Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/306/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: M. o zaplatenie 2.785,78 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 422,80 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 422,80 eur od 18. 12. 2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca, v tom čase podnikajúci ešte pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (aktuálnym obchodným menom žalobcu zapísaným v obchodnom registri je od 17. 2. 2018 obchodné meno Intrum Slovakia s.r.o.) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20. 11. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.785,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.169,96 eur od 18. 12. 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a,s, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 poskytla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 6. 2010 žalovanej úver vo výške 2.720,- eur s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 17,9 %, pričom žalovaná sa zaviazala úver vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V žalobe tvrdil, že žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky a úver riadne a včas nesplácala, preto bola bankou vyzvaná na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Podľa žalobcu žalovaná napriek písomnej výzve banky omeškané splátky nezaplatila, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy, preto banka v súlade s čl. 8 bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. vyhlásila ku dňu 22. 11. 2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo podľa tvrdenia žalobcu žalovanej v súlade s článkom 6. bod 6.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne doručené dňa 2. 12. 2016 a nakoľko žalovaná v poskytnutej 15 dňovej lehote od doručenia tohto oznámenia, t.j. do 17. 12. 2016 dlžnú sumu nezaplatila, dňa 18. 12. 2016 sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že banka listom zo dňa 20. 12. 2016 vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy pred postúpením žalovanej pohľadávky a keďže žalovaná na výzvu nereagovala a dlžnú sumu nezaplatila, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE uzavretej

medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 24. 3. 2017 bola pohľadávka voči žalovanej z nesplateného úveru v celosti vo výške 2.987,43 eur postúpená žalobcovi ako postupníkovi o čom žalovaná bola upovedomená písomným oznámením postupcu. Žalobca tvrdil, že voči žalovanej uplatňuje si len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 2.169,96 eur, zmluvných úrokov vo výške 540,82 eur a poplatkov za správu úveru vo výške 75,- eur (spolu teda sumu 2.785,78 eur) s príslušenstvom.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil fotokópiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., Produktové obchodné podmienky pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., výzvu pred splatnosťou, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy s doručenkou, výzvu na zaplatenie pred postúpením pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE zo dňa 24. 3. 2017 s identifikáciou postúpenej pohľadávky a oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom.

4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 24. 1. 2018, písomne nevyjadrila.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 20. 7. 2018, na ktoré sa žalobca a jeho právny zástupca ani žalovaná napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 18. 7. 2018 ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti s tým, že súhlasí aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaná, ktorej predvolanie na pojednávanie doručené bolo dňa 25. 6. 2018 neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu súdu doručeného dňa 29. 6. 2018, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané, ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

7. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka uzavrela so žalovanou ako dlžníkom dňa 30. 6. 2010 zmluvu o splátkovom úvere, ktorou sa zaviazala poskytnúť jej splátkový úver označený ako spotrebný úver na čokoľvek vo výške 2.720,- eur s tým, že úroková sadzba bude fixná do splatnosti vo výške 17,90 %. Úver mal byť poskytnutý jednorázovo bezhotovostne s tým, že pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru uhradený bude spracovateľský poplatok vo výške 72,99 eur a žalovaná sa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami splatnými vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 6. 2020. Výška splátky a splatnosť je v zmluve vyjadrená nasledovne: od prvého čerpania úveru do 30. 6. 2010 vo výške 3,34 eur mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 20. 7. 2010 vo výške 51,02 eur (ďalej len „splátka“) mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom). Ako počet splátok je v zmluve uvedené: 120 od 20. 7. 2010. V zmluve je uvedená RPMN 22,05 %, Priemerná hodnota RPMN 18,59 % a celková čiastka spojená s úverom: 6.195,70 eur. Splátky mali byť splácané inkasom z inkasného účtu v banke.

8. V časti článku I zmluvy označenej ako „Základné podmienky“ je uvedené aj to, že poplatok za správu úveru je vo výške 1,99 eur mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy a poplatok za upomienku že je 23,24 eur. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo žalobcom predloženého písomného vyhotovenia úverovej zmluvy, kde základné úverové podmienky sú podrobne uvedené v článku I zmluvy.

9. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ňou pevne spojenou sú Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísané žalovanou (strana 5 až 7 úverovej zmluvy).

10. Žalobca tvrdí, že žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky, keď úver riadne a včas nesplácala a tak listom zo dňa 26. 10. 2016 (čl. 28 spisu), ktorý podľa žalobcom predloženého poštového podacieho hárku odoslaný žalovanej bol dňa 2. 11. 2016 vyzvala banka žalovanú na doplatenie

omeškaných splátok vo výške ku dňu 25. 10. 2016 spolu 788,40 eur a upozornila ju, že ak omeškané splátky nebudú do 15 dní doplatené, bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa táto stane celá splatnou. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu v žalobe omeškané splátky neuhradila, preto banka dňa 23. 11. 2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, čo žalovanej oznámila v liste - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23. 11. 2016 (čl. 26 spisu), ktorý vychádzajúc zo žalobcom predloženého dokladu o doručovaní žalovaná prevzala dňa 2. 12. 2016 (doručenka na čl. 27 spisu).

11. Dňa 20. 12. 2016 banka žalovanú vyzvala uhradiť celú zosplatnenú pohľadávku z úveru vo výške 2.853,53 eur s tým, že ak sa tak nestane, bude banka oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Podľa poštového podacieho hárku (čl. 53 spisu) uvedená výzva žalovanej odoslaná bola dňa 27. 12. 2016.

12. Žalobca predloženým výpisom obratov na úverovej zmluve (čl. 47 až 49 spisu) preukázal čerpanie úveru vo výške 2.647,01 eur žalovanou (v troch častiach vo výške 742,20 eur, vo výške 676,25 eur a vo výške 1.228,56 eur) a predloženým rozpisom platieb na úver (čl. 50 spisu) preukázal, že žalovaná poslednú splátku na úver zaplatila ešte dňa 15. 5. 2015, potom so splácaním úplne prestala, pričom celkovo zaplatila sumu vo výške 2.224,21 eur. Podľa predložených výpisov z úverového účtu z celkovo žalovanou uhradenej sumy bola suma 1.634,55 eur započítaná na úhradu úrokov a suma 281,81 eur na úhradu poplatkov.

13. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, nemôže byť pochýb o tom, že zmluva uzavretá medzi bankou a žalovanou dňa 30. 6. 2010 je zmluvou spotrebiteľskou, na čom nič nemení to, že samotná základná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere v tradičnom ponímaní (§ 261 Obchodného zákonníka) patrí medzi tzv. absolútne obchody. O tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu boli koniec koncov obe zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy uzrozumené a zodpovedalo to ich prejavenej vôli, keďže aj z nimi použitého označenia dojednaného úveru vyplýva, že sa malo jednať o spotrebný úver na čokoľvek, pričom priamou súčasťou zmluvy boli štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z čoho je zrejmé, že nejednalo sa v danom prípade o úver vylúčený v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z režimu spotrebiteľského úveru. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Vzhľadom na to, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore vyvodzuje z toho, že mala mu byť pohľadávka banky voči žalovanej postúpená, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení bankovej pohľadávky.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (30. 6. 2010) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20100611> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20100611>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20100611>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2

písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, r) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20100611>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v čase uzavretia zmluvy § 53 ods. 8) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzkový vzťah strán vznikol pred 1. 2. 2013 (keďže úverová zmluva bola uzavretá 30. 6. 2010), preto výška úrokov z omeškania na ktoré veriteľovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá bankou so žalovanou je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

30. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.720 eur, z ktorého po odpočítaní spracovateľského poplatku vo výške 72,99 eur reálne žalovanej bola na trikrát vyplatená suma spolu 2.647,01 eur. Žalovaná na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa podania žaloby zaplatila len sumu 2.224,21 eur, čo táto v priebehu sporu ničím nespochybnila. Žalobca tvrdí, že neuspokojené tak ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške sumy reálne poskytnutej žalovanej, t.j. 2.647,01 eur. A keďže z tejto sumy žalovaná úhradami pred podaním žaloby doposiaľ uhradila časť vo výške spolu 2.224,21 eur, neuhradený ostal zostatok úverovej istiny vo výške 422,80 eur (2.647,01 eur - 2.224,21 eur).

31. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (30. 6. 2010), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva musí tiež obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/).

32. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom, určito, zrozumiteľne a správne uvedený údaj o výške a počte splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ani správny, skutočnosti zodpovedajúci údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

33. Medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ účinného ku dňu uzavretia zmluvy aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia teda v zmluve musí byť uvedený údaj o výške a počte splátok a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, tak aby spotrebiteľ jasne vedel v akej výške má platiť tú ktorú splátku a koľko ich bude. Tu posudzovaná zmluva pokiaľ ide o výšku a počet splátok kritérium určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nespĺňa.

34. Ako už bolo uvedené, samotná absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť malým písmom písané, rozsiahle, individuálne nevyjednané všeobecné obchodné podmienky k zmluve či iná osobitná listina. Ak totiž zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/) a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na všeobecné či iné podmienky, alebo osobitnú listinu, i keď ani žiadna taká súdu predložená nebola.

35. V tu posudzovanej úverovej zmluve je výška splátky a splatnosť vyjadrená nasledovne: od prvého čerpania úveru do 30. 6. 2010 vo výške 3,34 eur mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 20. 7. 2010 vo výške 51,02 eur (ďalej len „splátka“) mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom). Ako počet splátok je v zmluve uvedené: 120 od 20. 7. 2010.

