Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobkyne 1/ A.. L. L., K.. L., X.. XX. XX. XXXX, L. L. X, XXX XX L., zast. advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00313271, o zaplatenie 7 049,70 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1/ rade z titulu náhrady za vecné bremeno za obdobie od 09. 03. 2014 do 09. 03. 2017 sumu 4 424,13 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 679,25 Eur od 01. 01. 2016 až do zaplatenia a zo sumy 1 749,80 Eur od 10. 03. 2017 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne v 1/ rade z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne 1/ a žalobkyňa 2/ P. Z.,K..N., sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 03. 2017 domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 7 049,70 Eur s príslušenstvom ako odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu z titulu užívania pozemku žalovaným, ktorého boli spoluvlastníčkami za obdobie od 01. 01. 2014 do 09. 03. 2017. Žalovaná v 2/ rade zomrela po podaní žaloby dňa 29. 09. 2016.

2. Súd konanie ohľadom jej nároku zastavil uznesením zo dňa 17. 01. 2018 v zmysle § 161 ods. 2 CSP.

3. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výpoveďou strán, spisom 16C/49/2013 tunajšieho súdu, listom vlastníctva č. XXXX F.. Ú.. L. L., korešpondenciou strán a zistil tento skutkový stav:

5. Podľa tvrdenia žalobkyne táto je spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX S. Y. XXX H.X - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v katastrálnom území L. L., U. X. Z. Y. Č.. XXXX. Na časti pozemku o výmere 251 m2 stojí stavba číslo súpisné XXXXX, U. X. Z. Č.. XXXX F.. Ú.. L. L. ako garáž, ktorá bola do 09. 03. 2017 vo vlastníctve žalovaného a zvyšná časť pozemku o výmeru 169 m2 je využívaná ako prístupová cesta k tejto garáži alebo plocha na parkovanie. Žalovaný túto stavbu neužíva, ale prenechal ju do užívania Lesom. V roku 2013 si nechal na LV č. XXXX zapísať vo vzťahu k pozemku vecné bremeno v zmysle § 4 zákona 66/2009 Z. z. Za nútené obmedzenie vlastníckeho práva však nebol ochotný zaplatiť žiadnu odplatu. Z týchto dôvodov podala žalobu na súd, o ktorej sa jednalo pod sp. zn. 16C/49/2013. V tomto konaní bola výška odplaty stanovená znaleckým posudkom, na základe

ktorého uzatvorili súdny zmier schválený uznesením zo dňa 24. 09. 2014. Zmier bol schválený ohľadom odplaty za obdobie do konca roku 2014. Následne prebiehali rokovania so žalovaným o uzatvorenie zmluvy o nájme, k uzatvoreniu ktorej však nedošlo. Z týchto dôvodov žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť. Výšku odplaty z vecného bremena stanovila rovnako ako v konaní 16C/49/2013 sumou 0,02415 Eur za 1 m2 a deň, s ktorou sumou súhlasil aj štatutárny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 09. 2016.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že do 09. 03. 2017 bol vlastníkom stavby - garáže postavenej na parc. č. M. XXXX, a že v konaní 16C/49/2013 uzatvoril súdny zmier ohľadom odplaty za užívanie pozemku pod stavbou. Uznal, že vlastník vecného bremena zriadeného zákonom má právo žiadať náhradu, pričom však vecné bremená takto zriadené majú špecifický režim. Pokiaľ špeciálne predpisy (verejnoprávne) nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka priamo vyplýva z § 4 zákona č.66/2006.

