Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68Ek/691/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré mesto, konajúca JUDr. Františkom Sedlačkom, advokátom, proti povinnej H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom O., právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. 359EX 466/18, o vymoženie 22.710,09,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/691/2018 zo dňa 18.júna 2018, takto

rozhodol:

Sudca sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/691/2018 zo dňa 18. júna 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 16.4.2018 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu banská Bystrica, sp. zn. 6Up/404/2017 zo dňa 21.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.1.2018.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/691/2018 dňa 26.4.2018 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 26.4.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.

3. V priebehu konania a to dňa 8.6.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý mu bol doručený dňa 22.8.2018, spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 8.6.2018.

4. Povinná návrh na zastavenie exekúcie podala prostredníctvom právneho zástupcu a odôvodnila ho skutočnosťou, že v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, je daná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Uviedla, že po oboznámení sa s podkladmi, na základe ktorých sa exekúcia vykonáva, má za to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a podkladom je exekučný titul, ktorý bol vo veci vydaný v rozpore so zákonom. Ďalej uviedla, že postupom súdu v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, boli porušené ustanovenia zákona a preto takýto exekučný titul nemôže byť materiálne vykonateľný a nemožno na základe neho ani viesť exekúciu. Oprávnená má za to, že súd v upomínacom konaní opomenul ustanovenie § 299 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vydal platobný rozkaz napriek tomu, že povinná bola v spore v postavení spotrebiteľa a spotrebiteľská zmluva obsahovala zmluvné podmienky, ktoré možno posúdiť ako neprijateľné. Ako neprijateľné zmluvné podmienky povinná uviedla konkrétne ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 631805 zo dňa 10.6.2016 a to ustanovenia o poplatkoch, uvedené v čl. 3 zmluvy o úvere, ktoré sú v rozpore s ust.

§ 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, vyhlásenie v čl. 5 ods. 1 písm. e) zmluvy o úvere, pretože je objektívne nemožné, aby sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ oboznámil s Obchodnými podmienkami, ktoré majú viac ako 70 strán textu, a rovnako sadzobník poplatkov ako súčasť zmluvy, ktorý nebol spotrebiteľovi ani predložený k nahliadnutiu. Ďalej povinná poukázala aj na povinnosti uvedené v čl. 7 ods. 1 b), c), f), i), j), 1), m) zmluvy o úvere, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a tohto obmedzujú bez akejkoľvek protihodnoty. Takým ustanovením je aj právo banky upravené v čl. 7 ods. 2 zmluvy o úvere, ktoré jej dáva možnosť pre dvojité úročenie, čo je neprípustné, aj ustanovenie v čl. 8 ods. 3 zmluvy o úvere, zaväzujúce spotrebiteľa riešiť spor formou rozhodcovského súdu, ktoré je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Povinná ďalej poukazovala, že sú neprípustné aj poplatky a sankčné úroky, ktoré nie sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve a boli podkladom pre výpočet žalovanej sumy. Z uvedených súm pritom nie je zrejmé, aký majú ekonomický základ, nakoľko v súlade s aktuálnou judikatúrou, spotrebiteľ má znášať len skutočné náklady spojené s poskytnutím úveru. Povinná poukázala na to, že súd v konaní pri vydaní platobného rozkazu nepodrobil nárok žalobcu žiadnej kontrole a napriek väčšiemu počtu neprijateľných podmienok vydal platobný rozkaz. Exekučný titul je potom nezákonný, materiálne a formálne je nevykonateľný a preto musí byť exekúcia, vedená na základe neho, zastavená.

