Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/93/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, E., zastúpená JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom, Šafárikova 1522, Galanta, proti žalovanej: G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G. G. č. XXX, zastúpená JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, advokátkou, Čilistovská 12, Šamorín, o zaplatenie 3.600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 9. februára 2016, č.k. 26C/253/2011-96, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil G. E., v rozsudku označenej ako žalovaná 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.600 eur s úrokom z omeškania zo sumy 400 eur vo výške 9% ročne od 8.10.2010 do zaplatenia, 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia, 9% ročne od 8.12.2010 do zaplatenia, 9% ročne od 8.1.2011 do zaplatenia, 9% ročne od 8.2.2011 do zaplatenia, 9% ročne od 8.3.2011 do zaplatenia, 9% ročne od 8.4.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne od 8.5.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne od 8.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní ( výrok I.), vo zvyšnej časti teda voči Q. E. v rozsudku označenému ako žalovaný 1/ a Ing. G. C., správcovi konkurznej podstaty v rozsudku označenému ako žalovaný 3/ súd návrh zamietol (výrok II.), žalovanej 2/ určil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 216 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 414,03 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu žalobkyne (výrok III.) a žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie domáhala, aby súd žalovaným 1/ až 3/ určil povinnosť solidárne zaplatiť jej sumu 3.600 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok uplatnenej istiny titulom nezaplateného nájomného. Žalovaní 1/ až 3/ žiadali žalobu zamietnuť. Súd zistil, že žalobkyňa ako prenajímateľka dňa 29.7.2010 uzavrela so žalovanými 1/, 2/ nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. G. G. a to rodinný dom č. súpisné XXX, postavený na pozemku parc. č. 578/5, zapísaný na LV č. XXX Správy katastra I. a pozemky registra „C“ parc. č. 578/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2, parc. č. 578/3 záhrady o výmere 93 m2 a parc. č. 578/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 175 m2 zapísané na LV č. XXX. Zmluva bola uzavretá tak, že účinnosť nadobudne splnením podmienky, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nadobudne do vlastníctva, k čomu došlo dňom 21.9.2010. Nájomné bolo dohodnuté na sumu 400 eur mesačne so splatnosťou vždy k 7. dňu príslušného mesiaca vopred na účet žalobkyne. So žalovanými bol ukončený nájomný vzťah pre neplatenie nájomného dňa 30.6.2011, kedy predmet nájmu aj opustili. K tomuto dátumu ich dlh na nájomnom predstavoval sumu 3.600 eur, ktorú napriek písomnej výzve neuhradili. Žalovaná 2/ uviedla, že s návrhom súhlasí vo vzťahu k svojej osobe maximálne do výšky istiny 400 eur s poukazom na obsah nájomnej zmluvy a to článok VI., podľa ktorého pred uplynutím doby nájmu nájom zaniká posledným dňom mesiaca, za ktorý nebol zaplatený nájom, na základe čoho vzhľadom na zánik zmluvy

