Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-76-2018.pdf
PDF · 82.97 KB
Case nature
Subarea
14Co/76/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: O. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. R. XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 2.360,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 5Csp/66/2016-65 zo dňa 6. júla 2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 5Csp/66/2016-65 zo dňa 6. júla 2017 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odpor podaný žalovaným odmietol. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 12. 10. 2016, ktorá bola súdu doručená dňa 14. 10. 2016 sa pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a. s., domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.360,53 Eur s príslušenstvom. Súd uznesením sp. zn. 5CsPú66/2016 zo dňa 27. 04. 2017 pripustil, aby do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu Consumer Finance Holding vstúpil ako nový žalobca Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. Následne súd prvej inštancie na základe dôkazov predložených žalobcom a čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom vydal dňa 13. 06. 2017 platobný rozkaz č. k. 5Csp/66/2016-50, ktorým bola žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1873,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným vo výrokovej časti platobného rozkazu alebo aby v tej istej lehote podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením na tamojšom súde (výrok I. platobného rozkazu). Súčasne bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania (výrok II. platobného rozkazu). Platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 16. 06. 2017. Dňa 21. 06. 2017 podal žalovaný osobne odpor proti platobnému rozkazu, ktorým požiadal o zrušenie platobného rozkazu. V odpore žalovaný uviedol, že je ochotný naďalej platiť len po 20 Eur mesačne, lebo má iné výdavky. Žalovaný platí už súbežne jednu pohľadávku po 25 Eur mesačne a vyčíslil tiež náklady, ktoré každý mesiac musí vynakladať. Uviedol, že momentálne je zamestnaný na dobu určitú, do konca augusta, 02. 09. 2017 mu končí zmluva kde je zamestnaný. Každý deň dochádza do X. a benzín musí tankovať na vlastné náklady. Žalovaný ďalej uviedol, že ani túto pohľadávku neprestal platiť ale nemôže zaplatiť viac ako 20 Eur mesačne.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenie § 265 ods. 1 CSP, § 267 ods. 1, 2 a 4 CSP a uviedol, že žalovaný bol v platobnom rozkaze poučený o tom, že odpor podaný oneskorene bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou, súd uznesením odmietne. Súd prvej inštancie odpor žalovaného odmietol, nakoľko tento neobsahoval vecné odôvodnenie, ktoré má v zmysle ustanovenia § 267 ods. 1 CSP obsahovať. Žalovaný v odpore popísal svoje majetkové pomery a ďalej vyjadril ochotu dlh platiť v splátkach 20 Eur mesačne. Súd posúdil daný odpor ako žiadosť o splácanie dlhu v mesačných splátkach vo výške 20 Eur mesačne. Súd prvej inštancie ďalej
uviedol, že vecné odôvodnenie podaného odporu sa má týkať existencie dlhu alebo časti dlhu. Preto ak žalovaný v odpore žiadal len možnosť splácania dlhu v splátkach, nie je tým splnená zákonná podmienka odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu. V odpore žalovaný nijako nespochybnil existenciu nároku žalobcu voči nemu. Súd prvej inštancie navyše dodal, že žalovaný sa môže kedykoľvek dohodnúť so žalobcom na možnosti splácať priznanú sumu 1.873,59 Eur s príslušenstvom. Súd do procesu uzatvárania tejto dohody nevstupuje a uzavretie tejto dohody o splátkach je výlučne na vôli žalobcu a žalovaného.
3. V zákonnej lehote na podanie odvolania žalovaný súdu prvej inštancie doručil písomné podanie nazvané ako „Žiadosť o rozhodnutí“ žalovaný. V tomto uviedol, že žiada súd o prehodnotenie, nakoľko je ochotný splácať. Splátka však nesmie byť vyššia ako 30 Eur mesačne. Uviedol, že v zamestnaní nezarobí viac ako 2,50 Eur na hodinu, pričom robí len 8 hodín týždenne. Ďalej uviedol, že má výdavky na benzín, nakoľko do zamestnania dochádza. Okrem toho platí elektriku vodu a potrebuje aj finančné prostriedky na drevo, nakoľko byt vykuruje drevom. Sumu uloženú v platobnom rozkaze nie je schopný zaplatiť naraz. V predošlej žiadosti už uviedol, že platí aj inú pohľadávku mesačne po 20 Eur, platí i Magio televíziu. Preto prosí o opätovné rozhodnutie vo veci.
4. Na základe uvedeného podania súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Csp/66/2016-72 zo dňa 2018 vyzval žalovaného, aby podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť odvolaním doplnil v dvoch vyhotoveniach podľa § 129 ods. 1 CSP v lehote 15 dní od doručenia a zároveň doplnil o upresnenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje; v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia poukázal na § 127 ods. 1, 2 CSP, § 363 Civilného sporového poriadku a § 373 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Ďalej uviedol, že ak sa ich napriek súdu odvolanie nedoplní, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre tieto vady odvolania nemožno pokračovať v konaní, odvolací súd odvolanie odmietne (§ 386 písm. d) CSP).
5. Predmetné uznesenie, ktorým bol žalovaný vyzvaný na doplnenie podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť odvolaním, bolo žalovanému doručené dňa 08. 06. 2018 (viď doručenka na č. l. 73 p.v.). Žalovaný na uvedenú výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie Okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, a toto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd poznamenáva, že predmetom preskúmavacej a rozhodovacej činnosti je uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 5Csp/66/2016 zo dňa 6. júla 2017, ktoré bolo napadnuté písomným podaním žalovaného doručeným súdu prvej inštancie žalovaným dňa 31. 07. 201. Hoci je uvedené písomné podanie žalovaného nazvané ako žiadosť o rozhodnutie, odvolací súd vychádzal z obsahu odvolania, z ktorého bolo zrejmé, že žalovaný žiada o opätovné rozhodnutie vo veci, nakoľko nie je schopný uhradiť jemu uloženú povinnosť vyplývajúcu z platobného rozkazu, pričom opätovne popisuje svoje mesačné náklady, zárobkové pomery, ale zároveň zvýraznil i ochotu plniť v splátkach. I napriek tej skutočnosti, že súd prvej inštancie žalovaného uznesením zo dňa 4. júna 2018 vyzval na doplnenie neúplného podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť odvolaním a napriek tejto výzve žalovaný svoje písomné podanie nedoplnil, odvolací súd vychádzajúc z obsahu písomného podania vec v rámci odvolacieho konania prejednal a o veci meritórne rozhodol, pričom z obsahu písomného podania žalovaného zo dňa 31. 07. 2017 dospel k záveru, že písomným podaním žalovaného doručeným súdu dňa 31. 07. 2017 je napadnuté uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 5Csp/66/2016 zo dňa 6. júla 2016, ktorým bol odpor žalovaného odmietnutý. V odôvodnení predmetného uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že odpor žalovaného odmietol, nakoľko odpor podaný žalovaným neobsahoval vecné odôvodnenie, ktoré má v zmysle ustanovenia § 367 ods. 1 CSP obsahovať.
10. Odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie pre úplnosť poukazuje, že v zmysle § 267 je nevyhnutnou náležitosťou odporu jeho vecné odôvodnenie, a teda je potrebné, aby bol odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí vo svojom odpore nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia. Nepostačuje iba faktická námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo 403/1998) alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu súčasne zákon neumožňuje zhojiť ani postupom podľa § 129 CSP. Ak teda žalovaný podá odpor bez vecného odôvodnenia súd žalovaného nevyzve, aby takéto svoje neúplné podanie doplnil alebo opravil. Za náležité odôvodnenie svojho odporu zodpovedá výlučne žalovaný. O následkoch absencie vecného odôvodnenia odporu však musí byť žalovaný poučený.
11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď odpor podaný žalovaným dňa 21. 06. 2017 nepovažoval za odpor vecne odôvodnený. V odpore žalovaný nenamietal existenciu pohľadávky žalobcu, avšak poukazoval na svoje zárobkové pomery a neschopnosť uloženú povinnosť zaplatiť v stanovenej lehote, pričom zároveň požiadal o možnosť plnenia v splátkach. Súd prvej inštancie preto v prípade takto zdôvodneného odporu nemohol postupovať inak, ako v súlade s ustanovením § 267 ods. 2 a odpor podaný žalovaným odmietnuť ako podaný bez vecného odôvodnenia. Odvolací súd uvádza, že s rovnakým obsahom bolo podané i odvolanie žalovaného proti uvedenému uzneseniu, kde tento len zopakoval skutočnosti už uvádzané v samotnom (odmietnutom) odpore, pričom ním uvádzané okolnosti neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o veci. Po oboznámení sa s obsahom podaného odporu, ako i samotným platobným rozkazom zo dňa 13. júna 2017, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol v platobnom rozkaze v časti „Poučenie“ dostatočne poučený o tom, že odpor musí byť vecne odôvodnený, odvolací súd zvýrazňuje, že v platobnom rozkaze bol žalovaný dostatočne zrozumiteľne poučený o náležitostiach opravného prostriedku (odporu) a vyzvaný na vyjadrenie sa, či uznáva aspoň časť voči nemu uplatňovanému nároku, alebo tento považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Zároveň bol vyzvaný na pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva, prípadne na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Záverom bol žalovaný taktiež poučený o tom, že súd odpor, ktorý bude podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo bez vecného odôvodnenia, odmietne.
12. Keďže odpor žalovaného bol zdôvodnený predovšetkým poukazom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu a zároveň bol žiadosťou o možnosť splátok jemu uloženej peňažnej povinnosti, pričom uvedené nemožno považovať odpor vecne odôvodnený, odvolací súd dospel k záveru o správnosti napadnutého uznesenia č. k. 5Csp/66/2016, ktorým bol odpor žalovaného odmietnutý ako odpor bez vecného odôvodnenia. S poukazom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný inicioval odvolacie konanie, v ktorom však úspešný nebol ani sčasti, žalobcovi by teda ako procesne úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobcovi, hoc zastúpenému zvolenému právnym zástupcom žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznal.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).