Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/173/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému 1/: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 a žalovanému 2/: STAVMAX Humenné, s.r.o., so sídlom Tolstého 108, 066 01 Humenné, IČO: 36 475 823 o zaplatenie 1273,78 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 1.273,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.273,78 eur od 25.06.2014 do zaplatenia, pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu poskytnutého plnenia.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vo výške 100%, pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu poskytnutého plnenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.11.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1273,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1273,78 eur od 25. 06. 2014 do zaplatenia, pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu poskytnutého plnenia a žiadal aby súd zaviazal žalovaných na náhradu trovu konania žalobcovi.

2. Žalobca v žalobe a svojich vyjadreniach tvrdil nasledovné skutočnosti: Dňa 13. 11. 2013 o 16.05 hod. prišlo v Humennom v areáli žalovaného 2/ k poistnej udalosti, keď zamestnanec žalovaného 2/ Maroš Šperňák ako vodič vysokozdvižného vozíka DESTA pri manipulácií s ním narazil ľavou vysunutou zdvihnutou vidlicou naloženým materiálom do hornej časti dverí odparkovaného motorového vozidla ev. č. HE XXX BA poškodeného Ing. Jaroslava Pčola REINTER, IČO: XX XXX XXX s miestom podnikania G. 5, Humenné. Na motorové vozidlo DESTA bolo v čase poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného 1/. Žalobca z havarijného poistenia vyplatil poškodenému ku dňu 9. 1. 2014 na účet opravcu poistné plnenie vo výške 1273,78 eur. Žalobca vyzval žalovaného 1/ na poskytnutie poistného plnenia listom zo dňa 20.1.2014 ako aj žalovaného 2/ na náhradu škody listom zo dňa 9.1.2014 a 24.3.2014. Žalovaný 1/ odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie s poukazom na ustanovenie §5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej iba „zákon o PZP“). Žalobca poukázal na ustanovenie § 813 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 24. 11. 2017 výška istiny namietaná nebola, túto považuje za nespornú. Poukázal na tvrdenie svedka Maroša Šperňáka, že k vzniku škodovej udalosti

došlo pri cúvaní a otáčaní dozadu, čiže pri jazde vysokozdvižného vozíka. Poukázal na rozpor v hlásení k havarijnému poisteniu, toto hlásenie podávala p. Miriama Kudlová, pričom poškodené vozidlo zaparkoval p. Matúš Jenčík, keďže tento je v správe o nehode uvedený ako vodič poškodeného vozidla a podpisoval správu o nehode. Osoba podávajúca hlásenie teda nebola prítomná na mieste a teda jej opis môže byť iba sprostredkovaný a nie priamy opis videnej udalosti. Ani vodič poškodeného vozidla p. Matúš Jenčík podľa výsluchu nebol prítomný pri škodovej udalosti. Svedok Maroš Šperňák bez vyjadrenia pochybností uviedol, že vozidlo bolo odparkované a dotknutý zákazník nebol prítomný. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal mu právo na náhradu trov konania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz predložil poistnú zmluvu + zoznam vozidiel, hlásenie škodovej udalosti zo dňa 18.12.2013, správu o nehode, faktúru č. XXXXXXX, list zo dňa 18.12.2013, 20.1.2014, 24.3.2014, 27.2.2014, 24.6.2014, výpis z účtu o poskytnutí poistného plnenia, výpočet výšky poistného plnenia, výpis z OR SR, poverenie a položil otázky svedkom Maroš Šerňák a Matúš Jenčík.