jej mohol vzniknúť dlh len vo výške mesačného nájomného 400 eur. Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril a žalovaný 3/ žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobkyňa si v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. svoju pohľadávku včas a riadne neprihlásila do konkurzného konania, na základe čoho ju súd vo vzťahu k žalovanému 3/, teda správcovi konkurznej podstaty priznať nemôže. Súd zistil, že na majetok žalovaného 1/ ako úpadcu bol vyhlásený konkurz a to dňom 14.9.2011, ktorým dňom sa žalovaný 1/ stal úpadcom. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, 2 O.z., § 47 ods. 4, § 67 ods. 1, § 72 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaní 1/, 2/ ako nájomcovia dňa 29.7.2010 uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. G. G. zapísaných na LV č. XXX a XXX a to rodinný dom, zastavané plochy a nádvoria a záhrady. Zmluva bola uzavretá tak, že účinnosť nadobudne splnením podmienky, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nadobudne do vlastníctva, k čomu došlo dňom 21.9.2010. Nájomné bolo dohodnuté na 400 eur mesačne so splatnosťou vždy k 7. dňu príslušného mesiaca vopred, prevodom na účet žalobkyne. Súd mal preukázané, že žalovaní 1/, 2/ napriek skutočnosti, že predmet nájmu užívali do 30.6.2011, nájomné od počiatku neplatili, čím sa dlh na nájomnom ustálil ku dňu 30.6.2011 na sumu 3.600 eur. Súd mal ďalej preukázané, že ku dňu podania žaloby bol na majetok žalovaného 1/ vyhlásený konkurz dňom 14.9.2011, pričom jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je nemožnosť vedenia súdneho konania týkajúceho sa majetku spadajúceho do konkurznej podstaty proti úpadcovi, nakoľko do práv povinností úpadcu vstupuje správca konkurznej podstaty. Skutočnosť, že predmetné konanie sa týka majetku spadajúceho do konkurznej podstaty, pričom úpadcom je subjekt vykonávajúci živnostenskú činnosť, ktorý za záväzky zodpovedá celým svojím majetkom. Mal súd za to, že návrh podaný voči žalovanému 1/ v čase po vyhlásení konkurzu je v rozpore s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., na základe čoho voči žalovanému 1/ žalobu zamietol. Žalovaná 2/ argumentovala tým, že zmluva zanikla nezaplatením nájomného za jeden kalendárny mesiac, teda maximálna výška dlhu môže zodpovedať sume 400 eur. Procesná obrana žalovanej 2/ je dôvodná, rovnako však žalovaná 2/ žiadnym spôsobom nespochybnila tvrdenie žalobkyne o tom, že predmet nájmu užívali až do 30.6.2011. Súd uvedený stav vyhodnotil podľa ustanovenia § 676 ods. 2 O.z., nakoľko po zániku nájmu pred uplynutím jednoročnej zmluvnej doby nájmu pre nezaplatenie nájomného ku dňu 30.10.2010 žalovaní 1/, 2/ predmet nájmu kontinuálne užívali, žalobkyňa nepodala žalobu na vypratanie nehnuteľností. Nájomná zmluva sa tak opakovane obnovovala až do 30.6.2011, kedy žalovaní predmet nájmu vypratali, pričom obnovovaná zmluva bola platná a účinná aj v časti nájomného. Vzhľadom na uvedené tak žalovanej 2/ z titulu nájomného vznikol dlh vo výške nájomného za október 2010 až jún 2011, t.j. 8 kalendárnych mesiacov po 400 eur, ktorú povinnosť vo výške 3.600 eur súd rozsudkom žalovanej 2/ uložil a to aj s úrokom z omeškania jednotlivých mesačných platieb nájomného počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti nájomného v zákonom povolenej maximálnej výške 9% ročne. Žalovaný 3/ so žalobou nesúhlasil, nakoľko na žalovaného 1/ je vyhlásený konkurz, bolo zákonnou povinnosťou žalobkyne včas a riadne prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu. Žalobkyňa tak neurobila, preto jej pohľadávka uspokojená byť nemôže. Súd mal jednoznačne preukázané, že ako v čase podania žaloby, tak i v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej, je na majetok žalovaného 1/ vedený konkurz Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 25K/31/2011. Neprihlásenie pohľadávky zákonom predpísaným postupom síce nemá za následok zánik pohľadávky, avšak jej uspokojenie v rámci konkurzu je vylúčené. Zároveň vzhľadom na čas vzniku pohľadávky žalobkyne pred vyhlásením konkurzu je vylúčené, aby táto bola uspokojená bez ohľadu na prihlásenie do zoznamu pohľadávok, ako je to v prípade pohľadávok voči podstate, nakoľko jednoznačne nejde o pohľadávku proti podstate. Žalobkyňa nepreukázala, že by predpísaným postupom včas a riadne prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu, na základe čoho mal súd za to, že jej nárok uplatnený voči žalovanému 3/ ako správcovi konkurznej podstaty z uvedeného dôvodu opodstatnený nie je a preto voči nemu žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej 2/ súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni ako procesne úspešnej právo na náhradu trov konania vo výške 216 eur za súdny poplatok za návrh a v sume 299,82 eur trov právneho zastúpenia za trovy právneho zastúpenia žalovaného (správne malo byť žalobkyne), ktoré súd priznal žalovanému (správne malo byť uvedené žalobkyni). O náhrade trov žalovaných 1/, 3/ ako procesne plne úspešných vo vzťahu k žalobkyni súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným 1/, 3/ trovy konania preukázateľne nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalovaná 2/ G. E.. Uviedla, že sa odvoláva čo do výroku I.) a III.), ktorým ju súd zaviazal na plnenie voči žalobkyni. Rozsudku vytýka, že žalobkyňa nepreukázala, že ku dňu podpisu nájomnej zmluvy bola oprávnená disponovať s predmetom nájmu a prenajímať ho. Pokiaľ v čase podpisu nájomnej zmluvy

boli vlastníkmi nehnuteľností nájomcovia, nie je právne možné, aby nevlastník z pozície prenajímateľa prenajal predmet nájmu nájomcom, ktorí boli v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkmi predmetu nájmu. Takýto právny úkon je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. Nájomná zmluva ďalej obsahuje v preambule, v článku III. ako aj v článku VII. ods. 2 odkladaciu podmienku svojej účinnosti, nie je možné absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy zhojiť s plnením odkladacej podmienky účinnosti. Keď raz nebola žalobkyňa vlastníčkou a ani nemala iné právo k nehnuteľnostiam, nemôže platne zriadiť nájomné právo. Nepreukázala súdu, kedy mala podľa nej nastať účinnosť uvedenej nájomnej zmluvy. Povinnosť platiť nájomné 400 eur mesačne je viazaná na splnenie odkladacej podmienky podľa článku IV., ktorej splnenie však žalobkyňa nepreukázala. Podľa článku VI. zmluvy pred uplynutím doby nájmu zaniká nájom posledným dňom mesiaca, za ktorý nebol zaplatený nájom. Toto ustanovenie má automatické účinky. Z uvedeného vyplýva, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď uviedol, že nájom trval jeden rok a následne sa automaticky obnovil. Súd neskúmal kedy presne malo dôjsť k splneniu podmienky pre začiatok nájmu. Ak by bol nájom platne založený, mohol zaniknúť iba tak, že posledným dňom mesiaca, za ktorý nebol zaplatený nájom, zmluva automaticky zanikla. Ak má byť preto niečo dlžná, tak môže to byť len jednomesačný nájom. Namietla, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie veci v jej neprítomnosti. Tiež tvrdila, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno voči súdu, že nehnuteľnosť so žalovaným 1/ užívali od októbra 2010 do júna 2011, čo ani nemohla, keďže predmet nájmu neužívali. V neposlednom rade namietla, že konanie malo byť prerušené, keďže na žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz. Súd mal konanie prerušiť ex lege automaticky. Keďže súd tak neurobil, jeho rozhodnutie je v rozpore so zákonom a vykazuje vadu, v dôsledku ktorej je rozhodnutie nezákonné a nesprávne. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť, eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje voči žalobkyni náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájmu od 21.9.2010, teda odo dňa vecno-právnej účinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými 1/, 2/. Platenie nájomného bolo dohodnuté počnúc dňom vecno- právnej účinnosti kúpnej zmluvy, teda počnúc dňom 21.9.2010. Žalovaní 1/, 2/ predmetné nehnuteľnosti uvoľnili 30.6.2011. Ak by sa súd stotožnil s názorom, že nájom zanikol podľa tvrdenia žalovanej 2/, má žalobkyňa za to, že jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v ekvivalente dohodnutého a vymáhaného nájomného za obdobie od 1.10.2010 do 30.6.2011. Žalovaná v priebehu celého konania nenamietala výšku nájomného a skutočnosť, že by nehnuteľnosti neužívali s manželom, pojednávaní sa nezúčastňovala, preto ostatné dôvody odvolania považuje za účelové. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.

4. Žalovaný 1/ k odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že s odvolaním súhlasí a navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to žiada odvolateľka G. E..

