Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-257-2017.pdf
PDF · 125.86 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/257/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/ A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 144 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 144 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.02.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.12.2017 voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 144 eur s prísl.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 20.02.2015 spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 300 eur, s výškou úrokovej sadzby 40 %, RPMN 8 %, celková čiastka splatná dlžníkom 444 eur, počet mesačných splátok podľa dohody - 4, RPMN podľa dohody - 611,12 %. Úverová zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch. Výška RPMN uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, počet a výšku splátok, ktorá je na úrovni 46,61 %. Skutočnosť, že RPMN je v zmluve uvedená nesprávne potvrdzuje aj fakt, že úroková sadzba je uvedená vo výške 40 % a RPMN vo výške 8 %., 4o s poukazom na § 2 písm. g), i) nie je matematicky možné, už len z dôvodu, že do údaja RPMN je zarátaný aj úrok a tak nemôže byť nižší ako úrok. Vzhľadom na uvedené sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa uzatvorením dohody o plnení v splátkach, ktorú uzatvoril so žalobcom zároveň so zmluvou o úvere, snaží obchádzaním zákona navodiť u žalobcu (ako spotrebiteľa) dojem výhodnosti jeho úveru. Pri rokovaní o uzatvorení zmluvy žalovaný klientovi (spotrebiteľovi) ponúka poskytnutie úveru v 4 splátkach. avšak túto skutočnosť už pri samotnom podpise rozdelí do dvoch samostatných zmlúv, čím umelo zníži RPMN v každej jednotlivej zmluve, ktorá je jedným z najdôležitejších údajov pre správne ekonomické rozhodnutie spotrebiteľa. Žalovaný tak navodí u spotrebiteľa pocit výhodnosti úveru. Vzápätí ale dá podpísať spotrebiteľovi akože len formálny dokument, a to dohodu o plnení v splátkach, aby pomyselne vyšiel spotrebiteľovi v ústrety, v ktorej už RPMN je ale vyššia o niekoľko 100% (konkrétne v tomto prípade rozdiel medzi zmluvou a dohodou predstavuje 603.12 %). Takéto
konanie žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi ako aj s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať takéto zmätočné uvedenie RPMN v zmysle § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. ktorá je neplatná. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobcu) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska (http:// www. nbs.sk/sk/statistickeudaie/ udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z- uverovobchodnych-bank) bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 7,60 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci február 2015. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 40 %, čo predstavuje viac ako päťnásobok priemernej hodnoty v bankách. Dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne (viac ako päť násobne) prevyšujúca mieru úrokov z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, teda ide o absolútne neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnost' právneho úkonu uviedol vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009. V predmetnej Zmluve žalovaný neuviedol výšku splátky, počet splátok ani spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Žalobca sa zrejmý nesúlad Zmluvy so zákonom pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa 1 0.02.2017, upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory Zmluvy so zákonom. Žalovaný na predsporovú výzvu nereagoval, čím vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou. Preto žalobca v záujme ochrany svojich práv je nútený pristúpiť k tejto žalobe. Na základe vyššie uvedeného bol poskytnutý úver zo Zmluvy bezúročný a bez poplatkov čo znamená, že žalobca mal povinnost' splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške úveru v sume 300,- EUR. Ako vyplýva z Oznámenia o splatení úveru žalovaného, žalobca vyplatil celú výšku úveru zo Zmluvy (444,- EUR). Žalobca tak spolu splatil žalovanému sumu čo predstavuje navýšenie istiny úveru o 144,- EUR. Preplatok vo výške 144,- EUR tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 21Csp/257/2017 zo dňa 31.01.2018, ktorý bol následne zrušený uznesením zo dňa 28.02.2018 z dôvodu, že žalovaný proti nemu podal včas odpor s vecným odôvodnením.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, doručeného súdu dňa 19.02.2018 uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobcu uvedenými v žalobe. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej a subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy o úvere sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 28.5.2017. Žalobca svoj návrh na súde uplatnil až dňa 29.12.2017, čo nie je sporné. Žalovaný má za to, že žalobcovi zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 4.5.2015, vzhľadom k skutočnosti že od 4.5.2015 (uhradením istiny vo výške 300 Eur) mal žalobca vedomosť bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzal sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a poplatky. Okrem toho sú premlčané aj všetky nasledujúce splátky. Žalobca od svojho právneho zástupcu získal iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia. Na základe tejto skutočnosti začala plynúť subjektívna lehota zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti (Okresný súd Bratislava I, sp. zn. 7C195/2012 zo dňa 30.6.2016). Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník jemu uznanej výške možné úsudok v okamihu platenia sumy zodpovedajúcej istiny urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa musí dlžník dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúce v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny (KS Trenčín, sp. zn. 5Co/351/2016 zo dňa 17.5.2017)
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že otázka, či došlo k bezdôvodnému obohateniu bude vyriešená až súdom, nakoľko žalovaný popiera vadnosť zmluvy. Relevanciu v tomto prípade má to, odkedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie, že plnila. V súdenej veci sa žalobca od právneho zástupcu dozvedel, že žalovaný od žalobcu prijímal platby v rozpore so zákonom a že žalobcovi predložil na podpis formulárovú zmluvu , ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že splátky, na ktoré podľa zákona právo nemal, právo má. Až získaním týchto vedomostí o týchto skutočnostiach prichádzalo do úvahy podanie žaloby. Spôsob začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby bezdôvodného obohatenia podľa výkladu žalovaného nie je právne a ani logicky udržateľný. V prípade subjektívnej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Nie je možné predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.
5. S poukazom na ust. § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
6. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 144 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 25.02.2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 29.12.2017, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.02.2015, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, vyjadreniami strán, oznámením o splatení úveru a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 20.02.2015 bola medzi stranami tohto konania uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 300 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 144 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 444 eur do 20.02.2016, Odplata pri poskytnutí peňažných prostriekov je vo výške 24 eur, čo predstavuje RPMN 8 %, úrok je vo výške 40 %, čo predstavuje 120 eur. Strany zároveň uzatvorili dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.02.2015 mení nasledovne: Spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 444 eur v 4 pravidelných mesačných splátkach vo výške 111 eur, vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.03.2015. RPMN bola uvedená vo výške 611,12 %.
9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)., a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
15. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.
18. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
20. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
21. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
22. Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje zmluvný vzťah medzi stranami tohto konania za spotrebiteľský, pričom má zato, že ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).
24. Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. V zmysle predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bola žalobcovi poskytnutá finančná čiastka vo výške 300 eur, ktorú mal splatiť zvýšenú o odplatu vo výške 144 eur, pričom v zmysle dohody o plnení v splátkach mal sumu 444 eur zaplatiť v 4 mesačných splátkach po 111 eur, splatných k 25. Kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 25.03.2015, pričom táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Keďže ide o zmluvu, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch súd túto zmluvu posúdil z hľadiska jej esenciálnych náležitostí v súlade s ustanovením § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere v tomto smere obsahuje nedostatky.
27. V zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa služieb informovať spotrebiteľa o výške RPMN. RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednoznačne reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru. V predloženej úverovej zmluve však takýto údaj úplne absentuje a teda nie je naplnená ani dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle jeho § 9 ods. 2 písm. j).
28. Taktiež uvedený údaj o RPMN - 8 % je uvedený nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba vo výške 40 %, preto nie je možné, aby RPMN bola nižšia,
nakoľko podľa § 2 písm. g) zákona, tvorí úrok súčasť celkových nákladov spotrebiteľa (RPMN), preto tak, ako uviedol žalobca v žalobe, matematicky nie je možné, aby bola RPMN nižšia ako úroková sadzba.
29. V zmluve o úvere bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 40 % ročne.
30. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.
31. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka vo februári 2015, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 7,60 %. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.02.2015 bola so splatnosťou 4 mesiace ( v zmysle dohody o splátkach). Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 4-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období.
32. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
33. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 300,- eur. Nakoľko však žalobca v prospech žalovaného uhradil celkovo sumu 444,- eur ( ako vyplýva z oznámenia o splatení úveru) , na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 144,- eur a súd ho preto zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.
34. V súvislosti s namietaným premlčaním súd uvádza, že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3 - ročná objektívna premlčacia doba predlžila na 10 rokov odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
35. Súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.
36. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 20.02.2015. Žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou na súde dňa 29.12.2017. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdil, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel od svojho právneho zástupcu, pričom predsporová výzva bola žalovanému adresovaná dňa 10.02.2017, súd dátum spísania výzvy považoval za okamih, kedy sa žalobca dozvedel, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, preto žalobcovi neuplynula ani subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia doba momentom úhrady poslednej splátky, pretože až momentom získania informácii od svojho právneho zástupcu sa žalobca - spotrebiteľ dozvedel, že zo strany žalovaného mu bola predložená formulárová spotrebiteľská zmluva, ktorá nespĺňa náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
37. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
38. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vznp., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Žalovaný tým, že žalobcovi nevrátil sumu, o ktorú sa bezdôvodne obohatil riadne a včas, dostal sa do omeškania, a preto žalobcovi patrí aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa, kedy žalovanému uplynula lehota po márnej výzve na mimosúdne riešenie, ktorú súd považoval za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
41 Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Súd žalobe vyhovel, preto má žalobca nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.