7. Poukázal na § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku, preto nemožno jeho vznik posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z uvedeného vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorázovo a nemá charakter opakovaného plnenia. Zákonodarca explicitne neupravil mechanizmus opakujúceho plnenia v danom prípade. Ak by takýto cieľ sledoval, takáto regulácia by bola v zákone stanovená. Súčasná judikatúra súdu potom finančnú náhradu za vznik vecného bremena považuje ako jednorázovú, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 227/2012, ktorého predmetom posudzovania bol nárok za zákonné vecné bremeno vzniknuté v súvislosti so zákonom 182/1993 Z. z. § 23 ods. 5. Uplatnený nárok finančnej náhrady za vznik vecného bremena je právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku márneho uplynutia všeobecnej premlčacej doby 3 rokov od účinnosti zákona, ktorým došlo ku vzniku zákonného vecného bremena, t. j. od 1. júla 2009. Čo sa týka požadovanej sumy, mal za to, že žalobkyňa v 1/ rade nebola dedičkou po žalobkyni v 2/ rade, a teda nie je možné aplikovaním ustanovenia § 139 ods. 2 O. z. uplatniť nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky solidárne za všetkých vlastníkov.

8. Zástupca žalobkyne na pojednávaní vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že nárok vzhľadom ku dňu podania žaloby na súd by bol premlčaný len ohľadom niekoľkých mesiacov. List zo dňa 29. 09. 2016 žalovaného považoval za uznanie dlhu. Trval na žalobe v plnom rozsahu s tým, že nárok žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky je odôvodnený znením ustanovenia § 139 ods. 2 O. z.

9. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na zaplatenie finančnej náhrady z titulu vecného bremena zriadeného zákonom 66/2009 Z. z. za obdobie od 01. 01. 2014 do 09. 03. 2017.

10. V konaní nebolo sporné, že toto vecné bremeno bolo zriadené v zmysle citovaného zákona, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. L. L., Y. Č. M.: Ť..

11. Otázka primeranej výšky náhrady za zriadené vecné bremeno medzi stranami nebola sporná a vyplynula aj zo záverov konania 16C/49/2013 tunajšieho súdu. Sporná bola otázka, či táto náhrada mala byť splatná jednorázovo alebo ju bolo možné požadovať opakovane za každý mesiac užívania. Vyriešenie tejto otázky potom súvisí aj so vznesenou námietkou premlčania nároku.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

13. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. (2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

14. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

15. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

16. Ako to vyplýva aj z článku 1 § 1 citovaného zákona 66/2009 Z. z, tento bol prijatý za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do jej vlastníctva podľa osobitných predpisov.

17. Z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona 66/2009 Z. z. vyplýva, že vecné bremeno zriadené na základe tohto zákona je dočasné a má trvať do vykonania pozemkových úprav, prípadne do iného usporiadania vzájomných vzťahov, napr. zámennou zmluvou ohľadom náhradného pozemku (§ 2 ods. 1 citovaného zákona).

18. Odplatnosť vecného bremena nebola sporná a vyplýva aj z článku 20 ods. 4 Ústavy SR a článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, na ktoré odkazoval žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení.

19. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že náhradu za vecné bremeno možno požadovať len jednorázovo a to z týchto dôvodov:

20. Zákonodarca v rôznych špeciálnych právnych úpravách zriadil zo zákona vecné bremeno napr. v zákone o energetike č. 251/2012 Z. z. jeho ustanovení § 11 ako aj v § 23 ods. 5 zákona 182/1993 Z. z.

21. V týchto právnych úpravách sa však jednalo o zriadenie vecného bremena bez časového obmedzenia na rozdiel od právnej úpravy zákona č. 66/2009 Z. z. Ani pridelenie náhradného pozemku na základe konania o pozemkových úpravách, na ktorý odkazuje citovaná právna úprava, nepredstavuje duplicitu plnenia. Až pridelením náhradného pozemku žalobkyňa bude mať možnosť využívať všetky zložky svojho vlastníckeho práva. Finančná náhrada za vecné bremeno predstavuje potom len náhradu za odňatie jej možnosti užívať a brať úžitky z predmetného pozemku do tej doby. Zákonodarca časovo toto obdobie nevymedzil a žalovaný nie je nijakým spôsobom nútený vysporiadať tieto vzťahy s vlastníkom pozemkov.

22. Okresný súd potom zhodne ako v konaní 8C/98/2009 tunajšieho súdu ako aj Krajský súd v Bratislave v konaní 6Co/154/2012 mal za to, že žalobkyni patrí finančná náhrada z titulu vecného bremena za celé obdobie jeho trvania, nie jednozárovo.

