Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/2539/2008

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, (predtým Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, ul. Kuzmányho č. 26, Žilina, IČO: 00 735 841), proti povinnému: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Medvedzie XXX/XX, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky XX,XXEur + trovy exekúcie, takto

rozhodol:

I/ Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Er/2539/2008 z a s t a v u j e. II/ Povinnému sa ukladá nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Stacho Chladný, Exekútorsky úrad Zvolen, Stráž 3/223 (nástupca súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného) vo výške 49,45 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo dňa 04.09.2008 pod č. 5507 002463* poveril podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len "EP") vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného, Exekútorský úrad Dolný Kubín, A. Sládkoviča 1802/2, na základe exekučného titulu - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.AA2279020 zo dňa 19.05.2006, ktoré vydalo Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát Dolný Kubín, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05.06.2006. Súdny exekútor Mgr. Július Konečný bol dňa 25.08.2017 odvolaný a za jeho nástupcu bol určený JUDr. Stacho Chladný, Exekútorsky úrad Zvolen, Stráž 3/223.

2. Dňa 20.07.2017 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora ktorým navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 64,91 Eur. Súd však prihliadol na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietal a exekučné konanie zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ EP. 3. Podľa § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekútorského poriadku účinného do 31. marca 2017. 5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 7. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a plnenie

prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu) preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. 8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bola novelou priestupkového zákona vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 vypustená z textu priestupkového zákona lehota, do ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení pokuty vykonať. Zákonodarca pri prijatí citovanej novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovalo, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do dátumu účinnosti novely, alebo sa má použiť už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z. použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plne rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie spätne do minulosti a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.

9. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

10. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právny norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť.

11. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, v tomto prípade začala prekluzívna lehota plynúť odo dňa 05.06.2006. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 06.06.2009. Súd mal tak za preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade došlo uplynutím času k neúčinnosti exekučného titulu, ktorý bol podkladom na exekúciu, súd potom rozhodol tak, že exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. 13. Podľa ustanovenia § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa ustanovenia §197 ods.1 EP náklady podľa §196 znáša povinný. 15. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1,2 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 16. O výške priznaných trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami EP tak, že zaviazal povinného nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v súlade s ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd mal preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a k neúčinnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie došlo po začatí exekúcie.

17. Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 31.3.2017 (1) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. (2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (§ 15 vyhlášky).

18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

19. Exekučný súd pri rozhodovaní o priznaní uplatnených a vyčíslených trov súdneho exekútora je povinný skúmať účelnosť a nevyhnutnosť ich vynaloženia a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré sú v súlade s vyhláškou. Súd neprizná súdnemu exekútorovi najmä zjavne zbytočné, neefektívne a tým neúčelne vynaložené trovy, ako aj trovy, ktoré si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil duplicitne. V prípade, že súdnemu exekútorovi v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti vzniknú hotové výdavky, patrí mu popri odmene podľa § 25 vyhlášky aj náhrada hotových výdavkov v prípade, ak tieto výdavky boli účelne vynaložené v súvislosti s exekučnou činnosťou. Existenciu takýchto výdavkov je súdny exekútor povinný nielen vyúčtovať konečnou sumou, ale je povinný ich aj presne špecifikovať tak, aby súd pri posudzovaní ich správnosti a účelnosti mal preukázanú ich existenciu, ako aj ich nespochybniteľnú výšku.

20. O výške trov exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie priznal v celkovej výške 49,45 Eur, predstavované paušálnou odmenou v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur, zvýšenou v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 6,64 eur, nakoľko je jej platiteľom, o čom predložil doklad a náhradou hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 vyhlášky (poštovné) vo výške 8,02 Eur + 20% DPH vo výške 1,60 Eur. Trovy exekúcie predstavujú výšku 49,45 Eur. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 19.07.2017 urobil sčítaciu chybu, keď si uplatnil celkovú odmenu vo výške 64,91 Eur, pričom správne si mal uplatniť len 49,45 Eur.

21.Súd povinnosť na náhradu priznaných trov exekúcie uložil povinnému, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Proti II., výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p., § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).