Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-113-2017.pdf
PDF · 87.8 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/113/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: O.. Q. Č., bytom T. XX, T., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 118.820,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 7.8.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.8.2017, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi priamu škodu vo výške 7.220,- eur, ušlý zisk vo výške 61.600,- eur a nemajetkovú ujmu vo výške 50.000,- eur, vrátane úrokov z omeškania. Na pojednávaní doplnil, že úrok z omeškania žiada priznať v zákonnej výške 5% ročne z uplatnenej náhrady priamej škody a ušlého zisku a za obdobie od postavenia pred súd až do oslobodzujúceho rozsudku.
2. Žalobca tvrdil, že dňa 6.7.2004 Okresná prokuratúra Pezinok podala na Okresný súd Pezinok obžalobu, v ktorej ho vo viacerých bodoch nespravodlivo obvinila z trestných činov sprenevery a podvodu. Súdne konanie pod sp. zn. PK 1T 145/2004 bolo najskôr prerušené pre zmenu sudcu, neskôr v rámci reorganizácie presunuté na Okresný súd Bratislava III. Tam po niekoľkých rokoch konanie pokračovalo a žalobca bol uznaný vinným s podmienečným trestom odňatia slobody. Rozsudok odvolací súd pre vážne pochybenia zrušil a vrátil vec na Okresný súd Bratislava III. V novom konaní súd oslobodzujúcim rozsudkom zo dňa 2.2.2016 zbavil žalobcu viny. Oslobodzujúci rozsudok, po preskúmaní na odvolacom súde, nadobudol právoplatnosť dňa 21.4.2016. Dňa 23.1.2017 žalobca predložil žalovanému písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody. Žalovaný v 6- mesačnej lehote predložený nárok neprerokoval, a ani len z časti neuspokojil. Výzvou zo dňa 28.6.2017 žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie návrhu na predbežné prerokovanie škody. Žalovaný zákonom určenú možnosť doplnenia žiadosti využil tak, aby uplynutím 6-mesačnej lehoty zakryl svoju neochotu vôbec rokovať so žalobcom, ktorý nesprávnym postupom štátnych orgánov utrpel majetkovú, morálnu i podnikateľskú ujmu.
3. Žalobca žiadal o náhradu priamej majetkovej škody v sume 7.720,- eur, ušlého zisku v sume 61.600,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur. Priama škoda predstavovala stroje a zariadenia na kálanie dreva v hodnote 6.220,- eur (okružná píla Posch v. č. 8802, Art. 2640 za 660,- eur, kálačka Family za 2.000,- eur, motorová píla Stihl za 900,- eur, okružná koľajnicová píla za 2.000,- eur, pásová veľkokapacitná píla za 330,- eur a ostatné drobné zariadenie a náradie za 330,- eur) a zásoby drevnej suroviny v hodnote 1.000,- eur. Stroje na kálanie dreva žalobca požičal živnostníkovi D. K., ktorý nájomné za predmet nájmu splácal žalobcovi nakálaným drevom. Žalobca bol obžalovaný okrem iného z toho,
že dal D. K. do nájmu stroje a zariadenia, ktoré neboli jeho vlastníctvom a teda ho podviedol. Na tom základe D. K. žiadal spätne refundovať nájomné, ktoré splatil žalobcovi nakálaným drevom. Keď to žalobca odmietol, pre zaistenie svojej požiadavky D. K. uplatnil voči predmetu nájmu zádržné právo a tým žalobcovi znemožnil k nemu prístup. S takmer 100%-nou istotou možno predpokladať, že D. K. predmet nájmu okamžite speňažil a prepil, pretože bezhraničné opíjanie mu nakoniec spôsobilo smrť. Tým, že žalobca prišiel o všetky stroje a zariadenia, bolo mu počas 154-mesačného trestného stíhania znemožnené podnikaním vyrábať a exportovať kálané drevo v množstve 40 m3 týždenne (1 kamión), t.j. za 154 mesiacov spolu 24.640 m3, následne ho predať za 616.000,- eur (25,- eur za m3), z ktorej sumy škoda na ušlom zisku je 61.600,- eur. Výšku nemajetkovej ujmy žalobca odôvodňoval morálnym zadosťučinením na nesprávny úradný postup za vyše 12 rokov šikanózneho konania pri výkone súdnej moci, poškodenie dobrého mena, cti a povesti, čo zasiahlo životnú úroveň jeho rodiny a malo vážne dôsledky na duševnú rovnováhu žalobcu a jeho zdravotný stav. Žalobca argumentoval aj tým, že za obdobie 154 mesiacov je nárokovaná suma 50.000,- eur oproti mesačnej minimálnej mzde nižšia o 111,- eur.
4. Podľa žalobcu 13-ročné neodôvodnené trestné stíhanie dosiaľ súdne netrestaného človeka je nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 č. 514/2004 Z. z. zákona. Poukázal tiež na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote posúdená nezávislým a nestranným súdom. V súvislosti s objektívnou zodpovednosťou štátu za škodu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003.
5. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil dôkazy - oslobodzujúci rozsudok zo dňa 2.2.2016, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.4.2016, uplatnenie náhrady škody, výzvu žalovaného na odstránenie nedostatkov a odpoveď žalobcu. Iné dôkazy žalobca nepredložil, iba uviedol, že doklady o zdravotnom stave a nájomnú zmluvu predloží na výzvu súdu a že k okolnostiam, od ktorých odvodzuje nemajetkovú ujmu, môžu na výzvu súdu podať svedectvo jeho syn, nevesta a sused.
6. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Vo vyjadrení zo dňa 11.12.2017 sa podrobne vyjadril k oprávneniu ministerstva zastupovať štát, k nesprávnemu úradnému postupu, k prieťahom v konaní, k majetkovej škode a nemajetkovej ujme a k príčinnej súvislosti.
7. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. je Ministerstvo spravodlivosti SR orgánom oprávneným zastupovať štát len v prípadoch, ak je subjektom zásahu súd, notár alebo exekútor. Nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, t. j. polície vyšetrovateľa alebo prokurátora, nespadajú do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu uviedol, že zo žalobného návrhu nevyplýva, v čom konkrétne žalobca vzhliada nesprávny úradný postup, aké ustanovenie Trestného poriadku malo byť zo strany súdu porušené, čo malo byť v rozpore s platným právnym poriadkom. Zároveň žalovaný podotkol, že namietaný nesprávny úradný postup sa premietol do vydania oslobodzujúceho rozsudku, teda v zmysle ustálenej judikatúry ani nie je možné domáhať sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu. V súvislosti s namietaným postupom súdnej moci v trvaní 154 mesiacov žalovaný vychádzal z § 9 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého pri posúdení nesprávneho úradného postupu súdu v podobe prieťahov je možné vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, a to zo strany predsedu súdu, alebo z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) alebo Ústavného súdu SR. Žalobca nepredložil dôkaz, že by mal oprávneným orgánom skonštatované prieťahy v konaní v trvaní 154 mesiacov. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený skonštatovať, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. K náhrade majetkovej škody, vrátane ušlého zisku, žalovaný poukázal na to, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, pričom majetkovú škodu nijakým dôkazom nepreukázal. Pokiaľ ide nemajetkovú ujmi, nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k uplatnenej výške, nevysvetlil dostatočne, prečo práve 50.000,- eur by malo byť primeraným zadosťučinením. Žalobcom spomínané škody na zdraví nie je možné stotožňovať s nemajetkovou ujmou, žalobca nepreukázal, že súdnym konaním v dĺžke 154 mesiacov došlo k poškodeniu jeho dobrého mena, povesti, cti a ľudskej dôstojnosti. Podľa žalovaného nebol splnený ani ďalší podstatný prvok zodpovednostnej skutkovej podstaty, ktorou je príčinná súvislosť. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie, teda nesprávny úradný postup alebo
nezákonné rozhodnutie, bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu, následkom tejto príčiny. Žalobca takúto príčinnú súvislosť nepreukázal, jeho návrh bol nejednoznačný a neurčitý.
8. Ako dôkaz žalovaný označil a predložil oznámenie o výsledku predbežného prerokovania zo dňa 1.8.2017. Iné dôkazy nepredložil, ani nenavrhol.
9. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval vyjadrením zo dňa 2.3.2018 v ktorom poukázal na to, že súd mal na základe trestného spisu preskúmať opodstatnenosť obžaloby a podľa obsahu trestného spisu posúdiť, či môže o nej nariadiť hlavné pojednávanie. Mohol vypočuť obvineného, zadovážiť si potrebné vysvetlenia, rovnako mohol po predbežnom prejednaní obžaloby vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie. Žalobca ako obžalovaný už nazačiatku uvádzal, že sa necíti vinný, lebo v trestnom spise nie je jeho vina preukázaná. Zároveň sa v tomto vyjadrení podrobnejšie vyjadril k majetkovej škode a nemajetkovej ujme.
10. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
11. Skutkový stav tvrdený žalobcom ohľadne podania obžaloby, vydania oslobodzujúceho rozsudku a predbežného prerokovania náhrady škody (bod 2) nebol sporný, vyplynul aj z predložených listinných dôkazov. Sporné bolo právne posúdenie nároku na náhradu škody.
12. Uplatnený nárok súd posudzoval podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
13. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 6 ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 9 ods. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa § 17 ods. 1 a 2 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 25 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, právne vzťahy, vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona, sa spravujú Občianskym zákonníkom.
14. Na základe nesporného skutkového stavu a uvedených ustanovení sa súd stotožnil s obranou žalovaného, že nie sú splnené zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za uplatnenú škodu.
15. Žaloba bola založená na nesprávnom a zdĺhavom postupe súdov, nie iných orgánov zúčastnených na trestnom stíhaní žalobcu. Z toho dôvodu bolo Ministerstvo spravodlivosti SR podľa § 4 ods. 1 písm. a) kompetentným orgánom konať v mene štátu v tomto spore o náhradu škody.
16. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu je súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávny úradným postupom a vznikom škody. Podľa súdu ani jeden z uvedených predpokladov nebol splnený.
17. Náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím prichádza do úvahy iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. V priebehu trestného konania proti žalobcovi nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo po právoplatnosti zrušené. Jediným právoplatným rozhodnutím bol oslobodzujúci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.4.2016. Prijatie obžaloby súdom prvej inštancie nie možné považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona.
18. Neprimeraná dĺžka trestného konania sa v zmysle § 9 ods. 1 cit. zákona považuje za nesprávny úradný postup, spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie alebo v nečinnosti alebo v zbytočných prieťahoch. V takýchto prípadoch možno podľa § 9 ods. 2 zákona vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti u predsedu súdu alebo z právoplatných rozhodnutí ESĽP a Ústavného súdu SR. Obrana žalovaného teda bola opodstatnená, pretože súd v tomto konaní o náhradu škody nebol oprávnený skonštatovať, či bolo porušené právo žalobcu na prejednnaie veci v primeranej lehote, bez zbytočných prieťahov. Žalobca sa na neúmernú dĺžku konania nesťažoval u predsedu súdu, ani na niektorom z uvedených súdov, ktoré sú kompetentné posúdiť, či bolo porušené právo žalobcu zaručené Dohovorom alebo Ústavou SR.
19. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona, ktoré určuje, z akých rozhodnutí môže súd pri posudzovaní prieťahov vychádzať, nadobudlo účinnosť až od roku 2013. V novele č. 412/2012 Z. z. nebolo prijaté žiadne prechodné ustanovenie, z toho dôvodu súd musel na uvedené ustanovenie prihliadať aj s ohľadom na prípadné prieťahy vzniknuté do konca roku 2012.
20. Správne boli aj argumenty žalovaného týkajúce sa škody. Žalobca nepreukázal vznik škody, a ak by žalobcovi majetková škoda na uvedených veciach alebo na ušlom zisku aj skutočne vznikla, neexistuje príčinná súvislosť medzi touto škodou a dĺžkou súdneho konania. Žalobca počas trestného konania nebol obmedzený na osobnej slobode, ako podnikateľ bol povinný viesť si príslušnú evidenciu o svojom majetku a svoje nároky si mal uplatňovať voči tým osobám, ktoré porušili povinnosti voči žalobcovi.
21. Bližšie zdôvodnenie k rozsahu škody, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy, nie je podľa súdu potrebné uvádzať, keďže neboli splnené už prvé dva predpoklady zodpovednosti štátu, t.j. nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a príčinná súvislosť.
22. Z týchto dôvodov bola žaloba zamietnutá.
23. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto by mu patrila náhrada trov konania. Žalovaný však náhradu trov konania však nežiadal, preto súd podľa § 257 a § 262 ods. 1 CSP
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha.