seminárov dňa 12.12.2016, 05.12.2017 a 03.12.2018, teda predpísaný počet odborných seminárov ustanovený v zákona o mediácii bol z jej strany dodržaný.

54. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že zmenou právnej úpravy odpadla možnosť žalovanému nariadiť žalobkyni preskúšanie z dôvodov predpokladaných § 10a ods. 2 zákona o mediácii

v znení účinnom do 31.12.2015. Argumentácia žalobkyni opierajúca sa o výklad § 16a ods. 1 a ods. 4 zákona o mediácii účinného od 01.01.2016 nie je podľa názoru súdu správna.

55. Z ustanovenia § 16a ods. 4 zákona podľa názoru súdu vyplýva, že potvrdenia o absolvovaní seminárov pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia akceptuje žalovaný aj po 01.01.2016. Žalovaný akceptoval skutočnosť, že žalobkyňa absolvovala odborný seminár dňa 29.06.2012. Neakceptoval však seminár absolvovaný žalobkyňou v októbri 2012, pretože tento nebol odborným seminárom v súlade s 10a ods. 1 účinného do 31.12.2015 a nemohol byť považovaný za odborný seminár ani v súlade s 10a ods. 2 účinného od 01.01.2016.

56. Pokiaľ ide o § 16a ods. 1 zákona o mediácii (od 01.01.2016), je potrebné pripomenúť, že zákon o mediácii sa vzťahuje na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov. Tento zákon sa vzťahuje aj na cezhraničné spory, ktoré vznikajú z obdobných právnych vzťahov okrem tých práv a povinností, s ktorými strany nemôžu podľa právneho poriadku, ktorým sa tento právny vzťah podľa osobitných predpisov spravuje, nakladať. Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu. Zavedením ďalšieho vzdelávania mediátorov zákonodarca sledoval skvalitnenie služieb mediátorov pri riešení mimosúdnych sporov, činnosti prispievajúcej k lepšiemu prístupu k spravodlivosti.

57. V dôvodovej správe k , ktorým sa mení a dopĺňa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/420/> o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinného od 01.01.2016, sa uvádza, že sa stanovujú prechodné ustanovenia, ktoré reagujú na jednotlivé zmeny právnej úpravy a ústavno-konformným spôsobom upravujú prechodný režim a potrebu aplikovania novej právnej úpravy na právne vzťahy vzniknuté podľa skoršej právnej úpravy. Prechodné ustanovenia sa vymedzujú jednak v rovine hmotnoprávnej v odseku 1, v rovine procesnoprávnej v odseku 2 a následne v rovine inštitucionálnej v zostávajúcich odsekoch prechodných ustanovení.

58. Dôvodová správa nenaznačuje, že by povinnosti resp. právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novelizujúceho zákon o mediácii, po 01.01.2016 zanikli a podľa názoru správneho súdu to nevyplýva ani zo znenia ustanovenia . Skutočnosť, že sa v texte tohto zákonného ustanovenia uvádza, že sa „vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2016 posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015“, nemohol znamenať zánik jednak povinnosti žalobkyne absolvovať dva odborné semináre v období piatich rokov, teda od 01.07.2010 do 01.07.2015. Aj podľa novej právnej úpravy zostalo oprávnením správneho orgánu nariadiť mediátorovi preskúšanie, pričom rozdiel bol v tom, že sa prijatím novely účinnej od 01.01.2016 sprísnil limit absolvovania odborných seminárov a z pôvodných dvoch počas piatich rokov sa zvýšil na jede za rok (2,5 násobok). Výklad prezentovaný žalobkyňou v správnej žalobe by bol v jej neprospech, pretože by to znamenalo, že žalovaný môže splnenie podmienky nariadenia preskúšania posudzovať retroaktívne, teda či sa žalobkyňa v priebehu jej registrácie ako mediátorka zúčastnila každý rok od 28.11.2006 resp. od 01.07.2010 aspoň jedného odborného seminára. Preto podľa názoru správneho súdu žalovaný nepochybil, ak žalobkyni nariadil preskúšanie z dôvodu, že sa v posudzovanom období nezúčastnila ďalšieho vzdelávania mediátora, ako jej to bolo uložené zákona o mediácii účinného do 31.12.2015.

59. Žalobkyňa namietala postup žalovaného pri jej žiadosti o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, ktorý podľa nej o tejto jej žiadosti uvedenej v emailovej komunikácii zo dňa 16.11.2018 nerozhodol, čím sa dopustil pochybenia v procesnom postupe a uvedená skutočnosť zakladá podľa žalobkyne podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

60. V prvom rade je potrebné uviesť, že o dočasnom pozastavení výkonu činnosti mediátora môže žalovaný rozhodnúť až na základe kvalifikovanej žiadosti. Mediátor podľa § 8a ods. 1 zákona o mediácii musí o pozastavenie výkonu požiadať písomne a preukázať existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Žalobkyňa v žalobe netvrdila, že takúto kvalifikovanú žiadosť podala, iba uviedla, že takáto žiadosť vyplynula z emailovej komunikácie zo dňa 16.11.2018.

61. Aj pokiaľ emailovú komunikáciu zo dňa 16.11.2018, žiadosť o dočasné pozastavenie výkonu jej činnosti mediátora z nej nevyplýva. Súd sa oboznámil s obsahom emailovej komunikácie od 12.11.2018 o 22:38 hod. do 16:11 o 10:45 hod. medzi žalobkyňou a pracovníčkou žalovaného, Sekcie dohľadu, Odboru dohľadu nad právnickými profesiami a zistil, že žalobkyňa sa ani v jednom z odoslaných emailoch nevyjadrila, že žiada o dočasné pozastavenie výkonu jej činnosti mediátora.

62. Možno preto zhrnúť, že žalovaný, pokiaľ nerozhodol o dočasnom pozastavení výkonu činnosti mediátora v prípade žalobkyne, nekonal v rozpore so zákonom o mediácii.

63. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil žalovaný správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).