Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/364/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: S. o zaplatenie 518,30 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 377,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 93,28 eur od 28. 7. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 194,14 eur od 26. 8. 2015 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 89,91 eur od 26. 9. 2015 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 50,84 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28. 12. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej, v žalobe označenej priezviskom Oračková povinnosť zaplatiť mu sumu 518,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 93,28 eur od 28. 7. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 194,14 eur od 26. 8. 2015 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 89,91 eur od 26. 9. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Nakoľko z odpovede Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy na lustráciu žalovanej bolo zistené, že jej aktuálnym priezviskom je priezvisko Z., táto aj v záhlaví rozsudku je označená aktuálnym priezviskom.

2. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 26. 6. 2015 Zmluvu číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb s tým, že na základe zmluvy aj boli žalovanej poskytnuté telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Tvrdil, že žalovaná neuhradila cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vyúčtovanú faktúrami špecifikovanými v žalobe znejúcimi na sumu spolu 402,12 eur a nezaplatila ani dohodnutú zmluvnú pokutu vyúčtovanú jej vo výške 140,97 eur, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017 bola táto pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu, a keďže žalovaná ani po postúpení pohľadávky na svoj záväzok žalobcovi nič nehradila, tento sa domáha zaplatenia časti dlžnej sumy pozostávajúcej z ceny služieb vo výške 377,33 eur (93,28 eur + 194,14 eur + 89,91 eur) a zmluvnej pokuty vo výške 140,97 eur súdnou cestou a žiada aj zákonné úroky z omeškania.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu s prílohami, Všeobecné obchodné podmienky, Cenník, faktúry a Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou.

4. Po výzve súdu žalobcovi uskutočnenej v zmysle § 138 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na späťvzatie žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty z dôvodu, že z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb nie je zrejmý spôsob určenia jej výšky žalobca písomným podaním zo dňa 22. 3. 2018 doplnil tvrdenia v žalobe tak, že v zmysle bodu 5 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého predmetom bola aktivácia programu služieb Happy XL NAJ SIM bolo dojednané, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. Žalobca tvrdil, že základ výšky zmluvnej pokuty bol stanovený na sumu vo výške 150,- eur, pričom táto suma bola počiatočná a v zmysle dodatku mala klesať. Podľa žalobcu pôvodný veriteľ vystavil žalovanej faktúry, ktoré žalovaná neuhradila a z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti využil pôvodný veriteľ svoje právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb v súlade s ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách a ustanoveniami Všeobecných podmienok spoločnosti pre poskytovanie verejných služieb. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na porušenie záväzku žalovanej, a to nedodržania minimálneho obdobia využívania služby

- doby viazanosti, ktorá bola v dodatku špecifikovaná na 24 mesiacov, súčasťou faktúry č. XXXXXXXXXX bola aj zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 140,97 eur, preto žalobca na tejto degresívnej zmluvnej pokute trvá.

5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami, poučením o možnosti zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 20. 4. 2018, písomne nevyjadrila.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu právny zástupca žalobcu ani žalovaná nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Žalovaná, ktorej predvolanie na pojednávanie riadne doručené bolo dňa 28. 6. 2018 neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o jeho odročenie nežiadala. V súlade s ust. § 180 preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

8. Obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník, uzavreli dňa 26. 6. 2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol program služieb Happy XL NAJ SIM. Spoločnosť Slovak Telekom sa v tejto zmluve zaviazala aktivovať a sprístupniť žalovanej komunikačné služby v zmysle dohodnutého programu služieb. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb špecifikovanú v zmluve a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto zmluvou, príslušnými Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom. Pre platby dohodnuté bolo zúčtovacie obdobie od 8. dňa v mesiaci do 7. dňa nasledujúceho mesiaca. Uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópie písomného vyhotovenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

9. V rovnaký deň obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník uzavreli Dodatok k predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Dodatok“), predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Happy XL NAJ SIM (bod 1 písm. a/ Dodatku), záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku a cenníkom (bod 1 písm. b/ Dodatku), záväzok podniku poskytnúť žalovanej za tam dohodnutých podmienok benefity uvedené v bode 1 písm. c/ a d/ Dodatku a záväzok žalovanej ako účastníka, že po dobu viazanosti 24 mesiacov, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania, ani ho neumožní, na základe ktorého by spoločnosti Slovak Telekom, a.s vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovanej (bod 2 Dodatku). V poslednej

vete bodu 2 Dodatku je uvedené, cit.: “Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“.

10. Podľa bodu 5 tohto Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je žalovaná ako účastník povinná uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku. V tabuľke č. 1 Dodatku je uvedené, že zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) je 150,- eur.

11. Z predložených faktúr číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX bolo zistené, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. nimi žalovanej titulom ceny a poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtovala za obdobie odo dňa 8. 6. 2015 do 7. 9. 2015 k zaplateniu sumu spolu 397,13 eur. Faktúrou číslo XXXXXXXXXX bola žalovanej k zaplateniu vyúčtovaná aj suma 4,99 eur, pričom vo faktúre je uvedené, že ide o sumu účtovanú za „upomienku oneskorenej platby“. Uvedený poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur z uvedenej faktúry však žalobca v žalobe si neuplatnil, uplatnil si z uvedených faktúr len nárok na zaplatenie poplatkov a ceny telekomunikačných služieb, preto sa poplatkom za upomienku súd ďalej nezaoberal.

12. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že táto bola vyhotovená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 8. 2. 2016 a žalovanej ňou bola titulom zmluvnej pokuty vyúčtovaná k zaplateniu suma 140,97 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 25. 2. 2016.

13. Žalovaná, ktorej žaloba so všetkými prílohami bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprela a preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom, že boli jej touto spoločnosťou riadne poskytnuté telekomunikačné služby v rozsahu a špecifikácii podrobne uvedenej v žalovaných faktúrach a že žalovaná tam uvedenú cenu týchto služieb doposiaľ nezaplatila súd v súlade s § 151 ods. 1 považoval za nesporné.

14. Z predloženej fotokópie Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017 uzavretej medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom ako postupníkom a jej príloh bolo zistené, že pohľadávky voči žalovanej z faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania vo výške spolu 518,30 eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými boli s účinnosťou ku dňu 18. 9. 2017 postúpené na žalobcu.

15. Žalobca v konaní tvrdil, že nakoľko žalovanej boli poskytnuté dohodnuté služby, vznikol v zmysle zmluvy a cenníka služieb nárok na zaplatenie ceny týchto služieb a nakoľko porušila zmluvnú povinnosť, vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 140,97 eur, spolu teda nárok na zaplatenie sumy 518,30 eur, pričom túto sumu žalovaná spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ani žalobcovi ako novému veriteľovi postúpenej pohľadávky neuhradila.

16. Zo žaloby a jej príloh vyplýva, že predmetom konania je v danom prípade nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy vo výške spolu 518,30 eur titulom ceny telekomunikačných služieb (vo výške 377,33 eur) a zmluvnej pokuty (vo výške 140,97 eur). Tento nárok opiera o zmluvu o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatok uzavreté so žalovanou ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v osobitnom zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Z obsahu uzavretého dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé, že je v ňom obsiahnuté okrem iného poskytnutie rôznych benefitov spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanej vzhľadom na dojednanú viazanosť 24 mesiacov a dohoda o zmluvnej pokute. Preto súd pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie ceny služieb vychádzal z ustanovení vyššie uvedeného osobitného zákona a pri posúdení nároku na zmluvnú pokutu vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade, ako už bolo povedané išlo o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah. 17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

20. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

21. Podľa § 44 ods. 2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20120901>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20120901>, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

22. Podľa § 44 ods. 3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí

pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901>, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

23. Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

24. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

25. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 26. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Slovak Telekom, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. 27. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

29. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb splnila, keď zriadila žalovanej ako účastníkovi prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti a poskytla žalovanej dohodnuté služby, za čo jej vyúčtovala cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena žalovanou využitých a vyúčtovaných služieb za obdobie odo dňa 8. 6. 2015 do dňa 7. 9. 2015 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom bola vo výške 397,13 eur. Žalobou uplatnená bola časť tejto ceny služieb vo výške 377,33 eur ktorá podľa tvrdenia žalobcu nebola spoločnosti Slovak Telekom, a.s. žalovanou uhradená, čo žalovaná v konaní ničím nespochybnila. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017 s prílohami preukázal, že túto pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol, preukázal tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. Povinnosťou žalovanej bolo po oznámení postúpenia pohľadávky svoju povinnosť plniť žalobcovi.

30. Súd priznal žalobcovi časť uplatneného nároku vo výške 377,33 eur pozostávajúcu z nezaplatenej ceny služieb vyúčtovanej žalovanej faktúrami číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 25. 9. 2015 znejúcou pôvodne na sumu spolu 109,71 eur, z čoho uplatnená a prisúdená bola len časť ceny služieb vo výške 89,91 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 25. 8. 2015 znejúcou na sumu spolu 199,13 eur, z čoho

cenu služieb ktorá aj bola prisúdená predstavuje suma 194,14 eur (zvyšok vo výške 4,99 eur je poplatok za upomienku oneskorenej platby ktorý požadovaný nebol) a číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 27. 7. 2015 znejúcou na sumu spolu 93,28 eur, z čoho cenu služieb ktorá aj bola prisúdená predstavuje suma 93,28 eur. Nakoľko v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaná túto cenu za poskytnuté služby vo výške spolu 377,33 eur ku dňu podania žaloby ani ku dňu vyhlásenia rozsudku nezaplatila, jej preukázaný dlh na cene služieb je vo výške 377,33 eur. Na základe uvedeného súd žalobe v časti nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 377,33 eur (89,91 eur + 194,14 eur + 93,28 eur) vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko tento nárok žalobcu bol predloženou zmluvou a faktúrami riadne preukázaný a žalovaná ho ani nespochybnila, hoci žaloba s prílohami jej bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť, teda ak by chcela spochybniť základ či výšku voči nej uplatneného nároku, mala dostatočný priestor tak urobiť.

31. Keďže nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými boli vyúčtované sa žalovaná dostala do omeškania, zo zákona jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny služieb aj úrok z omeškania, nakoľko pohľadávka pôvodného veriteľa bola mu postúpená aj s týmto jej príslušenstvom.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania z ceny služieb nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v deň od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania bola v omeškaní so zaplatením ceny služieb (ide o deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry) a jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 377,33 eur rovnajúcou sa výške jej dlhu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 93,28 eur od 28. 7. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 194,14 eur od 26. 8. 2015 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 89,91 eur od 26. 9. 2015 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (prvý výrok).

37. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 140,97 eur, ktorá bola žalovanej k zaplateniu vyúčtovaná faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2016 splatnou dňa 25. 2. 2016 súd žalobu musel zamietnuť pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 Občianskeho zákonníka a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty.

38. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

39. Podľa § 545 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo

iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

40. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

41. Žalobca v prospech platnosti dojednania o zmluvnej pokute argumentoval v podstate tým, že výška zmluvnej pokuty, tak ako bola dohodnutá v dodatku k zmluve a tak ako ju pôvodný veriteľ - telefónny operátor vyčíslil, nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola žalovanej poskytnutá prostredníctvom rôznych benefitov kompenzujúcich dojednanú viazanosť zmluvy na 24 mesiacov s tým, že zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti a tomu aj prispôsobil výšku vyčíslenej a uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca v žalobe uviedol vzorec použitý pre výpočet zmluvnej pokuty podľa ktorého základ pre jej výpočet sa má znižovať o pomernú časť podľa toho, koľko z doby viazanosti účastník dodrží.

42. Súd nemá žiadne výhrady voči zabezpečeniu záväzku účastníka zmluvného vzťahu s dodávateľom

- telefónnym operátorom prostredníctvom zmluvnej pokuty, keďže je nepochybné, že za záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s operátorom dohodnutý čas a platiť pravidelne poplatky za služby sú takémuto účastníkovi poskytnuté rôzne výhody a benefity v podobe predaja zľavnených zariadení, či zliav z ceny služieb. Nedodržaním dojednanej viazanosti a neplnením si povinností účastníkom tak dodávateľovi logicky vzniká škoda, preto zabezpečenie zmluvnou pokutou je legitímne. Aj k argumentácii žalobcu súd uvádza, že voči samotnému princípu postupne sa znižujúcej zmluvnej pokuty v závislosti od toho, v ktorom období viazanosti účastník poruší zmluvné povinnosti nemožno mať absolútne žiadne výhrady. Práve takýmto dojednaním by sa koniec koncov odstránili aj výhrady súdnej praxe z minulosti, keď telefónni operátori či ich právni nástupcovia uplatňovali zmluvné pokuty dojednané v rovnakej vopred určenej výške bez ohľadu na to, v akom období 24 mesačnej viazanosti by účastník svoje povinnosti porušil, čo bolo správne hodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Avšak aj takáto, postupne sa znižujúca zmluvná pokuta musí byť dojednaná určito a zrozumiteľne, teda platne, čo sa v tu súdenej veci nestalo.

43. V bode 5 Dodatku k zmluve je dojednaná zmluvná pokuta, pričom pokiaľ ide o jej výšku, dodatok odkazuje na tabuľku č. 1. V tejto tabuľke je uvedené, cit.: „Zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) 150,- eur“. Takto dojednaná výška zmluvnej pokuty je však podľa názoru súdu neplatná a neurčitá, pretože vôbec nie je uvedené akým spôsobom, za aké obdobie, akou formou by mal daný základ zmluvnej pokuty dojednaný účastníkmi klesať. Vzorec, ktorý žalobca uviedol v žalobe ako vzorec použitý pre výpočet žalovanej vyúčtovanej zmluvnej pokuty sa v dojednaní o zmluvnej pokute a v listinných dôkazoch predložených žalobcom vôbec nenachádza. Nachádza sa tam len dojednanie, že výška zmluvnej pokuty je určená základom- počiatočnou sumou 150,- eur, pričom je tam uvedené že ide o sumu, ktorá bude klesať, ale nikde tam nie je uvedené na základe čoho, ako, po akom období a o koľko bude tento základ zmluvnej pokuty klesať, čo robí dojednanie o zmluvnej pokute neurčitým, nezrozumiteľným a preto neplatným.

44. V dojednaní o zmluvnej pokute musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Preto ak má byť platne dojednaná degresívna zmluvná pokuta, potom znižovanie (spôsob jej určenia, určenia jej výšky) musí byť dojednané určito a transparentne tak, aby už v čase jej dojednania ku ktorému sa platnosť dojednania posudzuje bolo predvídateľné ako, na základe akého kľúča, akým spôsobom bude zmluvná pokuta klesať, aby to nebolo ponechané na svojvôľu dodávateľa. Tu dojednané ustanovenie zmluvy (dodatku) o zmluvnej pokute tieto kritériá nespĺňa, lebo je v ňom síce uvedené že dojednaný základ zmluvnej pokuty má klesať, no nie je tam uvedené ako, po akom čase, akým spôsobom tak, aby výška zmluvnej pokuty v ktoromkoľvek okamihu viazanosti bola objektívne určiteľná a neponechaná len na svojvôľu dodávateľa, ktorý by inak mohol dané znižovanie učiniť akýmkoľvek spôsobom (napr. len úplne symbolicky), ktorý by spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť.

45. V dodatku použité vyjadrenie dojednania o zmluvnej pokute je preto absolútne neplatné, lebo v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dojednaní o výške zmluvnej pokuty musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, pričom pod sankciou absolútnej neplatnosti sa tak musí stať určito a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže v tomto dojednaní je na jednej strane

uvedené, že zmluvná pokuta nie je pevná, ale má klesať, pričom tam ale súčasne vôbec nie je uvedené ako má klesať, takto neurčito vyjadrené dojednanie o výške zmluvnej pokuty je absolútne neplatné.

46. Uvedenú absolútnu neplatnosť nemožno zhojiť tým, že žalobca až v žalobe uvedie výpočet, ktorým mal dodávateľ k tu konkrétnej - vyúčtovanej a uplatňovanej výške zmluvnej pokuty (140,97 eur) dôjsť. Transparentný, určitý a zrozumiteľný vzorec výpočtu výšky klesajúcej zmluvnej pokuty mal byť dojednaný priamo v zmluve, resp. jej dodatku, čo nebol, preto žalobcom uplatnenú sumu titulom zmluvnej pokuty priznať mu nemožno. Z absolútne neplatného dojednania o zmluvnej pokute totiž nemohol vzniknúť nárok ani na časť zmluvnej pokuty. Toto dojednanie je tak od počiatku absolútne neplatné, hľadí sa naň, ako keby nebolo, a preto žalobcovi nemožno z tohto dodatku priznať ani časť zmluvnej pokuty. Preto v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 140,97 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V súvislosti so svojim záverom o neplatnom dojednaní takejto zmluvnej pokuty súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. 6. 2016 sp. zn. 5Co/950/2015, v ktorom rovnako bolo obdobné dojednanie zmluvnej pokuty z dôvodu neuvedenia „spôsobu“ klesania vyhodnotené ako neurčité a neplatné.

47. Len pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj dojednanie o zmluvnej pokute bolo platné, i tak by bola žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nedôvodná, vzhľadom na odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb pôvodným veriteľom, ktoré sám žalobca tvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 3. 2018. S odstúpením od zmluvy je totiž spojený zánik práv a povinností zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku vrátane práv a povinností zo zmluvnej pokuty. Podľa Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú práva z nej aj napriek jej zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože spotrebiteľa zaväzuje nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Preto ak pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy, odstúpením od zmluvy túto zrušil s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2), čím zanikli práva a povinnosti zo zmluvy a momentom odstúpenia od zmluvy vznikli práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Keďže v prípade žalovanej poskytnutých telekomunikačných služieb takáto reštitúcia in natura nebola možná, keďže tieto ich poskytnutím boli spotrebované, bolo treba zo strany žalovanej poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura, tu ňou bola cena poskytnutých služieb. V prípade žalovanej to teda znamenalo povinnosť zaplatiť sumu 377,33 eur ako neuhradenú cenu poskytnutých služieb, nie však už pôvodne dojednanú zmluvnú pokutu.

48. Keďže však od absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno platne odstúpiť, súd po zistení absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute nepovažoval za potrebné a hospodárne sa ďalej zaoberať a podrobnejšie odôvodňovať následky odstúpenia od zmluvy i vo vzťahu k zmluvnej pokute.

49. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v časti zaplatenia ceny žalovanej poskytnutých telekomunikačných služieb a zákonných úrokov z omeškania z nezaplatenej ceny služieb vyhovel a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ju ako nedôvodnú zamietol.

50. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je v omeškaní so zaplatením ceny poskytnutých služieb viac ako 2 roky, pričom zo žalovaných faktúr vyplýva, že po uzavretí zmluvy dňa 26. 6. 2015 nezaplatená bola už cena služieb za vyúčtovacie obdobie od 8. 6. 2015 do 7. 7. 2015, teda v podstate povinnosti neplnila od samého počiatku zmluvného vzťahu a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej

ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanej nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo na žalobcu. 51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

52. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

53. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.

54. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá činí 573,62 eur (518,30 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 55,32 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 93,28 eur od 28. 7. 2015, zo sumy 194,14 eur od 26. 8. 2015 a zo sumy 89,91 eur od 26. 9. 2015).

55. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá činí 432,65 eur (377,33 eur ako prisúdená istina + 55,32 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 93,28 eur od 28. 7. 2015, zo sumy 194,14 eur od 26. 8. 2015 a zo sumy 89,91 eur od 26. 9. 2015).

56. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 75,42 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 24,58 %.

57. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 24,58 % od úspechu žalobcu v rozsahu 75,42 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,84 %.

58. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 50,84 %.

59. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.