23. Ďalej sa súd zaoberal námietkou premlčania. Podľa § 100 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa. § 110 ods. 1 O. z., ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Súd sa zaoberal tvrdením žalobcu, že žalovaný v liste zo dňa 29. 09. 2016 uznal dlh.. Tento list nachádzajúci sa na č. l. 20 spisu, nazvaný „Usporiadanie vzťahov súvisiacich s užívaním časti pozemku parc. č. M. XXXX - oznámenie“, odkazuje na predchádzajúcu korešpondenciu, konkrétne list žalobkýň zo dňa 19. 06. 2016 a následné osobné stretnutia Je v ňom uvedené, že žalovaný súhlasí s návrhom žalobkýň do výšky odplaty 8,813 Eur za m2 a rok .

26. Podľa § 558 O. z., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

27. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky má v zmysle § 110 ods. 1 O. z. za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony, je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub, že zaplatí dlh a uviedol dôvod jeho vzniku a výšku, v akom ho uznáva.

28. Súd nemohol posúdiť prípis zo dňa 29. 09. 2016 ako platný právny úkon uznania dlhu, keďže v ňom absentuje, aký dlh, za aké obdobie, z akého titulu žalovaný voči žalobkyniam uznal za dôvodný. Tento prípis odkazuje na budúcu nájomnú zmluvu, ktorou bude spätne urovnané zmluvne dohodnuté nájomné. Svojím obsahom sa jedná len o súhlas s výškou odplaty za m2. Následne k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo. Nedošlo ani k dojednaniu ohľadom zaplatenia konkrétnej sumy za konkrétne obdobie.

29. Z uvedených dôvodov súd potom pri námietke premlčania vychádzal zo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty.

30. Žaloba došla na tunajší súd dňa 20. 03. 2017. Žalovaná požadovala finančnú náhradu za obdobie od 01. 01. 2014 do 09. 03. 2017. Jej nárok bol vzhľadom k zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe dôvodný len za obdobie od 09. 03. 2014.

31. Za obdobie od 01. 01. 2014 do 08. 03. 2014 bol jej nárok premlčaný a z týchto dôvodov súd v tejto časti žalobu zamietol.

32. Čo sa týka rozsahu nároku žalobkyne, na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenie § 139 ods. 1 ani ods. 2 O. z. a to z dôvodu, že ustanovenie § 139 rieši prípady hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou, nie otázku nárokov vyplývajúcich z ich (spolu)vlastníctva.

33. Podľa § 139 ods. 1 O. z. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

34. Aj keď ideálny spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na konkrétnu časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, pri rozhodovaní o náhrade, či už z titulu bezdôvodného obohatenia alebo náhrady za vecné bremeno alebo náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť, je potrebné vychádzať z výšky spoluvlastníckeho podielu (porovnaj R 19/67). V opačnom prípade by došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia jedného spoluvlastníka voči ostatným.

35. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v 1/ rade vyhovel len v rozsahu 2/3, keďže z výpisu listu vlastníctva č. 1927 vyplýva, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku len v tomto rozsahu.

36. Z uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti žalobu žalovanej v 1/ rade zamietol.

37. Čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania, tieto požadovala žalobkyňa zo sumy 4 425,-- Eur od 01. 01. 2016 a zo sumy 2 624,70 Eur od 10. 03. 2017 vo výške 5 % ročne. Vychádzala z pripojených výziev na plnenie v súvislosti s § 563 O. z. Žalovaný splatnosť dlhu nenamietal.

38. Súd vzhľadom k dôvodom, pre ktoré zamietol časť žalobného návrhu žalobkyne v 1/ rade, priznal úrok z omeškania len z časti dlžnej sumy od 09. 03. 2014, pričom túto krátil o jednu tretinu z dôvodov už uvedených. Výška požadovaného úroku bola požadovaná v súlade s ustanovením § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z.

39. V prevyšujúcej časti súd žalobu v tejto časti zamietol.

40. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).