4. Žalovaný 1/ sa v vyjadril, že poškodené motorové vozidlo bolo havarijne poistené u žalobcu, vysokozdvižný vozík, ktorým bola škoda spôsobená bolo v čase vzniku škody povinne zmluvne poistné u žalovaného 1/ na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalobca žalovaného 1/ listom zo dňa 20.1.2014 vyzval na refundáciu vyplateného poistného plnenia v sume 1273,78 eur. Po skončení šetrenia žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že mu nemôže poskytnúť náhradu za ním uplatňovanú škodu, nakoľko ide o výluku z poistenia v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. Žalovaný 1/ uzatvoril s žalovaným 2/ Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej iba „Poistná zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky naďalej iba „VPP“) a Zmluvné dojednania (ďalej iba „ZD“). Dňa 13.11.2013 došlo ku škodovej udalosti, z ktorej si následne žalobca uplatnil u žalovaného 1/ nárok na refundáciu poskytnutého poistného plnenia. Poukázal na skutočnosť, že z hlásenia poistnej udalosti vyplýva, že pri manipulácii s naloženým vysokozdvižným vozíkom Desta došlo nepozornosťou strojníka k nárazu ľavou vysunutou zdvihnutou vidlicou naloženým materiálom do hornej častí p.z. dverí motorového vozidla. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 2/ uviedol, že škoda vznikla poškodenému v priestoroch ich skladu pri nakládke objednaného stavebného materiálu nepozornosťou obsluhy VZV pri vykonávaní predmetu našej prevádzkovej činnosti veľkoskladu stavebnín. Na základe uvedeného žalovaný 1/ dospel k záveru, že k škode došlo pri pracovnej činnosti vysokozdvižného vozíka, ako mobilného stroja používaného na manipuláciu s materiálom, a preto žalovaný 1/ neposkytol poistné plnenie, nakoľko sa podľa jeho názoru jedná o výluku z poistenia. Žalobu považuje za nedôvodnú a nepreskúmateľnú ohľadom dátumu vzniku omeškania. Žalovaný 1/ je toho názoru, že dňa 25. 6. 2014 nemohol byť v omeškaní, pretože je povinný poskytnúť poistné plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP a skončení vyšetrovania, ktoré je povinný ukončiť v lehote podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný 1/ ako dôkaz založil do súdneho spisu poistnú zmluvu, VPP, ZD, záznam o dopravnej nehode, technický prúkaz, preukaz obsluhy motorových vozíkov, Unfallbericht, prepis nahlásenia poistnej udalosti, kalkulácia opravy, faktúra XXXXXXX, uplatnenie spoluúčasti zo dňa 14.1.2014, odvolanie zo dňa 20.1.2014, list zo dňa 8.1.2014, 9.1.2014, 20.1.2014, 27.2.2014, 24.6.2014 a a položil otázky svedkom Maroš Šerňák a Matúš Jenčík.

6. Žalovaný 2/ sa vyjadril, že skutočnosti uvedené v žalobe sa v celom rozsahu zakladajú na pravde. Žalovaný 2/ je toho názoru, že sú splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia podľa zákona o PZP zo strany žalovaného 1/ žalobcovi. Uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky na výluku poisteného plnenia podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. Žiadal zamietnuť žalobu voči nemu a zaviazať žalovaného 1/ na plnenie podľa žaloby, nakoľko je toho názoru, že poškodený má priamy nárok na náhradu škody voči žalovanému 1/. Na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol ďalšie dôkazy.

7. Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 20.11.2015, ktoré bolo odročené, dňa 12.9.2017, ktoré bolo odročené, dňa 30.10.2017, ktoré bolo odročené, dňa 30.11.2017, 22.6.2018 a verejné vyhlásenie rozsudku dňa 20.7.2018. Žalovaný 2/ sa pojednávania nezúčastnil. Žalobca a žalovaný trvali na svojich písomných vyjadreniach, mimosúdna dohoda nebola možná.

8. Súd považoval na pojednávaní za nesporné medzi stranami tieto skutkové tvrdenia: Vysokozdvižným vozíkom Desta bola pôsobená škoda vo výške žalovanej istiny 1.273,78 eur + spoluúčasť poškodeného 67,04 eur na motorovom vozidle Citroen Berlingo. Vysokozdvižný vozík je platne poistený v čase vzniku škody poistnou zmluvou u žalovaného 1/.Žalobca zaplatil poškodenému Ing. Jaroslav Pčola REINTER, IČO: XX XXX XXX škodu na motorovom vozidle Citroen Berlingo spôsobenú Destou zníženú o spoluúčasť poškodeného vo výške 1.273,78 eur dňa 9.1.2014 z havarijného poistenia, ktoré mal so žalobcom v čase vzniku škody platne uzatvorené.

9. Za sporné skutkové tvrdenia súd považoval na pojednávaní tvrdenia, či k vzniku škody došlo pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja alebo bola zapríčinená jazdou DESTY, či vznikla povinnosť žalovanému 1/ nahradiť vzniknutú škodu z poistenia uzatvoreného so žalovaným 1/ a teda či má žalovaný 1/ povinnosť nahradiť škodu žalobcovi, ktorý plnil poškodenému z havarijného poistenia, či je žalovaný 2/ povinný nahradiť škodu žalobcovi.

10. Dožiadaním Okresného súdu Humenné súd vykonal výsluch svedka Maroša Šperňáka, Osloboditeľov XX, XXX XX O., vodiča vysokozdvižného vozíka, ktorým bola škoda spôsobená a svedka F. P., A. XXX, XXX XX A., ktorý odparkoval poškodené vozidlo. Žalobca aj žalovaný 1/ písomne položili otázky na svedkov. Súd sa oboznámil so zápisnicami z výsluchu svedkov zo dňa 10. 8. 2016, sp. zn. 7CbD/1/2016.

11. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, vykonal vo veci pojednávanie, vychádzal zo zhodných tvrdení strán, výsluchu svedkov a ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.

12. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise, vyjadrení strán sporu písomných ako aj ústnych na pojednávaní súd zistil, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 13.11.2013 o 16.05 hod. prišlo k škodovej udalosti v Humennom, v areáli žalovaného 2/. Zamestnanec žalovaného 2/ F. V. ako vodič vysokozdvižného vozíka Desta pri manipulácií s ním narazil do odparkovaného motorového vozidla ev. č. HE XXX BA poškodeného D.. P. X. J., D.: XX XXX XXX s miestom podnikania G. 5, O.. Na motorovom vozidle bola spôsobená škoda vo výške ceny opravy poškodeného motorového vozidla 1340,82 eur bez DPH, uvedené je preukázané faktúrou č. XXXXXXX. Medzi žalobcom a poškodeným bola platne v čase vzniku škodovej udalosti uzatvorená Flotilová poistná zmluva pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO zo dňa 23.5.2012, č.l. 12 v súdnom spise. Na základe uvedenej poistnej zmluvy žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške škody 1340,82 mínus spoluúčasť vo výške 67,04 eur, t.j. vo výške 1273,78 eur. Uvedené má súd za preukázané jednak z tvrdení strán sporu, z listu zo dňa 20.1.2014, 9.1.2014, 24.3.2014, výpisu z účtu na č.l. 32, 33 v súdnom spise, výslednej kalkulácie poistného plnenia na č. l. 34 v súdnom spise. Uvedenú skutočnosť bola medzi stranami sporu nesporná.

13. V čase vzniku škodovej udalosti bola medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ platne uzatvorená Poistná zmluva v znení VPP a ZD. Uvedená skutočnosť je medzi stranami sporu nesporná.

14. Z listu zo dňa 20.1.2014 súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu poskytnutého poistného plnenia vo výške 1.273,78 eur voči žalovanému 1/ a z listu zo dňa 9.1.2014 a 24.3.2014 súd zistil, že žalobca si uvedený nárok uplatnil aj voči žalovanému 2/. Súčasne žalobca uplatňoval aj nárok v prospech poškodeného na náhradu odrátanej spoluúčasti pri poskytovaní plnenia z havarijného poistenia.

15. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalovaný 2/ je v čase vzniku škodovej udalosti platne poistený Poistnou zmluvou v znení VPP a ZD uzatvorenou s žalovaným 1/. Medzi stranami sporu však bolo sporné, či sa jedná v danom prípade škodovej udalosti o výluku z poistenia podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP a Článku III ods. 1 písm.g) VPP.

16. Z výsluchu svedka Maroša Šperňáka súd zistil, že bol v čase škodovej udalosti zamestnancom žalovaného 2/ ako skladník - vodič vysokozdvižného vozíka. Pracoval u žalovaného dňa 13.11.2013 a na udalosť si spomína. Podľa zápisnice z výsluchu svedka zo dňa 10.8.2016 svedok uviedol: „Keď som obslúžil predchádzajúceho zákazníka, ktorému som s vozíkom priviezol na rampu materiál, musel som s vozíkom vycúvať a pri otáčaní som pravou vidlicou zachytil pravý stĺpik motorového vozidla iného zákazníka, ktorý mal pri nakladacej rampe pristavené vozidlo.“ „Tento zákazník nebol prítomný pri tejto udalosti, v bol ešte na prevádzke vo vzorkovni, kde sa vyberá tovar“. Na otázku č. 2, t.j. či bol v čase vzniku škodovej udalosti vysokozdvižný vozík (VZV) naložený materiálom uviedol, že v čase vzniku

škodovej udalosti vozík nebol naložený, práve z neho zložil tovar a vracal sa pre ďalší. Na otázku 3, akú pracovnú činnosť ste presne s VZV v relevantnom čase vykonávali uviedol, že s VZV práve doobsluhoval jedného zákazníka a vracal sa s VZV späť do skladu.

17. Z výsluchu svedka Matúša Jenčíka zo dňa 10.8.2016, zamestnaného ako zásobovača u poškodeného súd zistil, že jazdí pre materiál. Pomerne často chodil žalovanému 2/ pre materiál. V deň škodovej udalosti vozidlo odparkoval, zamkol a išiel na vzorkovňu vyberať materiál. Keď prišiel k nakladacej rampe tak videl, že vozidlo je poškodené a že neďaleko stojí vysokozdvižný vozík. Uviedol, že: „šofér vysokozdvižného vozíka mi niečo vysvetľoval, že ako došlo k poškodeniu vozidla, že ho šúchol vidlicou asi pri cúvaní, ale ja som pri tom nebol tak sa k priebehu nehody neviem vyjadriť“. „Akú činnosť a pohyb vykonával VZV bezprostredne pred stretom s vozidlom uviesť neviem, pretože ako som už vyššie vypovedal, ja som bol v tom čase v sklade a teda nebol som bezprostredným svedkom tejto škodovej udalosti.“ Z výsluchu svedka nevyplýva, že by mal byť vysokozdvižný vozík naložený materiálom, ani takú vedomosť podľa výsluchu nemal, preto zamestnankyňa poškodeného nahlásila poistnú udalosť nesprávne, čo vyplýva z prepisu ohlásenia škodovej udalosti (č. l. 60 v súdnom spise). Uviedla, že „Pri manipulácii s naloženým VZV zn. Desta došlo nepozornosťou strojníka k nárazu ľavou vysunutou zdvihnutou vidlicou naloženým materiálom - do hornej časti p.z. dverí MV. Poskytnuté údaje boli skreslené, nezodpovedali skutočnosti, boli reprodukované pravdepodobne z nesprávneho zdroja informácii alebo si nesprávne opis udalosti pamätala. Z hlásenia poistnej udalosti následne vychádzal aj žalobca pri písaní žaloby. Z výsluchu svedkov má súd za preukázané, že škodu hlásila žalobcovi zamestnankyňa poškodeného, ktorá nebola prítomná pri škodovej udalosti, čiže nebola svedkom škodovej udalosti, iba reprodukovala svoje poznatky o škodovej udalosti.

18. Podľa Článku III ods. 1 písm. g) VPP (č. l. 48 v súdnom spise) ak nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou.

19. Súd z výsluchu svedka Maroša Šperňáka, vodiča vysokozdvižného vozíka, ktorý zavinil vznik škody na motorovom vozidle poškodeného zistil, že k vzniku škody došlo tak, že po doobsluhovaní jedného zákazníka, ktorému priviezol na rampu materiál, s nenaloženým vysokozdvižným vozíkom Maroš Šperňák cúval a otáčal sa, pri vracaní sa s vysokozdvižným vozíkom do skladu, jazdou, pričom pravou vidlicou zachytil motorové vozidlo poškodeného. V čase vzniku škodovej udalosti zamestnanec poškodeného p. Matúš Jenčík, ktorý poškodené vozidlo odparkoval v areáli žalovaného 2/ a ktoré bolo poškodené vysokozdvižným vozíkom, pri škodovej udalosti nebol. Uvedené je preukázané z výsluchu oboch svedkov - Maroša Šperňáka aj Matúša Jenčíka.

20. Z listu zo dňa 20.1.2014 súd zistil, že žalovaný 2/ žalobcovi oznámil, že škoda vznikla v priestoroch skladu pri nakládke objednaného stavebného materiálu nepozornosťou obsluhy VZV pri vykonávaní predmetu našej prevádzkovej činnosti veľkoskladu stavebnín. Uvedené vyjadrenie je podpísané štatutárom, ktorý nebol prítomný pri škodovej udalosti.

21. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného 1/, že k vzniku škodu došlo pracovnou činnosťou vysokozdvižného vozíka ako pracovného stroja, pretože to podľa žalovaného 1/ vyplýva z hlásenia škodovej udalosti, vyjadrenia žalovaného 2/, nakoľko ku škode malo dôjsť podľa žalovaného 1/ manipuláciou s naloženým vysokozdvižným vozíkom a teda sa jedná o výluku z poistenia.

22. Podľa § 191 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Súd vychádzal z výsluchu svedkov ako dôkazných prostriedkov, ktoré súdu dostatočným spôsobom objasnil sporné okolnosti vzniku škody. S tvrdeniami uvedenými v ohlásení škodovej udalosti, z ktorých vyplýva, že vysokozdvižný vozík mal byť v čase vzniku škodovej udalosti naložený tovarom sú nepovažuje za preukázané, pretože sú to tvrdenia osôb, ktoré neboli prítomné pri škodovej udalosti a tieto tvrdenia nie sú ani inak preukázané. Tvrdenia žalovaného 2/ v liste zo dňa 20.1.2014 súd považuje za nesprávne, nakoľko list je podpísaný štatutárom, ktorý nebol prítomný pri vzniku škodovej udalosti a z listu vyplýva, že žalovaný 2/ sa podrobne nezaoberal okolnosťami vzniku škody, nakoľko sa spoliehal, že tieto podrobnosti nie sú potrebné na účely poskytnutia poistného plnenia. Preto bolo potrebné v konaní

vykonať výsluch svedkov, t.j. osôb ktoré sa k škodovej udalosti vedeli priamo vyjadriť, najmä výsluch vodiča vysokozdvižného vozíka.

24. Súd sa stotožnil s tvrdeniami vyplývajúcimi z výsluchu svedkov, nakoľko tieto si navzájom neodporujú v podstatných okolnostiach vzniku škodovej udalosti a sú dostatočné zrozumiteľné a podrobné na vysvetlenie priebehu škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že k poškodeniu motorového vozidla došlo činnosťou vysokozdvižného vozíka nie ako pracovného stroja, t. j. nie pri práci s tovarom ale pri jeho jazde po miestnej komunikácii, po doobsluhovaní zákazníka, v čase keď cieľom pohybu nenaloženého vysokozdvižného vozíka bolo tento opätovne dopraviť do skladu.

25. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v prípade ak sa nejedná o výluku z poistenia podľa Poistnej zmluvy v znení jej VPP a ZD a podľa §5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, má žalobca nárok na náhradu poskytnutého plnenia od žalovaného 1/, nakoľko Poistná zmluva v znení jej VPP a ZD bola v čase vzniku škodovej udalosti platná.

26. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa §4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom je upravený uvedeným ustanovením zákona, preto je daná aj pasívna legitimácia žalovaného 1/, keďže platnosť Poistnej zmluvy v konaní nebola spochybnená. V súlade s § 15 Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 813 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že žalobca má právo na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol z havarijného poistenia poškodenému.

27. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

28. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

29. Zodpovednosť podľa § 420 a §427 Občianskeho zákonníka je všeobecnou zodpovednosťou každého subjektu, ktorej sa nemožno zbaviť uzatvorením poistenej zmluvy. Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP dáva poškodenému možnosť uplatniť svoje nároky priamo voči poisťovni, nedochádza tu však k prechodu zodpovednosti. Poškodený má právo na náhradu škody vo výške skutočnej škody a ušlého zisku. Vzhľadom k tomu, že poškodený nemusí mať vedomosť o obsahu poistnej zmluvy, je spravodlivé, aby si uplatnil túto náhradu voči škodcovi z titulu spôsobenia škody ako právnej skutočnosti a voči poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia. Poškodený, resp. v tomto konaní žalobca ako osoba, na ktorú právo poškodeného prešlo v zmysle § 813 Občianskeho zákonník má teda právo na poskytnutie plnenia voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu poskytnutého plnenia, t.j. nemôže tak dôjsť na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na uvedené je daná aj pasívna legitimácia žalovaného 2/.

30. Medzi stranami sporu je nesporné, že došlo k vzniku škody, kto škodu zavinil, aká je výška škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, sporné však bolo, či sa jedná o výluku z poistenia. Na účely zistenia, či sa jedná o výluku z poistenia bolo potrebné zistiť, či došlo k vzniku škody použitím vysokozdvižného vozíka ako pracovného stroja, alebo ako motorového vozidla, t.j. či došlo k škode pri jazde vysokozdvižného vozíka. Súd dospel k názoru, že vysokozdvižný vozík neprepravoval žiadny tovar ale iba sa presúval, čiže spôsobil škodu jeho jazdou, t.j. nejedná sa o výluku z poistenia ani o výluku podľa §5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, ani podľa Článku III ods. 1 písm. g) VPP, podľa

ktorého ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou.

31. Žalobca vyzval žalovaného 1/ na náhradu škody listom zo dňa 20.1.2014, žalovaného 2/ listom zo dňa 9.1.2014. Žalovaní doručenie listov nespochybňovali. Žalovaný 1/ listom zo dňa 27.2.2014 oznámil žalobcovi, že náhradu za uplatňovanú škodu neposkytne, t.j. skončil šetrenie poistenej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania vo výške vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.273,78 eur od 25.06.2014 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po vystavení listu zo dňa 24.6.2014 (č. l. 31 v súdnom spise), podľa ktorého napriek opätovného šetreniu žalovaný 2/ odmietol poskytnúť náhradu škody, zotrval na pôvodnom stanovisku.

32. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

33. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v príslušnom znení: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

34. Podľa § 365 Obchodného zákonníka: Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

35. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej iba „Nariadenie vlády“): Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

36. V súlade s vyššie citovanými ustanovenia Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko v ku dňu 25.6.2014 boli žalovaní v omeškaní s poskytnutím žalovaného plnenia. Žalovaný 1/ ukončil šetrenie poistnej udalosti najneskôr dňa 27.2.2014 a uplynutím 15 dní sa dostal do omeškania. Žalobca požadoval úroky z omeškaní až odo dňa nasledujúceho po opätovnom odmietnutí plnenia listom zo dňa 24. 6. 2014.

37. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

41. Podľa § 256 ods. 2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

42. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).