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ a k odvolaniu uviedla, že predmetná nájomná zmluva je platným právnym úkonom. K nájmu došlo až dňom vecno-právnej účinnosti kúpnej zmluvy, t.j. 21.9.2010. Má za to, že preukázala, kedy nastala účinnosť kúpnej zmluvy, keď bol oboznamovaný na súde prvej inštancie list vlastníctva č. XXX a XXX, z ktorých je zrejmé, k akému dňu bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. Počas celého doterajšieho konania žalovaní 1/, 2/ deň účinnosti nájomnej zmluvy ani splnenie odkladacej podmienky, ktorou bolo nadobudnutie vlastníckeho práva nerozporovali. Pokiaľ súd vyhodnotí nárok žalobkyne ako nárok čiastočne z titulu nájomného vzťahu a vo zvyšku z titulu bezdôvodného obohatenia, stále to bude znamenať, že rozsudok je v tejto časti vecne správny. Pokiaľ by totiž nárok mal byť nárok za určité obdobie posúdený ako bezdôvodné obohatenie je zrejmé, že sa musí vychádzať zo sumy 400 eur za mesiac v rovnakej výške, ako bola cena dojednaného nájmu. Užívanie nehnuteľností žalovaní 1/, 2/ v priebehu konania nerozporovali. Jej užívanie žalovanými potvrdzuje aj trestné oznámenie zo dňa 26.7.2011, ktoré k vyjadreniu žalovaná doložila. Žalovaným určite nebola odňatá možnosť konať pred súdom, naopak, žalovaní sa svojou nečinnosťou a pasivitou snažili oddialiť čas vydania rozsudku. S konkurzom na žalovaného 1/ sa dostatočným spôsobom súd prvej inštancie vysporiadal, preto má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny a nie sú tu dôvody na potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26C/253/2011 je určenie povinnosti žalovaným 1/ až 3/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 3.600 eur s úrokom z omeškania zo sumy 400,- eur vo výške: 9% ročne od 8.10.2010 do zaplatenia, 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia, 9% ročne od 8.12.2010 do zaplatenia, 9% ročne od 8.1.2011 do zaplatenia, 9% ročne od 8.2.2011 do zaplatenia, 9% ročne od 8.3.2011 do zaplatenia, 9% ročne od 8.4.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne od 8.5.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne od 8.6.2011 do zaplatenia titulom nedoplatku na nájomnom. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým určil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú istinu s príslušenstvom.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaní X/Q. E. , X/G. E. ako nájomcovia dňa 29.7.2010 uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. G. a to rodinný dom číslo súpisné XXX postavený na pozemku parc. č. 578/5, zapísaný pôvodne na LV č. XXX a pozemky registra „C“ parc. č. 578/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2, parc. č. 578/3 - záhrady o výmere 93 m2 a parc. č. 578/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 175 m2 zapísané na LV č. XXX. V článku III. zmluvy si účastníci zmluvy dohodli, že sa uzatvára na dobu určitú 1 rok počítaný odo dňa nasledujúceho po vecno-právnej účinnosti zmluvy o prevode vlastníctva a nehnuteľností predstavujúcich predmet nájmu. Počnúc dňom vecno-právnej účinnosti zmluvy si účastníci dohodli nájomné v sume 400 eur, ktoré sú nájomcovia povinní platiť vždy vopred, najneskôr do 7. dňa toho ktorého mesiaca, za ten ktorý mesiac a to prevodom na účet. V článku VI. si účastníci zmluvy dohodli, že pred uplynutím doby nájmu zaniká nájom posledným dňom mesiaca, za ktorý nebol zaplatený nájom, odstúpením prenajímateľa od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľom vzniká škoda alebo že im hrozí značná škoda a výpoveďou zo strany nájomcov bez uvedenia dôvodu s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej strane. V článku I. zmluvy účastníci dohodli, že uvedená zmluva nadobudne právnu účinnosť za splnenia podmienky, že prenajímateľka nadobudne predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Žalovaní 1/, 2/ nájomné podľa zmluvy od počiatku jej účinnosti neplatili, napriek tomu, že predmet nájmu užívali do 30.6.2011.

9. Pokiaľ sa týka strán sporu v odvolacom konaní, tak v odvolacom konaní je stranou sporu len žalobkyňa a na strane žalovaných len žalovaná G. E. ( pôvodne žalovaná 2/). Z uznesenia Okresného súdu Trnava, č.k. 25K/31/2011-369 zo dňa 29. marca 2016, právoplatného dňa 23.4.2016, odvolací súd zistil, že konkurz na majetok úpadcu Q. E. - G., s miestom podnikania H. XXX/XX, G. G., IČO: 34 456 627, bol zrušený pre nedostatok majetku. Vzhľadom k tomu, že konkurzné konanie bolo právoplatne skončené, žalovaný 3/ Ing. G. C., správca konkurznej podstaty, prestal byť stranou sporu. Na jeho miesto nastupuje úpadca, teda Q. E., nar. XX.X.XXXX, ktorý však vystupoval v konaní popri správcovi konkurznej podstaty ako žalovaný 1/. Voči nemu, teda voči žalovanému 1/ bola žaloba zamietnutá a táto časť rozsudku zostala právoplatná, keďže žalovaná 2/ podala odvolanie ako jediná proti rozsudku Okresného súdu Galanta a to vyslovene proti výroku I. a III., ktorými jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni požadovanú istinu a trovy konania. Takže žaloba v časti zamietnutia voči žalovanému 1/ Q. E. a žalovanému 3/ Ing. G. C.(výrok II.) a súvisiacom výroku(IV.) o ich nároku na náhradu trov konania je právoplatná a v ďalšom konaní je stranou sporu na strane žalovaného len žalovaná G. E..

10. Pokiaľ sa týka v odvolaní namietanej neplatnosti nájomnej zmluvy, tak odvolací súd má za to, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou G. E. a jej manželom Q. E. dňa 29.7.2010 je platná. Dohodnuté nadobudnutie právnej účinnosti za splnenia podmienky, že prenajímateľka nadobudne predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva odvolací súd nepovažoval za neplatné. Z tohto znenia dojednania je zrejmé, kedy nadobúda nájomná zmluva účinnosť, keďže prenajímateľka sa stáva vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva z LV č. XXX, kde je titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne uvedená kúpna zmluva sp.zn. V 2580/2010 z 21.9.2010, č.z. 125/2010.

11. Súd prvej inštancie nárok žalobkyne posúdil ako nájom, keď na vec aplikoval ust. § 676 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok, sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Súd skonštatoval, že nezaplatením nájomného za mesiac október 2010 by nájomná zmluva zanikla, avšak nájomcovia nehnuteľnosti naďalej užívali a žalobkyňa nepodala žalobu o ich vypratanie a zmluva sa obnovovala. S nájomcami bol ukončený nájomný vzťah pre neplatenie nájomného dňa 30.6.2011, kedy predmet nájmu aj opustili. K 30.6.2011 dlh na nájomnom predstavuje sumu 3.600 eur (teda 400 eur mesačne x 9 mesiacov).

12. Odvolací súd má za to, že v danom prípade bola medzi účastníkmi uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú a to na dobu jedného roka počítaného odo dňa nasledujúceho po vecno-právnej účinnosti zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností predstavujúcich predmet nájmu. V článku VI. si účastníci zmluvy dohodli, že pred uplynutím doby nájmu zaniká nájom posledným dňom mesiaca, za ktorý nebol zaplatený nájom. Toto dojednanie odvolací súd považoval za súladné so zákonom a platné, keď ustanovenie § 676 ods. 1 v znení: nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak, dáva účastníkom zmluvy možnosť dojednať aj pri nájme dohodnutom na dobu určitú ukončenie nájomného vzťahu v inom termíne a iným spôsobom ako uplynutím doby. Účastníci zmluvy túto možnosť využili a upravili si možnosť skončenia nájmu aj pred uplynutím doby dojednanej v zmluve, teda jedného roka a to za splnenia určitých podmienok. Touto podmienkou bolo nezaplatenie nájmu za jednotlivý mesiac. Pôvodne žalovaní 1/, 2/ ako nájomcovia dohodnuté nájomné 400 eur mesačne neuhradili a to už za prvý mesiac, za ktorý nájomné uhradiť mali, takže nájomná zmluva sa skončila posledným dňom mesiaca, za ktorý nebol zaplatený nájom. Nájomná zmluva sa neobnovovala, nakoľko ak môže nájom na dobu určitú skončiť na základe iného dojednania účastníkov nájomného vzťahu než uplynutím dohodnutej doby nájmu, je z povahy veci vylúčené, aby sa takáto nájomná zmluva mohla obnovovať v zmysle ust. § 676 ods.2 ( rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 2689/2012). Keďže však nájomcovia užívali predmetné nehnuteľnosti dlhšie ako jeden mesiac, teda aj po zániku nájomnej zmluvy, tak žalobkyni nemohol po skončení nájomnej zmluvy vzniknúť nárok za obdobie užívania nehnuteľností na zaplatenie nájomného ale mohol jej vzniknúť len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, takže súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne posúdil. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že ak sa súd stotožní s názorom, že nájom zanikol podľa tvrdenia žalovanej v bode 5 jej odvolania, má za to, že jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v ekvivalente dohodnutého a vymáhaného nájomného.

13. Keďže súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a priznal za celé obdobie užívania nehnuteľností nájomné dohodnuté v zmluve, pričom však v zmysle vyššie uvedeného časť obdobia predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a súd prvej inštancie sa nárokom ako bezdôvodným obohatením vôbec nezaoberal, pričom výška dohodnutého nájmu v zmluve sa automaticky nerovná výške bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd mal za to, že je dôvodné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a to v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

14. Po vrátení veci súd prvej inštancie bude povinný zistiť výšku bezdôvodného obohatenia vzhľadom k vyššie uvedeným záverom, že žalobkyňa má nárok na nájom za obdobie do skončenia zmluvného vzťahu a za zvyšné obdobie užívania nehnuteľností má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď výška bezdôvodného obohatenia získaného užívaním cudzej nehnuteľnosti sa určuje peňažnou sumou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností spravidla práve formou nájmu a ktorú by nájomca za normálnych okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Takže žalobkyňa v ďalšom konaní bude povinná preukázať výšku bezdôvodného obohatenia, resp. navrhnúť dôkazy na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia. Po doplnenom dokazovaní súd prvej inštancie toto riadne vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie aj náležite odôvodní. Zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

15. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .