Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-160-2016.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15Ro/257/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 931 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: X., zastúpená opatrovníkom JAD.S. o zaplatenie 879,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne, do 16.02.2018, vystupujúci pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) sa žalobou doručenou súdu dňa 04.6.2014 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 879,37 Eur, úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Uviedol, že na základe žiadosti žalovanej právny predchodca žalobcu, spoločnosť SloE. zriadila v prospech žalovanej bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovanej úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovanou a prekročením limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovanej v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok („OP“) z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovanej v celkovej sume 1.067,10 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške prečerpania 879,37 Eur, úrokov 116,03 Eur, poplatkov 71,70 Eur. Žalovaná bola na zaplatenie pohľadávky vyzvaná do 08.10.2013. Žalobca uviedol, že dňa 28.3.2013 bola pohľadávka SB.. voči žalovanej Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená jemu
- žalobcovi, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre postúpenie pohľadávky. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, Vložka číslo: XXXXX/B, súd zistil, že medzičasom došlo k zmene obchodného mena tejto spoločnosti, ktorá sa s účinnosťou od 17.02.2018 označuje ako Intrum Slovakia s.r.o., preto súd ďalej koná s obchodnou spoločnosťou pod týmto obchodným menom.
3. V priebehu konania súd zistil, že žalovaná bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.10.2013 pod sp. zn. XXPs/XX/XXXX., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2014, pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Uznesením Okresného súdu Rožňava, č.k. XPs/X/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2015, bol žalovanej ustanovený opatrovník na zastupovanie v bežných veciach a to I.S. V podstatných veciach ju zastupuje so súhlasom opatrovanského súdu.
4. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 22.04.2016; túto zásielku prevzal jej opatrovník. Uznesenie, ktorým bola okrem iného žalovaná vyzvaná, aby sa k žalobe písomne vyjadrila v lehote 15 dní od jej doručenia, bola žalovanej prostredníctvom jej opatrovníka doručené dňa 20.7.2017. Opatrovník žalovanej sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu v súlade s ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne 23.07.2018, oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu bolo zverejnené 11.07.2018 (§ 219 ods. 3 CSP).
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinami predloženými žalobcom a to: Zmluvou o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 11.02.1999, Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 13.03.2001, Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 18.03.2003, Zmluvou o postúpení pohľadávky, špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, oznámením zo dňa 05.04.2013 o postúpení pohľadávky, oznámením spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zo dňa 01.10.2013 o mimoriadnej splatnosti pohľadávky s doručenkou, predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.01.2014, Obchodnými podmienkami SlM. zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo Zmluvy o sporožírovom účet zo dňa 18.01.1999 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu,. v prospech žalovanej zriadila sporožírový účet, ktorý bol vedený formou bežného účtu a bol určený na ukladanie peňažných prostriedkov a realizáciu bezhotovostného platobného styku. Toho istého dňa bola uzavretá Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty maestro s limitmi karty: výber z automatu 5.000,-Sk denne, platenie kartou 15.000,-Sk denne a celkový limit denne 20.000,- Sk. Zmluvami zo dňa 13.03.2001 a 18.03.2013 bola vydaná nová platobná karta a bol upravený limit platobnej karty na hotovostný 15.000,-Sk denne, bezhotovostný 45.000,-Sk denne, celkovo 60.000,-Sk denne a limit transakcie bez overenia PIN 100,-Sk. Zmluvou zo dňa 28.3.2013 D.. postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. a listom zo dňa 05.04.2013 túto skutočnosť oznámila žalovanej. Listom zo dňa 01.10.2013 spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. oznámila žalovanej mimoriadnu splatnosť pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte ku dňu 30.09.2013, ktorá predstavovala 1.067,10 Eur a vyzvala ju na úhradu do 08.10.2013. Predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.01.2014 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 30.01.2014.
8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
9. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (odsek 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (odsek 2).
10. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
11. Podľa ust. § 92 ods. 8 vet prvá zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení platnom v rozhodnom období (t.j. v čase uzavretia zmluvy o postúpení), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
12. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobnom návrhu, nespornými skutočnosťami boli tie, že žalovaná uzavrela zmluvu o sporožírovom účte a Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, na základe ktorej mala povolený limit prečerpania peňažných prostriedkov, ktorý prekročila nad rámec povolenej sumy, čím došlo k nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov na jej účet v trvaní viac ako 5 dní, preto nastal prípad porušenia v zmysle článku 14, bod 14.1. OP a banka bola v zmysle čl. 8, bod 8.4. písm. a) oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
14. Súd výzvou zo dňa 09.11.2016 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní súdu preukázal, že pri postúpení pohľadávky voči žalovanému bol dodržaný postup podľa ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a aby predložil dôkaz o tom, že týmto ustanovením vyžadovaná výzva bola žalovanej doručená. Výzvu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 14.11.2016, do vyhlásenia rozsudku nereagoval.
15. Vyhodnotiac túto dôkaznú situáciu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal splnenie podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Za taký dôkaz súd nepovažoval predloženú kópiu výzvy zo dňa 01.10.2013 bez preukázania toho, že sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca síce výzvu adresovanú žalovanej, ktorou jej Slovenská sporiteľňa ako veriteľka pohľadávky oznámila jej omeškanie so splácaním svojej pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte ku dňu 30.9.2013 vo výške 1.067,10 Eur a vyzvala ju na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 08.10.2013, avšak doručenie výzvy žalobca nepreukázal (pozn. súdu: voči žalovanej už v tom čase prebiehalo konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony).
16. Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzavretá bez splnenia podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, a teda svojim obsahom odporuje zákonu. Na jej základe sa preto žalobca nemohol stať veriteľom žalovanej pohľadávky. V tejto súvislosti súd tak skutkové tvrdenie žalobcu uvedené v jeho žalobnom návrhu, že sa stal veriteľom pohľadávky, ktorú žaluje, nemal za preukázané.
20. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu
- na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jeho nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho sporu.
21. V danom prípade žalobca nepreukázal, hoci tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ho v konaní zaťažovali, že je nositeľom práva, ktoré v konaní žaloval, t.j. že je veriteľom pohľadávky. Z tohto dôvodu súd návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol a nezaoberal sa otázkou dôvodnosti uplatnenej pohľadávky ako takej.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V zmysle týchto ustanovení rozhodol súd o trovách konania tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. Hoci bola v tomto spore plne úspešná, žiadne preukázateľné trovy jej v súvislosti s týmto sporom nevznikli, a keďže nebolo potrebné rozhodovať o ich výške, rozhodol súd v tomto rozhodnutí tak, že žalovanej trovy konania nepriznáva.
25. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 1 CSP) písomne v potrebnom počte vyhotovení tak aby jedno vyhotovenie ostalo na súde a jedno aby dostal každý účastník.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).