Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-21-2017.pdf
PDF · 89.05 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom: Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovanej: L.I. Š., M.. XX. XX. XXXX, A. U.: Š. Q. XX, o zaplatenie 378,75 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 378,75 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23,46 € od 26. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 28,94 € od 29. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 27,98 € od 26. 1. 2016 do zaplatenia, zo sumy 27,98 € od 26. 2. 2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27,02 € od 30. 3. 2016 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 18. 12. 2017, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 378,75 € spolu so zákonným úrokom z omeškania ročne zo súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Aktívnu legitimácia na podanie žaloby odvodzovala z predloženej kópie zmluvy o postúpení pohľadávok z 21. 6. 2017, ktorú uzavrela s pôvodným veriteľom - obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, Bratislava, (ďalej len „pôvodný veriteľ“) a dodatku č. 1 z 11. 9. 2017. Prílohu č. 1 uvedenej zmluvy tvorí zoznam postúpených pohľadávok vrátane ich bližšej špecifikácie (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) .
2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy č. XXXXXXXXXX z 21. 10. 2015, uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanej, ktorá sa za tieto služby zaviazala platiť cenu stanovenú v zmluve a v platnom cenníku. Žalovanej boli vystavené faktúry za používanie telekomunikačných služieb (č. XXXXXXXXXX na sumu 23,46 €, splatnú dňa 25. 11. 2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 33,93 €, splatnú dňa 28. 12. 2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 52,77 €, splatnú dňa 25. 1. 2016, č. XXXXXXXXXX, na sumu 32,97 €, splatnú dňa 25. 2. 2016, č. XXXXXXXXXX na sumu 46,82 €, splatnú dňa 29. 3. 2016, č. XXXXXXXXXX na sumu 243,37 €, splatnú dňa 26. 9. 2016), ktoré však doposiaľ neuhradila. V celkovej dlžnej sume je zahrnutá aj zmluvná pokuta vo výške 243,37 €, na ktorej sa zmluvné strany písomne dohodli. Výška zmluvnej pokuty bola určená podľa výšky poskytnutých benefitov od pôvodného veriteľa v prospech žalovanej, pričom suma zmluvnej pokuty (z pôvodnej výšky 300 €) klesala v závislosti od počtu dní, ktoré uplynuli od začiatku doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy. Jej uhradením zaniká záväzok viazanosti, a preto ju uhradí žalovaná iba raz. Z vystavených faktúr si žalobkyňa uplatnila len výšku neuhradených pohľadávok tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z nezaplatených pohľadávok si zároveň
uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Napokon žalobkyňa žiada, aby súd žalovanú zaviazal aj na úhradu trov konania.
3. Žalobkyňa k žalobe priložila zmluvu o postúpení pohľadávok vrátane dodatku a relevantnej časti prílohy č. 1, zmluvu o poskytovaní verejných služieb z 21. 10. 2015, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb z 21. 10. 2015, jednotlivé faktúry, fotokópiu občianskeho preukazu žalovanej, oznámenie o postúpení pohľadávky/výzva na úhradu dlhu, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s., cenník platný v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
4. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrila k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaná ostala v konaní pasívna a do dnešného dňa sa k žalobe nevyjadrila.
5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Okresný súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP dňa 23. 7. 2018 bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 297 písm. b) CSP.
8. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, a to žaloby a jej príloh: zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX z 21. 10. 2015, vrátane dodatku k uvedenej zmluve, faktúr vystavených pôvodným veriteľom (bod 2. odôvodnenia), oznámenie o postúpení pohľadávky/výzva na úhradu dlhu, všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s., cenníka platného v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb; zmluvy o postúpení pohľadávok, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.
9. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX z 21. 10. 2015, vrátane dodatku z toho istého dňa podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoEK“). Predmetom tejto zmluvy o pripojení bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle predmetného zákona, pričom dátum aktivácie bol 21. 10. 2015. Žalovanej bol aktivovaný po dobu 24 mesiacov program služieb „Happy M NAJ“ a zároveň jej bol predaný mobilný telefón (LG G4c) za akciovú cenu 49 € (maloobchodná cena v čase predaja predstavovala 229 €). Ďalej bolo žalovanej predané zariadenie (LG Leon 4G LTE) za zvýhodnenú kúpnu cenu 0,04 € s DPH a bol jej poskytnutý aj benefit v podobe 100 % zľavy z mesačného poplatku za službu neobmedzené SMS/MMS a to počas obdobia 12 mesiacov od aktivácie, ktorý mohla využívať žalovaná a ďalšia ňou určená osoba.
10. Pôvodný veriteľ plnil zo zmluvy o pripojení svoje povinnosti riadne a včas. Žalovaná však porušila zmluvnú povinnosť uhradiť vyššie uvedené faktúry za poskytnuté služby počas doby viazanosti. Pôvodný veriteľ ako postupca, a žalobkyňa, ako postupník, uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok, čím sa predmetná pohľadávka stala vlastníctvom žalobkyne. Žalobkyňa preukázala postúpenie predmetnej pohľadávky na základe predloženej kópie zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobkyňa oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky a zároveň ju vyzvala na úhradu predmetnej pohľadávky oznámením o postúpení pohľadávky/výzvou k úhrade z 18. 10. 2017. Žalovaná nereagovala na faktúry, ani na výzvu žalobkyne a dlžnú sumu neuhradila.
11. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Okresný súd považoval za nesporné, že medzi žalobkyňou so žalovanou bola platne uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX a dodatok k uvedenej zmluve z 21. 10. 2015, na základe ktorej žalobkyňa poskytovala telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu a žalovaná sa zaviazala žalobcovi platiť cenu podľa platného cenníka, ktorý je súčasťou predmetnej zmluvy. Z obsahu zmluvy ako aj z výpisu z obchodného registra pôvodného veriteľa vyplýva, že pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Súd preto pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, či neobsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa si uplatňuje len úhradu ceny za poskytnuté služby a platne dohodnutú zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody, zníženú o počet dní viazanosti, ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jej ukončenia z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného. Súd preto priznal žalobkyni právo na zaplatenie sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých záväzkov (platná od 10. 9. 2014 do 15. 3. 2016, údaje zverejnené na webovej stránke www.nbs.sk) bola 0,05%, resp. 0 % od 16. 3. 2016. Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 5,05 % ročne, resp. 5 % ročne, a v tejto výške si ho uplatňuje žalobkyňa z jednotlivých dlžných súm.
19. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške o 5,05 % ročne zo sumy 23,46 € od 26. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 28,94 € od 29. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 27,98 € od 26. 1. 2016 do zaplatenia, zo sumy 27,98 € od 26. 2. 2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27,02 € od 30. 3. 2016 do zaplatenia. Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr vystavených pôvodným veriteľom.
20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej vo výške 100 %.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.