5. Ako ďalší dôvod nezákonnosti exekučného titulu povinná uviedla skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný v tzv. upomínacom konaní a to napriek tomu, že zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov, podanie návrhu v predmetnej veci nepripúšťa. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o upomínacom konaní, návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje b) nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok, d) nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Oprávnený povinnú na zaplatenie predmetnej sumy nijakým spôsobom nevyzval. Aj keď priložil k návrhu vyhlásenie predčasnej splatnosti, nepredložil súdu žiadny doklad o tom, že tento list bol žalovanej doručovaný. Preto, keďže vo veci bol vydaný platobný rozkaz bez prihliadnutia na neprijateľné podmienky, a konanie bolo vedené na súde, ktorý by inak vo veci nebol príslušný, čím sa sťažilo právo žalovanej na ochranu svojich záujmov a odňala sa jej možnosť konať pred zákonným sudcom v mieste jej bydliska, bolo porušené jej právo na súdnu ochranu v zmysle čl 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa povinnej nie je pritom podstatná skutočnosť, že voči platobnému rozkazu nepodala odpor, a to vzhľadom na jej postavenie spotrebiteľa, keď princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (napr. uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 232/2012, sp. zn. 6 Cdo 217/2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Exekúcia je teda vedená na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný na základe neprípustného návrhu, v rozpore so zákonom a je potrebné zrušiť jeho účinky. Povinná uvedené skutočnosti považuje za dôvod na zastavenie exekúcie a žiadala v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť. Uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

6. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 8.6.2018. K tvrdeniam povinnej týkajúcim sa formálnej a materiálnej vykonateľnosti uviedol, že aj keď vykonateľnosť exekučného titulu skúma súd z úradnej povinnosti počas celého exekučného konania, exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu ani zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (III. ÚS 41/2011). Bráni tomu materiálna právoplatnosť exekučného titulu, znamenajúca jeho záväznosť pre účastníkov konania a v tomto rozsahu aj pre všetky štátne orgány; a tiež jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci (rozsudok NS SR zo dňa 10.6.2003 sp. zn. 5 Cdo 147/2002; uznesenie NS SR zo dňa 1.3.2012 sp. zn.3Cdo 234/2011). Ďalej oprávnený poukázal na to, že skúmanie exekučného súdu sa obmedzuje len na zistenie, či návrh na vykonanie exekúcie má predpísané náležitosti podľa § 48 ods. 3 EP, či právo z exekučného titulu vyplýva pre oprávneného, zaväzuje označeného povinného, či je preukázaný eventuálny prechod alebo prevod práv a povinností z exekučného titulu, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či EP pripúšťa výkon exekúcie na základe predkladaného exekučného titulu. Priestor na vznesenie prípadných vecných námietok proti exekučnému titulu je vymedzený v konaní o jeho vydaní, a nie vo fáze exekučného konania samotného. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv sporovej strany, nesprávne zisteného skutkového stavu, či právneho posúdenia, možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov počas súdneho konania. Na to, aby sa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon

spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt ustanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky ESD Kôbler, C-224/01, Zb. s. 1-10239, bod 38; Kapferer, C-234/04, Zb. s. I-2585, bod 20; Fallimento Olimpiclub, C-2/08, bod 22). Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinná bola v súdnom konaní pasívna a proti platobnému rozkazu nepodala odpor. Toto jej nekonanie nemožno zhojiť v štádiu exekučného konania, nakoľko by tak nastala nemožnosť veriteľa vykonať svoj právoplatne priznaný nárok, došlo by k ignorovaniu procesných zásad a princípov súdneho rozhodovania v právnom štáte (zásada rovnosti účastníkov konania, prejednacia zásada, zásada dvojinštančnosti konania, princíp právnej istoty a záväznosti právoplatných rozhodnutí). Exekučný súd nepredstavuje pre povinnú ďalšiu „bezplatnú inštanciu" a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho priamo vychádzať (Rčr 4/2000).

7. Dôvodom na zastavenie exekúcie nie je podľa názoru oprávneného ani skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 6Up/404/2017. Upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa CSP, pričom kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica. Námietka povinnej, že iniciovaním upomínacieho konania jej bola odňatá možnosť konať pred zákonným sudcom v mieste jej bydliska, a tým bolo porušené jej právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je neopodstatnená. Upomínací súd posúdil návrh na vydanie platobného rozkazu a keďže nezistil žiadny dôvod na odmietnutie návrhu, vydal platobný rozkaz. Oprávnený poukázal aj na tú skutočnosť, že on si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvného vzťahu s povinnou a poskytol jej peňažné prostriedky. Povinná naproti tomu vyčerpala peňažné prostriedky v celom rozsahu, pričom ich nevrátila. Bolo by preto podľa názoru oprávneného absurdné, aby takéto konanie zo strany dlžníčky bolo v právnom štáte chránené súdnou mocou do takej miery, aby táto nemusela niesť žiadnu zodpovednosť za svoje konanie. Absolútne a nekritické favorizovanie spotrebiteľa sa vo všeobecnosti vymyká kontrole, je iracionálne, nelegitímne a posúva justíciu mimo ústavnej roviny jej úloh. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje aj na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky a bývalého predsedu občianskoprávneho kolégia NS SR JUDr. Milana Ľalíka v náleze zo dňa 24.10.2013 sp. zn. I.ÚS 547/2012 (ktoré v prílohe pripojil). Zdôraznil, že právo domôcť sa reálneho výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a exekučný súd je povinný dbať na to, aby zabezpečil taký prístup k súdnej ochrane účastníkom v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (PL. ÚS 21/00,1. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02). Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno pojať ako obranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považoval oprávnený návrh na zastavenie exekúcie za neopodstatnený a žiadal ho zamietnuť. Náhradu trov právneho zastúpenia si neuplatnil.

8. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. 68Ek/691/2018 zo dňa 18.6.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä skutočnosťou, že exekučný titul predložený súdu je formálne aj materiálne vykonateľný. K argumentácii povinnej týkajúcej sa toho, že súd v konaní v ktorom bol vydaný exekučný titul neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Teda, vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Vyšší súdny úradník poukázal na to, že nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo „neprípustnú nápravu" vykonávaného rozhodnutia. Vyšší súdny úradník považoval za nesporne preukázané, že ku dnu začatia exekúcie mala povinná voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške 22.710,09,-EUR, že exekučný titul, ktorým je v predmetnej veci platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 6Up/404/2017 zo dňa 21.12.2017 je vykonateľný dňa 19.1.2018 a exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 6Up 404/2017 riadne posúdil návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom nezistil dôvody na jeho odmietnutie. Vydaním platobného rozkazu proti povinnej tak súd potvrdil legitímnosť nároku oprávneného. Upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania

peňažných nárokov k postupu podľa CSP, na ktoré je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Preto, vzhľadom na skutočnosť, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku, návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

9. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinnej doručené dňa 22.6.2018, podala povinná prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.7.2018 sťažnosť.

10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. V zmysle § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

14. V zmysle čl. 4 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

15. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

17. Sudca po preskúmaní exekučného spisu konštatuje, že povinná podala sťažnosť dňa 10.7.2018. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/691/2018 zo dňa 18.6.2018, bolo právnemu zástupcovi povinnej doručené dňa 22.6.2018. Lehota na podanie sťažnosti (15 dní od doručenia uznesenia), uplynula dňa 9.7.2018, čo bol najbližší pracovný deň nasledujúci po dni pracovného pokoja, kedy uplynulo 15 dní od doručenia predmetného uznesenia. Na základe uvedeného, sudca konštatuje, že sťažnosť bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie.

18. Sudca poukazuje na to, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, nakoľko márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, práva uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná.

19. Povinná podala sťažnosť elektronicky, prostredníctvom právneho zástupcu, cez portál eŽaloby, cestou Ústredného portálu verejnej správy (cez aplikáciu eID právneho zástupcu). Sťažnosť je podpísaná zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu povinnej. K sťažnosti podanej ako elektronické podanie, má súd pripojené z portálu eŽaloby potvrdenku o prijatí podania, doručenú súdu dňa 10.7.2018 o 3:06,10 hod. a potvrdenku o overení elektronického podpisu, doručenú súdu dňa 10.7.2018 o 17:29,13 hod. Z potvrdenky o prijatí podania vyplýva, že sťažnosť bola súdu doručená dňa 10.7.2018 o 01:40 hod. Z potvrdenky o overení elektronického podpisu - o overení KEP (kvalifikovaného elektronického podpisu), ktorá bola pre rozhodnutie súdu relevantná vo vzťahu k dátumu a času podpisu podania, nakoľko preukazuje kedy povinná podpísala a odoslala sťažnosť súdu, vyplýva, že podpis právneho zástupcu povinnej obsahoval časovú pečiatku s dátumom dňa 10.7.2018 a s časom 01:06 hod.

Platnosť podpisu právneho zástupcu povinnej bola overená dňa 10.7.2018 o 15:29 hod. s výsledkom overenia „platný“. Z uvedených listín mal súd preukázané, že elektronický dokument, t.j. sťažnosť povinnej, bol podpísaný dňa 10.7.2018 o 01:40 hod., čo vyplývalo z poslednej časovej pečiatky pripojenej k zaručenému elektronickému podpisu právneho zástupcu povinnej. Žiadny iný časový údaj (dátum podpisu ani dátum spísania sťažnosti ako elektronického dokumentu), súd nijako preukázaný nemal.

20. V zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu 135/2009 Z.z. o formáte a spôsobe vyhotovenia zaručeného elektronického podpisu, spôsobe zverejňovania verejného kľúča úradu, podmienkach platnosti pre zaručený elektronický podpis, postupe pri overovaní a podmienkach overovania zaručeného elektronického podpisu, formáte časovej pečiatky a spôsobe jej vyhotovenia, požiadavkách na zdroj časových údajov a požiadavkách na vedenie dokumentácie časových pečiatok (o vyhotovení a overovaní elektronického podpisu a časovej pečiatky) /ďalej len „vyhláška o ZEP“/, zaručený elektronický podpis má formát a) bez časovej pečiatky, b) s časovou pečiatkou, c) archívny alebo d) kombinácie formátov podľa písmen a) až c).

21. V zmysle § 3 ods. 3 vyhlášky o ZEP, zaručený elektronický podpis s časovou pečiatkou má formu zaručeného elektronického podpisu, ku ktorému je pripojená alebo s ním inak logicky spojená časová pečiatka vyhotovená na základe daného zaručeného elektronického podpisu postupom ustanoveným v § 7 ods. 2 a 3 a v § 8.

22. V zmysle § 7 ods. 5 vyhlášky o ZEP, overenie platnosti časovej pečiatky vykonáva spoliehajúca sa strana na základe časovej pečiatky a dokumentu, na ktorý bola daná časová pečiatka vyhotovená, a politiky časových pečiatok, ktorá sa na danú časovú pečiatku vzťahuje. Časová pečiatka je platná, ak a) je v súlade s použitou politikou časových pečiatok, b) elektronický podpis časovej pečiatky vydavateľa je platný, c) elektronický podpis časovej pečiatky je v súlade s podpisovou politikou platnou v čase vytvorenia podpisu časovej pečiatky, ktorá je uvedená v zozname podľa § 4 ods. 7.

23. Vzhľadom na citované ustanovenia vyhlášky o ZEP, možno konštatovať, že na overenie elektronického podpisu je dôležitý časový údaj, kedy bol podpis vytvorený. Tento údaj sa nazýva časová pečiatka. Časová pečiatka je taká dátová správa, ktorá potvrdzuje existenciu dokumentu v čase, t.j. spája časový údaj a konkrétne dáta, čo je nevyhnutné najmä na účely ich spätného overovania. Slúži ako dôkaz, že dátový objekt ku ktorému je pripojená, existoval bezprostredne pred časovým údajom, uloženým v tejto časovej pečiatke. Časová pečiatka musí byť vyhotovená dôveryhodným zdrojom času, tzv. serverom časových pečiatok. Ten garantuje, že časová pečiatka bola vytvorená použitím presného, dôveryhodného času odvodeného od UTC (univerzálny koordinovaný čas), nie systémového času použitého počítača, ktorý bol priradený k existujúcim dátam, informáciám, súborom alebo udalostiam.

24. Napriek sťažnosti podanej po lehote, sudca pre úplnosť uvádza, že aj v prípade včas podanej sťažnosti by táto nebola dôvodná. Vyšší súdny úradník postupoval a rozhodol vo veci správne a sudca sa s odôvodnením jeho rozhodnutia stotožňuje. Vyšší súdny úradník preskúmal exekučný titul v rozsahu v ktorom mu zákon toto právo priznáva a zistil, že exekučný titul je vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, je materiálne a formálne vykonateľný a oprávnený a povinný sú hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinnej, keď sa v podstate domáha toho, aby exekučný súd považoval výrok rozhodnutia všeobecného súdu SR za materiálne nevykonateľný (vydaný bez náležitého posúdenia) a formálne nevykonateľný (vydaný nepríslušným orgánom). Ako už uviedol aj vyšší súdny úradník, exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektom práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným

hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Otázku príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní, vzhľadom na jednoznačné znenie ustanovenia § 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, súd nepovažuje za spornú.

25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.