36. Súd takéto vyjadrenie výšky a počtu splátok v zmluve s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za neurčité a nezrozumiteľné, preto nejde o platné naplnenie jednej z náležitosti zmluvy predpokladanej zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zmluva bola uzavretá dňa 30. 6. 2010 a pri určení výšky splátky je uvedené, že od prvého čerpania úveru do 30. 6. 2010 (teda maximálne za jeden deň) bude výška splátky 3,34 eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Od 20. 7. 2010 mala byť výška splátky 51,02 eur a splátok od 20. 7. 2010 malo byť 120. Z takého vyjadrenia výšky a počtu splátok vôbec nie je zrejmé, či prvou splátkou má byť splátka 3,34 eur mesačne zaplatená hneď v deň uzavretia zmluvy, alebo až splátka splatná dňa 20. 7. 2010 vo výške 51,02 eur. Ak ňou má byť splátka 3,34 eur, tak potom vôbec nie je zrejmé, prečo je uvedené, že ide o mesačnú výšku splátky, ak reálne by sa tu platila len za jeden deň (30. 6. 2010) a navyše ak ide o splátku platenú mesačne (teda opakovane), pričom súčasne je uvedené, že od 20. 7. 2010 bude výška mesačnej splátky 51,02 eur, tak potom vôbec nie je zrejmé, aká vlastne má byť výška mesačnej splátky. Ak mala žalovaná zaplatiť najskôr splátku 3,34 eur mesačne a potom 120 splátok od 20. 7. 2010, tak potom počet mesačných splátok logicky musí byť aspoň 121, čo v zmluve nie je uvedené. Zmätočnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť pokiaľ ide o vyjadrenie výšky splátky tu prehlbuje to, že v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy ako jej strany číslo 5 až 7 sa na rozdiel od článku I zmluvy (základné podmienky) absolútne nikde nespomína splátka 3,34 eur mesačne. Tam je uvedené, že výška splátky je 51,02 eur a počet splátok je 120. Vzhľadom na uvedenú rozpornosť a neurčitosť podľa názoru súdu nemožno pochybovať o tom, že nie je dodržaná podmienka zákona (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) spočívajúca v určitom, zrozumiteľnom a nepochybnom vyjadrení výšky a počtu splátok, keď účelom precizovania náležitostí zmluvy s spotrebiteľskom úvere v ZoSÚ je práve čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie informovanie spotrebiteľa o náležitostiach a podmienkach úveru. Keďže z tu použitého vyjadrenia výška a počet splátok nie je zrejmá ani súdu, je zrejmé, že ani priemerný spotrebiteľ bez ďalšieho nemôže vedieť koľko a akých splátok má vlastne zaplatiť.

37. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve uviedol celkovú čiastku úveru 6.195,70 eur, no nie je zrejmé, ako k uvedenej sume dospel, keď tá absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (51,02 eur x 120 splátok sa rovná 6.122,40 eur, po pripočítaní sumy 3,34 eur sa rovná 6.125,74 eur) a nie 6.195,70 eur ako je uvedené v zmluve. Aj po pripočítaní „spracovateľského poplatku“ vo výške 72,99 eur by celkovo splatná suma bola 6.198,73 eur (resp. 6.195,39 eur bez sumy 3,34 eur) a nie 6.195,70 eur. Ak celková čistka úveru skutočne mala byť 6.195,70 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je zrejmé, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená buď výška alebo počet mesačných splátok, čo by v zmysle § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona bol len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

38. Súd žalobcu pred pojednávaním vyzval odôvodniť, ako veriteľ dospel k tomu, že celková čiastka spojená s úverom je 6.195,70 eur vzhľadom na výšku a počet splátok uvedené v zmluve, aby bolo možné posúdiť či sú splnené podmienky vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch ako podmienka vzniku nároku na úroky a poplatky za úver. Na uvedenú výzvu však žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 6. 2018 vôbec nereagoval, vyjadroval sa tam k iným skutočnostiam, ale celkovú čiastku spojenú s úverom uvedenú v zmluve nijako neodôvodnil. Obmedzil sa v tejto súvislosti na jednoriadkové konštatovanie, že predložená úverová zmluva spĺňa náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

39. Údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí nepochybne medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, koľko dlžník za celú dobu úverového vzťahu vlastne reálne zaplatí a teda o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že nesprávne, zavádzajúce uvedenie celkovej čiastky k zaplateniu v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice, navyše v situácii keď neurčito a nezrozumiteľne bol tu uvedený aj údaj o výške a počte splátok.

40. O tom, že ide o kľúčový údaj (celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktorý veritelia často poukazujú a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

41. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková výška úveru) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 6.195,70 eur pri údaji „Celková čiastka spojená s úverom“ a sumou 6.125,74 eur, získanou vynásobením počtu a výšky splátok. Navyše vzhľadom na uvedené rozpory a nesprávnosti (výška, počet splátok, celkovo splatná suma) je zrejmé, že ani údaj o RPMN uvedený v zmluve (22,05 %) nemožno považovať za smerodatný.

42. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.

43. Ak žalobca poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, tak k tomu súd opätovne uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovanou ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takisto vyslovil, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tu súdenom spore ale ako už bolo uvedené, podmienky tejto zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšku a počet týchto splátok, ani celkovú sumu k zaplateniu, pričom ide v súhrne o nedostatky, ktoré bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku.

44. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, keď napr. tak ako tu údaje o výške a počte splátok nie sú vyjadrené určitým a zrozumiteľným spôsobom a nie je uvedený ani korektný údaj o celkovej čiastke k zaplateniu, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

45. Keďže súd z už uvedených dôvodov zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, veriteľovi vzniklo právo iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalovanej reálne poskytol. Žalobca predloženou zmluvou a predloženým prehľadom splátok a úhrad preukázal, že žalovanej bola reálne poskytnutá suma 2.647,01 eur. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaná doposiaľ uhradila len sumu 2.224,21 eur, ako to vyplýva aj z prehľadu platieb žalovanej na čl. 50 spisu. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu úverovej istiny vo výške 422,80 eur.

46. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd z požadovanej sumy 2.785,78 eur za dôvodne uplatnenú mal len sumu 422,80 eur rovnajúcu sa výške doposiaľ žalovanou nevrátenej úverovej istiny. V časti o zaplatenie úrokov a poplatkov súd vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mal žalobu za nedôvodnú a preto ju nad istinu 422,80 eur zamietol. Úver je bezúročný a bezpoplatkový a tak ani tieto úroky a poplatky za správu úveru či upomienky nebolo možné žalobcovi prisúdiť, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením, či reálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, čo nie je prípad tu uplatnených poplatkov za upomienky, keď navyše v zmluve je uvedený poplatok za upomienku vo výške 23,24 eur a napriek tomu účtované boli za upomienky aj podľa vyjadrenia žalobcu, aj podľa spisu poplatky vo výške až 25,- eur za jednu, čo samo osebe je v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodom na odopretie právnej ochrany takémuto výkonu práva.

47. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v sadzbe 8 % ročne zo sumy 2.169,96 eur odo dňa 18. 12. 2016 do zaplatenia.. Preto súd posúdil aj tento jeho nárok, pričom vychádzal pritom z ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré už citoval vyššie.

48. Žalobca vychádzajúc z jeho tvrdenia v žalobe úrok z omeškania žalovanej počíta a žiada odo dňa 18. 12. 2016, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie celej sumy predčasne zosplatneného úveru v zmysle výzvy banky zo dňa 23. 11. 2016 ktorá žalovanej doručená bola dňa 2. 12. 2016. Uvedené bolo dôvodné, pričom úrok z omeškania žiadal v sadzbe 8 % ročne, ktorá nepresahuje sadzbu vyplývajúcu z § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto súd úrok z omeškania žalobcovi v tejto sadzbe od 18. 12. 2016 priznal, avšak len zo sumy dôvodne uplatnenej istiny úveru, ktorá ku dňu 18. 12. 2016 bola vo výške 422,80 eur.

49. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

50. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

51. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20170201> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20170201> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

52. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 24. 3. 2017 (deň postúpenia pohľadávky z ktorého žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601> na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

53. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok a predloženým oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 3. 2017 spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 4. 4. 2017

preukázal, že postupca Slovenská sporiteľňa a.s. oznámil žalovanej, že pohľadávka voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle zákona o bankách a zákona o spotrebiteľských úveroch boli splnené, nakoľko postupovala sa bankou v celom rozsahu splatná pohľadávka, po omeškaní žalovanej trvajúcom nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a bola preukázaná tiež výzva banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (viď výzva zo dňa 20. 12. 2016 na čl. 29 a 56 spisu a poštový podací hárok zo dňa 27. 12. 2016 na čl. 53 spisu). Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 422,80 eur do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradila, čo nespochybnila ani samotná žalovaná, hoci žaloba s prílohami jej bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť, teda ak by chcela spochybniť základ či výšku voči nej uplatneného nároku, mala dostatočný priestor tak urobiť, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 422,80 eur a úroku z omeškania z tejto sumy vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

54. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod, a to najmä vzhľadom na dĺžku omeškania žalovanej, ktorá poslednú úhradu na úver uskutočnila ešte v máji 2015 pre ktorú by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanej nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní (žalobca v rozsahu cca 15 %, žalovaná v rozsahu cca 85 %), v časti neúspešní. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich kutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.