Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-134-2017.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/134/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú N. G., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko V., Ul. E. č. XX, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky M.. U. G., nar. 7. 6. XXXX, trvalé bydlisko V., Ul. E. č. XX, občianky Slovenskej republiky a otca D. R., nar. XX. 3. XXXX, trvalé bydlisko J., Ul. A. Y. č. XXX/XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu navrhovateľa X. G., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko V., Ul. E. č. XX, občana Slovenskej republiky, na osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky dieťaťa, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 20. 7. 2018, takto
rozhodol:
I. Maloletá N. G., nar. XX. XX. XXXX, dcéra matky M.. U. G., nar. 7. 6. XXXX a otca D. R., nar. XX. 3. XXXX, sa od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
stáva osvojencom
osvojiteľa - manžela matky maloletého dieťaťa:
X. J A N Í Č K A, nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko V., Ul. E. č. XX, občana Slovenskej republiky.
II. Priezviskom maloletého dieťaťa bude „G.“.
III. Osvojiteľ X. G. b u d e zapísaný v knihe narodení Matričného úradu mesta Žilina, vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX, namiesto biologického otca maloletého dieťaťa D. R., nar. XX. 3. XXXX.
IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ X. G. sa návrhom zo dňa 13. 6. 2017, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 19. 6. 2017 domáhal, aby súd rozhodol, že maloletá N. G. sa stane jeho osvojencom.
2. Návrh odôvodnil tým, že je manželom matky maloletého dieťaťa, podieľa sa na jeho výchove maloletého, má k nemu vytvorený hlboký citový vzťah, vníma ho ako vlastnú dcéru. Biologický otec neprejavuje o maloletú žiadny záujem.
3. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu v určenej lehote nevyjadril.
4. Na pojednávanie sa otec maloletého dieťaťa opakovane nedostavil. Predvolanie na pojednávanie si neprevzal v odbernej lehote, takže súd vychádzal z fikcie doručenia predvolania. Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca dieťaťa.
5. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojom návrhu. Poukázal na to, že je manželom matky maloletého dieťaťa, podieľa sa na jeho výchove, má k nemu vytvorený hlboký citový vzťah, vníma ho ako vlastnú dcéru. Biologický otec neprejavuje o maloletú žiadny záujem. Spĺňa všetky predpoklady na to, aby si mohol dieťa osvojiť. S matkou dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti a z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa.
6. Matka maloletého dieťaťa s návrhom súhlasila. Poukázala na to, že sa biologický otec o maloleté dieťa už niekoľko rokov vôbec nezaujíma a neplní si ani vyživovaciu povinnosť. Aktuálne je trestne stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.
7. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu vyhovieť, pretože je v záujme maloletého dieťaťa.
8. Súd vykonal na pojednávaní nasledovné listinné dôkazy:
Z rodného listu zapísaného v knihe narodení Matričného úradu mesta Žilina, vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX vyplýva, že otcom maloletého dieťaťa je D. R. a matkou M.. U. Janíčková.
Z. Okresného súdu Žilina zo dňa 31. 8. 2015, sp. zn. 37 P 138/2013, bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR mesačne od 1. 6. 2015.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 1. 6. 2017, sp. zn. 37 P 126/2016, súd za otca dieťaťa uložil súhlas so zmenou priezviska dieťaťa z „A.“ na „G.“.
Zo sobášneho listu súd zistil, že matka maloletého dieťaťa uzavrela s navrhovateľom dňa 28. 5. XXXX manželstvo.
Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ je bezúhonný, je zamestnaný v pracovnom pomere, je zdravotne spôsobilý starať sa o maloleté dieťa
9. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
Podľa § 97 ods. 2 Zákona o rodine, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme mal. dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3 Zákona o rodine
Podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine, osvojiť možno len mal. dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine, osvojiť mal. dieťa môžu manželia, alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým s rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi, alebo osvojiteľovi mal. dieťaťa. Mal. dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča mal. dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len zo súhlasom druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony, alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného mal. dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené, na základe rozhodnutia súdu, do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Podľa § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ani súhlas mal. rodiča mal. dieťaťa, ak počas najmenej 6-tich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o mal. dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o mal. dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.
Podľa § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
Podľa § 105 veta prvá Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločne osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzatváraní manželstva podľa § 6 ods. 3, 4 pre ostatné deti.
Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je manželom matky dieťaťa. Bývajú v spoločnej domácnosti aj dieťaťom, narodeným z manželstva. Matka dieťaťa s osvojením súhlasí. Maloleté dieťa vníma navrhovateľa ako svojho otca, ktorý sa o ňu kontinuálne stará, spolu s matkou dieťaťa. Navrhovateľ spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady na to, aby si maloleté dieťa osvojil. Osvojenie odporučila aj kolízna opatrovníčka. Biologický otec dieťaťa niekoľko rokov (viac ako 6 mesiacov) o dieťa neprejavuje žiadny záujem, nestretáva sa s ním a výživné neplatí ani sčasti. Biologický otec teda o dieťa neprejavuje skutočný záujem a nebráni mu v tom žiadna závažná prekážka. Preto jeho súhlas s osvojením nie je potrebný.
10. Na základe vykonaného dokazovania potom súd konštatoval, že sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby bolo maloleté dieťa osvojené manželom matky a takéto rozhodnutie je v jeho najlepšom záujme. Preto návrhu navrhovateľa vyhovel.
11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní neboli zistené také okolnosti prípadu, kedy by priznanie trov konania bolo spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Účastníci konania ani nenavrhli priznať trovy konania (§ 57 Civilného mimosporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.